Región Hriňová: turistika, prírodné atrakcie a výlety v Podpoľaní

Región Hriňová patrí k najzaujímavejším turistickým oblastiam stredného Slovenska. Spája rázovitú krajinu Podpoľania, sopečné pohoria, rozsiahle lúky, roztrúsené lazy, drevenice, vodopády, lyžiarske strediská aj možnosti letnej a zimnej rekreácie.

Hriňová leží v centrálnom pásme Veporských vrchov, neďaleko Poľany, Detvy a Detvianskej Huty. Okolie ponúka pokojné výlety pre rodiny, dlhé horské túry, cykloturistiku, jazdu na koni, kúpanie aj športové aktivity v každom ročnom období.

Turistika zo Hriňovej cez Sihliansku planinu

Západnú časť Slovenského rudohoria som si obľúbil len pred pár rokmi a odvtedy sa snažím prejsť každý rok aspoň kúsok oblasti.

Trasa Hriňová - Vrchdobroč - Táňovo - Chocholná - sev. svahy Črchle (strata značky) - Dominovo - Paseky - sedlo Prašivá (neznačené) - Prameň Ipľa - Lom nad Rimavicou - Drábsko - Dolina (neznačené) - Kysuca, Uhliarka - Čierny Balog, časť Dobroč predstavuje dlhý prechod južnou časťou Sihlianskej planiny.

Limituje ma nielen voľný čas, fyzická kondícia ale aj doprava, ktorá si vyžaduje určitú obeť.

Hriňová a rekreačná oblasť Košútka

Ružové ráno tesne po východe slnka veští pekný deň.

Vystupujem na zastávke Hriňová-MÚ a cez kruhový objazd zamierim po zelenej značke smerom na rekreačnú oblasť Košútka.

Kúsok za chatou značka odbočí cez potok (bez mostíka) doprava, do strmého svahu.

Chodník je neskôr značený dosť chaoticky, končí v strmej omladine, tak sa prederiem na blízku lúku.

Je to zjazdovka, s nádherným výhľadom na Poľanu a pod ňou učupenú Hriňovú.

Ďalej pokračujem po zjazdovke a prípadným nasledovníkom radím, aby na nej výstup začali rovno pri chate Košútka.

Z vrcholu zjazdovky je výhľad ešte lepší, napravo od Poľany sa belie hrebeň Nízkych Tatier.

Pokračujem vľavo, už po zelenej značke, ktorá sa sem opäť pripojila.

Mierne stúpanie vedie po hrebeni a po nedlhom čase prídem do rozľahlej lúčnej krajiny.

Tak už som na planine!

Sadnem do trávy a raňajkujem.

Ponad stromy vidno hrebene susedného pohoria - Ostrôžky.

Vrchdobroč a výhľady na okolité pohoria

Cesta vedie oblúkom cez lazy Malý Lučenčík a Lučenčík.

Krajom hate zo stromov chodník stúpa a pri spätnom pohľade sa otvára pohľad do vrchárskej krajinky, s dominantou Poľanou a belostným hrebeňom Nízkych Tatier nad sýtozelenými pláňami.

Onedlho sa stúpanie zmierni a cez hať pri vrchu Kopanica (872 m) prichádzam do osady Vrchdobroč.

Napravo ma zaujme kaplnka Božského srdca v osade Horná Brestina, ktorej strecha červenej farby ostro kontrastuje so zelenou lúkou posiatou púpavami a blankytnou oblohou.

Na kopec Vrchdobroč (918 m) je to len pár výškových metrov.

Z neznačeného vrcholu bráni výhľadu hať stromov, tak nájdem vhodnú pozíciu na panoramatický záber kúsok poniže.

Vidno od Poľany na západe až po Čierťaž, sedlo Prašivá a Bykovo na východe, kade pôjdem.

Samozrejme, vidno tiež samotnú planinu, lúky, roztrúsené usadlosti a zalesnené partie v miestach, nevhodných na pasenie.

Nad sedlom Prašivá vykúka roh Klenovského Vepra, ktorý dal pohoriu svoj názov.

Táňovo a južný okraj planiny

Ďalší úsek vedie lúčnou cestou s miernym stúpaním.

Onedlho sa otvorí výhľad prvý raz na juh, kde sa v opare tiahnu pre mňa neznáme hrebene Ostrôžok.

Na lúčnom horizonte planiny sa črtá kopec Surovina (922 m) s vysielačom.

Za Surovinou je z hrebeňa vidno na sever aj na juh, od Tatier až po Javorie.

Prichádzam na spevnenú cestu, ktorá vedie do osady Žihľava a k bývalému penziónu Stará krčma.

Z rázcestia pri kríži je pekne vidieť Látky, nad nimi sedlo Prašivá v pozadí s mohutným Veprom (už vidno oba jeho rohy - celú plošinu).

Vľavo od Látok zaujme veľká fotovoltaická elektráreň, fakt rázovité obohatenie krajiny.

