Ťažba dreva a ochrana lesov v Národnom parku Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry patrí medzi územia, v ktorých sa stretávajú záujmy ochrany prírody, lesného hospodárstva, vlastníkov pozemkov, obcí, cestovného ruchu a verejnosti. Spor sa v poslednom období vyhrotil najmä pre zásahy proti lykožrútovej kalamite v lokalitách Studienec, Marková a Šifrová, ako aj pre návrh novej zonácie národného parku.

Rozdielne pohľady sa týkajú predovšetkým otázky, či je výrub v cenných a chránených lesoch nevyhnutným opatrením na zastavenie šírenia podkôrneho hmyzu, alebo či môže poškodiť staré lesné porasty, biotopy hlucháňa hôrneho a ďalšie prírodné hodnoty.

Národný park Nízke Tatry v číslach

UkazovateľÚdaj
Výmera lesov Národného parku Nízke Tatry127 761 ha
Podiel lesov na celom území národného parkucca 70 %
Lesné porasty vo vlastnom území národného parku64 481 ha
Podiel lesných porastov na výmere národného parku88,6 % výmery NP
Hospodárske lesy12 876 ha (20 %)
Lesy osobitného určenia14 323 ha (22,2 %)
Ochranné lesy37 282 ha (57,8 %)
Podiel lesov vo vlastníctve štátu61,56 % lesov
Počet lesných hospodárskych celkov25

Lesy Národného parku Nízke Tatry zaberajú 127 761 ha, čo predstavuje cca 70 % celého územia.

Vo vlastnom území národného parku je 64 481 ha lesných porastov, čo je 88,6 % výmery NP, z toho je zaradených do kategórie hospodárskych lesov 12 876 ha (20 %), lesov osobitného určenia 14 323 ha (22,2 %) a kategórie ochranných lesov 37 282 ha (57,8 %).

Vlastníkom lesov na celom území NP je v súčasnosti viac ako 35 právnych subjektov.

Vo vlastníctve štátu je 61,56 % lesov.

Obhospodarovanie lesov je vykonávané na území 25 lesných hospodárskych celkov (LHC).

Mapa lesov Národného parku Nízke Tatry

Prečo sa v Nízkych Tatrách zvyšuje náhodná ťažba

K bežným hospodárskym činnostiam, vykonávaným pri pestovaní, výchove a obnove lesa sa v posledných rokoch priradila aj zvýšená náhodná ťažba, v dôsledku spracovania vetrovej kalamity, postihujúcej najmä južnú časť Nízkych Tatier (OLZ Beňuš), a tiež "kôrovcovej" kalamity, vyskytujúcej sa na oboch stranách pohoria zhruba v rovnakej miere.

Zvýšené náhodné ťažby sú dôsledkom súčasného stavu lesov, porastov s narušenou štruktúrou, vyznačujúcimi sa malým odolnostným potenciálom s veľmi nepriaznivým vývojom a v niektorých častiach neschopnosťou autoregulácie.

Príčinou tohto stavu je narušenie ekologickej stability lesných ekosystémov zmenou druhovej, priestorovej i vekovej štruktúry lesných porastov, ktorá sa výrazne odlišuje od prirodzených lesov.

Ďalej sú to meniace sa ekologické podmienky a spolupôsobenie celého radu škodlivých činiteľov (imisie, vietor, hmyz, zver, sucho, sneh) a v neposlednom rade aj neodborné spôsoby obhospodarovania, nevykonanie základných porastných a výchovných opatrení, použité technológie.

Situáciu podľa Správy Národného parku Nízke Tatry zhoršuje dlhšia perióda horúcich dní, ktorá lykožrútovi smrekovému vyhovuje.

Hore uvádzané skutočnosti sa začínajú naplno prejavovať aj v ochranných lesoch, tvoriacich hornú hranicu lesa, plniacich predovšetkým mimoprodukčné funkcie, kde k spomínaným škodlivým činiteľom sa pridáva aj fyzický vek porastov.

Ochranné lesy a ich význam

Ochranné lesy majú inú úlohu než hospodárske lesy. Ich hlavnou funkciou je ochrana pôdy, zadržiavanie vody a stabilizácia náročných horských stanovíšť.

Ozdravné opatrenia, v týchto lesoch vykonávané užívateľom, často obsahujú vo svojich projektoch lesnú dopravnú sieť nevhodne trasovanú, narušujúcu zóny ticha a refúgiá, a používajú pri ich realizácii sadbový materiál bez dôrazu na jeho provenienciu,drevinovú skladbu, výškový prenos, ktorý je v takýchto náročných pedologických a klimatických podmienkach bezpodmienečný.

