Jalovecká dolina patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie doliny na Liptove. Ponúka pokoj, hučiacu vodu, prirodzenú divočinu, horské lúky, skalné útvary aj výhľady na okolité vrchy Západných Tatier.
Vyhliadka na jalovecko-bobrovecké podhorie je jedným z miest, ktoré sa oplatí zaradiť do túry Jaloveckou dolinou. Cesta k nej vedie z turistického chodníka nad Bobroveckou vápenicou a spája prírodné scenérie s menej známymi zaujímavosťami, ako sú partizánsky bunker, skalnaté útvary či horské vodopády.
Kde sa nachádza Jalovecká dolina
Jalovská dolina je 9 km dlhá dolina na južnej strane Západných Tatier.
Preteká ňou Jalovský potok.
V hornej časti je bohato rozvetvená, najväčšie dve vetvy sú Bobrovecká dolina a dolina Parichvost.
Zo západu je ohraničená skupinou Sivého vrchu, zo severu Salatínom a Baníkovom a z východu sú to Kozie chrbty.
Východiskový bod do doliny je obec Jalovec (700m).
Jalovecká dolina ústi do Liptovskej kotliny vzdialenej necelé 4 km severne od obce Jalovec.
Komplex Jaloveckej doliny sa vyznačuje svojou jedinečnosťou, tým ,že predstavuje temer ucelenú vzorku flóry a fauny Tatranského národného parku.
Tak ako Račkova dolina, tak i dolina Jalovecká je významná tým, že je tu možné vidieť pozostatky glaciálnej činnosti.
Vďaka najväčšej povodni 20. storočia v tejto oblasti, ktorá v roku 1958 zničila cestu predchádzajúcu dolinou a preto sa jedná o jedinú slovenskú dolinu, ktorá je bez lesnej cesty.
Vďaka tomu tu dnes môžeme obdivovať prirodzenú obnovu divočiny.
Viac ako 5 000 hektárov súvislej divočiny je unikát, v ktorom sa zachovali mnohé vzácne rastliny a živočíchy.
Vedie ňou len úzky chodník popri Jaloveckom potoku.

Vyhliadka na jalovecko-bobrovecké podhorie
Na jednom mieste z cesty smerovala odbočka k vyhliadke na jalovecko-bobrovecké podhorie, o kus ďalej ma z cesty zviedol chodníček k partizánskemu bunkru.
Vyhliadka je súčasťou turistickej trasy vedúcej z Bobroveckej vápenice smerom k Babkám. Samotná odbočka ponúka možnosť krátko sa zastaviť, oddýchnuť si a pozorovať krajinu pod svahmi Západných Tatier.
Smeroval som do ústia Jaloveckej doliny, užíval som si výhľady na Širokú a Ráztoku na pravej strane, vľavo na predsunuté Babky a skalné útvary Sokola a Mnícha.
To sú však posledné ďaleké výhľady, ktoré dnes uvidíme.
Vchádzame do lesa, v ktorom sa nachádza už značne slabšia pokrývka snehu.
Len podmanivý les, hučiaca voda a súvislá divočina, to je Jalovecká dolina na Liptove.
Vyhliadka preto vynikne najmä ako súčasť širšej túry, nie ako samostatný cieľ s dlhým pobytom. Okolie ponúka viacero miest, kde sa dá vnímať rozdiel medzi otvorenou krajinou pri ústí doliny a uzavretejším lesným prostredím vo vnútri doliny.
Trasa k vyhliadke z Jalovca a Bobroveckej vápenice
Trasa: Do ústia Jaloveckej doliny prídeme z Jalovca po žltej značke alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme.
Môžeme začať od rázcestia na Tokarinách stále po žltej značke, ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou magistrálou.
Do ústia Jaloveckej doliny (800 m) prídeme z Jalovca po žltej značke (8617) alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme.
Môžeme začať od rázcestia na Tokarinách stále po žltej značke, ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou magistrálou (0860).