Obďaleč naľavo je turistický prístrešok, lavice sú však zdevastované - ako keby s nimi niekto postupne kúril...

Kúsok pri ranči je ďalšie rázcestie, kde sa napája asfaltka z Detvianskej Huty na Táňovo.

Do osady a rázcestia s červenou vedie cesta takmer po rovine.

Samotné Táňovo leží na južnom výbežku planiny a pre zmenu dominujú z neho výhľady na juh, sever zostáva skrytý.

V diaľke rozoznať zvyšky ďalšieho vulkánu - najvyššie partie pohoria Javorie.

Po príchode na rázcestie zbehnem z červenej značky lúkami viac na juh, dúfajúc, že zazriem VN Málinec.

Vidím obec Málinec, Málinské vrchy s dominantou Jaseninou a planinku okolo Ďubákova, kde som pred rokom v lete ukončil predčasne túru - kvôli smršti s lejakom a krúpami.

Vodnú nádrž, žiaľ, nevidno.

Vrátim sa späť a vojdem do dedinky, značka však vedie povyše, k vysielaču na vrchu Táňovo (929 m).

Chocholná a prechod cez lesnatú časť planiny

Za Táňovom sa mení reliéf, okraj planiny sa znižuje a je viac zvlnený.

Klesám zanedbanou lúkou, na ktorej bujnejú invázne kríky.

Trasa však nevstupuje do blízkeho lesa, ale vedie po lúkach jeho okrajom.

Asi sto výškových metrov klesám do lokality Smolné, kde opustím značku a na lúke sa naobedujem.

Po obede si doprajem krátky spánok.

Nejdem späť na značku, ale strihnem si to cez les.

Tak sa vyhnem rázcestiu s odbočkou na Detviansku Hutu.

Svahom zbehnem na širokú zvážnicu a onedlho červená značka vedie prudko vľavo nadol.

Klesanie má asi 30 výškových metrov a končí schodíkmi nad brodom potoka Smolná.

Veľké hrbaté klzké kamene nevidím s batohom na chrbte ako veľmi schodné, tak prejdem potok nižšie.

Po prechode potoka treba vystúpať opäť nahor a okrajom lesa postupovať ďalej.

Obďaleč traktor zváža haluzinu, zabočím po značke hlbšie do lesa.

Opäť nasleduje prudšie klesanie, asi 80 výškových metrov, pričom úsek je dosť zle vyznačený.

Keď stratíte značku, treba ísť dole priesekom v omladine.

Poniže prichádzam do údolia na rázcestie Chocholná (735 m), kde vedie značená odbočka na Látky.

Pokračujem ďalej po červenej cez potok (je tu sypaný most lesnej cesty), neskôr prudko nahor, vľavo na hrebienok a opäť dole.

Úzkou dolinou preteká horská bystrina, ktorá poskakuje po veľkých žulových obliakoch pokrytých machom a napĺňa priestor hukotom.

Je to potok Chocholná, ktorá pramení v sedle Prašivá, v tejto časti preráža úzky masív a steká hlboko do doliny Ipľa.

Podobne tiež potok Smolná.

Táto časť je „odvodňovacím kanálom“ a zároveň najnižším bodom Sihlianskej planiny okolo Detvianskej Huty a Látok.

Vďaka rozorvanosti nebola vhodná na pasenie, tak ostala zalesnená.

Chodník vedie dlhšie nad potokom, až k nemu definitívne zostúpi a navedie na brod (je miernejší ako v Smolnej).

Potok Chocholná v lesnej doline

Blúdenie pod Črchľou a únik na planinu

Po brode nasleduje krátka strmina, ktorá ma vyvedie na zvážnicu v traverze.

Odteraz budem len pohodlne stúpať lesom až na Bykovo, myslím si.

Ale tu strácam definitívne značku.

Pre tento prípad zapínam núdzovú navigáciu v mobile a navádza ma do bočnej dolinky prítoku Chocholnej.

Je zarastená, po chodníku ani stopy, kde netečie voda, je mokraď.

Dvakrát sa prejdem, hľadám stopy, márne.

Aj podľa mapy by sa malo stúpať dolinkou...

Nemám toľko síl, aby som sa s ťažkým batohom predieral porastom, zvolím preto únik na planinu.

Podľa mapy len kúsok povyše je lúka.

Zdanlivo neschodný terén s popadanými stromami s extrémnym stúpaním sa nakoniec dal zdolať a o chvíľu odfukujem pri samote Dominovo.

Dominovo, Paseky a sedlo Prašivá

Nájdem cestu, porovnám ju s mapou a vyrazím smer Látky.

Na obzore sa mi vysmieva ozrutné Bykovo, ktoré len kúsok prečnieva nad horizont.

Neprekáža, teraz ťa obídem, pokorím ťa niekedy nabudúce.

