Yellowstone National Park Volcano: geológia, erupcie a skutočné riziko supervulkánu

V západnej časti Spojených štátov leží spiaci obor. Občas sa zachveje, no takmer 70 000 rokov sa neprejavil veľkou erupciou. Keď sa však raz prebudí, môže vybuchnúť s bezprecedentnou silou.

Týmto „supervulkánom“ je vulkanický systém pod národným parkom Yellowstone, rozsiahlym územím zasahujúcim do štátov Wyoming, Idaho a Montana. Samotná sopka sa nachádza v severozápadnom Wyomingu, kde leží aj najväčšia časť parku.

Yellowstone je jednou z najznámejších a najpodrobnejšie skúmaných vulkanických oblastí na Zemi. Park sa rozprestiera približne na 3 500 štvorcových míľach a každoročne priťahuje takmer tri milióny návštevníkov. Turisti prichádzajú za gejzírom Old Faithful, farebnými horúcimi prameňmi, divokou prírodou a dramatickou krajinou.

Mapa yellowstonského vulkanického systému

Yellowstone nie je iba oblasť so sopkou

Yellowstone nemá iba sopku - Yellowstone je sopka. Je aktívna a pod parkom stúpa oblak roztavenej horniny, ktorý vytvára jednu z najväčších aktívnych sopiek na svete.

Dôkazy o tejto aktivite možno pozorovať na povrchu v podobe gejzírov, horúcich prameňov, bahenných sopiek a ďalších neobyčajných termálnych útvarov. Gejzíry a horúce pramene v Yellowstone sú priamym dôsledkom vulkanického systému. Tieto útvary vznikajú vďaka vysokému tepelnému výdaju roztavenej horniny, ktorá poháňa vulkanické procesy.

Yellowstonská kaldera, známa aj ako Yellowstonské plató a vulkanické pole, je kvartérne vulkanické pole, komplex kalder a vulkanická plošina rozprestierajúca sa v častiach Wyomingu, Idaha a Montany. Je poháňaná yellowstonským horúcim bodom a z veľkej časti leží v národnom parku Yellowstone.

Čo je yellowstonský horúci bod

Magma, teda roztavená hornina z hĺbky pod zemskou kôrou, sa v širšej oblasti Yellowstonu nachádza blízko povrchu. Toto plytké magmatické teleso vzniká konvekciou tepla v zemskom plášti.

Stĺpce magmy stúpajú cez plášť, roztápajú horniny v kôre a vytvárajú zásobníky magmy z čiastočne roztavenej a čiastočne pevnej horniny. Plášťové chocholy prenášajú teplo z hlbokého plášťa ku kôre a vytvárajú vulkanizmus horúcich bodov.

Horúce body zanechávajú stopu vulkanickej aktivity, keď sa tektonické dosky presúvajú ponad ne. Približne pred 16,5 milióna rokov sa začalo intenzívne vulkanické obdobie pri dnešných hraniciach Nevady, Oregonu a Idaha. Neskoršie erupcie možno sledovať cez južné Idaho smerom k Yellowstonu.

Túto približne 500 míľ dlhú stopu s viac než 100 kalderami vytvoril pohyb Severoamerickej dosky juhozápadným smerom ponad plytké magmatické teleso. Približne pred 2,1 milióna rokov sa Severoamerická doska dostala bližšie k plytkému magmatickému telesu pod dnešným Yellowstonom.

Teplo z plášťového chocholu roztavilo horniny v kôre a vytvorilo dve magmatické komory z čiastočne roztavenej a čiastočne pevnej horniny blízko povrchu Yellowstonu. Teplo z najplytšej magmatickej komory spôsobilo rozpínanie a zdvíhanie oblasti kôry nad ňou.

Napätie v nadložnej kôre viedlo k zvýšenej zemetrasnej aktivite pozdĺž novovzniknutých zlomov. Zlomy napokon prenikli až k magmatickej komore a magma začala prenikať cez trhliny. Unikajúca magma znížila tlak v komore, čo umožnilo vulkanickým plynom unikať a explozívne sa rozpínať počas mohutnej sopečnej erupcie.

