Vzdialenosť Ždiar – Skalnaté pleso: trasa cez Belianske Tatry a Zelené pleso

Vzdialenosť zo Ždiaru na Skalnaté pleso patrí medzi najzaujímavejšie vysokohorské trasy vo Vysokých Tatrách. Trasa vedie cez Monkovej dolinu, Kopské sedlo, Veľké Biele pleso, Chatu pri Zelenom plese a Sedlo pod Svišťovkou až na Skalnaté pleso.

Ide o náročnú celodennú vysokohorskú túru s dvoma namáhavými výstupmi strmou Monkovou dolinou a do Sedla pod Svišťovkou. Celá trasa zo Ždiaru do Tatranskej Lomnice trvá približne 9 hodín, meria približne 23 kilometrov a prevýšenie predstavuje 1 192 metrov.

Rýchle údaje o trase

Časový rozpis jednotlivých úsekov

Časový rozvrh umožňuje rozdeliť si celú túru na niekoľko logických častí:

Časový rozpis zahŕňa pokračovanie zo Skalnatého plesa cez lokalitu Štart až do Tatranskej Lomnice. Samotný úsek zo Ždiaru na Skalnaté pleso predstavuje približne 7 hodín podľa uvedených orientačných časov, pričom celkový čas závisí od prestávok, tempa, počasia a aktuálnych podmienok na chodníku.

Charakteristika trasy

Jedinečná vysokohorská túra prechádza prísne chránenými Belianskymi Tatrami. Náučný chodník Monková dolina - Kopské sedlo je jedinou turistickou trasou prechádzajúcou cez prísne chránenú národnú prírodnú rezerváciu Belianske Tatry.

Prvé dve tretiny výstupu absolvujeme po lesnom chodníku, ktorý vedie pozdĺž strmo klesajúceho Rigeľského potoka. V záverečnej časti stúpania spoznávame bizarný bralnatý svet Belianskych Tatier nad hornou hranicou lesa.

V širokom trávnatom sedle s jedinečným výhľadom na vrch Havran a Ždiarsku vidlu sa ocitneme na dôležitej geomorfologickej hranici. Za nami zostanú vápencovo-dolomitové Belianske Tatry s charakteristickými viacstupňovými skalnými galériami. Pred sebou uvidíme na prvý pohľad odlišný vysokohorský svet žulových Vysokých Tatier.

Úsek zo Ždiaru do Kopského sedla

Trasa začína v obci Ždiar, ktorá leží v nadmorskej výške 896 m n. m. Obec sa nachádza v Podtatranskej brázde, zo severu ju ohraničuje Spišská Magura, z východu Východné Tatry a zo západu štátna hranica s Poľskom.

Ždiar je špecifický ľudovou architektúrou, goralským osídlením a typickou goralskou monoštruktúrou. Jeho celé priľahlé územie je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCO a PRĽA.

Z obce trasa pokračuje cez Maguru do Monkovej doliny. Práve výstup Monkovej dolinou patrí medzi najnamáhavejšie časti celej túry. Chodník stúpa strmšie a postupne sa dostáva z lesného prostredia do otvorenejšej vysokohorskej krajiny.

V Monkovej doline vedie chodník pozdĺž Rigeľského potoka. Les poskytuje v prvej časti príjemný tieň, no zároveň treba počítať s výrazným stúpaním. Po výstupe nad hornú hranicu lesa sa otvára bralnatý svet Belianskych Tatier a výhľady na Havran, Ždiarsku vidlu a ďalšie okolité vrcholy.

Po dosiahnutí Širokého sedla trasa pokračuje do Kopského sedla. Kopské sedlo predstavuje výraznú hranicu medzi vápencovo-dolomitovými Belianskymi Tatrami a žulovými Vysokými Tatrami. Zmena horninového podložia sa prejavuje aj v charaktere okolitej krajiny.

Z Kopského sedla k Veľkému Bielému plesu

Po prechode Kopským sedlom začína pokojnejšia časť trasy. Medzi Kopským sedlom a Chatou pri Zelenom plese je túra nenáročná až vychádzková.

Pri horskom jazere, pri ktorom kedysi stála Kežmarská chata, sa vydáme po červeno značkovanom úseku Tatranskej magistrály (0930). Pohodlný chodník nás cez kosodrevinu takmer po vrstevnici privedie do doliny Zeleného plesa.