Pri smerovníku v ústí doliny žltá značka odbočuje doľava a vedie po ľavej strane Jaloveckého potoka do Jaloveckej doliny.
Prejdeme cez bočný prítok Jaloveckého potoka a pokračujeme po lesnej ceste.
Neskôr vystúpime po chodníku z dna doliny na jej ľavý svah.
Pokračujeme traverzom a opäť sa vrátime k potoku.
Prejdeme cez niekoľko drevených mostíkov miernym stúpaním až k odpočívadlu pred dlhou drevenou lávkou a ocitneme sa v ústí Bobroveckej doliny (1 005 m) a doliny Parichvost.
Za lávkou prejdeme na modro (2710) a zeleno (5611) značkovaný chodník do doliny Parichvost.
Prístup z obce Jalovec
Autobus ma vyložil uprostred Jalovca a pobral som sa hore dedinou.
Za posledným domom som odbočil doľava, aby som čo najskôr prekročil Jalovecký potok.
Na chodníčku ma pristavila babička, nech vraj ani nejdem ďalej, mostík zničila voda.
Pokračoval som teda poľnou cestou popri družstve a lúkach s pasúcim sa dobytkom.
Spomenul som si, že pred vstupom do doliny prechádza Tatranská magistrála mostíkom cez Jalovecký potok.
Ním som sa dostal k rázcestníku v ústí Jaloveckej doliny, potom ďalšiemu na Tokarinách a čoskoro som bol na Bobroveckej vápenici, ktorej okolie pokrývajú lúky s roztrúsenými chatami.
Prístup z parkoviska Bobrovecká vápenica
Trasu začíname nad obcou Bobrovec, na parkovisku Bobrovecká Vápenica.
Slnečné lúče nám dnes prajú a vydávame sa vpred.
Pohľad nám hneď padne na zasnežené vrcholy Trnác a Ráztoka.
Blízko stojí horský hotel Mních, neďaleko Starú vodu napája Poľovníkov vodopád.
Za chatami začal chodník prudšie stúpať lesom, po polhodine prekrižoval lesnú cestu pri rázcestí nad kameňolomom.
Na jednom mieste z cesty smerovala odbočka k vyhliadke na jalovecko-bobrovecké podhorie.
Čo uvidíte počas výstupu
Okolie Jaloveckej doliny je zaujímavé nielen samotnými výhľadmi, ale aj pestrosťou prírody a stopami ľudskej histórie.
Široká, Ráztoka, Babky, Sokol a Mních
Smeroval som do ústia Jaloveckej doliny, užíval som si výhľady na Širokú a Ráztoku na pravej strane, vľavo na predsunuté Babky a skalné útvary Sokola a Mnícha.
Razom vo mne ožila spomienka, ako nás týmto krajom pred časom povodil Tomáš.
Prechod tiesňavou Hrtany, výhľady z Mnícha, zostup Medvedzím, pochod Jaloveckou dolinou a večer pod Ráztokou boli splnením turistického sna.
Partizánsky bunker
O kus ďalej ma z cesty zviedol chodníček k partizánskemu bunkru.
So záujmom som si pri neveľkej jaskyni prečítal príbeh o deviatich partizánoch, ktorí tu strávili zimné týždne v období povstania.
Jalovecký potok a vodopády
Dolina tak nie je vôbec tichá a potok je jeden z posledných vodných tokov, ktorý tečie slobodne a prirodzene.
Vlievajú sa doň desiatky prameňov zo stápajúcich sa strmých svahov.
Na pár miestach vytvárajú aj vodopády, ale od turistického chodníka je na ne zle vidieť.
Vodopád padá z výšky približne osem metrov a je ukrytý v kamennej rokline.
Bobrovecká vápenica a horský hotel Mních
Čoskoro som bol na Bobroveckej vápenici, ktorej okolie pokrývajú lúky s roztrúsenými chatami.
Blízko stojí horský hotel Mních, neďaleko Starú vodu napája Poľovníkov vodopád.