Schéma magmatickej komory pod Yellowstone

Ako sa zemský povrch pod parkom mení

Povrch nad yellowstonským supervulkánom leží na horúcom bode zloženom z roztavenej a čiastočne roztavenej horniny nazývanej magma. Keď magma priteká do magmatickej komory alebo zásobníka približne šesť až desať kilometrov pod parkom, zemský povrch sa vydúva. Keď magma začne tuhnúť a chladnúť, povrch klesá.

Vulkanológovia túto aktivitu merajú od roku 1923. V rokoch 2004 až 2009 sa povrch zdvihol približne o 25 centimetrov. V roku 2010 však začala krajina klesať.

Od roku 1975 sa predpokladané deformácie terénu skúmali pomocou meraní vertikálneho pohybu bodov v zemi. Do roku 1985 merania zaznamenali bezprecedentné zdvihnutie celej kaldery o viac než jeden meter.

Neskoršie merania GPS ukázali, že kaldera až do roku 2005 klesala a potom sa vrátila do obdobia výrazného zdvíhania. Rýchlosť zdvíhania sa v roku 2008 spomalila a počas prvej polovice roka 2010 začala kaldera opäť klesať.

Zdvihnutie sa pripisuje pohybu hlbokých hydrotermálnych tekutín alebo roztavenej horniny do plytkého magmatického systému v hĺbke približne desať kilometrov pod povrchom. Kaldera môže prechádzať obdobiami zdvíhania a poklesu tisíce rokov bez toho, aby došlo k erupcii.

Zmeny zdvíhania a poklesu boli pozoruhodne spojené so zvýšenou zemetrasnou aktivitou. Dve resurgujúce kopy vnútri yellowstonskej kaldery sa tiež vydúvajú a klesajú podľa toho, ako sa pod nimi mení objem magmy alebo hydrotermálnych tekutín.

Aktuálny stav yellowstonskej sopky

Yellowstonská kaldera zostáva na úrovni základnej aktivity. V júli 2026 bolo zaznamenaných 68 lokalizovaných zemetrasení, pričom najsilnejšie malo magnitúdu 3,3.

Údaje z kontinuálnych GPS staníc ukazujú, že zdvíhanie, ktoré sa začalo v júli 2025 na severnom okraji kaldery, sa skončilo v polovici januára 2026 a neobnovilo sa. Od začiatku roka bol zaznamenaný iba mierny vzostup kaldery a na jej severnom okraji od januára 2026 nedošlo k významnému zdvíhaniu.

UkazovateľAktuálny údaj
Počet zemetrasení v júli 202668
Najsilnejšie zemetrasenie v júli 2026M3.3
Aktuálna úroveň výstrahy sopkyNORMAL
Aktuálny letecký farebný kódGREEN
Významný severný zdvih kalderyNezaznamenaný od januára 2026

V júli 2026 sa vyskytol malý roj 13 zemetrasení približne desať míľ severovýchodne od gejzíru Old Faithful. Otrasy nastali 17. júla a ich magnitúdy sa pohybovali od M0,6 do M1,5.

Zemetrasná aktivita v Yellowstonskom regióne je na základnej úrovni. Yellowstone každoročne zaznamenáva približne 1 000 až 3 000 zemetrasení. Väčšina z nich je príliš slabá na to, aby ich ľudia pocítili, a má magnitúdu tri alebo menej.

V júli mala vodná teplota v oblasti gejzíru Echinus v Norris Geyser Basin nejasný vzorec erupcií a bol zaznamenaný iba jeden preliv. Neďaleký gejzír Steamboat mal počas mesiaca iba malú erupčnú aktivitu.

Black Diamond Pool v Biscuit Basin mal v priebehu júla niekoľko erupcií rôznej veľkosti. Po malej hydrotermálnej explózii v Biscuit Basin z 13. júna bola 22. júla nainštalovaná nová kamera so záberom na Black Diamond Pool aj na miesto júnovej explózie.