Veľké Biele pleso predstavuje dôležitý orientačný bod na trase. Od neho pokračuje chodník smerom k Chate pri Zelenom plese, ktorá je vhodným miestom na prestávku, občerstvenie a načerpanie síl pred náročnejším výstupom do Sedla pod Svišťovkou.

Chata pri Zelenom plese

Zelené pleso je podľa mnohých tým najkrajším miestom vo Vysokých Tatrách. Ukryté v hlbokom ľadovcovom kotle a obklopené monumentálnou „tatranskou katedrálou“ Jastrabej veže a Kežmarského štítu láka rodiny s deťmi, MTB cyklistov aj náročných vysokohorských turistov.

Zelené pleso je srdcom doliny, ktorému dominuje Chata pri Zelenom plese. Pre turistov však navždy zostane „Brnčalkou“ - na počesť horolezca Alberta Brnčalu.

Prvé prístrešie tu stálo už v roku 1876, no súčasná chata, pôvodne Fridrichova, slúži od roku 1897. Leží na brehu smaragdového jazera v tieni monumentálneho Kežmarského štítu a ikonickej Jastrabej veže. Chata je otvorená celoročne.

Chata pri Zelenom plese poskytuje výborný núdzový úkryt aj s prípadným prenocovaním. Je ideálnym miestom na krátky oddych a občerstvenie.

Možnosť pozorovať odraz Jastrabej veže na zelenkavej hladine Zeleného plesa celkom určite patrí k najsilnejším dojmom, aké môže tatranská príroda poskytnúť.

Prečo je Zelené pleso zelené? Vedecké vysvetlenie hovorí, že Zelené pleso vďačí za svoju smaragdovú farbu prameňom na dne jazera. Na jeho dne sa nachádzajú miesta, kde vyviera podzemná voda cez vrstvy jemného žulového piesku a usadenín. Práve lom svetla na týchto špecifických usadeninách v kombinácii s čistotou vody a odrazom okolitej vegetácie vytvára povestnú zelenú farbu.

Podľa starej povesti za farbu plesa môže oslepujúci drahokam, karbunkul. Kedysi dávno žila v doline dievčina, ktorej milý sa pokúsil tento vzácny kameň získať zo steny Jastrabej veže. Keď ho však chcel vziať, strážca pokladov, obrovský jastrab, ho zhodil zo skaly priamo do plesa. Drahokam padol na dno spolu s ním a odvtedy svojím žiariacim svetlom sfarbuje hladinu plesa do zelena.

Výstup zo Zeleného plesa na Skalnaté pleso

Po odpočinku pri Chate pri Zelenom plese pokračuje trasa náročnejším úsekom do Sedla pod Svišťovkou. Ide o druhý namáhavý výstup celej túry.

Tatranská magistrála nás povedie po juhovýchodnom svahu Kežmarského štítu (2556 m), ktorý je obrátený do Popradskej kotliny. Práve na tomto mieste, ktoré sa nachádza vysoko nad kotlinou, si môžeme najlepšie uvedomiť impozantnú výšku najvyššieho horstva karpatského oblúka.

Výstup do Sedla pod Svišťovkou si vyžaduje dobrú kondíciu, istý krok a zvýšenú pozornosť. Vysokohorské prostredie môže byť náročné najmä pri zhoršenej viditeľnosti, daždi, vetre alebo zvyškoch snehu.

Zo sedla pokračuje trasa smerom na Skalnaté pleso. Mierne klesajúcim traverzom po skalnatom úbočí sa pohodlne dostaneme k Skalnatému plesu (1751 m).

Nenáročný úsek nám umožní pozornejšie si prezrieť obrovský skalný trojuholník pred nami. Je až neuveriteľné, že impozantnou severnou stenou Malého Kežmarského štítu prelezú niektorí horolezci.

Pohľad z vrcholu do záveru doliny Zeleného plesa je najkrajší koncom mája a v júni, keď sa cez vysoké skalné stupne pod Malou a Veľkou Zmrzlou dolinou valia mohutné vodopády živené vodou z topiaceho sa snehu.

Pokračovanie zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice

Zo Skalnatého plesa sa môžeme kabínkovou lanovkou zviezť do osady Tatranská Lomnica (845 m). Časový rozpis uvádza približne jednu hodinu zo Skalnatého plesa na Štart a ďalšie tri štvrtiny hodiny zo Štartu do Tatranskej Lomnice.

Lanovka môže byť praktickou možnosťou po absolvovaní náročnej túry, najmä ak už turisti nemajú dostatok síl na zostup. Pred plánovaním návratu je potrebné počítať s prevádzkovým časom lanovky a aktuálnymi poveternostnými podmienkami.

