Vyhliadky v pohorí Branisko: najkrajšie panorámy a turistické trasy

Pohorie Branisko, nachádzajúce sa na východnom Slovensku, je fascinujúcou destináciou, ktorá ponúka rozmanitosť prírodných krás a turistických možností.

Branisko je veľmi zaujímavé pohorie, avšak medzi ľuďmi nie je veľmi známe. Známy je skôr diaľničný tunel, ktorý pohorím prechádza. Turistika v Branisku teda určite nespadá do kategórie komerčných masoviek typu Vysoké Tatry.

Pohorie Branisko leží na rozhraní Šariša a Spiša. Tento geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti je charakteristický výrazným horským chrbtom, ktorý sa tiahne v smere sever-juh na dĺžke približne 18 kilometrov.

Na severe hraničí s Bachurňou a na východe so Šarišskou vrchovinou. Južnú hranicu tvorí tok Hornádu, Dolinského a Kluknavského potoka, ktorý ho oddeľuje od masívu Čiernej hory. Na juhozápade hraničí s Hornádskou kotlinou a na západe s Levočskými vrchovinami.

Sedlo Chvalabohu v priesmyku Branisko delí pohorie na dva podcelky: severnú masívnejšiu Smrekovicu s najvyšším vrchom Smrekovica (1 200 m n. m.) a južnú Sľubicu s vrchom Sľubica (1 129,4 m n. m.).

Prírodné pomery a charakter Braniska

Geologická štruktúra Braniska je zložitá a fascinujúca. Severná zóna Smrekovice a južná zóna Sľubice sú oddelené výraznými zlomami. Na západe je to poľanovský zlom a na východe šindliarsky zlom.

Celé pohorie je súčasťou veporika, pričom v reliktoch sa zachovali aj horniny gemerika. Geologicky možno pohorie rozdeliť na severnú smrekovickú zónu a južnú sľubickú zónu.

Smrekovická zóna je analógom Ľubietovskej veporickej zóny, zloženej z migmatitov a granitoidov, známej ako komplex Patrie. Nad nimi ležia mezozoické vápence a hronické dolomity.

Sľubická zóna má podobnú geologickú štruktúru ako neďaleká Čiernohorská jednotka. Na severe je tvorená prevažne granitoidmi bujanovského komplexu. Nadložná vrstva obsahuje slabo metamorfovaný škrupinový komplex známy ako ružínska jednotka.

Je zložená z hornín z vrchného paleozoika až triasu a lokálne aj z jury, prevažne pieskovcov, uhličitanov a bridlíc. Južnú časť Sľubice tvorí tzv. miklušovský komplex, zložený z migmatitov, rul a amfibolitov.

Pohorie patrí k povodiu Hornádu s dominantným tokom Veľká Svinka. Vodné toky v tejto oblasti dosahujú maximálne prietoky počas jarného topenia snehu, čo je významnou charakteristikou miestneho vodného režimu.

Branisko sa vyznačuje podnebnou rozmanitosťou. Nižšie polohy patria do mierne teplej klimatickej oblasti, zatiaľ čo vyššie oblasti sú chladnejšie. Priemerné teploty sa pohybujú od -6 °C v januári po 17 °C v júli.

Flóra a fauna Braniska sú pestré. Vyššie polohy pokrývajú hlavne ihličnaté lesy, kým nižšie oblasti sú charakteristické zmiešanými lesmi.

Pohorie je prevažne pokryté lesmi. Dolný horský les sa tu vyskytuje až do nadmorskej výšky približne 1050 m n. m. a prevláda v ňom zmiešaný bukovo-jedľový les s dubom, lipou a borovicou.

Smrekovica: najvyšší vrch Braniska

Najvyšším vrchom pohoria Branisko je Smrekovica s nadmorskou výškou 1200 m n. m. V rámci Braniska je to jeden z najobľúbenejších vrchov a nájdete ho v severnej časti pohoria.

Je to dobre dostupný vrch z viacerých svetových strán, napriek tomu je možné, že počas vášho výstupu nenarazíte ani na jedného turistu.

Výhodou Smrekovice je aj to, že to nie je na výstup príliš náročný kopec. Preto by ho mali s menšími prestávkami zvládnuť aj priemerne zdatní jedinci.

Prevýšenie nie je až tak náročné, trasa nie je nebezpečná a je vcelku pohodová.

Výstup z priesmyku Branisko

Na Smrekovicu sme vyrazili z priesmyku Branisko a cesta mala charakter mierneho stúpania. Strmšie stúpanie je až pred samotným vrcholom, keď budete stúpať skalnatejším a kamenistejším svahom.

Túra na Smrekovicu z priesmyku Branisko Vám zaberie približne 2 hodiny.