Vedci z University of Utah a národného parku Yellowstone zároveň začali inštalovať novú seizmickú a infrazvukovú monitorovaciu stanicu v Upper Geyser Basin pri Geyser Hill. Stanica má byť uvedená do prevádzky v auguste alebo septembri.

Prečo zemetrasenia ešte neznamenajú blížiacu sa erupciu

Yellowstone má ročne približne 1 000 až 3 000 zemetrasení. Väčšina z nich je prakticky nepozorovateľná a má magnitúdu tri alebo menej.

Tieto otrasy však vedcom poskytujú informácie o tom, ako rýchlo sa plní magmatická komora pod parkom. Zvýšenie počtu otrasov a chvenia v parku by mohlo naznačovať, že do zásobníka nedávno prenikla nová dávka magmy.

Aj napriek zvýšenému počtu otrasov vedci nepredpokladajú, že pohyby v magmatickej komore predstavujú v blízkej budúcnosti hrozbu. Keďže ľudia neboli prítomní pri všetkých udalostiach, ktoré sa v Yellowstonskej oblasti odohrali, je ťažké presne určiť, čo sa pod povrchom deje, a predpovedať ďalší krok geologického systému.

Vedúci vedec Yellowstonského vulkanického observatória uvádza, že Yellowstone je v súčasnosti spiaca sopka s nízkou úrovňou nepokoja. Neexistuje žiadna súčasná aktivita, ktorá by naznačovala, že sa niečo deje. Ak by sa niečo pripravovalo, v tejto chvíli na to nie sú dôkazy.

Tri veľké erupcie v dejinách Yellowstonu

Yellowstonské vulkanické pole vzniklo približne pred 2,15 milióna rokov a jeho vývoj prebiehal v troch veľkých vulkanických cykloch.

Každý cyklus zahŕňal veľkú ignimbritovú erupciu, rozsiahle pyroklastické prúdy a spad popola, po ktorých nasledoval kolaps kaldery. Pred týmito erupciami a po nich sa vyskytovali menšie lávové prúdy a tufy.

ErupciaPribližný vekVýsledok
Huckleberry Ridge2,1 až 2,08 milióna rokovNajväčšia yellowstonská erupcia a vznik prvej kaldery
Mesa Falls1,3 milióna rokovErupcia Mesa Falls Tuff a vznik Henry’s Fork Caldera
Lava Creek631 000 až 640 000 rokovNajmladšia supererupcia a vznik dnešnej Yellowstonskej kaldery

Erupcia Huckleberry Ridge

Prvá kalderotvorná udalosť bola erupcia tufov Huckleberry Ridge približne pred 2,08 milióna rokov. Jej najstaršie presné datovanie uvádza vek približne 2,0773 ± 0,0034 milióna rokov.

Tuf Huckleberry Ridge dosahuje v oblasti Red Mountains hrúbku viac než jeden kilometer. Úvodná pliniovská fáza uložila pri Mount Everts až 2,5 metra spadového popola, po čom nasledovalo rozsiahle ukladanie ignimbritu.

Pred začiatkom kolapsu kaldery bolo vyvrhnutých približne 50 kubických kilometrov magmy. Výsledná zložená ignimbritová vrstva mala odhadovaný objem viac než približne 2 450 kubických kilometrov, bez rozsiahleho vzdialeného spadu a nedostatočne odkrytých vnútro kalderových usadenín.

Odhad vzdialeného spadu naznačuje, že ďalších približne 2 000 kubických kilometrov popola mohlo byť unesených ďaleko po vetre od zdroja. Popol z tejto erupcie je známy ako Huckleberry Ridge ash bed.

Táto erupcia pokryla popolom plochu približne 5 790 štvorcových míľ, až po dnešný Missouri. Celkové množstvo vyvrhnutého vulkanického materiálu sa odhaduje na 6 000-násobok objemu materiálu vyvrhnutého pri erupcii Mount St. Helens v roku 1980.