Alternatívne trasy a únikové možnosti

Ak základnú trasu opustíme v Kopskom sedle a odbočíme doprava na modrú značku, zostúpime dolinou Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny. Celkový čas tejto varianty je 6 hodín 45 minút.

Náučný chodník Zadné Meďodoly sa začína v Tatranskej Javorine a končí v Kopskom sedle.

Namáhavému výstupu do Sedla pod Svišťovkou sa vyhneme, ak po žltej značke zídeme na Bielu vodu. Celkový čas tejto varianty je 7 hodín 45 minút.

Pri Veľkom Bielom plese môžeme odbočiť aj na zelenú značku, ktorá smeruje do doliny Siedmich prameňov a končí v Tatranskej Kotline. Celkový čas tejto varianty je 7 hodín 30 minút.

Ďalšie prístupy k Zelenému plesu

K Zelenému plesu vedie viacero ciest, z ktorých každá ponúka iný zážitok.

• Z Bielej vody po žltej značke vedie najvyužívanejšia a technicky najjednoduchšia trasa, vhodná aj pre rodiny a ako jediná prístupná pre cyklistov.
• Z Tatranských Matliarov po modrej a neskôr žltej značke vedie príjemná lesná alternatíva, ktorá sa napája na hlavnú trasu pri Šalviovom prameni.
• Z Kežmarských Žľabov po modrej značke vedie pokojná, menej frekventovaná trasa pre tých, ktorí hľadajú ticho tatranských lesov.
• Z Tatranskej Lomnice po zelenej značke sa dostaneme na Skalnaté pleso, odkiaľ môžeme pokračovať magistrálou ďalej.
• Zo Skalnatého plesa po červenej značke, teda po Tatranskej magistrále, vedie náročnejšia túra cez Veľkú Svišťovku s dychberúcim výhľadom na pleso z výšky.

Najpopulárnejší prístup k Zelenému plesu začína na parkovisku Biela voda medzi Tatranskou Lomnicou a Matliarmi. Parkovisko býva počas sezóny a víkendov už skoro ráno, približne okolo 8:00, beznádejne plné.

Ak sa chcete vyhnúť stresu, odporúča sa prísť v skorých ranných hodinách alebo využiť autobusové spojenie so zastávkou Vysoké Tatry, Biela voda.

Z doliny Bielej Vody, respektíve z Kežmarskej Bielej vody, vedie k Zelenému plesu žltá turistická značka. Ide o najľahší výstup, ktorý je vhodný aj pre rodiny a kočíky.

Vzdialenosť a parametre prístupov k Zelenému plesu

Údaje o vzdialenosti 8 kilometrov a prevýšení 600 metrov sa týkajú prístupu z doliny Bielej Vody ku Zelenému plesu, nie celej trasy zo Ždiaru na Skalnaté pleso.

Náročnosť, orientácia a bezpečnosť

Trasa zo Ždiaru na Skalnaté pleso je náročná celodenná vysokohorská túra s namáhavými výstupmi Monkovou dolinou a do Sedla pod Svišťovkou.

Orientácia vo vysokohorskom prostredí je pomerne dobrá aj za zníženej viditeľnosti, no zvýšená pozornosť je potrebná počas celého prechodu. Značenie nenahrádza mapu, vhodné oblečenie, dostatok vody ani schopnosť prispôsobiť trasu aktuálnemu počasiu.

Chata pri Zelenom plese je ideálnym miestom na krátky oddych a občerstvenie, zároveň ju možno využiť ako núdzový úkryt s prípadným prenocovaním.

V zimnom období je potrebné rešpektovať sezónne uzávery a aktuálne podmienky na turistických chodníkoch. V materiáli je uvedené zimné obdobie od 1. novembra do 15., pričom údaj nie je úplný, preto treba pred túrou overiť aktuálne pravidlá a stav chodníkov.

Pri plánovaní túry treba počítať aj s návratom. Ak sa rozhodnete využiť lanovku zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice, overte si jej prevádzku, pretože celkový čas a logistika výletu sa líšia podľa toho, či zo Skalnatého plesa pokračujete pešo alebo lanovkou.