Na vrchole priesmyku sa dá zaparkovať, nájdete tam aj informačnú tabuľu a smerovník.

Ak si chcete cestu o niečo skrátiť a ušetriť takých 20-30 minút, nemusíte auto odstaviť pri hlavnej ceste, ale vydáte sa autom smerom na sever.

Je tam odbočka z hlavnej cesty. Následne prídete do akejsi chatkovej oblasti, kde môžete odstaviť auto.

Túra na Smrekovicu je jednoduchá, stačí nasledovať modrú turistickú značku. Značka vedie z priesmyku až na samotný vrchol.

Istú časť cesty Vás bude sprevádzať potôčik s názvom Svinka. Cesta je pohodová.

Spočiatku pôjdete civilizáciou cez chatkovú oblasť, kde chatky budú lemovať cestu. Neskôr chatky vymiznú a asfaltová cesta sa pomaly zmení na lesnú cestu.

Tu však treba spomenúť, že počas nášho výletu nám cestu často znepríjemňovali veľké nákladné autá z neďalekého kameňolomu. Takže každú chvíľu sme sa museli nejakému autu uhýbať.

Po ceste, zhruba v polovici trasy narazíte na prameň Veľkej Svinky. Narazíte aj na chatu, pri ktorej sa nachádza ohnisko, takže si tu môžete oddýchnuť, prípadne sa osviežiť.

Či je voda pitná sme nezistili.

Les je to pekný a pokojný, na niektorých miestach však pôsobil „sucho“, akoby mu chýbala vlaha, prípadne sa tu v minulosti vyskytla kalamita.

Tesne pred vrcholom Smrekovica, ubudne stromov a lesná cestička sa zmení na štrkovo-kamenistú cestu.

Kopec je tu prudší, takže sa pripravte na trochu náročnejšie stúpanie. Stúpanie však našťastie nebude trvať príliš dlho a po 10-15 minútach sa ocitnete na Smrekovici.

Výhľady a vybavenie vrcholu

Po príchode na Smrekovicu sa môžete tešiť na naozaj veľmi pekné výhľady.

Môžete sa pokochať pohľadmi na južnejšiu časť Braniska, uvidíte sedlo Branisko, Rajtopíky či Rudník.

Siluetu pekne dotvárajú dedinky, nachádzajúce sa v okolí pohoria. Za dobrej viditeľnosti dovidíte až na Spišský hrad a na neďaleký Dreveník.

Pár sto metrov od vrcholového kríža smerom na západ sa otvárajú výhľady na sever až severozápad, kde dominujú hlavne Vysoké Tatry.

Vrch Smrekovica nie je zaujímavými len nádhernými výhľadmi. Veľmi ma prekvapilo, ako je vrch pekne upravený a udržiavaný.

Je tu postavených niekoľko prístreškov - altánkov. Ten najväčší je pomerne priestranný, nie je však uzavretý z jednej strany, takže ak vietor fúka z južného smeru, moc sa tu neschováte.

Nájdete v ňom aj lavičky a stolík. Na vrchu bola postavená aj priestranná vyhliadka z ktorej budete mať pekné polkruhové výhľady.

Neďaleko nájdete kadibúdku s jasným označením WC.

Niekoľkokrát do roka sa na Smrekovici robia aj bohoslužby, čomu je prispôsobené aj okolie. Je tu viacero drevených lavičiek.

Samozrejmosťou je aj priľahlý drevený kríž, postavený na kamennom múriku.

Celkovo je pre mňa vrch Smrekovica príjemným prekvapením. Výhľady sú tu nádherné, miesto je pekne upravené a atmosféra je tu veľmi pokojná a podmanivá.

Zo Smrekovice vedie žltá turistická trasa smerom na neďaleký kopec Zelená skala, takže ak ste už tu, môžete sa pozrieť aj tam. Túra tam trvá približne 30 minút.

Prístupy z Vyšného Slavkova a Lipoviec

Ďalšou možnosťou, odkiaľ môžete vyraziť, je obec Vyšný Slavkov. Výlet sem Vám bude trvať tiež niečo vyše 2 hodín.

V prípade, že máte viac času a chcete si spraviť minimálne poldňový výlet, tak môžete vyraziť z obce Lipovce, ktorá leží na východe pohoria.

Okrem toho, ak sa sem vyberiete z Vyšného Slavkova po žltej trase, cestou narazíte na ďalšie dva vyhliadkové body a to Hejdová a Zelená skala.

Žltá trasa vedie cez rozľahlé lúky k priesmyku Sedlo nad Hejdovom. Pod priesmykom sa nachádza vyhliadka s panoramatickým výhľadom na Branisko a Levočské vrchy.