Ťažba v hospodárskych lesoch a zásah v starom ochrannom lese preto nemusia mať rovnaké ekologické dôsledky. Tento rozdiel zdôrazňujú aj mimovládni ochranári.

„Staré ochranné lesy, do ktorých sa donedávna zasahovalo len minimálne, poskytujú vhodné miesto pre život druhom, ktoré takéto miesta v okolitých intenzívne obhospodarovaných lesoch nemajú alebo ich bežným hospodárením strácajú. Takéto staré lesy v lokalitách Marková a Studienec stále sú, masívna ťažba to však môže pomerne rýchlo zmeniť. V hospodárskych lesoch je razantný postup voči lykožrútom na mieste, ale ochranné lesy naviac v chránených územiach by si zaslúžili úplne iný prístup," skonštatoval Marián Jasík.

Historické zmeny lesov Nízkych Tatier

Ani územie Nízkych Tatier sa nevyhlo výrazným negatívnym ľudským zásahom.

V porovnaní s ostatnými karpatskými pohoriami na našom území došlo v Nízkych Tatrách na rozsiahlych plochách k podstatnej zmene drevinového zloženia, najmä v prospech smreka a borovice (predovšetkým východná a severozápadná časť pohoria), čo sa odrazilo aj na floristickom zložení týchto porastov.

Azda najvýraznejším zásahom bolo odlesnenie rozsiahlych plôch, vrátane najvyšších polôh pohoria, najmä počas valašskej kolonizácie.

Vznikli tak sekundárne lúky a pasienky a hole využívané už niekoľko storočí ako pasienky.

Na odlesnených plochách sa postupne vyformovali sekundárne nelesné rastlinné spoločenstvá.

Lykožrútová kalamita a náhodná ťažba

Lykožrút smrekový, označovaný aj ako podkôrny hmyz, napáda najmä oslabené smreky. Pri premnožení môže poškodiť rozsiahle lesné plochy, najmä v porastoch s nevhodnou druhovou a priestorovou štruktúrou.

Situácia je alarmujúca vzhľadom na dlhšiu periódu horúcich dní, ktorá lykožrútovi smrekovému vyhovuje.

Správa Národného parku Nízke Tatry spolu so štátnymi lesníkmi začala v lokalitách Marková a Studienec vyznačovať stromy určené na výrub ešte koncom júna.

Podľa Správy NAPANT je situácia s lykožrútom v lokalitách kritická a výrub nutný, s ťažbou v jednej z lokalít už začali.

„Nakoľko populácia lykožrúta smrekového v predmetných lokalitách prudko narastá, bol určený postup spracovania náhodnej ťažby spočívajúci v citlivom spracovaní a odvezení časti vyrúbanej drevnej hmoty," priblížil riaditeľ Správy NAPANT Michal Babnič.

Správa NAPANTu tiež zdôraznila, že situácia je kritická aj v dôsledku dlhšej periódy horúcich dní, ktoré lykožrútovi vyhovujú.

Dodala tiež, že v okolí predmetných lokalít sa nachádzajú obhospodarované lesné spoločenstvá s nevhodnou druhovou a priestorovou štruktúrou, ktoré sú taktiež ohrozené šírením podkôrneho hmyzu.

Studienec: rozsah zásahu a rozdielne hodnotenie

V lokalite Studienec ide o vyťaženie 680 kubíkov smreka obyčajného poškodeného lykožrútom a 30 kubíkov jedle bielej, čo predstavuje približne niečo cez 2000 stromov.

Odhadované objemy náhodnej ťažby v lokalite Studienec podľa Správy NAPANT predstavujú približne 2100 stromov.

Správa Národného parku Nízke Tatry uviedla, že v lokalite Studienec sa vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, pričom podmienila vykonať náhodnú ťažbu smreka čo najcitlivejšou ťažbovou metódou.

Výrub iných drevín správa privolila iba v lanovej dráhe lanovky.

Navyše, táto náhodná ťažba má prebiehať iba v hospodárskych a ochranných lesoch za účelom obmedzenia až zastavenia šírenia lykožrútovej kalamity.

Správa parku podčiarkuje, že každú žiadosť o asanačnú ťažbu citlivo posudzuje a berie do úvahy ochranu územia.

„V lokalite Studienec sa Správa NAPANT vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, kde správa podmienila vykonať náhodnú ťažbu smreka čo najcitlivejšou ťažbovou metódou.

V danom území sa vyskytujú lokality s chránenými entomologickými druhmi a súhlas na vykonanie náhodnej ťažby podmienila citlivým výrubom len napadnutých stromov.