Erupcia Mesa Falls

Po približne 500 000 rokoch zdanlivého vulkanického pokoja po skončení prvého cyklu sa vulkanizmus obnovil v západnej časti staršieho kalderového komplexu. Po ďalšom období približne 100 000 rokov sa začal vulkanizmus spojený s magmatickým systémom Mesa Falls.

Druhý kalderotvorný cyklus vyvrcholil erupciou Mesa Falls Tuff približne pred 1,30 milióna rokov. Presné datovanie uvádza vek 1,3001 ± 0,0006 milióna rokov.

Erupcia sa začala približne päťmetrovou vrstvou pliniovského pemzového popola, po ktorej nasledovala približne metrová vrstva kryštálmi bohatého pyroklastického prúdu a hlavná erupcia popola.

Ignimbrit dosahuje v najhrubšej známej časti na Thurmon Ridge približne 150 metrov a uložil sa na odhadovanej ploche takmer 2 700 štvorcových kilometrov. Odhadovaný počiatočný objem prúdu popolového tufu bol viac než približne 280 kubických kilometrov, pričom tento údaj nezahŕňa rozsiahly vzdialený spad.

Pred erupciou bola magma Mesa Falls uložená v hĺbke približne päť až osem kilometrov pri teplote 750 až 800 °C.

Erupcia Lava Creek a dnešná kaldera

Najmladšia veľká erupcia Lava Creek nastala približne pred 631 000 až 640 000 rokmi. Vyvrhla približne 1 000 kubických kilometrov horniny, prachu a sopečného popola do atmosféry.

Najmladšia supererupcia vytvorila dnešnú Yellowstonskú kalderu. Následné lávové prúdy vyplnili veľkú časť kaldery a jej rozmery sa dnes uvádzajú približne 30 × 45 míľ.

Po každej z týchto obrovských erupcií sa yellowstonský supervulkán zrútil sám do seba. Do vzniknutej priehlbiny vtiahol stromy, hory a všetko ostatné v krajine. Priehlbina vytvorená týmto javom sa nazýva kaldera.

Časť hustého vulkanického odpadu, ktorý po erupcii zostal, možno pozorovať v oblasti nazývanej Lava Creek Tuff. Samotná Yellowstonská kaldera je približne 50 kilometrov široká a 70 kilometrov dlhá.

Yellowstonská kaldera a rozsah erupcií

Stavba kaldery a povrch krajiny

Robert L. Christiansen rekonštruoval Yellowstonskú kalderu ako zloženú štruktúru dvoch čiastočne sa prekrývajúcich kolapsových oblastí, tradične spájaných so štruktúrnymi vyvýšeninami Mallard Lake a Sour Creek.

Západná časť jazera Yellowstone obsahuje eliptickú panvu West Thumb. West Thumb je kaldera s rozmermi 6 × 8 kilometrov, ktorá sa nachádza vnútri väčšej Yellowstonskej kaldery a pravdepodobne vznikla počas erupcie tufov Bluff Point približne pred 160 000 rokmi.

Oblasť Mallard Lake zachováva jasné dôkazy štruktúrneho znovuvzdutia. Pôvod znovuvzdutia dómu Sour Creek bol spochybnený. Novšie interpretácie považujú topografický reliéf najmä za nízko sklonenú, asymetrickú akumuláciu ignimbritu, nie za štruktúrny resurgujúci dóm.

Veľká časť dnešného reliéfu v Yellowstonskej kaldere vznikla tvorivou činnosťou hrubých postkalderových ryolitových lávových prúdov, nie samotným okrajom kaldery. Súčasná krajina vulkanického poľa je výsledkom erózie, zaľadnenia, sedimentácie a hydrotermálnej premeny, ktoré pôsobili na vulkanický terén.

Ryolitové lávové prúdy tvoria podložie veľkej časti Yellowstonského jazera a výrazne ovplyvňujú jeho hĺbkový profil. Rieka Yellowstone vyhĺbila Grand Canyon of the Yellowstone v postkalderových vulkanických horninách.

