Slovenský raj: Stratenský kaňon, Prielom Hornádu a najkrajšie prírodné miesta

Národný park Slovenský raj patrí medzi najkrajšie prírodné oblasti Slovenska a rozprestiera sa v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Ide o krasové horské územie juhozápadne od Spišskej Novej Vsi, ktoré je charakteristické súvislými ihličnatými a listnatými lesmi, horskými plošinami, hlbokými tiesňavami, kaňonovitými dolinami, vodopádmi, povrchovými krasovými javmi a podzemnými priestormi so stalaktitovou i ľadovou výzdobou.

Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa s nadmorskou výškou 1545 metrov. Medzi najznámejšie rokliny patria Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ, v ktorých sa nachádzajú početné vodopády. K najatraktívnejším miestam južnej časti parku patrí Stratenský kaňon, zatiaľ čo Prielom Hornádu je bezpochyby najväčším technickým lákadlom Slovenského raja.

Národný park Slovenský raj

Z geomorfologického hľadiska patrí Slovenský raj do Spišsko-gemerského krasu. V geologickej stavbe prevládajú triasové vápence, v menšej miere sa vyskytujú aj dolomity. V oblastiach budovaných vápencami sú dobre zachované zvyšky zarovnaných povrchov z obdobia terciéru.

Najstarším je mierne zvlnená severozápadná časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropaleogénneho reliéfu (okolo 40 mil. rokov). Rozsiahly zarovnaný povrch z mladších treťohôr (6 mil. rokov) predstavujú krasové planiny s nadmorskou výškou 1 000 - 1 110 m, ako sú Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné.

Planiny sú dotvorené krasovými formami, medzi ktoré patria závrty, úvaly, ponory a škrapy, ale aj podzemnými javmi, predovšetkým jaskyňami a priepasťami. Unikátny je komplex Stratenskej jaskyne. V reliéfe dominujú okrem krasových planín riečne doliny, ktoré územie zarovnaného povrchu rozčleňujú.

V okrajových častiach sa nachádzajú kaňonovité doliny Hnilca a Hornádu. Do planín sa zarezávajú mnohé tiesňavy, napríklad Veľký Sokol, Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. V tiesňavách nachádzame vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje.

Slovenský raj bol pôvodne vyhlásený v roku 1964 ako druhé veľkoplošne chránené územie po TANAPe a vôbec prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku. V roku 1988 namiesto CHKO Slovenský raj vznikol Národný park Slovenský raj. Tento bol v roku 2016 novo vyhlásený s novou vnútornou štruktúrou (zonácia).

Stratenský kaňon

Stratenský kaňon je tiesňava v južnej časti Slovenského raja, ktorá vznikla dlhodobou eróziou rieky Hnilec. Ako naznačuje názov, nachádza sa na západ od obce Stratená.

Najužšia časť hlbokej horskej Stratenskej doliny, teda 14 km dlhého úseku doliny Hnilca medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Dedinkami na území Slovenského raja, leží nad obcou Stratená medzi masívmi Duča a Havrania skala.

Samotný kaňon má podľa jednotlivých opisov dĺžku približne 1,1 až 2 km. Stratenský kaňon, vymodelovaný horným tokom rieky Hnilec, je súčasťou Stratenskej doliny, ktorá má 14 kilometrov. Tiahne sa popri rieke od osady Dobšinská ľadová jaskyňa cez Stratenú až po Dedinky, kde sa roztvára do šírky pri vodnej nádrži Palcmanská Maša.

Samotný kaňon však začína alebo končí približne kilometer na západ od Stratenej. Vyvíja sa počas posledných niekoľkých miliónov rokov hĺbkovou eróziou Hnilca v miestach zlomami porušených masívnych vrstiev vápencov a dolomitov stratenského príkrovu.

Výsledkom tohto vývoja je dolina s priečnym profilom „V“, ktorá nemá ploché dno, teda tiesňava so zaklesnutými meandrami, skalnými stenami s krútňavovými hrncami, početnými jaskyňami, ponormi, vyvieračkami a vodopádmi so svojráznymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.

Prečo sa hovorí o tiesňave, nie o pravom kaňone

„Kaňon“ - keby bol naozaj kaňonom, mal by širšie dno a teda priečny profil „U“, ako je napríklad v úseku doliny Slanej medzi Brzotínom a Plešivcom v Slovenskom krase - je prístupný po bezbariérovom náučnom chodníku pre peších a cyklistov po zvyšku asfaltovej cesty, ktorá bola až do roku 1971 prejazdná pre autodopravu.