„Zvolením vhodnej technológie pri ťažbe v kombinácií s opatreniami na zmiernenie negatívneho vplyvu ťažby na vzácne druhy identifikované v predmetných lokalitách je možné dosiahnuť zabránenie rozširovania biotických škodlivých činiteľov, pokiaľ sa realizujú v čas a zodpovedne.

Opačný pohľad prezentujú mimovládni ochranári, podľa ktorých môže byť zásah v Studienci príkladom nedostatočného rozlíšenia medzi skutočne napadnutými stromami a cenným starým porastom.

V lokalite Studienec bol vyrúbaný les s 200- až 300-ročnými stromami.

Marková: ďalšia chránená lokalita

Marková a Studienec nad obcami Baláže a Moštenica v okrese Banská Bystrica patria do európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Nachádzajú sa tu tri lesné biotopy národného významu a jeden prioritný biotop európskeho významu.

Vek niektorých stromov podľa mimovládnych ochranárov presahuje 300 rokov, obe lokality sú tiež domovom viacerých druhov chránených rastlín či živočíchov.

Marková a Studienec dnes ležia v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, sú súčasťou územia európskeho významu Ďumbierske Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry.

V Markovej môžu pre ťažbu podľa mimovládnych ochranárov padnúť stovky stromov, v Studienci môže ísť o tisícky.

Odhadované objemy náhodnej ťažby v lokalite Marková podľa Správy NAPANT predstavujú asi 770 stromov.

„Nie je veľa lokalít, kde by boli tak preukázateľne zdokladované prírodné hodnoty, ktoré by mali viesť k ich prísnej ochrane. Cieľom ochrany v územiach Natura 2000 je zachovať alebo zlepšiť stav druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ich ochrany. Ťažba dreva a pohyb ťažkej techniky neprispejú k naplnenie tohto cieľa," uviedol Marián Jasík z OZ Prales.

Šifrová: zásah v starom lese a biotop hlucháňa

Národný park Nízke Tatry schválil ťažbu dreva priamo na lokalite ohrozeného hlucháňa hôrneho.

Cieľom vraj bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu.

Občianska iniciatíva My sme les však upozorňuje, že nič také nehrozilo.

Správa národného parku Nízke Tatry na čele s Michalom Babničom, nominantom ministra životného prostredia Tomáša Tarabu vedome schválila ťažbu priamo na tokanisku ohrozeného hlucháňa hôrneho.

Štátne lesy v lokalite Šifrová vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku.

Dnes na to upozornila občianska iniciatíva My sme les.

Na základe podnetu od všímavého občana členovia iniciatívy ešte koncom minulého roka v teréne preverili ťažbu v lokalite Šifrová v blízkosti Struhárskeho sedla.

Kvôli sporným ťažbám v cenných lokalitách sa už druhý mesiac snažia o stretnutie s vedením národného parku, zatiaľ bez úspechu.

Ťažba dreva sa udiala na viacerých miestach v porastoch vo veku 190 až 215 rokov.

Tieto lesy sú zaradené v kategórii ochranné lesy, ich hlavnou funkciou nemá byť produkcia dreva, ale ochrana pôdy pred eróziou a zadržiavanie vody.

Územie sa navyše nachádza aj v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry a Území európskeho významu Ďumbierske Tatry.

Hlucháň hôrny v horskom lese

Čo uvádzajú aktivisti o vyrúbanom poraste

„Cieľom ťažby bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu. Veľká časť stromov však pravdepodobne nebola napadnutá lykožrútom, pretože na väčšine spílených kmeňov neboli žiadne stopy po podkôrnom hmyze.

Mnohé vyrúbané stromy mali impozantné rozmery - jeden z najhrubších zmeraných smrekových pňov mal priemer až 120 cm.

Les mal pred zásahom prirodzenú štruktúru blízku pralesu,“ uvádzajú aktivisti.

To podľa ich slov znamená, že na malej ploche boli zastúpené všetky vekové a hrúbkové kategórie stromov.

„Lykožrút takýto les, na rozdiel od umelo vysadenej rovnovekej smrekovej monokultúry nedokáže zničiť, pretože napáda iba staršie a oslabené stromy.

Inými slovami, vyrúbaný bol cenný porast, ktorý s lykožrútom nemal problém a navyše boli vyťažené aj zdravé stromy.

To všetko bez ohľadu na vzácneho hlucháňa, ktorý tu mal veľmi dobré podmienky na život,“ píše občianska iniciatíva My sme les.

Hlucháň hôrny a ochrana jeho biotopov

Hlucháň hôrny patrí medzi najohrozenejšie druhy horských lesov. Jeho výskyt súvisí so zachovanými starými lesmi, dostatočnou priestorovou členitosťou a pokojovými územiami bez intenzívnych zásahov.