Najvhodnejší spôsob plánovania výletu

1. Začnite skoro ráno v Ždiari, aby ste mali dostatočnú časovú rezervu.
2. Prvú náročnú časť absolvujte cez Monkovo dolinu do Širokého sedla a Kopského sedla.
3. Pri Kopskom sedle zvážte, či pokračovať základnou trasou alebo využiť variant do Tatranskej Javoriny.
4. Pri Veľkom Bielom plese a Chate pri Zelenom plese si naplánujte prestávku.
5. Pred výstupom do Sedla pod Svišťovkou skontrolujte čas, počasie a vlastné sily.
6. Zo Skalnatého plesa pokračujte podľa aktuálnej situácie pešo alebo využite kabínkovú lanovku do Tatranskej Lomnice.

Mapa a odporúčané vybavenie

Odporúčaná mapa je Vysoké Tatry v mierke 1:50 000, list 113, VKÚ, a.

Na náročnú celodennú túru patrí pevná turistická obuv, nepremokavé oblečenie, teplejšia vrstva, čelovka, dostatok tekutín, jedlo, základná lekárnička a nabitý telefón. V horskom prostredí sa podmienky môžu meniť rýchlo a aj v lete môže byť vo vyšších polohách chladno alebo veterno.

Čo navštíviť v okolí Ždiaru

Ždiar je vhodnou základňou nielen pre prechod na Skalnaté pleso, ale aj pre ďalšie výlety v Belianskych Tatrách, Spišskej Magure a Pieninách.

Chodník korunami stromov

Chodník korunami stromov sa nachádza len 5 km od Penziónu v areáli Ski Bachledka. Ponúka výhľad na Belianske Tatry a Pieniny z vtáčej perspektívy.

Na trase chodníka sú rozmiestnené náučné zastávky, ktoré odhalia zaujímavosti z miestnej prírody, ukážu ničivú silu počasia a oboznámia návštevníkov s krajinou navôkol.

O zábavu a adrenalín na chodníku nie je núdza. Úlohou návštevníkov je prejsť po prekážkach s priehľadom do prázdna, lúštiť úlohy, prejsť sa po sieti vo výške 32 metrov nad zemou a užiť si zábavnú jazdu 67 metrov dlhým toboganom.

Na chodníku sú vítané deti, rodiny, kočiare aj seniori. Chodník je v plnej dĺžke 1 234 metrov bezbariérový s bezpečným zábradlím.

Belianska jaskyňa

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa v Tatrách je Belianska jaskyňa. Ojedinelý krasový skvost v TANAP-e sa nachádza v neďalekej Tatranskej Kotline.

Splav Dunajca a rafting

K najkrajším zážitkom patrí splavovanie Dunajca na drevených pltiach najväčším prírodným kaňonom v strednej Európe v Pieninách. Odvážnejším možno odporučiť aj rafting.

Ždiarsky dom

Pútavé informácie o bežnom živote niekdajších Goralov, Ždiaranov, odhalí výlet do miestneho múzea Ždiarsky dom.

Popri zaujímavom výklade majú návštevníci možnosť obliecť sa do kroja a zažiť simulovanú ždiarsku svadbu.

Zimné aktivity

Ždiar ponúka v zime nádhernú lyžovačku v lyžiarskych strediskách s privátnymi vlekmi priamo v obci. Nachádza sa tu 25 lyžiarskych vlekov.

Lyžiarske strediská Ski centrum Strednica a Bachledka Ski & Sun s kabínovou lanovkou ponúkajú členité zjazdovky v dĺžke 6 360 m.

Dva privátne vleky sú iba 50 m od penziónu Ždiaranka - lyžiarsky vlek Bachleda a Ski centrum Strachan. K dispozícii je možnosť večerného lyžovania, lyžiarsky inštruktor, požičovňa lyží a ski servis.

Okolie Ždiaru ďalej ponúka upravené bežecké trate v dĺžke 30 km v Monkovej doline a na Spišskej Magure.

Všetky strediská majú lyžiarsku školu, požičovňu lyží, bufety, upravené bežecké trate a skibusy.

Rodinná zábava v Bachledovej doline

Rodinnú zábavu v SUN Bachledovej ponúka bobová dráha, lanovka, náučný chodník, vyhliadková veža a detský park.

Vláčik Maguráčik je v prevádzke počas letnej turistickej sezóny.

Praktické informácie o Ždiari

Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia.

Legenda o obci hovorí, že v lesoch v širokej doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo „Zorničky“.

Obec sa nachádza 32 km severne od Popradu a 13 km od štátnej hranice s Poľskom. V celej oblasti sa vyskytujú ohrozené druhy flóry a fauny.

V okolí sa nachádzajú aj možnosti objednania saní alebo koča.

tags: #vzdialenost #zdiar #skalnate #pleso