Náučný chodník Boky sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Boky v katastri obce Budča. Obec Budča je vzdialená od Zvolena 5 km.
Trasa vedie územím s mimoriadnou biologickou rozmanitosťou, zachovanými lesnými porastmi, teplomilnými a suchomilnými spoločenstvami aj výraznými geologickými útvarmi. Jej najznámejšou dominantou je skalný hríb Čertova skala.
Základné údaje o trase
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Názov | Náučný chodník Boky |
| Počet zastávok | 13 |
| Dĺžka | 5,1 km |
| Prevýšenie | 299 m |
| Čas prechodu | 2,5 - 3 hod. |
| Náročnosť | Stredne náročný terén |
| Typ trasy | Trasa nie je okružná |
| Východisko | Vyústenie doliny Veľký Sietenec |
| Chránené územie | Národná prírodná rezervácia Boky |
| Výmera rezervácie | 176,49 ha |
| Rok vybudovania | 1978 |
| Garant chodníka | Technická univerzita Zvolen - Vysokoškolský lesnícky podnik |

Kde sa náučný chodník Boky začína
Náučný chodník Boky sa začína 1,5 kilometra za obcou Budča pri Zvolene.
Je ním náučný chodník Boky, ktorý začína pri vyústení doliny Veľký Sietenec približne 1,5 km od obcí Budča a Hronská Dúbrava.
Východisko je pri vyústení doliny Veľký Sietenec (zastávka č. 1), približne 1,5 km od obce Budča alebo z Hronskej Dúbravy (zastávka č. 13).
Na výpadovke od Zvolena smerom na ŽnH treba odbočiť doprava na Budču. Na križovatke v dedine odbočíte doľava - smerom na Hronskú Dúbravu. Asi 500 metrov za dedinou je nenápadná odbočka z hlavnej cesty doprava (nájdete ju aj na fotke). Tam treba zaparkovať, začína tam náučný chodník a ďalej už pešo.
Z cieľa trasy je 1,4 km k žel. stanici Hronská Dúbrava.
Charakter trasy a náročnosť
Náučný chodník má 13 zastavení v podobe náučných panelov v dĺžke 5,1 kilometra, so stredne náročným terénom.
Trasa nie je okružná.
Terén je stredne náročný, ale zvládnu ho aj deti a ak nie, stále ich môžete vziať na plecia a úspešne dôjsť do cieľa.
Prevýšenie, ktoré zdoláte je cca. 300 m.
Chodník bol vybudovaný v dĺžke 5,1 km s prevýšením 299 m v roku 1978.
Čas prechodu je 2,5 - 3 hod.
Podľa mapy zistíte, že ku balvanu sa dá dostať z rôznych strán.
Nenáročná vychádzka k Čertovej skale je vhodná najmä na celoročné rodinné výlety.
Čertova skala - najznámejšia dominanta chodníka
Najznámejším takýmto utvárom je skalný hríb s názvom Čertova skala.
Na konci resp. začiatku chodníka sa nachádza známy skalný hríb čertova skala.
Je to vskutku netypický geologický útvar. Pri pohľade naň zostanete v nemom úžase, ako tento masívny balvan môže nehybne stáť na tak malom a úzkom skalnom podloží.
Pri pohľade naň sa človek nestačí diviť, ako taký veľký balvan môže stáť na tak úzkom podloží.
V každom prípade názov Čertova skala mu prináležé právom.
Čertova skala predstavuje mohutný skalný hríb - vznikol selektívnym vyvetraním masívnej andezitovej vulkanickej bomby (hlava hríba) z komplexu ľahšie zvetrávateľných vulkanických aglomerátov a brekcií (tvoria nohu hríba).

Národná prírodná rezervácia Boky
NPR Boky (176,49 ha) bola vyhlásená v roku 1964 z dôvodu ochrany teplomilných a suchomilných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom zaujímavých geomorfologických výtvorov: kamenných morí, sutí a skalného hríbu Čertova skala vzniknutého zvetraním sopečnej bomby andezitu.
Národná prírodná rezervácia Boky je chránené územie na strmom južne orientovanom okrajovom svahu Kremnických vrchov nad Hronom medzi Hronskou Breznicou a Budčou.
Bola vyhlásená v roku 1964 na ochranu jednej z najsevernejších lokalít xerotermných rastlinných a živočíšnych druhov s výskytom skalných geomorfologických útvarov - kamenných morí a skalného hríbu Čertova skala -, ktoré sa tu formujú rozpadom hrubých epiklastických vulkanických brekcií s materiálom biotiticko-amfibolických andezitov.
