Pustý hrad – vyhliadka nad Zvolenom, história a turistická trasa

Pustý hrad je známou zrúcaninou stredovekého hradu nad mestom Zvolen. Nachádza sa nad Zvolenskou kotlinou, na okraji mesta Zvolen, a patrí medzi najrozsiahlejšie stredoveké hradné komplexy na Slovensku.

Pustý hrad tvorí hradný komplex Dolného a Horného hradu. Okrem historických ruín láka návštevníkov aj nádhernými panoramatickými výhľadmi na mesto Zvolen, Zvolenskú kotlinu a okolité pohoria.

Vyhliadka z Pustého hradu

Pustý hrad stojí vo výške približne 571 až 572 m n. m. a ponúka nádherné panoramatické výhľady na okolie. Z hradného areálu možno pozorovať Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Javorie, Poľanu, Ľubietovský Vepor aj Zvolenskú kotlinu.

Pustý hrad a jeho okolie ponúka výhľady na mesto Zvolen, dovidieť odtiaľto aj na hrebeň Nízkych Tatier.

Prvou zastávkou bola skala Dračí zub. Je to vyhliadka, kde uvidíte Zvolen a zvolenskú kotlinu.

Na Dolnom hrade sa návštevníkom otvára ďalší krásny výhľad na Zvolen a okolitú krajinu. Z Horného hradu sú výhľady ešte rozsiahlejšie a možno odtiaľ pozorovať viacero pohorí stredného Slovenska.

Výstup na hrad vedie do strmého kopca, no odmenou sú zachované časti opevnenia, zaujímavé archeologické nálezy a výhľady na Pohronie.

Základné údaje o Pustom hrade

Údaje o rozlohe sa v rôznych materiáloch líšia podľa toho, či zahŕňajú iba jednotlivé hradné časti, alebo aj spojovaciu časť a celý archeologický areál.

Dolný a Horný hrad

Pustý hrad sa skladá z dvoch hlavných častí - z Dolného a Horného hradu. Tie spája rozsiahle opevnenie a spojovací múr.

Dolný hrad

V priebehu stredoveku tu bola vybudovaná kráľovská obytná veža a opevnenie.

Obytná veža Dolného hradu vznikla v prvých desaťročiach 13. stor.

Mohutná obytná veža Dolného hradu má pôdorys 19,9 × 19,9 m. Jej výstavba sa pravdepodobne spája s kráľom Ondrejom II., ktorý si popri župnom hrade dal vybudovať samostatnú rezidenciu pre svoje pobyty vo Zvolene.

V súčasnosti sa z hradných ruín zachovali pozostatky veže a vstupnej brány na Dolnom hrade.

Na Dolnom hrade sa nachádza aj skalná ihla, ktorá v minulosti slúžila ako veža.

Horný hrad

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade v priestore Horného hradu bola veža komitátneho hradu z konca 12. storočia.

V tomto období tu bola vybudovaná obytná veža na najvyššie položenom mieste hradného kopca.

V priebehu 13. storočia bola vybudovaná na Hornom hrade druhá veža. Z tohto obdobia pochádza veža č. 2 na Hornom hrade.

Na Hornom hrade sa zachovali múry, obe veže Horného hradu, bašta a areál takzvaného Dončovho hradu.

Symbolom celého komplexu je impozantná prechodová brána na Hornom hrade.

Na Hornom hrade sa nachádza aj socha Ondreja III., pri ktorej sa návštevníkom otvárajú výhľady na okolité pohoria.

Dončov hrad a hradná cisterna

V severnej časti Horného hradu vznikla koncom 13. storočia samostatná obranná a obytná časť, takzvaná Dončova časť hradu.

Nachádzalo sa tu opevnenie, palác, predpalácový objekt, cisterna a terasovité nádvorie.

Nové sídlo malo poskytovať predovšetkým pohodlné bývanie a pevnostný charakter stavby čiastočne ustúpil do úzadia.

Ústrednou stavbou bol hradný palác vsadený do nárožia opevnenia. V spodnej časti mal suterénne podlažie so skladom, nad ním sa nachádzali aspoň dve podlažia obytných priestorov.

Vzrastajúce nároky na bývanie si neskôr vyžiadali výstavbu ďalších budov a tiež veľkej hradnej cisterny.