Stratenský kaňon údajne nie je pravým kaňonom, pretože tak by bola správne označená tiesňava so širším dnom. V skutočnosti je najužšou časťou 14 km dlhej Stratenskej doliny. Je vtesnaná medzi masívy Havranej skaly a Duča.

Rieka Hnilec a stará cesta

Stratenský kaňon prechádza popri rieke Hnilec, ktorá si v úzkej doline vytvára početné meandre. Romantickým prostredím úžiny obklopenej majestátnymi vápencovými bralami vedie stará asfaltová cesta, ktorá je neprístupná motorovým vozidlám.

Stará asfaltová cesta premosťuje riečku Hnilec ôsmimi zväčša drevenými mostami. Počas dvoch kilometrov totiž rieka prechádza z jednej strany cesty na druhú osemkrát.

Týmto úsekom až do roku 1972 jazdili autá. Rieka Hnilec, ktorá v kaňone vytvára početné meandre, však bola pre cestnú premávku problematická. Zvyšovanie frekvencie premávky a nároky na údržbu mostov nakoniec dospeli k rozhodnutiu cestu odkloniť vybudovaním tunela.

Pokiaľ vstupujete do kaňonu z východnej či západnej strany, vždy uvidíte tunelový portál, ktorým sa pre vodičov skrátil dvojkilometrový úsek s úzkou cestou plnou zákrut na 325 metrov priamej jazdy gemerským podzemím. Stratenský kaňon sa tak otvoril turistom.

Náučný chodník Stratenský kaňon

Stratenským kaňonom vedie náučný chodník, ktorý predstavuje prvý náučný chodník na Slovensku vhodný aj pre vozíčkarov. Bezbariérový náučný chodník cez Stratenský kaňon sa nachádza približne 1 km od obce Stratená v Národnom parku Slovenský raj.

Celá trasa chodníka je nenáročná po spevnenej asfaltovej ceste. Náučný chodník Stratenská tiesňava má celkovo 8 zastávok s náučnými panelmi a minimálnym prevýšením, len okolo 11 metrov.

Iný opis chodníka uvádza dĺžku trasy 1,1 kilometra s desiatimi zastávkami a deviatimi náučnými panelmi osadenými v skalách. Rozdiel vyplýva z odlišného započítania zastávok a informačných panelov.

Chodník po spevnenej ceste prechádza kaňonovitým úsekom horného toku riečky Hnilec. Panely oboznamujúce návštevníka s históriou, geológiou, faunou a flórou kaňonu sú umiestnené pomerne nízko, aby ich bolo možné poľahky prečítať z invalidného vozíka.

Návštevník sa z panelov dočíta o geológii Slovenského raja, vzniku roklín, jaskýň, flóre a faune v doline rieky Hnilec, ochrane prírody a histórii. Chodník je vhodný pre turistov, cyklistov, ale aj pre hendikepovaných ľudí.

Možnosti vozíčkarov „naživo“ obdivovať krásy slovenskej prírody sú značne obmedzené. Náučný chodník Stratenský kaňon je totiž ako prvý na Slovensku sprístupnený aj pre vozíčkarov.

Kolmé svahy kaňonu charakteristické pre celý Slovenský raj sú plné zaujímavých skalných dutín, otvorov a jaskýň. Tie však nie sú prístupné verejnosti a nevedú k nim ani turistické chodníky.

Parametre trasy

Celková dĺžka trasy je 1,1 km a stúpanie len 5 metrov. Náučný chodník Stratenská tiesňava má minimálne prevýšenie, len okolo 11 metrov. Údaje o čase, dĺžke a prevýšení sú len informatívne.

Charakter prechádzky

Stratenský kaňon predstavuje skutočne veľmi príjemnú lokalitu na ľahkú prechádzku. Má svoju jedinečnú klímu, ktorú vytvára tiesňava lemovaná vysokými skalami a rieka Hnilec. Jej koryto pripomína kľukatiaci sa horský potok. Všetko to pôsobí romantickým dojmom.

Táto prírodná krása je pohodlne dostupná po dobrej asfaltke takmer bez stúpaní. Tiesňavou vedie cyklotrasa a na prechádzke sme tu stretli aj rodinku s kočíkom. Na atraktivite pre návštevníkov pridáva aj tunajší Náučný chodník Stratenský kaňon s viacerými zastávkami vybavenými infotabuľami.