Sľubica: panoráma dolného Spiša a Tatier

Sľubica je tretím najvyšším vrchom Braniska a výhľad z nej patrí medzi najznámejšie a pravdepodobne aj najkrajšie v celom pohorí.

Je to hlavne vďaka odlesnenému vrcholu, ktorý využívajú najmä paraglajdisti a taktiež aj geografickému charakteru masívu Sľubice, ktorý sa prudko dvíha z Hornádskej kotliny až do výšky nad 1100 m n.m.

To umožňuje exkluzívny výhľad hlavne smerom na západ, kde vidno takmer celý dolný Spiš, Vysoké Tatry a Kráľovú Hoľu.

Pri dobrej dohľadnosti je možné dovidieť až na Veľký Choč, ktorý je vzdialený od Sľubice takmer 115 kilometrov.

Po veternej kalamite z roku 2014, ktorá na vrchole výrazne preriedila smrekový porast, sa otvorili taktiež výhľady smerom na východ a severovýchod.

Avšak výhľady týmto smerom sú krajšie z horskej lúky asi kilometer severne od hlavného vrcholu, kde dovidieť na Slanské vrchy a Čergov.

Turistické trasy na Sľubicu

Dostupnosť vrcholu, je oproti Kluknavskému bradlu výrazne lepšia.

Značené trasy na Sľubicu vedú takmer z každej svetovej strany a tak môžete vyraziť z obcí Slatvina, Vojkovce, Richnava alebo Dúbrava.

Bez značených trás sa tu dá dostať aj zo Širokého a Víťaza, sú však potrebné dobré orientačné schopnosti.

Rajtopíky: skalné útvary na hlavnom hrebeni

Rajtopíky sú vrchol na hlavnom hrebeni Braniska. Ide o zoskupenie niekoľkých skalných útvarov s exponovaným terénom, ktorý je podmienený podložím z dolomitu.

Vďaka týmto skalným zrazom sa otvárajú výhľady hlavne na Spiš a Tatry podobne ako v prípade Sľubice.

Vrchol je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie a ide o veľmi zaujímavý a atraktívny kút pohoria.

Prístup na Rajtopíky

Najrýchlejšie sa sem dá dostať z obce Dúbrava po modrej turistickej trase do sedla Humence, odkiaľ sa treba vybrať na sever po zelenej trase.

Pomerne rýchlo sa tu dá dostať aj z priesmyku Branisko taktiež po zelenej trase.

Je však potrebné sa pripraviť na náročný terén so skalami.

Patria: dočasne otvorené výhľady

Trochu neštandardným miestom pre výhľady je v súčasnosti aj druhý najvyšší vrch, Patria.

Donedávna husto zalesnený vrchol bez výhľadov je dnes značne vyrúbaný, vďaka čomu sa tu otvára panoráma od severozápadu až na východ.

Na vrchu je postavený aj poľovnícky posed, z ktorého je vyhliadka ešte krajšia.

Vzhľadom na to, že v najbližších rokoch dôjde k obnove lesa, Patrii štatút vyhliadkového miesta dlho neostane.

Preto ak si chcete pohľady z tohto vrcholu pozrieť, ostáva vám už len obmedzený čas.

Kravcová a horské lúky v okolí Smrekovice

Ide o dva nevýrazné vrcholy východne od Smrekovice (1200 m n.m.), nachádzajúce sa na menšej vyvýšenej plošine.

Vďaka miernemu reliéfu s priemernou nadmorskou výškou okolo 1000 m, bola táto lokalita už od nepamäti využívaná na pasenie a tak sa tu zachovali krásne horské lúky, ktoré sú od seba oddelené pásmi lesa.

Práve tieto lúky sú miestom, kde si môžete vychutnať výhľady hlavne smerom na východ.

Najlepšie z nich ponúka vrchol Kravcovej, odkiaľ vidno takmer celý dolný Šariš spolu so Slanskými vrchmi a pri dobrej dohľadnosti je možné zazrieť aj pohorie Vihorlat.

Prístup na Kravcovú

Dostať sa sem dá z rôznych smerov, najrýchlejšie je to zo Šindliara, kde sa treba vybrať spevnenou cestou smerujúcou do Kopytovskej doliny.

Tu sa nachádza rázcestník modrej a žltej turistickej trasy, odkiaľ sa treba vybrať ďalej po modrej smerom na západ, ktorá vedie priamo na lúky v okolí Kravcovej.

Dostať sa sem dá napríklad aj po zelenej trase z Lačňovského sedla alebo po modrej trase z Vyšného Slavkova.

Hejdová a Zelená skala

Zo Smrekovice vedie žltá turistická trasa smerom na neďaleký kopec Zelená skala, takže ak ste už tu, môžete sa pozrieť aj tam. Túra tam trvá približne 30 minút.