Hradná cisterna s pôdorysnými rozmermi 6,75 × 6,82 m a hĺbkou takmer 10 m bola vykopaná do skalného andezitového podložia.

Jej nádrž bola zahĺbená pod povrch nádvoria a plášť tvorilo murivo s hrúbkou približne 80 až 90 cm.

Cisterna bola ukončená murovanou valenou klenbou. V jej vrcholovej časti bola osadená kamenná obruba valcového tvaru lemujúca otvor umožňujúci čerpanie vody.

Dažďová voda zo striech okolitých budov tiekla cez filtračnú nádobu do nádrže. Kamenná nádoba v prístavbe cisterny mala za úlohu zbierať vodu z dvoch prívodných potrubí.

Moderný archeologický výskum cisterny začal archeológ Václav Hanuliak, ktorý ju skúmal v rokoch 2000 až 2008. Cisterna bola doskúmaná v roku 2015 pod vedením Jána Beljaka.

Z cisterny bola vybraná výplň o objeme 103 m³. Medzi nálezmi boli drevené trámy, dosky, drevené vedrá, torzo lana, kožený mech, dva drevené meče, železný meč, nôž, pracka, hrot šípu, ostroha, mince a keramické nádoby.

Na dne cisterny sa podarilo objaviť tri mincové kotúčiky slúžiace na razbu a dva strieborné denáre.

História Pustého hradu

História Pustého hradu siaha až do najstarších čias. Prvé doklady o osídlení siahajú do doby kamennej. Osídlenie pokračovalo počas doby bronzovej až látenskej.

Územie bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej, o čom svedčia nálezy badenskej kultúry.

V priestore Horného hradu bol pôvodne vybudovaný praveký kamenozemný val, na ktorom bola neskôr postavená stredoveká hradba.

V zásype valu bol doložený črepový materiál predovšetkým z neskorej doby bronzovej. Okrem nálezov lužickej kultúry archeológovia objavili aj keramický materiál kyjatickej kultúry.

V priestore Dolného hradu bol archeologicky doložený starší praveký val. Pôvodne mal kamenozemnú konštrukciu a v jeho zásype sa nachádza keramika výlučne z neskorej doby kamennej.

Vznik hradu v 12. storočí

Prvá stavebná činnosť na hrade pravdepodobne súvisela s vytvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu v 12. storočí.

Hrad bol postavený pravdepodobne v období zriadenia zvolenského veľkokomitátu. Vzniknúť mohol v 12. storočí súčasne s utvorením tejto jednotky.

Historické pramene nám umožňujú predpokladať výstavbu hradu Zvolen už v priebehu 12. stor. ako správneho centra rozsiahleho Zvolenského komitátu.

Jeho ústrednou stavbou bola najvyššie položená obytná veža dnešného Horného hradu, takzvaná veža I.

Pustý hrad sa v historických prameňoch označoval ako Zvolen alebo Zvolenský hrad. Uvádzané podoby názvu zahŕňajú Zolum, Zoulum a Zolyo.

Pustý hrad sa spomína v diele Gesta Hungarorum zo začiatku 13. storočia.

Pôvodný názov hradu uvádzaný v stredoveku, hrad Zvolen, má slovanský pôvod a bol odvodený od včasnostredovekej osady, ktorá pod ním ležala.

Opevnenie po tatárskom vpáde

Po Tatárskom vpáde v roku 1241 bola vybudovaná kamenná hradba.

Vzniklo tak veľké refúgiálne opevnenie. Výstavba rozsiahleho opevnenia hradu spadá do obdobia okolo polovice 13. storočia.

Opevnenie spojilo do jedného celku areál oboch hradov.

Ako prvé vzniklo murované opevnenie Horného hradu s rozmermi 430 × 90 m a s bránou na južnej strane.

Okolo polovice 13. storočia bolo zo severu k veži na Dolnom hrade pribudované opevnenie s rozmermi 183 × 38 m.

Súčasťou opevnenia Dolného hradu bol aj takmer 200 m dlhý spojovací múr smerujúci na Horný hrad.

V priebehu 13. storočia bola vybudovaná podstatná časť hradných stavieb a opevnenie Horného aj Dolného hradu.

Obdobie Donča

Najvýraznejšia stavebná činnosť na hrade prebehla v severnej časti hradu za magistra Donča.