Celú trasu kaňonom pešo pohodlne prejdete do pol hodinky. Návštevníci Stratenského kaňonu môžu obdivovať predovšetkým oku lahodiace meandre Hnilca, no nájdu sa tu aj jaskyne, ponory, vyvieračky, ba dokonca menšie vodopády.

Prechod Stratenským kaňonom je ľahkou trasou, vhodnou pre deti, dôchodcov či pohybovo obmedzenejších návštevníkov. Je navyše dobre dostupný autom, takže nie je potrebný dlhý presun k tejto prírodnej atraktivite. Orientačne je prechod kaňonom bez problémov.

Prístup a parkovanie

Prístup do Stratenského kaňona je praktickejší od Stratenej. Pred cestným tunelom sa tu nachádza záchytné parkovisko. Vstup do kaňona je situovaný hneď oproti parkovisku a je prehradený betónovým panelom.

Auto nechajte na záchytnom parkovisku pred Stratenským tunelom, hneď pri hlavnej ceste. Najvýhodnejší nástup na náučný chodník je z parkoviska pri východnom portáli cestného tunela.

Stratenský kaňon je veľmi dobre dostupný od hlavnej cesty. Nachádza sa na juhu Slovenského raja. Vstup doň sa nachádza priamo pri vyústení z tunela Stratená.

Zaparkovať je možné hneď po prejdení tunela smerom na Stratenú napravo od cesty. Do Stratenského kaňona sa tak dostanete z oboch strán tunela, parkovanie však bolo možné práve na spomínanej strane bližšie k obci Stratená.

Parkovanie bolo bezplatné, bez strážnika. Vstup do kaňonu sa nachádza na opačnej strane hlavnej cesty, ktorú je nutné prekročiť. Najbližšia autobusová zastávka autobusu a železničná stanica je v obci Stratená.

Dôležité upozornenie pri tuneli

Trasa Stratenským kaňonom je obojsmerná, takže k autu sa môžete vrátiť rovnakým chodníkom. V zásade ani inú možnosť nemáte, keďže jednotlivé konce tiesňavy vás dovedú k Tunelu Stratená, ktorý nie je určený pre peších.

Určite neriskujte prechod tunelom. Vjazd do Stratenského kaňonu je zakázaný a motorové vozidlá musia využiť cestný tunel.

Ochrana prírody a pravidlá návštevy

Stratenský kaňon je prírodná rezervácia a pohyb je možný iba po vyznačenom turistickom chodníku. Niektoré okraje cesty sú nespevnené a na mostoch chýba zábradlie.

Kolmé svahy kaňonu sú plné zaujímavých skalných dutín, otvorov a jaskýň, ktoré však nie sú prístupné verejnosti a nevedú k nim nijaké turistické chodníky. Návštevníci by preto mali rešpektovať značenie, nevstupovať mimo trasy a nezasahovať do chránených prírodných častí.

V národnom parku je prespávanie vo voľnej prírode zakázané. Rovnako to platí v prípade kladenia ohňa.

Čo robiť pri stretnutí s medveďom

Najdôležitejšia je prevencia. Vyhnite sa pohybu v oblasti za súmraku, večer a skoro ráno, keď je aktivita medveďov najvyššia.

Na túru choďte iba po značených turistických chodníkoch a upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Stačí občas zakašľať, spievať alebo sa potichu rozprávať.

Vyhýbajte sa húštinám a uhynutým zvieratám.

Zakladanie ohňa

Podľa návštevného poriadku je možné založiť oheň mimo hraníc zastavaných území obcí do 10 metrov od stavby na určených ohniskách, ak pravidlá neurčujú inak, napríklad v prípade zvýšeného nebezpečenstva požiaru.

Stratená a okolie kaňonu

Východiskom túr do Stratenského kaňonu je najmä obec Stratená, ale aj osada Dobšinská ľadová jaskyňa.

Stratená je obec severne od Dobšinej v údolí rieky Hnilec v južnej časti Slovenského raja. V minulosti išlo o banícku osadu, ktorá je známa vysokými pecami postavenými v roku 1783 Csákyovcami. Neskôr prešli do vlastníctva Coburgovcov.

Posledná vysoká pec pracovala do roku 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou okolitých tunelov a prácou vo vysokých peciach.