V období približne od 2,15 milióna do 0,07 milióna rokov sa v Yellowstonskom plató a vulkanickom poli uložilo približne 6 500 kubických kilometrov ryolitu a 250 kubických kilometrov bazaltu.

Menšie erupcie po poslednej supererupcii

Po poslednej supererupcii sa v Yellowstonskej kaldere a jej okolí vyskytli neexplozívne lávové erupcie aj menej násilné explozívne erupcie.

Najmladší známy lávový prúd vznikol približne pred 70 000 rokmi. Neskoršie lávové prúdy čiastočne vyplnili kalderu a okolité územie.

Približne pred 174 000 rokmi násilná erupcia vytvorila West Thumb v Yellowstonskom jazere. Menšie parné explózie sa v oblasti vyskytujú aj dnes.

Dôkazy o posledných yellowstonských lávových erupciách možno vidieť v podobe výrazných vrstiev hornín pozdĺž turistických chodníkov. Stopy mladších lávových prúdov sa nachádzajú pri útesoch okolo Upper Geyser Basin neďaleko gejzíru Old Faithful.

Čo znamená pojem supervulkán

Pojem „supervulkán“ sa prvýkrát použil v 40. rokoch 20. storočia a dnes je široko prijímaný vedeckou komunitou.

Supervulkán sa kategorizuje podľa indexu vulkanickej explozivity VEI. Za supervulkán sa považuje sopka schopná vytvoriť erupciu magnitúdy osem, pri ktorej sa uvoľní viac než 1 000 kubických kilometrov materiálu.

Takéto erupcie sú najväčšie a najvýbušnejšie zo všetkých. Na rozdiel od tradičných kužeľovitých sopiek so strmými svahmi sa supervulkány identifikujú ťažko. Zvyčajne sa prejavujú ako rozsiahle priehlbiny v zemi, nie ako vysoké hory.

Yellowstonský supervulkán zažil dve supererupcie, teda udalosti, pri ktorých sa nahromadilo viac než 250 kubických míľ odpadu. Takéto množstvo materiálu by stačilo na zasypanie štátu Texas vrstvou vysokou päť stôp.

Ako by vyzerala veľká yellowstonská erupcia

Veľká yellowstonská erupcia by bola oveľa výbušnejšia než čokoľvek, čo ľudstvo zaznamenalo v historickom období. Geologické udalosti z minulosti poskytujú znepokojivé náznaky toho, ako by mohla supererupcia vyzerať.

Pred tisíckami rokov posledný výbuch yellowstonského supervulkánu vystrelil do vzduchu smrteľný stĺpec horúceho popola, roztavenej horniny a jedovatých plynov do výšky tisícov metrov. Pravdepodobne tretina kontinentu upadla do úplnej tmy.

Pyroklastické prúdy, teda rýchlo sa pohybujúce prúdy horúcich suchých úlomkov horniny a plynov, sa šírili regiónom alarmujúcou rýchlosťou a pochovávali alebo ničili všetko, čo im stálo v ceste. Magma vytekajúca zo zeme spálila krajinu na kilometre ďaleko.

Supererupcie vystreľujú magmu do atmosféry v podobe miliárd žeravých častíc vrátane popola, ktoré môžu putovať tisíce kilometrov a natrvalo zmeniť krajinu regiónu.

Počítačové modely predpokladajú, že yellowstonská supererupcia by mohla uvoľniť približne 1 000 kubických kilometrov popola a plynu. Objem by bol mnohotisíckrát väčší než oblaky popola a plynu pri erupcii Eyjafjallajökullu na Islande v roku 2010.

Počas erupcie Eyjafjallajökullu v roku 2010, hoci nešlo o supervulkán, mohutné oblaky popola na niekoľko týždňov ochromili európsku leteckú dopravu. Erupcia vyniesla popol do výšky 20 000 až 50 000 stôp, teda do oblasti, v ktorej lietajú dopravné lietadlá.