Vystavaný tu bol župný hrad s obytnými a reprezentatívnymi budovami.

Ďalšie prestavby Pustého hradu rámcovo datujeme do 14. storočia a uskutočnili sa v priestore Horného hradu.

O nové podlažia bola nadstavaná najstaršia obytná veža a zdokonalila sa aj vstupná brána dobudovaním mohutnej veže s vonkajším portálom chráneným padacou mrežou.

V 30. rokoch 14. storočia sa novým sídlom panovníkov pri ich pobytoch vo Zvolene stal Zvolenský zámok.

Úpadok hradu

Obdobie 15. storočia sa nieslo v znamení začínajúceho úpadku hradu.

Jeho poloha na nedostupnom kopci, archaická rozloha a nemoderné opevnenie už nevyhovovali dobovej vojenskej technike.

V priebehu 15. storočia Pustý hrad kontroloval veliteľ Ján Jiskra, zastupujúci v Uhorsku práva ovdovenej kráľovnej Alžbety.

Počas bojov medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym došlo k požiaru hradu.

Posledný pokus o oživenie starej pevnosti podnikli jiskrovské vojská. Ich dielom sú zrejme priekopy a valy, ktoré z veží Horného hradu vytvorili samostatné stavby.

V dobe protitureckých vojen v 16. storočí čiastočne zachované stavby v areáli hradu azda ešte slúžili na pozorovanie.

Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka, teda strážna veža, postavená pravdepodobne v poslednom desaťročí 16. storočia.

Prítomnosť hliadky na hrade podporila vartovka. Po ukončení osmanských nájazdov v 17. storočí stratil hrad význam.

Archeologický výskum

Pustý hrad vo Zvolene je jedným z najlepšie archeologicky preskúmaných hradov na Slovensku.

Prvé známe archeologické vykopávky na Pustom hrade uskutočnili v rokoch 1889 až 1891 Július Tomka a Ľudovít Leustach.

Hrad bol skúmaný od roku 1992. Výskum financovaný mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón.

Neodmysliteľne sa s hradom spája aj archeológ Václav Hanuliak, ktorý tu viedol dlhoročný výskum.

Pod jeho vedením prebiehal výskum až do roku 2008.

Od roku 2009 prebral vedenie výskumu Pustého hradu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorý sa zameral predovšetkým na Dolný hrad.

Na severozápadnom svahu Horného Pustého hradu sa v roku 1944 našiel poklad predmetov z doby bronzovej.

V okolí Pustého hradu sa našiel aj poklad 71 strieborných plieškov, ktoré boli polotovarom na výrobu mincí.

Najnovšie nálezy

Na Pustom hrade vo Zvolene sa v roku 2025 uskutočnila 34. sezóna archeologického výskumu a obnovy.

Výskum sa realizoval na vrcholovej plošine Horného hradu, pri východnej hradbe a v priestore takzvanej koniarne na Dončovom hrade.

Medzi najzaujímavejšie nálezy objavené v tomto roku patrí hrot šípu mongolského typu.

Zrejme pochádza z roku 1241, keď Tatári vpadli do strednej Európy.

Unikátnym je keramický výrobok z mladšej až neskorej doby bronzovej, na ktorom sú opakujúce sa vhĺbené ornamenty.

Okrem stredovekej keramiky boli nájdené ďalšie hroty šípov, bohatý súbor keramiky a bronzové ihlice z mladšej a neskorej doby bronzovej.

Stavebná obnova sa v roku 2025 koncentrovala na západnú časť priečnej hradby Dončovho hradu s gotickým okienkom.

V roku 2026 bude na Pustom hrade realizovaná významná rekonštrukcia, počas ktorej sa zrekonštruuje hradný palác na Hornom hrade, veža na Dolnom hrade a vybuduje sa infocentrum pri bráne Horného hradu.

Súčasťou projektu je prestrešenie hradného paláca Horného hradu, v ktorom bude vytvorená aj expozícia o archeologickom a historickom dedičstve hradu.

Súčasťou projektu je aj dokončenie obnovy veže Dolného hradu, ktorej interiér bude slúžiť ako miesto aj pre komorné koncerty.

Mesto Zvolen získalo 1,3 milióna eur z regionálnych eurofondov v rámci Integrovanej územnej stratégie BBSK na projekt, ktorý pretvorí Pustý hrad na plnohodnotný cieľ kultúrneho turizmu.