Neodpustil som si zastávku na doplnenie tekutín v horskom hoteli Mních a odšliapal som tiež posledný cestný úsek do centra dediny Jalovec.
Túra cez Babky a Sivý vrch
Vyhliadku možno spojiť s náročnejšou trasou cez Babky, Sivý vrch a Chatu pod Náružím.
Trasa Jalovec - ústie Jaloveckej doliny - Tokariny - Bobrovecká vápenica - Babky - sedlo Predovratie (Predúvratie) - Ostrô (Ostré) - Sivý vrch - Chata pod Náružím (Červenec) - Bobrovecká vápenica - Jalovec
Za chatami začal chodník prudšie stúpať lesom, po polhodine prekrižoval lesnú cestu pri rázcestí nad kameňolomom.
Cesta príjemne ubiehala až po križovatku zelenej a modrej značky pod Babkami.
Zelený chodník viedol vľavo popri Grúni, kde si svoju melódiu vyhrávali motorové píly.
Stúpanie spríkrelo, čoskoro som opustil lesy a výhľady pribúdali.
Úzky chodník mi na rovnejších pasážach umožnil vydýchnuť si i pokochať sa okolitým svetom.
V neveľkej vzdialenosti sa tiahol majestátny západotatranský hrebeň, oveľa bližšie jeho južná ráztocká rázsocha vybiehajúca z Baníkova.
Celkom neďaleko, v oblasti Sokola, sa tiahol pás polámaných stromov, svedčiaci o mocnej sile prírodných živlov.
Na chodníčku neďaleko odo mňa sa ukázal srnček a čosi veľmi usilovne zhrýzal.
Postál som a fotil.
Hoci sa párkrát na mňa zadíval, bez pohybu som bol neškodný ako kus skaly.
Po chvíli sme sa rozišli a vystúpil som na vrchol Babiek.
Babky a sedlo Predovratie
Konečne som mohol pohliadnuť aj na sever, kam smerovali moje kroky.
Hrebienok, ktorý som si odsledoval pred dvomi rokmi z Ráztoky, pozostával z niekoľkých kopčekov a sedielok a ukončoval ho Sivý vrch.
Za Babkami ma čakal holý, trávnatý úsek a traverz okolo Malej kopy, za ktorou sa v sedle Predovratie (Predúvratie) opäť pripojila modrá značka.
Ostrô a Sivý vrch
Úzky chodník teraz viedol kosodrevinou, prešiel som Veľkú kopu i Ostrô (Ostré), až odtiaľ som po prvýkrát zočil Sivý vrch.
Z tejto strany nepôsobil až tak dominantne ako som očakával.
Pozoroval som ho z vrchu porovnateľnej výšky, pričom nás oddeľovalo len sedlo Priehyba.
Bol príliš blízko.
Bol blízko - toto zistenie mi na tvári vyčarilo úsmev.
Skalné mesto ležalo predo mnou a pohľad na prázdny vrchol predurčoval, že nasledujúcu hodinku bude patriť iba mne.
Rýchlo som prešiel sedlom Priehyba, prebrodil som neveľké snehové pole a začal som sa štverať po skalách.
Posledné metre som pribrzdil, snažil som sa predĺžiť slávnostnú chvíľu; okrem toho mi pod váhou ruksaku dochádzal dych.
Hore som bol na výsosť spokojný.
Sivý vrch bol naozaj sivý, mrákava nad hlavným hrebeňom to krásne naaranžovala.
V hĺbke ležala dedinka Zuberec, sprava Sivý vrch objímala Bobrovecká dolina ukončená v sedle Pálenica.
Nad ním moja obľúbená Brestová, Salatín... a veď to poznáte.
V zelenej Bobroveckej doline som objavil Bobrovecké plesá.
Každú chvíľu som našiel čosi nové, čas v takýchto momentoch uteká veľmi rýchlo.