Sopečný popol sa po svete šíri najmä prostredníctvom veterných prúdov vo veľkých výškach, predovšetkým vtedy, keď erupčný stĺpec dosiahne horné vrstvy atmosféry. Preto môžu mať takéto udalosti účinky ďaleko od pôvodného výbuchu.

Popol, aerosóly a sopečná zima

Ak by Yellowstone zažil supererupciu, globálne následky by boli katastrofické. Podľa počítačových modelov by jemný spad popola mohol doraziť do Európy približne tri až štyri dni po udalosti.

Popol je najväčším zabijakom a vedci odhadujú, že Yellowstone by mohol uvoľniť približne 2 000 miliónov ton síry do stratosféry. Popol by vytvoril aerosóly kyseliny sírovej, ktoré by odrážali slnečné svetlo späť do vesmíru.

Klimatické modely naznačujú, že globálne teploty by v dôsledku toho mohli klesnúť až o 10 °C, pričom severná pologuľa by sa mohla na šesť až desať rokov ochladiť až o 12 °C.

Ak by veľká časť sveta upadla do sopečnej zimy, následky by ďaleko presiahli zrútené strechy a ničenie, aké nastalo v Pompejach po erupcii Vezuvu v roku 79. Mohlo by dôjsť k rozsiahlemu zlyhaniu úrody, hladomoru, kontaminácii vodných zdrojov, tmavšej oblohe, možnému kolapsu ekosystémov a zmenám počasia.

Erupcia Tambory v Indonézii v roku 1815 vstrekla síru do atmosféry a spôsobila obdobie známe ako „rok bez leta“. Globálne teploty klesli, úroda zlyhala a hladomor sa rozšíril v Európe aj Severnej Amerike.

Pyroklastické prúdy a miestne následky

Ďalším nebezpečenstvom by boli rýchlo sa pohybujúce pyroklastické prúdy, ktoré by mohli zasiahnuť územie až do vzdialenosti 100 kilometrov od Yellowstonu.

Ide o hustý, spaľujúci oblak popola, plynu a horniny, ktorý sa pohybuje rýchlosťou viac než 300 kilometrov za hodinu. Zničil by takmer všetko, čo by mu stálo v ceste.

Vedci odhadujú, že veľká erupcia v dnešnom Yellowstonskom regióne by mohla uložiť na Billings v Montane viac než tri stopy popola a v oblasti Kansas City možno až približne jeden palec popola.

Popol z dvoch yellowstonských erupcií sa dostal ďaleko za dnešné Kansas City.

Najpravdepodobnejšie budúce udalosti

Úradníci United States Geological Survey uvádzajú, že masívna erupcia podobná poslednej supererupcii je nepravdepodobným scenárom.

Yellowstonské vulkanické observatórium považuje za najpravdepodobnejšie budúce udalosti hydrotermálne explózie, teda výbuchy pary a horúcej vody namiesto roztavenej horniny, alebo lávové prúdy.

Lávové prúdy sú síce typom magmatickej erupcie, ale nie sú také ničivé ako explózie vytvárajúce kalderu. Namiesto okamžitého zničenia láva pomaly vyteká zo zeme počas dní, mesiacov alebo dokonca rokov.

V najbližších stovkách rokov by najpravdepodobnejšou aktivitou boli lávové prúdy podobné tým, ktoré nastali po poslednej veľkej erupcii. Lávový prúd by pomaly tiekol celé mesiace a roky, čo by správcom parku poskytlo dostatok času na vyhodnotenie situácie a ochranu ľudí.

Hydrotermálne explózie môžu byť lokálne nebezpečné, pretože vznikajú náhlym uvoľnením tlaku v systémoch horúcej vody a pary. Neznamenajú však automaticky príchod veľkej magmatickej erupcie.

Aká pravdepodobná je supererupcia

Vedci zdôrazňujú, že Yellowstone nie je „splatný“ na supererupciu. Jeho magmatická komora je z veľkej časti pevná.