Trasa na Pustý hrad

Od železničnej a vlakovej stanice je začiatok trasy na Pustý hrad vzdialený asi 20 až 30 minút.

Prejdete okolo Zvolenského zámku, pokračovať ponad železnicu a rieku Slatina po Dobronivskej ceste, a ďalej po ulici Pod dráhami okolo zimného štadiónu až na parkovisko pod hradom.

Tu začína náučný chodník Pustý hrad a modrá turistická značka.

Náučný chodník Pustý hrad začína na parkovisku pod hradom a končí na Hornom hrade.

Jeho dĺžka je 5,8 km a prevýšenie 310 m. Celkový čas na prejdenie trasy sú 2 až 3 hodiny.

Výstup je pomerne náročný a čas výstupu až na Horný hrad predstavuje približne 1 hodinu a 30 minút.

Trasa začína na parkovisku a vedie cez serpentíny lesom až ku Dolnému a následne Hornému hradu.

Možnosti výstupu

Pešo na Pustý hrad prídeme po chodníku pre rodiny od zimného štadióna vo Zvolene približne za 1 hodinu.

Na hrad vedie od zimného štadióna aj zelený náučný chodník, ktorý opisuje každú lokalitu v slovenskom a anglickom jazyku.

Zo železničnej a autobusovej stanice vo Zvolene ideme po modrej značke.

Najbližšie verejné parkovisko sa nachádza pri zimnom štadióne alebo neďaleko turistického rozcestníka na ulici Pod Dráhami.

Trás na Pustý hrad je niekoľko, preto si svoju trasu môžete kombinovať podľa možností, či už pešo alebo na bicykli.

Zimný výlet na Pustý hrad

Na zimný výlet možno vyraziť z parkoviska, ktoré sa nachádza pri rázcestníku pod Dráhami.

Listnatým lesom sa začína stúpať po modrej turistickej značke.

V zimnom období si pri skale Dračí zub treba dávať veľký pozor, pretože hrozí pošmyknutie a pád.

Po serpentínach modrej trasy sa pokračuje k Dolnému hradu, kde sa nachádza ďalší krásny výhľad na Zvolen a obranný múr.

Ďalšie stúpanie spríjemňujú drevené sochy vládcov a po vystúpaní po schodoch sa návštevník dostáva do areálu Horného hradu.

V zimnom období môže byť chodník pokrytý snehom a výstup môže byť fyzicky náročnejší.

Praktické informácie

Pustý hrad je sprístupnený celoročne a vstup je bezplatný.

Lokalita Pustého hradu je dostupná celoročne.

V areáli nad Dolným hradom sa nachádza bufet, ktorý je celoročne otvorený cez víkendy a počas letných prázdnin každý deň.

Výstup vedie do strmého kopca, preto je vhodná pevná turistická obuv a dostatok vody.

Údaje o dĺžke a čase sú len informatívne.

Pri plánovaní výletu treba zohľadniť aktuálne počasie, najmä dážď, blato, sneh a poľadovicu.

Via ferrata Sokolie skaly

Priamo pod Pustým hradom sa nachádza moderné lezecké centrum pre detských, rekreačných aj skúsených návštevníkov.

Via ferrata je zaistená horská cesta vedúca po skalách, horských stenách alebo exponovaných úsekoch v horách.

Názov pochádza z taliančiny a znamená „železná cesta“.

Na týchto zaistených trasách sa nachádzajú rôzne technické pomôcky, ako prechodové mostíky, rebríky, oceľové laná a iné.

Trasy môžu mať rôznu náročnosť a označujú sa písmenami od A do F.

Kategórie ľahké sú A/B, stredné C/D a náročné až silové E/F.

Pri vstupe na trasu je nutný vhodný ferratový výstroj, ktorý pozostáva z prilby, sedacieho úväzu a ferratového setu s tlmičom pádov.

Nutná je aj pevná turistická obuv a pri zložitejších cestách rukavice.

Via ferrata Sokolie skaly ponúka trasy s náročnosťou A, vhodné aj pre deti, B, ktoré sú ľahké, a C pre skúsených lezcov.

Trasy sú vybavené od jednoduchých mostov a vyhliadok až po technicky náročné pasáže.