Vo všetkých šiestich žiadostiach o zmenu rozhodnutí bola v minulosti obmedzená ťažba z dôvodu ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.

Podľa informácií Demokratov sa správa národného parku stavia k tejto ťažbe predbežne kladne.

V roku 2022 Slovensko prehralo súd s Európskou komisiou práve pre nedostatočnú ochranu hlucháňa.

Táto otázka preto presahuje hranice jednotlivých lesných porastov a súvisí aj s plnením európskych záväzkov v oblasti ochrany prírody.

Návrh novej zonácie NAPANT

2.3.2026 - Návrh zonácie Nízkych Tatier nahráva masívnej ťažbe dreva v národnom parku, ohrozuje domov hlucháňa a otvorí dvere poľovačkám aj v najprísnejšom stupni ochrany.

Organizácie My sme les, Prales, o.z., WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina podávajú hromadnú pripomienku k návrhu novej zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT).

Najvýraznejším problémom navrhovanej zonácie je umožnenie ťažby dreva na väčšine územia Národného parku Nízke Tatry.

Ochranári upozorňujú, že ani jedna dolina nezostane úplne chránená pred zásahmi motorových píl.

Predložený návrh tiež ohrozuje vzácne staré lesy, biotopy hlucháňa hôrneho a otvorí dvere poľovačkám v územiach dnešných rezervácií.

“Vnímame naozaj kriticky, že tento návrh skôr vyzerá ako plán na vytvorenie lesného závodu, kde sa má najmä ťažiť drevo a nie ako snaha o zlepšenie ochrany národného parku.

Ak les nie je prísne chránený, môže v ňom ľahko prebehnúť devastačná ťažba dreva ako nedávno v Studienci, kde bol vyrúbaný les s 200- až 300-ročnými stromami.

Pridávajú sa však aj lokality, ako sú lesy a lúky, kde už vôbec neexistuje dôvod na preradenie do zóny D s najnižšou ochranou.

“Scenár problémov zonácií národných parkov sa opakuje aj pri Nízkych Tatrách.

Ohrozuje čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, nepochopiteľne znižuje ochranu území NATURA 2000 a znižuje ochranu na najnižší stupeň v lokalitách, kde na to nie je dôvod.

Minister Tomáš Taraba tak Slovensko vystavuje riziku straty financií, pokutám a najmä ignoruje podstatu toho, prečo vlastne zonácie robíme.

Návrh zonácie ohrozuje aj chránené vtáčie územie Nízke Tatry a je v rozpore s európskou smernicou o vtákoch.

Mapa navrhovanej zonácie Nízkych Tatier

Územia s možnou ťažbou podľa návrhu

Mapa zobrazuje, kde všade bude podľa plánovanej zonácie v Národnom parku Nízke Tatry možná ťažba dreva či zásahy.

Žiaľ, je to väčšina územia národného parku!

Hrubá zelená čiara je hranica národného parku, červeným šrafovaním sú označené územia s možnou ťažbou alebo zásahmi.

Zjazdovky, poľovačky a znižovanie ochrany

Podľa kritikov návrhu zonácie je zarážajúce, že znižovanie ochrany sa dotýka zjazdoviek, kde by sa po novom umožnilo aj používanie chémie či osvetlenia a uľahčil ich prevod do súkromných rúk, v prípade, že ležia na štátnych pozemkoch.

Návrh zároveň podľa ochranárov otvára dvere poľovačkám v územiach dnešných rezervácií.

Žiadosti o zmeny rozhodnutí a riziko masívnej ťažby

Demokrati získali dôkazy o bezprostrednej hrozbe masívnej ťažby v Národnom parku Nízke Tatry.

V priebehu niekoľkých týždňov podali viaceré subjekty žiadosti správe národného parku alebo okresným úradom o zmeny rozhodnutí, ktorými im bola v minulosti obmedzená ťažba v skoro stovke lesných porastov na území Národného parku Nízke Tatry.

Spolu ide o 6 žiadostí pre lokality územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry, z toho väčšinu podal štátny podnik Lesy SR.

Vo všetkých bola v minulosti obmedzená ťažba z dôvodu ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.

„Podľa našich informácií sa správa národného parku stavia k tejto ťažbe predbežne kladne.

Ide však o fatálnu hrozbu nielen pre prírodu, ale aj pre Slovenskú republiku.

Pripomínam, že v roku 2022 sme prehrali súd s Európskou komisiou práve pre nedostatočnú ochranu hlucháňa.