Najedol som sa, pofotil som a nakoniec som si pri vrcholovej tabuli urobil aj jednu svojfotku.
Radovým skalám som prisľúbil skorý návrat a dal som sa na opatrný zostup.
Chata pod Náružím a návrat
Ostrô (Ostré) som cestou späť traverzoval dobre vychodeným chodníčkom (mimo zelenej značky) a v sedle Predovratie (Predúvratie) som zabočil na modrú trasu.
Kosodrevinová cestička vytrvalo klesala, prechádzala do lúk premiešaných stromami, zanedlho ma mala privítať Chata pod Náružím.
Vyšiel som spoza lesnej záclony a tu sa na lúke asi 60 metrov odo mňa hrbili tri čierne guče.
Až keď zodvihli hlavy s rypákmi, pochopil som, že som stretol diviaky.
Pre istotu som za nimi ešte párkrát „vypálil“.
Nebol som ani pol kilometra od chaty, čiže som čochvíľa skladal batoh z pliec.
Tak ako naposledy, aj teraz som prišiel v pracovný deň, takže tu nebolo nikoho.
Podľa kapacity chaty a priestoru okolo nej však nie je ťažká predstava, ako to tu žije počas hlavnej sezóny.
Z prameňa som si doplnil zásoby vody a pokračoval som v ceste do doliny.
Istú dobu som kráčal popri polome na svahu Mnícha, ktorý som zhliadol z Babiek.
Minul som rázcestie pod Babkami a odteraz ma čakali len miesta, ktorými som doobeda prechádzal.
Bunker, vyhliadka, strom padnutý cez cestu, klesanie lesom, asfaltka pomedzi chaty.
Neodpustil som si zastávku na doplnenie tekutín v horskom hoteli Mních a odšliapal som tiež posledný cestný úsek do centra dediny Jalovec.
Jalovecká dolina v zime
Zimná turistika nemusí byť len o zdolávaní vrcholov, ale aj o prebádaní dolín.
Trasu začíname nad obcou Bobrovec, na parkovisku Bobrovecká Vápenica.
Slnečné lúče nám dnes prajú a vydávame sa vpred.
Pohľad nám hneď padne na zasnežené vrcholy Trnác a Ráztoka.
To sú však posledné ďaleké výhľady, ktoré dnes uvidíme.
Vchádzame do lesa, v ktorom sa nachádza už značne slabšia pokrývka snehu.
Pokračujeme ďalej, pomaličky naberáme výškové metre.
Veľakrát prechádzame po úzkom chodníku, kde musíme prepočítavať každý krok, keďže sa tu šmýka a sú tu strmé svahy.
Kvôli bezpečnosti si ja radšej nasadzujem mačky.
Najzápadnejšia dolina vie poskytnúť nenáročnú túru s malým prevýšením, no v zime vie obtiažnosť skomplikovať zľadovatený povrch a horšie priechodný terén.
V zimných podmienkach preto nemožno náročnosť posudzovať iba podľa prevýšenia alebo dĺžky. Rozhodujúci je stav chodníka, ľad, sneh a priechodnosť terénu.
Rázcestie pod Lyscom
Dostávame sa na koniec trasy pri rázcestí pod Lyscom, tu začína zimná uzávera.
Po otvorení sa dá pokračovať do Bobroveckej a Hlbokej doliny alebo na Parichvost.
Pod prístreškom si urobíme prestávku, pričom po chvíľke prídu dve turistky.
Na viacerých miestach cestou späť si všímame staré stopy od medveďa a vysokej, čiže to tu dosť žije.