Územie zahŕňa rozsiahly komplex prevažne xerotermných spoločenstiev s mimoriadnou biodiverzitou, ktorého najhodnotnejšie lesné porasty majú charakter pôvodného prírodného lesa - pralesa - s dubmi až 300 a viacročnými a hrúbkou viacerých druhov stromov aj viac ako 300 cm.
NPR Boky zaberá strmé a skalnaté svahy na pravom brehu Hrona vo výškovom rozpätí 270 až 578 m n. m.
Rezervácia je zároveň rovnomenným územím európskeho významu (je súčasťou sústavy Natura 2000).
Upozornenie: Takmer celá trasa náučného chodníka prechádza územím s najvyšším stupňom ochrany prírody a krajiny.
Geológia a geomorfologické útvary
Pri putovaní chodníkom, je možné pozorovať jedinečnú miestnu flóru a faunu.
Počas prechádzky môže návštevník obdivovať horniny tvorené počas sopečnej aktivity vulkanitov Kremnických vrchov a v treťohorách.
Pre územie sú príznačné kamenné moria, či skupiny vežovitých skál a hríbovitých útvarov.
Dominantou náučného chodníka je skalný hríb nazývaný Čertova skala.
Zaujímavosťou je Čertova skala.
Kremnické vrchy sú pohorie na strednom Slovensku zhruba medzi Hornou Štubňou, Novou Lehotou, Žiarom nad Hronom, Budčou a Králikmi na severnom okraji vulkanitmi budovaného Slovenského stredohoria.
Geologické podložie tvoria prevažne neogénne andezity lávových prúdov a ich pyroklastiká a epiklastické brekcie a konglomeráty, v južnej časti aj ryolity či neogénne fluviálne štrky a piesčité štrky s preplástkami ílov a pleistocénne fluviálne terasové štrkopiesky.
Reliéf je vrchovinový a hornatinový s hlbokými dolinami so strmými až skalnatými svahmi.
Flóra v okolí náučného chodníka
Ak sa týmto náučným chodníkom nevyberiete práve v zimnom období, jeho okolie bude posiate rozmanitými pestrofarebnými teplomilnými rastlinami.
Územie je výnimočné vďaka rozsiahlym komplexom teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s mimoriadne vysokou biodiverzitou.
Mnohé druhy organizmov tu predstavujú severnú hranicu rozšírenia.
Vyskytujú sa tu lesné porasty s dubom cerovým, ktoré majú charakter pôvodného prírodného lesa a patria medzi najstaršie na Slovensku (220 až 250 rokov).
Územie zahŕňa rozsiahle komplexy teplomilných lesných biotopov pralesného charakteru s plošne významným zastúpením xerotermných stepných a lesostepných spoločenstiev.
V pralesových častiach lesa prevláda dub zimný a dub cerový, buk lesný a hrab obyčajný v nich tvoria prímes.
Dominantnými lesnými biotopmi sú dubovo-hrabové lesy karpatské, lipovo-javorové lesy, teplomilné submediteránne lesy dubové a bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy.
Pralesovité spoločenstvá zaberajú 147 ha.
Z vyše 300 druhov rastlín zistených v rezervácii, pripadá polovica na druhy lesných spoločenstiev.
Počas jari na južne orientovaných svahoch masovo kvitne svojimi výraznými svietivožltými kvetmi hojne sa vysytujúci drieň obyčajný.
V biotopoch vyčnievajúcich výhrevných a výsušných skál pristupuje drieň obyčajný, vlhkejšie a chladnejšie stanovištia kamenných morí (balvanísk) porastá lipovo-javorový sutinový les.

Fauna a biodiverzita
Osobitné postavenie majú otvorené skalné stanovištia a lesostepné formácie s veľmi pestrým zastúpením bezstavovcov.
Územie je súčasťou zoznamu najvýznamnejších rezervácií zabezpečujúcich ochranu vzácnych bezstavovcov na Slovensku.
Z chrobákov tu bolo doposiaľ zistených 18 chránených a veľký počet ohrozených druhov.
Evidovaných bolo viac ako 70 druhov hniezdičov.
Bežné druhy poľovnej zveri dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, občas sa tu objaví rys ostrovid i medveď hnedý.
Bežné druhy fauny dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, ale aj rys ostrovid a medveď hnedý.
Náučné panely a obsah chodníka
Chodník má 13 zastávok v podobe náučných panelov.
Interpretácia hodnôt územia je zostavená z 13 pestrých náučných panelov.
