Národný park La Tigra (španielsky Parque Nacional La Tigra) bol prvým národným parkom v Hondurase. Zriadený bol dekrétom č. 976-80, ktorý za jeho hlavný cieľ určil „ochranu, ekologické zachovanie a udržiavanie hydrologického potenciálu tejto rezervácie“.
Park sa nachádza približne 25 km severne od Tegucigalpy a chráni horský tropický oblačný les, ktorý má mimoriadny význam pre prírodu aj pre zásobovanie vodou. La Tigra poskytuje viac ako 30 % potrieb hlavného mesta a 100 % potrieb priľahlých komunít. Chránená bola už od začiatku 20. rokov 20. storočia, o čom svedčia aj vodné nádrže v Jutiape.
Základné údaje o parku
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Oficiálny názov | La Tigra National Park |
| Španielsky názov | Parque Nacional La Tigra |
| Poloha | 25 km severne od Tegucigalpy |
| Vyhlásenie národným parkom | 1. januára 1980 |
| Rozloha | 238 km² |
| Rozloha podľa iného uvádzaného údaja | 240 km² |
| Chránené územie podľa skoršieho údaja | 23 571 hektárov |
| Nadmorská výška návštevníckeho centra El Rosario | 1 650 m |
| Hlavné prístupové smery | El Hatillo; Valle de Ángeles, San Juancito a Cantarranas |
Rozloha parku sa v dostupných údajoch uvádza ako 238 km² alebo 240 km²; starší údaj vyjadruje chránené územie v rozsahu 23 571 hektárov. Park je rozdelený na dve zóny: jadrovú zónu a nárazníkovú zónu.
Oblačný les a prírodné bohatstvo
La Tigra je horský oblačný les s tropickou vegetáciou. Tento typ biotopu bol v celej Strednej Amerike výrazne poškodený, no Honduras si stále zachoval hodnotné ukážky takéhoto lesa a La Tigra je nepochybne jednou z najvýznamnejších.
Les v národnom parku sa napriek ničivým následkom baníckej činnosti počas desaťročí opäť vyvinul na zdravý oblačný les. V porovnaní s inými oblačnými lesmi v krajine je suchší, čo vytvára dobré podmienky na pozorovanie vtáčích druhov, ktoré sa inde pozorujú len ťažko.
Park charakterizujú bromélie, paprade, machy, huby a mohutné lesné stromy. Medzi ne patria duby, encino, borovice a ceiba, posvätný strom Mayov.
- bromélie,
- paprade,
- machy,
- huby,
- duby,
- encino,
- borovice,
- ceiba.
Horská poloha a lesná vegetácia zároveň vysvetľujú hydrologický význam územia. La Tigra zachytáva vodu v horskom prostredí a pomáha zásobovať Tegucigalpu aj okolité komunity.
Výhľady a pozorovanie vtáctva
Najlepší výhľad sa nachádza pri rádiových vežiach Hondutel na hrebeni nad cestou. Hrebeň ponúka pohľad na horskú krajinu a zároveň patrí medzi vhodné miesta na vnímanie rozsahu oblačného lesa.
Suchší charakter lesa v porovnaní s inými oblačnými lesmi krajiny poskytuje dobré príležitosti na pozorovanie vtákov. Pri návšteve je vhodné postupovať pomaly a venovať pozornosť zvukom aj pohybu v korunách stromov.
Pozorovanie vtákov vo vysokých nadmorských výškach v Kostarike! | Dantica Cloud Forest Lodge
Banícka história La Tigry
Prírodná hodnota La Tigry je úzko spojená s históriou ťažby. Staré banícke objekty dnes pripomínajú obdobie, keď bol región významným centrom ťažby striebra.
San Juancito zažil veľký banícky rozmach neskôr než koloniálne mestá Santa Lucia a Valle de Ángeles. Jeho zlatý vek nastal počas striebornej horúčky medzi rokmi 1880 a 1950.
V San Juancite bola uvedená do prevádzky prvá hydroelektráreň v Strednej Amerike. Jej zariadenia už nefungujú, no celý komplex možno stále navštíviť.
Možno dokonca povedať, že bane v San Juancite a ich význam zohrali rozhodujúcu úlohu pri rozhodnutí prezidenta Marca Aurelia Sota presunúť hlavné mesto republiky z Comayaguy do Tegucigalpy. Prezident bol jedným z akcionárov spoločnosti Rosario Mining Co. a prirodzene uprednostnil blízkosť k takej významnej spoločnosti.
San Juancitské bane boli využívané do polovice 20. storočia. Odvtedy obec stratila svoj niekdajší lesk a do istej miery sa zmenila na mesto duchov. Staré banícke zariadenia sú dnes tichým svedectvom minulých čias.
Návštevnícke centrum v bývalej nemocnici
Bývalá banícka nemocnica dnes slúži ako návštevnícke centrum národného parku a nachádza sa v nej aj malá výstava miestnej flóry a fauny.
Návštevnícke centrum v San Juancite sídli v jednej z budov bývalej baníckej spoločnosti. Z centra začína niekoľko chodníkov vrátane trasy, ktorá ho spája s prístupom cez El Hatillo a umožňuje prejsť cez celý park.