Slovinsko: Jalovec - keď sa turistika zmení na adrenalínový zážitok
Príroda Jaloveckej doliny
Rastlinstvo podľa nadmorskej výšky
Podľa nadmorskej výšky je možné oblasť Červenca, Babiek a Sivého vrchu rozdeliť na niekoľko vegetačných stupňov:
| Vegetačný stupeň | Nadmorská výška | Charakteristika |
|---|---|---|
| Horský stupeň (montánny) | 800 až 1550 m n. m. | V porastoch prevažuje smrek, vhodné podmienky pre existenciu tu majú čučoriedky a brusnice. |
| Podhôľny stupeň (subalpínsky) | 1550 až 1800 m n. m. | Dominantné postavenie tu má kosodrevina, do ktorej sa vmiešava limba, breza, jarabina a vŕby. |
| Hôľny stupeň (alpínsky) | 1800 až 2300 m n. m. | Tvoria alpínske lúky s množstvom vysokohorských kvetov, tráv a lišajníkov. |
Horský stupeň (montánny) 800 až 1550 m n. m. - v porastoch prevažuje smrek, vhodné podmienky pre existenciu tu majú čučoriedky a brusnice, z rastlinných druhov ľalia zlatohlavá, kyslička obyčajná, horce, na lúkach sa vyskytuje bôľhoj lekársky, šafran karpatský, prvosienka vyššia a v zamokrených častiach aj mäsožravá tučnica obyčajná.
Podhôľny stupeň (subalpínsky) 1550 až 1800 m n. m. - dominantné postavenie tu má kosodrevina, do ktorej sa vmiešava limba, breza, jarabina a vŕby.
Rastie tu vzácny klinček lesklý, ktorý rastie iba na Slovensku a je považovaný za západokarpatský paleoendemit (žil už v treťohorách).
Z ďalších druhov sa tu vyskytuje napríklad šucha obojpohlavná, kamzičník rakúsky, kýchavica biela, kosatka kalíškatá, soldanelka karpatská.
Hôľny stupeň (alpínsky) 1800 až 2300 m n. m. - tvoria alpínske lúky s množstvom vysokohorských kvetov, tráv a lišajníkov.
K typickým predstaviteľom tohto stupňa na vápencovom podloží patrí plesnivec alpínsky, horec Clusiov, prvosienka holá, dryádka osemlupienková, všivec Oederov.
Živočíchy a pozorovanie zvierat
Oblasť Červenca, Babiek a Sivého vrchu je domovom rozmanitej fauny.
Bezstavovce tvoria významnú a zároveň najväčšiu skupinu lokálneho živočíšstva.
Nájsť sa tu dá napríklad fúzač karpatský, bystruška potočná, čmeľ zemný alebo očkáň vysokohorský.
Salamandra škvrnitá a skokan hnedý zastupujú obojživelníky a z plazov je možné pozorovať vretenicu severnú alebo horský poddruh jašterice živorodej.
Územie je bohaté aj na avifaunu.
Vyskytujú sa tu vzácny hlucháň hôrny a tetrov hoľniak spolu s jariabkom hôrnym.
Z dravcov je v týchto lokalitách možné zazrieť okrem myšiaka hôrneho, sokola myšiara aj sokola sťahovavého a orla skalného.
Z nočného vtáctva treba spomenúť druhy ako lelek lesný, pôtik kapcavý, nevynímajúc najmenšiu európsku sovu - kuvička vrabčieho.
Spevavce sú zastúpené druhmi ako kolibkárik čipčavý, drozd trskota, drozd plavý, krkavec čierny alebo kôrovník dlhoprstý a mnohými inými.
Výskyt cicavcov je tu od drobnejších hlodavcov (veverica stromová, ryšavka žltohrdá, hraboš tatranský), cez šelmy (od bežnejšej kuny skalnej či líšky hrdzavej, po vzácnejšie ako sú mačka divá, rys ostrovid, vlk dravý či medveď hnedý), až po väčšie kopytníky (diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný).
Pri pohybe v prírode je dôležité zachovať odstup od zvierat a nerušiť ich. Prítomnosť diviakov, medveďov či iných živočíchov pripomína, že Jalovecká dolina zostáva skutočne divokým územím.
Počasie a vodný režim doliny
Horské oblasti významne ovplyvňujú kolobeh vody v prírode, tzv. hydrologický cyklus.