Do sedla Prašivá prídem cez osadu Látok - Paseky a kúsok aj po hlavnej ceste.

Medzitým zhustla oblačnosť a slnko kedy-tedy zaleje len časť krajiny zlatistým svetlom.

Cesta cez laz Paseky je príjemná, psov majú vo dvoroch a sú tu dva výdatné pramene vody, vyvedené do válovov.

Za Pasekami sa cesta pripojí na hradskú Hriňová - Kokava nad Rimavicou.

Čaká ma asi 1,5 km po frekventovanej ceste do kopca.

Keď prídem do sedla Prašivá, snažím sa zájsť na občerstvenie do chaty.

Je plná hostí (pravdepodobne členovia nejakého klubu), personál nikde.

Vraj pani vedúca tu je, ale nikto ju dlhšie nevidel.

Znechutený idem do osady Mláky, žiadnu krčmu nevidno.

Zvečerieva sa, zatiahlo sa a schladilo, tak idem späť do sedla.

V zastávke autobusu sa občerstvím a vyrazím po červenej na opačnú stranu, smerom k prameňu Ipľa.

Tu sa navečeriam, utáborím a o ôsmej som v spacáku.

Od prameňa Ipľa do Lomu nad Rimavicou

Ráno ma zobúdza spev vtákov, šum vody a vetra.

Je takmer jasno, o chvíľu mi svieti vychádzajúce slnko do chrbta.

Po raňajkách sa pobalím, naberiem vodu a pokračujem ďalej.

Nie však po značke, ale okrajom lúky.

Nestúpam k vrcholu Čierťaže, beztak z nej nie je dobrý výhľad.

Stačí prejsť len cez jej chrbát smerom na Lom nad Rimavicou, kde sa otvorí nádherný výhľad od západu na východ: Poľana, Ľubietovský Vepor, Balocké vrchy, Klenovský Vepor v pozadí s Nízkymi Tatrami, so zvyškami snehu.

Vysoké Tatry takmer nevidno, sú v opare.

A pod horami je učupená opäť Sihlianska planina, pre zmenu jej „vyššie poschodie“ okolo Lomu nad Rimavicou, Drábska a Sihly.

Pohľad si vychutnávam už po niekoľkýkrát a neviem sa ho „objesť“.

Pokračujem cez lúky a asfaltkou do Lomu nad Rimavicou.

Len krátky úsek cesty cez Lom vedie po modrej značke, ktorá vedie hrebeňom na Poľanu.

Pokračujem neznačenou cestou do Drábska, kde akurát stihnem rannú omšu v kaplnke.

Kňaz aj do kázne zakomponováva obrazy z hôr...

Drábsko, Dolina a osada Kysuca

Z Drábska nepokračujem ako obvykle na sever, ale na východ.

Prejdem okolo domova seniorov na lúčnu cestu, ktorá ma privedie až na krížne cesty.

Na obzore je nejaký penzión s rozľahlým hospodárstvom.

Cesta vysypaná drvinou vedie doprostred oploteného pozemku.

Idem správne, cesta pretína hospodárstvo okolo výbehu so vzácnymi druhmi jeleňov, ktoré ma placho sledujú.

Od penziónu brešú psiská.

Trasu som zvolil kvôli preskúmaniu reliéfu „dna“ časti planiny ako aj osady Kysuca.

Zhruba 200 m výškových klesnem a 160 m vystúpam, nie je to také zlé.

Po bočnom hrebienku s obmedzenými výhľadmi zostúpim do časti Dolina, ktorou preteká Múraný potok zo Sihly.

Sú tu dva rodinné domy a obďaleč veľká opustená stavba, pripomínajúca kaštieľ.

Vydám sa do protiľahlého kopca po zelenej značke a onedlho prídem do najkrajšej osady na celej trase - Kysuca.

Hneď pri prvej chalúpke sa porozprávam s chalupárom, odkiaľ a kam idem.

Pod kaplnkou sa napijem z chutného prameňa vody, k dispozícii sú aj hrnčeky.

V osade akoby zastal čas, všetky drevenice sú zrekonštruované ako aj kaplnka svätej Anny.

Koniec osady trochu hyzdí podstatne mladší, opustený murovaný dom.

Drevenice a kaplnka v osade Kysuca

Kysuca, Uhliarka a cesta do Dobroča

Za romantickou osadou sú ešte dva novšie, trvale obývané domy.

Za nimi cesta začne prudšie stúpať a zo dna doliny sa vyštverá na rozľahlejšie, plochejšie lúky planiny.

Za chrbtom sa zjaví Lomský kopec (Lom, 1029 m) s Lomom nad Rimavicou a Drábskom, v pozadí s Poľanou.

Oblúkom okolo usadlostí a malým klesaním prichádzam na rázcestie Kysuca, Uhliarka, kde sa zelená značka pretína s červenou Rudnou magistrálou zo sedla Tlstý javor, cez Tri chotáre na Klenovský Vepor.