Bezpečnosť zaisťujú oceľové laná a stúpačky.

Najdlhšou trasou je trasa Kršiak, ktorá meria až 94 m.

Požičovňa ferratových setov sa nachádza pred nástupom na via ferraty v Kolibe u Rytiera pri Červenom medokýši vo Zvolene.

Požičovňa je otvorená denne od 08:00 do 18:00 hod.

Ferratový svet Sokolie skaly je otvorený v jarnom až jesennom období podľa poveternostných podmienok.

Podujatia na Pustom hrade

Pustý hrad každoročne organizuje rôzne podujatia.

Konajú sa tu brigádnické aktivity, letná škola archeológie, archeologický výskum, rôzne stredoveké podujatia a turistické výstupy.

Výskum na Pustom hrade a stavebné konzervačné práce podporujú mesto Zvolen, Banskobystrický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR.

Prístup zo Zvolena a okolia

Mesto Zvolen leží uprostred stredného Slovenska a je významným dopravným uzlom v rámci Slovenska.

Železničná stanica vo Zvolene je dôležitou spojovacou dráhou do rôznych miest Slovenska.

Zo Sliača

Pustý hrad je od kúpeľov Sliač vzdialený 13 km a cesta autom vám zaberie približne 20 minút.

Zo Sliača pokračujte priamo do Zvolena, okolo Zvolenského zámku až do časti Pod dráhy.

Zo Sliača do Zvolena pravidelne premáva autobusová aj vlaková doprava.

Cesta vám bude trvať približne 10 minút.

Kúpele Sklené Teplice ležia od Pustého hradu 40 km.

Cesta autom bude trvať približne 40 minút.

Zo Sklených Teplíc premáva aj verejná doprava.

Odporúčame využiť autobusové spojenie s prestupom v Žiari nad Hronom.

Z Brusna

Pustý hrad je od kúpeľov v Brusne vzdialený 51 km.

Cesta autom bude trvať približne 45 minút.

Z Brusna pokračujte po ceste č. 66 smerom do Banskej Bystrice.

Následne sa napojte na obchvat R1, spoplatnený úsek, a pokračujte ďalej smerom na Zvolen.

Z Brusna premáva aj verejná doprava.

Odporúčame cestovať autobusom s prestupom v Banskej Bystrici.

Pohronská hradná cesta

Pustý hrad je súčasťou tematickej cesty Pohronská hradná cesta, do ktorej celkovo patrí až 16 turistických lokalít.

Okrem Pustého hradu sem patria aj hrady Revište, Šášov, Dobrá Niva, Teplica, Žakýľ, Rudno, Peťuša či Breznica.

Súčasťou je aj Zvolenský zámok, kláštor Benediktínov či mestské opevnenie v Novej Bani.

Celkovo je hradná cesta dlhá približne 60 km.

Povesť o zakliatom Barátovi

Najznámejšou povesťou, ktorá sa viaže k Pustému hradu, je povesť o zakliatom Barátovi.

Podľa rozprávania zaznamenaného v 19. storočí údajne strážil poklady na Pustom hrade zakliaty mních s konským kopytom namiesto nohy.

Podľa povesti sa tajomný mních túla po zvyškoch hradieb a štrngá kľúčmi od pivnice.

Turistov láka do pivnice, kde im chce ukázať zlato, striebro a drahé kamene.

Je vraj zakliaty a kliatby sa zbaví len vtedy, ak za seba nájde náhradníka.

Čo ešte navštíviť v okolí

V okolí možno navštíviť Zvolenský zámok, ktorý sa v 30. rokoch 14. storočia stal novým sídlom panovníkov pri ich pobytoch vo Zvolene.

Vígľašský zámok patrí medzi najznámejšie zámocké hotely na Slovensku.

V prekrásnom novozrekonštruovanom hoteli The Grand Vígľaš sa môžete ubytovať alebo ho navštíviť ako turista a prezrieť si jeho areál.

V neďalekých Štiavnických horách sa nachádza tiež Pustý hrad pri Štiavnici, preto si ich netreba pomýliť.

Pustý hrad nad Zvolenom je vhodným cieľom pre návštevníkov, ktorí chcú spojiť turistiku, výhľady a poznávanie dejín stredného Slovenska.

tags: #pusty #hrad #vyhliadka