Od roku 1987 sa v závere Jaloveckej doliny meria prietok na Jaloveckom potoku.
V Tokarinách , na Červenci a na Salatíne sú meteorologické stanice, ktoré poskytujú údaje o zrážkach, teplote vzduchu, výške snehu prípadne ďalších meteorologických prvkoch.
Zaujímavosti z meteostanice na Červenci (1500 m n.m.):
- Maximálna zrážka za 10 minút : 26 milimetrov (čiže 26 litrov /m2)
- Maximálny prietok v ústí Jaloveckého potoka: 22 m3/sek.
Stav vody môže ovplyvniť priechodnosť chodníkov a mostíkov. Po daždi, topení snehu alebo silných búrkach treba počítať s rýchlejším prúdom a mokrým či šmykľavým terénom.
Možnosti pokračovania z Jaloveckej doliny
Turistický chodník sa v hornej časti rozdeľuje smerom na Bobrovskú dolinu a Parichvost.
Chodník Bobrovskou dolinou vedie popod Sivý vrch (1805m) na sedlo Pálenica popri Bielemu a Čiernemu Bobrovskému pliesku.
Cez sedlo vedie výstup na Sivý vrch alebo na vrch Brestová.
Smerom na Parichvost sa dostanete na Baníkovské sedlo odkiaľ môžete urobiť výstup na vrcholy Baníkov a Pachoľa alebo zostúpiť do Spálenej doliny.
Západná odnož Jalovskej doliny dlhá 5km.
Vedie popod hrebeň Sivého vrchu.
Spodná časť doliny je zalesnená.
V závere doliny sú dve malé plieska Biele (1503m) a Čierne Bobrovské pliesko.
Východná odnož Bobrovskej doliny, v spodnej časti zalesnená, horná časť je skalnatá.
Hlboká dolina je severnou vetvou Parichvostu, vedie ňou turistický chodník až na Salatín.
Pri náročnejších pokračovaniach treba rozlišovať medzi nenáročnou dolinnou trasou a vysokohorským výstupom. Úsek do Baníkovského sedla a na Baníkov zahŕňa strmšie, miestami exponované úseky.
Pokračujeme po modrej značke, prejdeme cez mostík na ľavú stranu údolia a vystúpime strmšie lesom do pásma kosodreviny.
Opäť sa vrátime k potoku a prejdeme na jeho druhú stranu.
Vyjdeme hore strmým serpentínovým chodníkom medzi kosodrevinu a skalné rebrá a pokračujeme dlhším traverzom cez vejár skalnatých žľabov a trávnatý svah doľava do Baníkovského sedla (2 040 m).
Tu odbočíme doprava a po červeno značkovanej hrebeňovej ceste (0862) sa strmým, miestami exponovaným hrebeňom dostaneme pod vrcholové rebro.
Po ňom sa vydáme na najvyšší bod trasy - Baníkov (2 178 m).
Z jeho vrcholu sa môžeme kochať nádherným kruhovým výhľadom na oravské, liptovské a tatranské dominanty.
Po krátkom odpočinku sa z vrcholu Baníkova vydáme po zelenej značke (5610), ktorá vedie južným rebrom do plytkého sedla.
Z neho vystúpime exponovaným skalným hrebeňom na druhý najvyšší bod trasy - vrch Príslop (2 142 m).
Pokračujeme južným smerom skalnatým, neskôr rozširujúcim sa trávnatým svahom do širokého Jaloveckého sedla (1 858 m).
Zo sedla nás značkárske koly privedú na východný svah k prvým ostrovom kosodreviny.
Serpentínami chodníka zostúpime do žľabu a zákrutami klesneme po jeho ľavej strane.
Potom pretraverzujeme doľava do žľabu popod Šarafiový vodopád.
Cez potok na jeho ľavej strane zídeme na upravený chodník.
Po ňom sa dostaneme k Pietnemu miestu obetí horských nešťastí v Západných Tatrách.