V budove návštevníckeho centra v San Juancite sa nachádza aj ubytovanie pre návštevníkov. Je situované v bývalej nemocnici baníckej spoločnosti. Za prenocovanie v centre sa platí symbolický poplatok určený na údržbu zariadení.
Prístupové trasy do parku
Park má štyri vstupné body, no na návštevu sa používajú najmä dve trasy: cesta vedúca do El Hatillo a cesta smerujúca do Valle de Ángeles, San Juancita a Cantarranas.
Trasa cez El Hatillo
K prvému návštevníckemu centru a ekoubytovaniu vedie cesta smerom na El Hatillo. Trasa meria 22 km a cesta trvá približne 50 minút. Počas nej prechádzate cez niekoľko komunít.
Prvý vstup do parku vedie cez Hatillo.
Trasa cez Valle de Ángeles a San Juancito
Druhá prístupová cesta vedie smerom na Valle de Ángeles a San Juancito. Návštevnícke centrum Rosario sa nachádza v obci El Rosario, približne 1,5 km od Tegucigalpy po ceste do Valle de Ángeles a San Juancita, pri celkovej uvádzanej vzdialenosti 36 km.
Odporúča sa vybrať si trasu kráľovských baní a cestou navštíviť koloniálne obce Santa Lucia a Valle de Ángeles. Následne možno pokračovať do San Juancita a k vstupu do parku.
San Juancito je malá obec s výraznou baníckou minulosťou. Do parku sa odtiaľ ide strmým chodníkom dlhým približne 5 km. Ak je cesta mokrá, vyžaduje si vozidlo s pohonom 4 × 4.
Doprava zo San Juancita
Do San Juancita premáva autobusová doprava, no odtiaľ už nie je k dispozícii žiadna pravidelná doprava. Ak nemáte vlastné vozidlo, k návštevníckemu centru budete musieť pokračovať pešo.
Dobré informačné miesto v San Juancite predstavuje jedáleň Celsa, ktorá sa nachádza na začiatku stúpania k návštevníckemu centru.
Parkovacie a dopravné podmienky sa môžu meniť podľa počasia. Najmä mokrá cesta k San Juancitu môže výrazne sťažiť prístup bežným vozidlom.
Návštevnícke centrá a ekoub y tovanie
Park poskytuje dve návštevnícke centrá a ekoub y tovanie: jedno v komunite Jutiapa a druhé v komunite El Rosario.
Prvé centrum je dostupné cestou na El Hatillo. Druhé sa nachádza v El Rosario a leží v nadmorskej výške 1 650 m.
Na vstup do parku je potrebné kontaktovať kancelárie správneho orgánu parku.
- návštevnícke centrum v Jutiape,
- návštevnícke centrum v El Rosario,
- návštevnícke centrum v San Juancite v bývalej baníckej budove,
- ubytovanie v bývalej nemocnici baníckej spoločnosti.
Chodníky a bezpečnosť
Pri objavovaní čiastočne otvorených tunelov bývalej bane je potrebná zvýšená opatrnosť.
Nie všetky banícke priestory sú vhodné na samostatný vstup. Pri návšteve je potrebné rešpektovať pokyny správy parku a nevstupovať do nestabilných alebo uzavretých častí.
Chodníky v oblačnom lese môžu byť strmé a za vlhkého počasia klzké. Prístup cez San Juancito zahŕňa približne 5 km dlhé strmé stúpanie, pričom mokrá cesta môže vyžadovať vozidlo s pohonom 4 × 4.
Pred cestou je vhodné overiť si aktuálne podmienky, možnosti dopravy, otváracie pravidlá návštevníckych centier a dostupnosť ubytovania.
Čo možno počas návštevy vidieť
- tropický horský oblačný les,
- bromélie, paprade, machy a huby,
- duby, encino, borovice a ceiby,
- vtáčie druhy, ktoré sa inde pozorujú len ťažko,
- výhľad z hrebeňa pri rádiových vežiach Hondutel,
- pozostatky baníckych zariadení v San Juancite,
- prvú hydroelektráreň v Strednej Amerike,
- bývalú banícku nemocnicu s návštevníckym centrom,
- chodníky spájajúce jednotlivé vstupy do parku.
Odporúčaný spôsob návštevy
Pri prvej návšteve možno spojiť prírodnú a historickú časť územia. Trasa cez Santa Luciu a Valle de Ángeles vedie ku kultúrnym pamiatkam koloniálnych obcí a pokračuje do San Juancita, ktorý je spätý so striebornou horúčkou a baníckymi dejinami.
Zo San Juancita možno pokračovať k návštevníckemu centru, pozrieť si bývalú banícku nemocnicu a vybrať si niektorý z chodníkov v oblačnom lese. Jeden z chodníkov spája vstup zo San Juancita s prístupom cez El Hatillo, takže umožňuje prejsť naprieč parkom.
Ak je hlavnou prioritou pozorovanie vtáctva a lesa, vhodnejšie je vyhradiť si dostatok času na pomalú chôdzu po chodníkoch a návštevu hrebeňa pri rádiových vežiach Hondutel. Ak je prioritou história, väčší priestor si zaslúžia San Juancito, staré bane a hydroelektráreň.