Zelená značka pokračuje dolinou potoka Rakytovo do Dobroča, časti Čierneho Baloga.

Sedlo je obľúbeným miestom pre horských cyklistov, ktorých onedlho stretávam.

Mimochodom, pešieho turistu som počas celej trasy nestretol...

Podobne ako Bralnou Fatrou vedú z hrebeňov nekonečné lesné asfaltky do Turca, aj z Balockých vrchov sa treba obrniť na približne 2,5 hodiny trpezlivosťou.

Najstrmší záver je blatistý a rozbrýzganý ťažkými strojmi, nižšie začína asfaltová cesta s prvým drevoskladom.

A tiež búdou Marta pre lesných robotníkov, ktorá však nie je veľmi vábna.

Nižšie je opäť drevosklad a opäť búda.

Cesta je monotónna, približne v strede ju oživí výhľad na poľanu Pálenica - v bočnom hrebeni, ktorý vychádza z Klenovského Vepra.

Na kope dreva sa naobedujem a pokračujem ďalej.

Obďaleč odfotím zvyšky oceľového mosta zaniknutej lesnej železničky.

V strednej časti doliny sa nachádzajú lesnícke chaty a zjavujú sa prví ľudia - a psy.

Pod chatou Molčanová sa nachádza po ľavej strane na lúke prameň pitnej vody, kúsok poniže v lese je ďalší.

Cesta začne stúpať okrajom lesa nad ploché dno doliny, aby posledný raz prekonala mostom potok a ostrou zákrutou vľavo vstúpila do čiernobalockej osady Dobroč.

Po občerstvení sa v miestnom bistre nasadám na autobus smer Brezno, železničná stanica.

Prejdeme okolo najväčšej dobročskej atrakcie, futbalového štadióna, cez ktorý prechádza aj počas futbalového zápasu parný vláčik na trase Čierny Balog - Dobroč a späť.

Ski centrum Košútka

Ski centrum Košútka je lyžiarske stredisko priamo v srdci Podpoľania.

Je súčasťou celoročného rekreačného strediska Park Košútka.

To, že tie najlepšie lyžiarske strediská musia byť v najznámejších slovenských pohoriach nemusí byť vždy pravda.

Košútka leží približne na pol ceste medzi Zvolenom a Lučencom.

Je neďaleko Detvy, ktorá sa preslávila folklórnym festivalom.

Len 1,5 km od strediska je mestečko Hriňová, ktorá sa nachádza v centrálnom pásme Veporských vrchov.

Stredisko sa rozprestiera v nadmorskej výške 514 až 714 metrov nad morom, čo predstavuje presne 200 metrové prevýšenie.

Neďaleký vrchol Košútka má len o 12 metrov viac ako najvyšší bod strediska, čo samo o sebe zaručuje dokonalý výhľad.

K dispozícií je Vám až 2,5 km zjazdoviek, ktoré sú určené širokému spektru lyžiarov.

Najväčšiu dĺžku v stredisku majú modré zjazdovky, tie najmenej náročné, určené predovšetkým začínajúcim lyžiarom.

Tvoria niečo viac ako polovicu celého strediska.

Myslelo sa však aj na už skúsenejších lyžiarov.

Nájdete tu červenú, stredne náročnú a dokonca aj čiernu, najnáročnejšiu zjazdovku, na ktorej si užijú aj profesionálni lyžiari.

Práve v tejto časti sa pravidelne usporadúvajú preteky pre vyznávačov adrenalínu v akrobatických skokoch na lyžiach.

Dopravu v stredisku zabezpečujú 3 vleky, ktoré majú viac ako dostatočnú kapacitu.

Lyžiarske stredisko ponúka možnosť večerného lyžovania a tak si môžete upravené zjazdovky vychutnávať aj po zotmení.

Pre začiatočníkov a menej smelých lyžiarov je k službám lyžiarska škola, ktorej inštruktori dokážu hotové zázraky.

Z ostatných služieb spomenieme bufet, reštauráciu priamo pri svahu, požičovňu lyží či snowboardov.

Okrem spomenutých adrenalínových pretekov sa počas zimnej sezóny v Košútke stretnete s viacerými zaujímavými akciami, napríklad skialpinistickými pretekmi či karnevalom na snehu.

Letné aktivity v areáli Košútky

Košútka je v zimnom období populárne lyžiarske stredisko, no zaujímavé je aj v lete.

Vtedy si tu vychutnáte adrenalínový zjazd na kladke pripevnenej o lano.

Najdlhšia lanová zip wire dráha na Slovensku tu má dĺžku takmer pol kilometra.

Okrem toho sa v areáli nachádza downhillová trať pre horské bicykle či trampolíny a skákací hrad pre najmenších.

Ubytovanie v blízkosti lyžiarskeho strediska Košútka nájdete na každom rohu.