Praktické informácie pred túrou
Obtížnosť a vybavenie
Najzápadnejšia dolina vie poskytnúť nenáročnú túru s malým prevýšením, no v zime vie obtiažnosť skomplikovať zľadovatený povrch a horšie priechodný terén.
Veľakrát prechádzame po úzkom chodníku, kde musíme prepočítavať každý krok, keďže sa tu šmýka a sú tu strmé svahy.
Kvôli bezpečnosti si ja radšej nasadzujem mačky.
Na výlet je vhodné zvoliť pevnú turistickú obuv, oblečenie podľa aktuálneho počasia a dostatok vody. V zimnom období sa môžu hodiť protišmykové návleky alebo mačky.
Voda a pitný režim
- Dodržiavať pitný režim počas celého výletu.
- Nosiť si fľašu s vodou alebo turistickú fľašu.
- Obmedziť sladké nápoje, čistá voda je najlepšia.
Vodu si možno doplniť pri Chate pod Náružím alebo pri horskom hoteli Mních, pričom dostupnosť a kvalitu vody treba vždy posúdiť podľa aktuálnych podmienok.
Ochrana prírody
Jalovecká dolina je skutočne krásna a divoká, zároveň takmer nedotknutá ľudskou rukou.
Verím, že to tak ostane aj do budúcna a dolinou nepovedie nikdy lesná cesta.
Ak sa to podarí udržať v tejto hladine, tak môžeme pozorovať prirodzenú obnovu divočiny.
Počas návštevy je dôležité zostať na značených chodníkoch, nepoškodzovať rastlinstvo, nerušiť zvieratá a odniesť si všetok odpad.
Ďalšie miesta v okolí Jalovca
Krásne prostredie, ktoré ponúka Jalovec a okolie sú ideálne pre výlety.
Vybrali sme pre vás tipy na niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu.
Jedným z krásnych miest, ktoré by ste na Liptove mali navštíviť, je i Svätojánska rozhľadňa.
Nachádza sa na kopci nad obcou Liptovský Ján.
Pri malebnej podhorskej obci Veľké Borové stojí netradičná turistická rozhľadňa.
Pokoj, ticho a krásna príroda všade kam sa len pozriete.
To všetko obkolesuje obec malú obec Pavčina Lehota neďaleko Liptovského Mikuláša.
Prekrásne Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západných Tatier.
Múzeum sa nachádza v nádhernej prírode v podhorí Roháčov.
Roháčske plesá tvorí šesť ľadovcových jazier, ktoré sa nachádzajú v Roháčskej doline.
Najstaršia zachovaná pamiatka v obci Smrečany je nádherným príkladom lokálnej gotickej architektúry.
Horný a dolný vodný mlyn boli postavené v priebehu 19. storočia.
Vodopád padá z výšky približne osem metrov a je ukrytý v kamennej rokline.
Hojdačka sa nachádza priamo na Orave v obci Zuberec.
Najjednoduchšie sa k nej dostanete z Koliby Josu, kde je k dispozícii aj parkovisko.
Jalovecká dolina ako súčasť TANAP-u
Tatranský národný park je najstarším národným parkom na Slovensku.
Tvorí ho najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom (2655 m).
Člení sa na Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry.
Dĺžka Vysokých Tatier je 26 km, Belianskych Tatier 14 km a Západných Tatier 37 km.
Územie národného parku zaberá rozlohu 73 800 ha, jeho ochranné pásmo 30 703 ha.
Spolu s poľským národným parkom (TPN) je TANAP od roku 1993 Biosférickou rezerváciou UNESCO.
Ročne navštívi národný park takmer 3,5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km.
Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá (2 248 m n. m.) a Belianskych Tatier je Havran (2 152 m n. m.).
Pri plánovaní túry treba sledovať aktuálny stav turistických chodníkov, sezónne uzávery a pravidlá ochrany prírody v národnom parku.
tags: #vyhliadka #v #jaloveckej #doline