A práve v týchto lokalitách sa má ťažiť.

Považujem to za doslova bláznovstvo.

Táto ťažba sa nesmie realizovať.

Pre pár miliónov zisku môžeme násobne vyššiu dostať pokutu.

Výstavba a rozvoj cestovného ruchu

Ďalšou obrovskou hrozbou pre národný park je aj plánovaná masívna výstavba.

Významný developer zamýšľa realizovať rozšírenie zjazdoviek v Jasnej, budovanie nových zjazdoviek aj cez hluchánie biotopy, budovanie nových lanoviek v lokalite Otupné, stavbu vysutého mostu v lokalite Priehyby či parkovacieho domu na Lúčkach.

„Spolu skoro 40 investícií len od jediného developera, pri ktorých absentuje vyhodnotenie z hľadiska únosnosti a dopadov na životné prostredie.

Národný park dal zatiaľ štyri súhlasné stanoviska.

Investičné zámery chystajú alebo predkladajú aj menší investori.

Plánovaná výstavba chát na Liptovskej Tepličke, v Jánskej doline, Dúbrave - plánovaný golfový areál či výstavba chát na Repiskách, to všetko spolu predstavuje divokú výstavbu, megalomanské investičné plány.

Pritom už teraz je obrovský problém aj s pitnou vodou.

Merania v mnohých lokalitách preukazujú jej kontamináciu, a to vrátane drog a humánnych liečiv.

A toto všetko musia piť obyvatelia Liptova.

Postoj Správy NAPANT

Správa Národného parku Nízke Tatry ostro odmieta šírenie hoaxov zo strany opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) týkajúcich sa správy a ochrany lesov v národných parkoch.

Správa NAPANTu uvádza, že pri povoľovaní náhodnej ťažby prihliada na typ lesa, stav porastov, výskyt chránených druhov a konkrétnu technológiu zásahu.

„Zvolením vhodnej technológie pri ťažbe v kombinácií s opatreniami na zmiernenie negatívneho vplyvu ťažby na vzácne druhy identifikované v predmetných lokalitách je možné dosiahnuť zabránenie rozširovania biotických škodlivých činiteľov, pokiaľ sa realizujú v čas a zodpovedne.

Správa parku podčiarkuje, že každú žiadosť o asanačnú ťažbu citlivo posudzuje a berie do úvahy ochranu územia.

Polícia už koná v prípadoch zanedbávania starostlivosti o lesy, ktoré napomohli rozmachu lykožrúta na Slovensku, čo potvrdzujú aj štúdie OECD.

Rozdiel medzi postojmi zainteresovaných strán

OtázkaPostoj Správy NAPANTPostoj mimovládnych ochranárov
Lykožrútová kalamitaSituácia je kritická a vyžaduje citlivú náhodnú ťažbu.V cenných starých lesoch nemusí byť plošný zásah účinný ani odôvodnený.
StudienecIde najmä o spracovanie smreka poškodeného lykožrútom.Vyrúbaný mohol byť cenný porast s prirodzenou štruktúrou a zdravými stromami.
ŠifrováCieľom zásahu bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu.Na väčšine spílených kmeňov neboli stopy po podkôrnom hmyze.
ZonáciaSpráva parku má posudzovať zásahy s ohľadom na ochranu územia.Návrh umožňuje ťažbu na väčšine územia a znižuje ochranu cenných lokalít.
Ochrana prírodyCitlivá technológia a opatrenia môžu obmedziť negatívny vplyv ťažby.Staré ochranné lesy a biotopy hlucháňa si vyžadujú prísnejší režim.

Rozdielne hodnotenie jednotlivých zásahov vyplýva najmä z odlišného pohľadu na účinnosť asanačnej ťažby, význam prirodzenej štruktúry lesa a úroveň ochrany v konkrétnej lokalite.

Požiadavky na ochranu národného parku

„Sme pripravení tomuto masovému investičnému útoku zabrániť.

Vyzývame správu národného parku, aby plnila svoju základnú úlohu, a tou je ochrana prírody.

Nie bezbrehá výstavba a ťažba.

Aktívne budeme vstupovať do konaní, komunikovať s verejnosťou a tvrdo všetky tieto zámery kritizovať a podľa potreby aj napádať na súdoch.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď dodáva, že už dnes sú obyvatelia dotknutých oblastí zhrození z toho, ako sa im mení príroda pred očami.

„Chodím po celom Slovensku a nedávno som sa rozprával s obyvateľmi z týchto lokalít.

Sú naozaj zdesení a boja sa, kam toto rúbanie, ťaženie a masívna výstavba môže zájsť.

tags: #tazb #park #nizke #tatry