Azda najzaujímavejšou alternatívou pre lyžiarov je možnosť bývania v hoteli priamo pri svahu.

Okrem toho ponúka blízke okolie zaujímavé penzióny či ubytovanie v niektorej z chát alebo na priváte.

Vodopád Bystré pod Poľanou

Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej.

Vodopád Bystré, nazývaný aj vodopád Bystrého potoka alebo vodopád Bystrô, je národná prírodná pamiatka a chránený krajinný výtvor.

Chránená krajinná oblasť Poľana je zaradená do zoznamu UNESCO.

Jej rozloha je 20360 ha.

Vodopád vzniká prepadom Bystrého potoka na južných svahoch pohoria Poľana, ktoré spadá do Slovenského stredohoria.

Vodopád so svojou výškou až 23 metrov patrí k najvyšším na Slovensku a zároveň sa radí aj k najmohutnejším.

K vzniku prepadu došlo pred 13,5 miliónmi rokov a to stuhnutím lávy, z ktorej vznikli čierne andezitové bloky, pripomínajúce v súčasnosti obrovské kvádre, po ktorých padá voda.

Vodopád Bystré na južných svahoch Poľany

Trasy k vodopádu

K vodopádu vedie niekoľko ciest.

Tá najkrajšia a najjednoduchšia je od Chaty Poľana, ku ktorej je možné prísť autom.

Odtiaľ sa k vodopádu dostanete pohodlne za 30 - 45 minút cez horskú lúku a les.

Trochu dlhšia, približne trojkilometrová, trasa začína na autobusovej zastávke Bystré, Vrátka.

Táto trasa vie byť aj poučná, vďaka tabuliam, ktoré v slovenčine a angličtine informujú turistov o prírodných zaujímavostiach a kultúre celého Podpoľania.

Keďže je značná časť trasy spevnená asfaltom, mali by ju zvládnuť aj rodiny s menšími deťmi.

Možný je výstup na skalnú stenu popri vodopáde, a to pomocou rebríkov a lán, o ktoré sa stará Združenie K.O.Z.A., teda Karpatské ochranárske združenie altruistov, ktoré spadá pod Správu CHKO Poľana.

Ďalšie prírodné zaujímavosti v okolí

Po ceste k vodopádu alebo v jeho okolí môžete obdivovať aj ďalšie prírodné zaujímavosti.

Osviežiť sa môžete vodou z Rechtorovej studničky.

Kalamárka je skalné mesto tvorené andezitovými vežami.

Rázovitú obec Detva z južnej strany stráži masívne bralo nazývané Melichova skala.

Prírodná pamiatka Melichova skala s výškou asi 30 m patrí k najpôsobivejším útvarom južného Podpoľania.

Stĺpovitý skalný útvar pripomína ženu s batohom, povesť hovorí, že je to závistlivá žena, ktorá sa zmenila na kameň, keď išla na svadbu.

Poľana nad Detvou

Poľana je jedným z najvzácnejších komplexov Slovenska.

Napriek tomu, že Poľana nepatrí k najvyšším vrcholom našej krajiny je určite jedným z najznámejších.

Vďačí tomu nie len ľudovým piesňam, ktoré poznajú hoc aj malé deti, ale aj vďaka skutočnosti, že ide o najznámejšiu vyhasnutú sopku na Slovenku.

Pohorie Poľana je naším najvyšším sopečným pohorím a na rovnomennom najvyššom vrchole dosahuje 1458 metrov.

Lyžiarske stredisko Poľana nad Detvou Vás určite prekvapí kvalitou lyžovačky, ktorú tu budete môcť zažiť.

Samotné stredisko leží na južných svahoch známej Poľany, v chránenej krajinnej oblasti.

Prekrásna príroda a hromady snehu v zime.

Do tohto lyžiarskeho strediska sa dostanete z Hriňovej, ktorá je preslávená ozdravnými pobytmi či vodnou nádržou.

Z nej budete pokračovať horskou cestou asi ďalších 12 km.

Do strediska Poľana nad Detvou sa je možné dostať aj z folklórom preslávenej Detvy.

Ak si zvolíte túto možnosť a nepôjdete cez Hriňovú, spoznáte typické detvianske kopanice.

Určite Vás prekvapí prenádherný výhľad do doliny.

Zjazdovky začínajú vo výške 1184 a končia vo výške 1320 metrov nad morom.

V lyžiarskom stredisku nájdete trojicu vlekov, ktoré zaisťujú komfortnú a rýchlu prepravu všetkých lyžiarov.

Poľana nad Detvou sa pýši dvojicou zjazdoviek, ktoré zaujmú hlavne menej náročných lyžiarov.

Prvá zjazdovka je značená modrou farbou a je určená úplným začiatočníkom, prípadne deťom.

Tí skúsenejší lyžiari určite ocenia červenú, stredne náročnú zjazdovku.

Celková dĺžka zjazdoviek v stredisku je 1,7 km.