Návštevníci sa okrem iného dozvedia aj o tom, že NPR Boky bola vyhlásená v roku 1964 s výmerou 176,49 ha.
Počas prechádzky môže návštevník obdivovať horniny tvorené počas sopečnej aktivity vulkanitov Kremnických vrchov a v treťohorách.
Obsah chodníka približuje prírodné hodnoty rezervácie, geologický pôvod skalných útvarov, teplomilné rastlinstvo, živočíšstvo a lesné spoločenstvá.
Kedy sa vybrať na trasu
Nenáročná vychádzka k Čertovej skale je vhodná najmä na celoročné rodinné výlety.
No tunajšie, prevažne lesostepné prostredie, je najkrajšie v prechodných ročných obdobiach.
Počas jari na južne orientovaných svahoch masovo kvitne svojimi výraznými svietivožltými kvetmi hojne sa vysytujúci drieň obyčajný.
Ak sa týmto náučným chodníkom nevyberiete práve v zimnom období, jeho okolie bude posiate rozmanitými pestrofarebnými teplomilnými rastlinami.
Praktické odporúčania pre návštevníkov
- Trasa nie je okružná.
- Treba počítať so stredne náročným terénom a prevýšením približne 300 metrov.
- Čas prechodu je 2,5 - 3 hod.
- Východisko sa nachádza pri vyústení doliny Veľký Sietenec.
- Z cieľa trasy je 1,4 km k železničnej stanici Hronská Dúbrava.
- Takmer celá trasa prechádza územím s najvyšším stupňom ochrany prírody a krajiny.
- Pri pohybe v rezervácii je potrebné rešpektovať ochranný režim územia.
- Pri plánovaní výletu treba zohľadniť, že chodník vedie strmými a skalnatými svahmi.
Budča a okolie
Obec západne od Zvolena na pravom brehu rieky Hron v najsevernejšej časti Pliešovskej kotliny a na juhovýchodnom úpätí Kremnických vrchov prevažne na riečnych terasách Hrona v oblasti ústia jeho prítokov Turová a Bieň.
Prvá písomná zmienka je z roku 1225.
Od 14. storočia obec patrila panstvu Dobrá Niva, v roku 1424 ju kráľ Žigmund daroval kráľovnej Barbore.
V 18. storočí bola obec dostavníkovou stanicou na významnej spojnici Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice.
Vo vodáckom tábore Budča sa končí hlavná trasa prehliadky Tancujúce plte na Hrone.
Z pôvodného gotického kostola zo 14. storočia sa zachovala len hrubá stavba svätyne s rebrovou klenbou a centrálnym svorníkom s reliéfom tváre Krista.
Okrem opevneného rímskokatolíckeho kostola sv. Michala je stavebnou pamiatkou obce evanjelická zvonica (1939) a pamätník Slovenského národného povstania.
Obnova chodníka
Združenie altruistov vo Zvolene odviedla kus dobrej práce a zrekonštruovala starý náučný chodník vedúci národnou prírodnou rezerváciou (NPR) Boky.
Pôvodný chodník bol vybudovaný už v roku 1978.
Patrí tak medzi najstaršie svojho druhu na Slovensku.
Pešiu trasu dlhú 5,1 km s prevýšením 200 m, je možné prejsť za 2,5 až 3 hodiny.
Interpretácia hodnôt územia je zostavená z 13 pestrých náučných panelov.
Ďalšie prírodné a kultúrne súvislosti
Ján Futák
Ján Futák (1914 - 1980) bol významný slovenský botanik a fytogeograf, ochranca prírody a katolícky kňaz, rodák z obce Turová neďaleko Budče.
Bol hlavným koordinátorom prvého geobotanického mapovania Slovenska, spoluzakladateľom Slovenskej botanickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej bol v rokoch 1959 - 1969 predsedom.
Položil základy vedeckého riadenia ochrany prírody na Slovensku, podieľal sa na vzniku siete chránených území, prispel k zriadeniu Tatranského národného parku.
Kremnické vrchy
V pohorí pramenia významné vodné toky povodia Váhu a najmä Hrona, napr. Turiec, Kremnický potok, Tajovský potok.
Z veľkej časti je pokryté nepôvodnými lesmi.
V jeho vnútri leží okrem banského mesta Kremnice okolo dvadsať obcí, v ich okolí sú často rozľahlé lúky a pasienky.
Náučný chodník Boky tak spája poznávanie geológie, lesných biotopov, teplomilnej prírody, histórie územia a špecifického reliéfu južných svahov Kremnických vrchov.