V obci sa dodnes zachovali zvyky a oslavy Slovenského národného povstania a oslobodenia obce. V kaplnke postavenej okolo roku 1800 sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče.

V blízkosti možno navštíviť Stratenskú tiesňavu, Zejmarskú roklinu, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, lanovku na Geravy, Palcmanskú Mašu a zátoku Stratenská píla.

Zo Stratenského kaňona vedie žltá turistická značka na Havraniu skalu. Jednoduchý kemp sa nachádza v obci Dedinky. Ubytovanie za účelom návštevy Stratenského kaňonu je možné nájsť v obciach v tejto lokalite, napríklad v obci Stratená.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa je chránené územie v Slovenskom raji vo svahu v doline Hnilca nad obcou Stratená, severovýchodne od Dobšinej.

Vyhlásená bola v roku 1964 na ochranu 1 232 m dlhej a 112 m hlbokej inaktívnej fluviokrasovej jaskyne s ľadovou výplňou. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne na svete. Je súčasťou systému Stratenskej jaskyne.

Vznikla v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Hnilca.

Až tu si uvedomíme, ako hlboko sa Hnilec zahĺbil od konca terciéru, keď súčasný tok leží o približne 130 m nižšie. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 971 m.

Prepadnutím jaskynných priestorov, konkrétne priepasťou Duča, vznikol vrecovitý priestor s kumuláciou studeného vzduchu a ideálnymi podmienkami na tvorbu ľadu. Má jeden otvor, ktorým sa cez zimu dostáva do vnútra studený vzduch, ktorý sa udržuje počas celého roka.

Priemerná teplota v jaskyni sa pohybuje od -3,9 °C v zaľadnených do +3,5 °C v nezaľadnených častiach. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov.

Zaľadnená plocha je 9 772 m2 a objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu, 26,5 m, je vo Veľkej sieni.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete, a to od roku 1887. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893.

V roku 2000 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je sezónne, v lete, prístupná po 515 m dlhom okruhu, ktorého prehliadka trvá približne 30 minút.

Prielom Hornádu

Prielom Hornádu je bezpochyby najväčším technickým lákadlom Slovenského raja. Na rozdiel od ostatných roklín, kde stúpate vertikálne nahor k vodopádom, tu prechádzate horizontálne kaňonom rieky, ktorá si milióny rokov razila cestu cez vápencové skaly.

Náročnosť trasy je stredná. V úsekoch, kde sa skalné steny zvažujú priamo do rieky a neexistuje žiadny breh, boli do skaly osadené železné plošiny. Pri prechode sa držíte oceľovej reťaze, zatiaľ čo priamo pod vašimi nohami prúdi rieka.

Počas túry niekoľkokrát prekročíte Hornád cez vysoké lanové mosty. Tie sa pod krokmi turistov jemne hýbu, čo umocňuje dobrodružný charakter trasy.

Pri prechode kaňonom uvidíte kolmú, takmer 200 metrov vysokú stenu Tomášovského výhľadu z unikátnej perspektívy.

Praktické vlastnosti trasy

Na rozdiel od väčšiny roklín je Prielom Hornádu obojsmerný. Železné stúpačky môžu byť po daždi alebo v rannom opare klzké.

V prípade tuhých mrazov rieka zamrzne a Prielom sa mení na unikátnu trasu pre turistov s mačkami.

Ak chcete zažiť to najlepšie v rámci jedného dňa, odporúčame trasu: Podlesok - Prielom Hornádu - Kláštorská roklina (výstup hore) - Kláštorisko (oddych a občerstvenie) - Podlesok (zostup po červenej značke).

Celoročná návšteva Stratenského kaňonu

Stratenský kaňon je prístupný celoročne. Vhodný je na návštevu počas celého roka a zaujímavým tipom môže byť najmä vtedy, keď hľadáte chladnejšie miesto počas horúceho leta.

V horúcich dňoch sa tu dá nájsť útočisko pred slnkom, keďže celú tiesňavu lemujú tesné, vysoké skaly a chladí ju tok rieky Hnilec.

Idylická príroda v Stratenskom kaňone, kľukatiaci sa Hnilec, skaliská vystupujúce vysoko nad rieku a asfaltová cesta takmer bez stúpania vytvárajú podmienky na nenáročnú prechádzku pre široký okruh návštevníkov.

tags: #slovensky #raj #kanonig