Pre najmenších drobcov je určená lyžiarska škôlka a samostatný detský vlek.

Okrem všetkého spomenutého poteší aj bohatá ponuka doplnkových služieb a kvalitné zázemie lyžiarskeho strediska.

Čaká Vás tu bezplatné parkovisko, bufet, kvalitná reštaurácia, požičovňa a úschovňa lyžiarskeho výstroja či skiservis.

Lyžiarske stredisko Poľana nad Detvou myslí aj na priaznivcov bežeckého lyžovania.

Tí tu nájdu až 7 km udržiavaných tratí v prekrásnom prostredí okolitých lesov.

Vzhľadom na to, že sa stredisko nachádza hlboko v horách budete musieť počítať s tým, že ubytovanie bude o niečo viac vzdialené.

Výnimkou je horský hotel priamo na svahu.

Ranč Haferník v Detvianskej Hute

Ranč Haferník je vhodným miestom pre rodiny, milovníkov koní aj návštevníkov, ktorí chcú spoznať podpoliansku krajinu pokojnejším spôsobom.

Pozývame Vás do spoločnosti majestátnych tátošov, kde zabudnete na starosti bežných dní a užijete si pohľady na svet z konského chrbta.

Okrem obdivovania ľudových zrubových domov si tu môžete zajazdiť na koni na miestnom ranči.

Toto agroturistické zariadenie je umiestnené na okraji obce v okolí lokality Čechánky.

Dostanete sa tu pohodne aj autom, ktoré zaparkujete na bezplatnom parkovisku.

Ranč Haferník má v ponuke služieb jazdenie na koni pre začiatočníkov, ale aj pre skúsených jazdcov.

Tým, ktorí idú po prvýkrát vysadnúť na koňa sa od začiatku venuje profesionálny inštruktor.

Pokročilí si môžu osedlať svojho štvornohého kamaráta a oddýchnuť si v jeho sedle pri potulkách podpolianskou prírodou.

Pri organizovaní týchto vychádzok je však potrebné vytvoriť minimálne 5-člennú skupinku jazdcov.

Nezabudlo sa ani na najmenších návštevníkov.

V letnom období sú pre nich organizované detské tábory.

Do bohatej ponuky sú zaradené aj víkendové pobyty v sedle či možnosť navštíviť toto zariadenie počas školského výletu.

S radosťou sa ho zúčastňujú deti z materských aj základných škôl.

Ak netúžite priamo po konskej spoločnosti, poteší Vás možnosť pohladiť si tu ďalšie hospodárske zvieratá ako ovečky, kozičky alebo mačičky.

Podporiť miestny ranč a dopriať si trošku osvieženia v podobe nápoja môžete v malom rodinnom bufetíku.

Nielen mestské deti sa nadchnú možnosťou opiecť si jedlo na ohni v ohnisku.

Nakoľko ranč funguje aj počas zimných mesiacov, oteckovia a milovníci športových aktivít oceňujú blízkosť Ski centra Košútka.

Na upravovaných svahoch sa dá výborne lyžovať aj snowboardovať.

Zaujímavá rodinná prechádza môže byť k Vodopádu Bystré.

Tí, ktorí majú radi výšky a krásne výhľady môžu prejsť k rozhľadni na Jasenine.

Z jej vyhliadkovej plošiny sa naskytá dych berúci pohľad na Juhoslovenskú kotlinu a maďarské pohoria.

V letnom období výborne padne relax v bazénoch kúpaliska Detva.

Letné kúpalisko v Hriňovej

Letné kúpalisko v Hriňovej, ponúka 3 novučičké bazény - 25 metrový plavecký, relaxačný a detský.

Letné kúpalisko v Hriňovej je možnosťou oddychu po túre alebo počas horúcich letných dní.

Kúpalisko Detva

Ak keď okresné mesto Detva nepatrí k veľkým mestám, svojim obyvateľom a aj návštevníkom poskytuje širokú občiansku vybavenosť a pokojné prostredie.

Jedným z benefitov, ktorý tu nájdete je aj letné kúpalisko.

Kúpalisko patrí síce medzi tie menšie, ale ponúkne Vám základné služby.

Nájdete ho pomerne ľahko, pretože sa nachádza hneď vedľa areálu amfiteátra, na ktorom sa uskutočňujú známe Podpolianske folklórne slávnosti.

Ak sa rozhodnete kúpalisko navštíviť, môžete sa tešiť na 3 bazény s čistou vodou.

Teplota vody má podľa aktuálneho počasia 24 - 26 °C.

Najmenší detský bazén býva teplejší.

Stredný bazén je určený pre väčšie deti a dorast.

Slúži aj ako dopadová plocha pre jednu točitú šmykľavku.

Veľký bazén je určený najmä pre plavcov, ale svoje miesto v plytšej časti si nájdu aj neplavci, ktorí sa pohodlne postavia nohami na dno bazéna.