Na tento kopec vedie aj neznačená trasa, po ktorej som sa chvíľu vydal na prieskum.

Prekvapilo ma, že zhruba 10-15 minút za Smrekovicou nájdete veľké plochy zdevastovaného lesa. Krajina tu pôsobí pusto a vyprahnuto.

Druhá časť jarnej túry na Branisku na Slovensku. Z najvyššieho vrcholu Braniska, Smrekovice, zostúpime cez Veľkú skalu do Vyšného Slavkova.

Žltá trasa vedie po hrebeni Smrekovice k priesmyku pod Kravcovou. Po zelenej trase prechádzame rozsiahlymi a malebnými lesíkmi.

Veľká skala: dolomitový masív a Tunelová brána

Posledný vyhliadkový bod, ktorý si predstavíme, ponúka o niečo obmedzenejší pohľad v porovnaní so Smrekovicou.

Práve jej mohutný masív južne od Veľkej skaly blokuje lepšie výhľady smerom na juh.

Aj napriek tomu tento pomerne nízky vrch ponúka dobré výhľady smerom na západ až severozápad, kde opäť najlepšie vidno Vysoké Tatry, vyčnievajúce spoza Levočských vrchov.

Ako už prezrádza názov, ide o výrazný skalný masív tvorený dolomitmi a tak je jeho okolie exponované a tvorené skalnými zrazmi.

Taktiež sa tu nachádzajú rôzne skalné útvary, pričom najzaujímavejším je Tunelová brána, na ktorú natrafíte, ak sa sem vyberiete po modrej trase z Vyšného Slavkova.

Po modrej tu dôjdete aj z opačného smeru od vrchu Boldigáň.

Treba sa však v oboch prípadoch pripraviť na náročnejší terén miestami zabezpečený reťazami.

Kluknavské bradlo: výhľad bez značenej trasy

Prvá lokalita, ktorú si predstavíme sa nachádza v masíve vrchu Bradlo (714 m n.m.), tvoriaceho juhovýchodný cíp Braniska.

Tento nevysoký a rozložitý vrch dostal meno podľa niekoľkých zaujímavých geomorfologických útvarov na jeho južných svahoch, ktoré sa nápadne podobajú na bradlá zo známeho Bradlového pásma na severe Slovenska.

Najvýraznejšie z nich je práve Kluknavské bradlo, týčiace sa nad obcou Kluknava.

Jeho strmé zrazy zamedzili rastu hustej vegetácie a tak je z neho neobmedzený výhľad na celú Kluknavskú kotlinu a protiľahlé Volovské vrchy.

Je tak veľká škoda, že na túto zaujímavú vyhliadku nevedie žiaden značený turistický chodník, vďaka čomu je trasa sem na orientáciu značne náročná a dostupná len po lokálnych poľných cestách.

Prístup z Kluknavy

Východiskovým bodom je obec Kluknava, odkiaľ sa treba vybrať severozápadným smerom cez pasienky nad obcou.

Odtiaľ smeruje poľná cesta priamo pod bradlo, ktoré je potrebné obísť západne a dostať sa do jeho tylu, kde sa nachádza stará poľovnícka chata.

Od nej je to na bradlo už len pár desiatok metrov.

To je tvorené dvoma oddelenými masívmi, západným a východným.

Turistické trasy a orientácia

Pohorie Branisko je ideálnym miestom pre turistov.

Zeleno značkovaná turistická trasa vedie z Krompách do Sabinova a ponúka úchvatné výhľady a prírodné scenérie.

Na Smrekovicu vedú viaceré trasy, jedna z tých kratších je z priesmyku Branisko.

Pri plánovaní výletu treba rozlišovať medzi dobre značenými a ľahko dostupnými cieľmi a lokalitami, ku ktorým vedú neznačené alebo technicky náročnejšie chodníky.

• Najjednoduchší výstup: Smrekovica z priesmyku Branisko po modrej turistickej značke.
• Najznámejšia panoráma: Sľubica s výhľadmi na dolný Spiš, Tatry a Kráľovu hoľu.
• Skalnatý terén: Rajtopíky a Veľká skala.
• Neznačená trasa: Kluknavské bradlo, kam vedú lokálne poľné cesty.
• Dočasné výhľady: Patria, ktorej otvorené plochy súvisia s vyrúbaným lesom.
• Lúčne panorámy: Kravcová a okolité horské lúky.

V článku samozrejme nie sú zahrnuté všetky výhľady Braniska a možno vy sami viete o nejakých ešte krajších (kľudne do komentárov napíšte tip).

tags: #pohorie #branisko #vyhliadka