Výskum naznačuje, že yellowstonský systém je iba z piatich až pätnástich percent roztavený, takže nie je jasné, či sa pod kalderou vôbec nachádza dostatok magmy na vyvolanie erupcie.

Ak Yellowstone znovu vybuchne, najpravdepodobnejšie pôjde o malú udalosť. Supererupcia je síce niekedy v budúcnosti možná, no pravdepodobnosť, že k nej dôjde v blízkom čase, je mimoriadne nízka. Odhadovaná ročná pravdepodobnosť je približne jedna ku 730 000, teda 0,00014 %.

Ďalšia kalderotvorná erupcia je teoreticky možná, ale v najbližších tisícoch alebo dokonca 10 000 rokoch je veľmi nepravdepodobná.

Je veľmi nepravdepodobné, že by niekto žijúci dnes zažil explozívnu erupciu v Yellowstonskom parku. Yellowstone však jedného dňa opäť prejde erupčným obdobím. Sopky typu Yellowstone nevybuchujú bez varovania.

Ako vedci Yellowstone sledujú

Yellowstonské vulkanické observatórium vzniklo v roku 2001 s cieľom monitorovať vulkanickú a seizmickú aktivitu v oblasti. Ide o partnerstvo vedcov z United States Geological Survey, National Park Service, University of Utah, University of Wyoming, University NAVSTAR Consortium a geologických úradov štátov Wyoming, Montana a Idaho.

YVO je konzorcium deviatich štátnych a federálnych agentúr, ktoré poskytujú včasné monitorovanie a hodnotenie nebezpečenstiev spojených so sopečnou, hydrotermálnou a zemetrasnou aktivitou v oblasti Yellowstonského plató.

Tím tvoria pracovníci rôznych univerzít spolu s federálnymi a štátnymi geologickými agentúrami. Mnohí z nich majú rozsiahle skúsenosti s predpovedaním erupcií sopiek po celom svete.

Monitorovacia sieť sleduje zemetrasenia, deformácie povrchu, náklon terénu, teplotu a geotermálny výdaj. Vedci využívajú 26 seizmických staníc, 16 GPS prijímačov a 11 staníc na meranie prietoku tokov.

Zhromažďujú tiež údaje o teplote, chemickom zložení a koncentráciách plynov vo vybraných hydrotermálnych útvaroch a merajú koncentrácie chloridov v hlavných riekach.

Vulkanické observatórium sleduje Yellowstone v reálnom alebo takmer reálnom čase. Živé video sa v posledných rokoch stalo dôležitým nástrojom monitorovania sopiek a nadviazalo na používanie záberov z webkamier, ktoré bolo bežné počas predchádzajúcich dvoch desaťročí.

Záhady gejzírov: Ako fungujú?

Sieť by zaznamenala náhlu alebo silnú zemetrasnú aktivitu, posuny terénu a vulkanické plyny, ktoré by naznačovali rastúcu aktivitu. Vedci sledujú aj pohyb magmy a tekutín pod povrchom, pričom zemetrasenia im poskytujú dôležité údaje o procesoch v podzemí.

United States Geological Survey zverejňuje aktualizácie o zemetraseniach a vulkanických udalostiach prostredníctvom bezplatných automatických odberových služieb, napríklad systému upozornení na sopky.

Údaje o kalderovom systéme

Podľa analýzy zemetrasných údajov z roku 2013 je magmatická komora približne 80 kilometrov dlhá a 20 kilometrov široká. Jej podzemný objem dosahuje približne 4 000 kubických kilometrov, pričom roztavená hornina tvorí šesť až osem percent tohto objemu.

Magmatické zásobníky yellowstonského horúceho bodu vznikajú v oveľa menšej hĺbke než samotný plášťový chochol. Roztavená hornina stúpa v konvekčných bunkách podobne ako voda vrie v hrnci.