Samozrejmosťou sú prezliekarne, sprchy a toalety.

Občerstviť sa môžete v bufete, kde nájdete základný sortiment jedál a nápojov.

Posedieť si môžete pod markízou na terase pred bufetom.

Blízke okolie bazénov je spevnené dlažbou, širšie okolie ponúka udržiavaný trávnik.

Môžete sa rozložiť na dekách alebo niektorom rozmiestnenom ležadle so slnečníkom.

Vašim deťom spríjemní pobyt možnosť využiť detské ihrisko.

Dorast s obľubou využíva trampolínu a preliezačky.

Dospelí návštevníci si radi zahrajú volejbal na ihrisku, ktoré je súčasťou kúpaliska.

Patria sem najmä rôzne zábavné kvízy, volejbalové turnaje, cvičenia ale aj diskotéky pod holým nebom.

V piatok a sobotu máte možnosť využiť aj večerné kúpanie do 21:00 hodiny za zvýhodnené vstupné.

Deti do 6 rokov majú vstup zdarma.

Do veku 10 rokov je vstup možný len v sprievode dospelej osoby.

O Vašu bezpečnosť sa stará stála služba plavčíkov.

Letné kúpalisko v Detve sa nachádza hneď vedľa známeho areálu Folklórnych slávností pod Poľanou.

Dom umenia Arteska v Detve

Umelci, nadšenci a obdivovatelia umenia pozor!

Máme pre Vás tip na originálne miesto, ktoré sa Vám pri potulkách regiónom Podpoľanie rozhodne oplatí navštíviť.

Dom umenia Arteska sídli priamo v okresnom meste Detva, na Partizánskej ulici, v budove bývalého Podpolianskeho múzea.

Svojim návštevníkom otvára dvere k modernému a súčasnému vizuálnemu umeniu, predstavuje tvorbu začínajúcich a menej známych umelcov a vytvára zážitkové výstavy.

Dom umenia Arteska vznikol v roku 2018 a svoje dvere verejnosti otvoril v apríli 2019.

Ide vlastne o súkromnú galériu s priestormi pre usporadúvanie umeleckých výstav, workshopov z oblasti umenia, vzdelávacích a tvorivých aktivít.

Poskytujú priestor nádejným umelcom, študentom, fotografom, tvorcom vizuálneho umenia a dizajnu.

Zameriavajú sa aj na vzdelávanie, poskytujú poradenskú činnosť pre umelcov a celé umelecké organizácie.

Celú galériu tvoria štyri výstavné priestory, priestor pre organizáciu vzdelávacích aktivít, fotografický a výtvarný ateliér.

Obzvlášť lákavým miestom pre návštevníkov je čitáreň ponúkajúca knihy o umení.

Dom umenia je tiež miestom stretávania umelcov s verejnosťou.

Ďalšie turistické ciele v širšom okolí

Podpolianske a sopečné vrchy

  • Poľana je jedným z najvzácnejších komplexov Slovenska.
  • Milovníci cyklistiky, najmä tej horskej, by mali zavítať do prekrásnej Poľany.
  • Vrch Bralce je lokálne známy turistický cieľ.
  • Nachádza sa v stredoslovenskom sopečnom pohorí Ostrôžky, ktoré je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti.
  • Klenovský Vepor - 1338 m n.
  • Klenovský Vepor, najvýraznejší vrch pohoria Veporské vrchy, je tradičnou destináciou skalopevných turistov, ale i občasných výletníkov, či vysokohorských cyklistov.
  • Fabova hoľa - 1439 m n.
  • Najvyšší vrch Veporských vrchov, Fabova hoľa, je očarujúcou lokalitou, ktorá ponúka možnosť krásnej turistiky v lone chránenej prírody.
  • Ľubietovský Vepor - 1277 m n.
  • Bezprostredné okolie krásnej obce Ľubietová oplýva viacerými úchvatnými prírodnými pozoruhodnosťami.
  • Hrb - 1255 m n.
  • Ak sa chcete ocitnúť v samotnom geografickom strede Slovenska, musíte vystúpiť na mohutný zalesnený vrch Hrb.
  • Tŕstie - 1121 m n.
  • Tŕstie predstavuje horský masív s výrazným rovnomenným vrchom, ktorý sa vypína do výšky 1121 m n. m..
  • Rozhľadne každoročne prilákajú veľké množstvo turistov.
  • Aj v Banskobystrickom kraji je ich hneď niekoľko a každým rokom pribúdajú nové.

Prírodné lokality a vyhliadky

  • Neďaleko obce Hrochoť nájdete prírodné divy.
  • Budinská skala - 765 m n.
  • Dedinka Budiná a jej okolité lesy sú miestom, ktoré je nesmierne bohaté na prírodné krásy a výtvory.
  • Zaujímavým prírodným výtvorom v blízkosti obce Budiná je malebná andezitová jaskyňa nazývaná Jánošíkova skrýša či Jánošíkova izba.
  • Kalamárka je prírodná lokalita v Detvianskom predhorí Poľany.
  • Oblasť bývalého kameňolomu pod vrchom Ježová je pekné vyhliadkové miesto a zároveň aj veľmi obľúbené oddychové miesto obyvateľov mesta Detva.
  • Kamenistá dolina je rajom cyklistov.
  • Na rozhraní obcí Klenovec a Kokava nad Rimavicou sa nachádza rozhľadňa Slopovo.
  • Stojí v nadmorskej výške 851 metrov v krásnom prostredí malohontskej prírody.
  • Sedlo Chorepa je lúčne sedlo v Klenovských vrchoch vzdialené asi 6 km od Kokavy nad Rimavicou.
  • Dominantou sedla Zbojská je rozhodne nádherná rozhľadňa nesúca sa v znamení ľudovej architektúry.
  • Tisovská Hradová predstavuje jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca.

História, kultúra a technické pamiatky

  • Podpolianske múzeum v historickom centre Detvy približuje život, remeslá a pamäť Podpoľania v budove bývalého obecného úradu na Námestí SNP 1.
  • Rázovitú obec Detva z južnej strany stráži masívne bralo nazývané Melichova skala.
  • Hradisko na Striebornej neďaleko Cinobane je vzácnym archeologickým náleziskom z obdobia kyjatickej kultúry.
  • Malebná horská obec Ľubietová bola významným strediskom ťažby a spracovania medených a železných rúd.
  • V horskom prostredí obce Osrblie stojí vysoká pec pochádzajúca z obdobia Uhorska.
  • Ide o významnú technickú pamiatku, z ktorej sa však zachovali už len zvyšky.
  • Dominantou obce Vígľaš je majestátny Vígľašský zámok situovaný na nevysokom plochom výbežku kopca Javorie.
  • Obec Vígľaš leží v údolí rieky Slatiny vo Zvolenskej kotline 14 km na východ od Zvolena.
  • Na ľavom brehu Slatiny priamo nad cestou sa dvíhajú zrúcaniny Vígľašského zámku.
  • Zrúcanina gotického hradu Divín sa nachádza priamo v obci Divín.
  • Hrad Divín bol vybudovaný v 13.storočí.
  • V zrekonštruovaných priestoroch Zichyho kaštiela v Divíne sa nachádza Múzeum histórie obce Divín.
  • Ruiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina.
  • Názov Barborská cesta sa viaže k menu sv. Barbory - patrónky baníkov.
  • Gavurky - jedinečné miesto, ktoré láka nielen výletníkov, ale i vedcov.

Čierny Balog a Dobročský prales

  • NPR Dobročský prales je jedným z najstarších chránených prírodných rezervácií na Slovensku, s históriou ochrany, ktorá sa datuje už od roku 1913.
  • Ski Centrum Kokava Línia je dokonalé miesto pre vyžitie sa, či už v lyžovaní, alebo v snowboardingu.
  • Lyžiarske stredisko Látky - Prašivá sa nachádza v aráli hotela Zerrenpach v krásnom a odľahlom prostredí Slovenského rudohoria.

Praktické odporúčania na výlet

Trasa je s výnimkou pár úsekov vhodná aj pre horský bicykel, preto asi nenadchne zdatných mladých turistov.

Pre staršie ročníky, ktorým to ešte šliape - veľké vzdialenosti, malé prevýšenia - je balzamom na dušu, najmä v peknom počasí.

Pri dlhom prechode planinou treba počítať s tým, že niektoré úseky sú neznačené alebo zle vyznačené.

Na trase sa nachádzajú brody cez potoky Smolná a Chocholná, preto je vhodné sledovať aktuálnu vodnatosť a mať obuv s dobrou priľnavosťou.

V lesnatých častiach môžu orientáciu komplikovať polomy, omladina, mokrade a popadané stromy.

Pri strate značky pomôže turistická mapa a núdzová navigácia v mobile, no pri dlhom prechode treba počítať s vyššou fyzickou náročnosťou a dostatočnou zásobou vody.

Prechod južnou časťou Sihlianskej planiny možno ukončiť v sedle Prašivá, odkiaľ okolo 17.00 h odchádza autobus z Kokavy nad Rimavicou do Zvolena.

V regióne sa nachádzajú pramene vody, napríklad dva výdatné pramene pri Pasekách, prameň pod kaplnkou v osade Kysuca a pramene pod chatou Molčanová.

Uvedomujeme si, že za jeden deň sa nedajú stihnúť všetky vyššie spomínané aktivity.

V blízkej Hriňovej nájdete pestrú ponuku ubytovania, nezáleží na tom, či preferujete penzión, apartmán alebo chatu.

Po ubytovaní sa môžete poobzerať napríklad aj v Detvianskej Hute alebo v obci Korytárky.

tags: #region #hrinova #turistika