Dnešné dva hlavné resurgujúce dómy sa nachádzajú v rôznych hĺbkach. Magma môže byť približne tri až osem míľ pod dómom Sour Creek a osem až dvanásť míľ pod dómom Mallard Lake.

Celé dno kaldery sa tiež zdvíha alebo klesá, hoci nie tak výrazne ako tieto dva dómy. Počas posledného storočia čistá inflácia naklonila dno kaldery smerom na juh.

Je možné erupcii zabrániť

Nič nemožno urobiť tak, aby sa erupcii spoľahlivo zabránilo. NASA však v roku 2017 skúmala uskutočniteľnosť chladenia magmatickej komory.

Výsledky naznačili, že ochladenie magmatickej komory o 35 percent by mohlo takúto udalosť oddialiť. NASA navrhla vháňať vodu pod vysokým tlakom do hĺbky desiatich kilometrov.

Obiehajúca voda by uvoľňovala teplo na povrchu, ktoré by sa možno dalo využiť ako zdroj geotermálnej energie. Ak by sa plán uskutočnil, stál by približne 3,46 miliardy dolárov.

Takýto návrh však zostáva teoretickou možnosťou a nepredstavuje zavedený spôsob ochrany pred erupciou.

Yellowstone ako živé geologické laboratórium

Yellowstone je miestom najväčšej a najrozmanitejšej zbierky prírodných termálnych útvarov na svete a zároveň prvým národným parkom.

Strmé stĺpcovité čadičové útesy na opačnej strane rieky od vyhliadky Tower Fall sú pozostatkami dávneho lávového prúdu a poskytujú pohľad do minulých vulkanických procesov, ktoré formovali veľkú časť yellowstonskej krajiny.

Najstaršia história oblasti siaha do prekambriálneho obdobia, ktoré zahŕňa väčšinu dejín Zeme od jej vzniku pred 4,6 miliardy rokov do približne 541 miliónov rokov. Horniny tohto veku sa nachádzajú v severnom Yellowst one a v jadrách neďalekých pohorí Teton, Beartooth, Wind River a Gros Ventre.

Počas prekambriálneho, paleozoického a mezozoického obdobia, teda približne od 541 do 66 miliónov rokov, bola západná časť Spojených štátov miestami pokrytá oceánmi, piesočnými dunami, prílivovými plošinami a rozsiahlymi rovinami.

Počas kenozoického obdobia, približne počas posledných 66 miliónov rokov dejín Zeme, oblasť Yellowstonu formovali rozsiahle procesy vzniku pohorí, vulkanizmu, zlomov a zaľadnenia.

Pohorie Absaroka na severnej a východnej strane parku vzniklo v dôsledku početných sopečných erupcií približne pred 50 miliónmi rokov. Približne pred 30 miliónmi rokov sa rozsiahle oblasti dnešného západu začali rozťahovať pozdĺž osi východ-západ.

Yellowstonská oblasť leží aj pri severovýchodnom okraji rozťahujúcej sa provincie Basin and Range. Regionálne rozťahovanie sprevádzalo migráciu vulkanizmu smerom k Yellowstonu a prispieva k aktívnym zlomovým systémom obklopujúcim plató.

Regionálne rozťahovanie pokračuje naprieč vulkanickým poľom a ovplyvňuje veľké normálové zlomy severne a južne od kaldery.

Čo by návštevníci mali vedieť

Dnešný Yellowstone spí, zatiaľ čo vedci kontrolujú každý jeho záchvev alebo zmenu v snahe predpovedať ďalší vývoj. Spánok však neznamená, že sa jedného dňa nemôže prebudiť.

Štyri milióny návštevníkov ročne prichádzajú do Yellowstonu za zvieratami, horskou scenériou a najväčšou koncentráciou gejzírov na svete.

Všetky gejzíry sú veľmi dynamické vrátane gejzíru Old Faithful. Očakáva sa, že Old Faithful sa bude meniť v reakcii na prebiehajúce geologické procesy spojené s ukladaním minerálov a zemetraseniami.

tags: #yellowstonsky #narodny #park #sopka