Hovorca spoločnosti RegioJet Aleš Ondrůj vystupoval v diskusii o konkurencii na slovenských železniciach, cenách cestovného, hospodárskych výsledkoch štátneho dopravcu aj o financovaní dotovaných a komerčných vlakov.
RegioJet podľa neho odmietal obvinenia z krížového financovania komerčných a dotovaných vlakov a tvrdil, že prevádzka na trase Bratislava - Komárno je úplne oddelená. Spoločnosť zároveň obhajovala vstup na trať Bratislava - Košice, nižšie ceny cestovného a nový koncept služieb pre cestujúcich.
RegioJet a spor o zrušenie štátnych IC vlakov
RegioJet pred pár týždňami ohlásil možný odchod z linky Bratislava - Košice, ak minister dopravy nevyrieši prevádzku stratových IC vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
BRATISLAVA 15. decembra (WebNoviny.sk) - Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) predpokladá, že na zastavení prevádzky nedotovaných štátnych InterCity (IC) vlakov sa ministerstvo dopravy a súkromný dopravca RegioJet mohli dohodnúť.
Dôvodom by mali byť blížiace sa parlamentné voľby a hrozba odchodu komerčných žltých vlakov z hlavnej domácej trate medzi Bratislavou a Košicami.
RegioJet akúkoľvek dohodu s ministerstvom dopravy odmietol a stanovisko IDH označil za lož a ohováranie.
Predseda správnej rady inštitútu Ondrej Matej si myslí, že RegioJet využil situáciu svojimi požiadavkami a nedotované štátne IC vlaky sa po zrušení prevádzky 18. januára môžu zmeniť opäť na dotované rýchliky.
Ako pred rokom 2012, keď boli vyčlenené zo zmluvy o prevádzke osobnej železničnej dopravy vo verejnom záujme.
„Spravia kategóriu nových vlakov, a to muselo byť po dohode. Argument stratovosti IC vlakov neobstojí,“ povedal v utorok Matej.
Tržby týchto vlakov pokrývajú náklady prevádzky a priebežný výsledok bez nákladových úrokov a odpisov je kladný, celkovo však v tomto roku vykážu účtovnú stratu na úrovni minulého roka.
RegioJet tvrdí, že štátne IC vlaky neskončia preto, že si to prial.
„Skončia preto, že vývoj ich ekonomiky im nedával šancu na to, aby sa z nich niekedy stal ziskový produkt. Súčasne skončia aj preto, že ich stratová prevádzka dominantným prepravcom nebola v súlade s podmienkami férovej súťaže na trhu,“ uviedol hovorca RegioJet Aleš Ondrůj.
Obvinenia z tlaku a vydierania
Štátne IC spoje by sa mali podľa predsedu parlamentu Andreja Danka vrátiť na trate ešte v priebehu tohto roka.
Slovensko typ IC vlakov momentálne nemá.
Ich zrušenie bolo podľa expertov nelogické a chybné.
Na tratiach by sa popri RegioJete uživili, tvrdia.
Slovensko je kvôli chýbajúcim IC vlakom európskou raritou.
Vzhľadom na súčasný stav osobnej železničnej dopravy u nás sú o tom presvedčení dopravní experti.
Súkromný dopravca RegioJet podľa nich konkuruje rýchlikom, a nie rýchlejším, komfortnejším IC vlakom.
Aj preto ich vzájomné pôsobenie na tratiach nepovažujú za nemožné.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo považuje za neprijateľné, aby minister dopravy ustúpil súkromnému dopravcovi RegioJet na základe tlaku a vydierania.
Upozornil na to s tým, že nátlakové praktiky českej spoločnosti nie sú pre dopravný trh prospešné.
„Nie je akceptovateľné, aby minister dopravy ustúpil na základe tlaku a vydierania. To, čo je na celej veci podozrivé, je skutočnosť, že štátna Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) ustúpila až potom, ako RegioJet ohlásil odchod z trate Bratislava - Košice, čím by sa ZSSK optimalizovali podmienky na podnikanie,“ zdôraznil Matej.
„To, čoho sme boli svedkami, nebolo nič iné, len vydieranie súkromného prepravcu a nečakané ustúpenie štátneho prepravcu,“ uviedol Matej.
Štátne IC vlaky mali podľa neho fungovať ďalej.
Keby ZSSK vytvorila dcérsku firmu na prevádzku IC vlakov, odpadli by pochybnosti o ich krížovom financovaní.
Riaditeľ IDH Rastislav Cenký upozornil, že nátlakové praktiky českej spoločnosti nie sú férové a na slovenský dopravný trh zavádzajú správanie, ktoré by nemalo byť akceptované.
„Nie je vylúčené, že to, čo RegioJet vytýka štátu v prípade ZSSK, sám praktizuje,“ uviedol.
Stanovisko RegioJetu podľa Aleša Ondrůja
Vyjadrenia zástupcov IDH zásadne odmietame.
Spoločnosť odmieta obvinenia z krížového financovania komerčných a dotovaných vlakov a tvrdí, že prevádzka na trase Bratislava - Komárno je úplne oddelená.
„RegioJet opakovane zverejňoval ekonomiku prevádzky na trase Bratislava - Komárno, informácie sú dostupné i z účtovných výkazov alebo tlačových správ. Prevádzka na trase Bratislava - Komárno je navyše úplne oddelená - na rozdiel od ZSSK sú používané úplne iné vozidlá, iní zamestnanci, vlaky jazdia po inej trase a využívajú iný rezervačný systém,“ zareagoval na tvrdenia IDH hovorca RegioJet Aleš Ondrůj.
RegioJet podľa neho nemá najmenší problém kedykoľvek zverejniť všetky detaily svojho hospodárenia.
Spoločnosť je súčasťou českej skupiny Student Agency, svoj rozvoj a investície si podľa hovorcu financuje výhradne z vlastných zdrojov a podnikateľských aktivít, nie z prevádzky dopravy na trase Bratislava - Komárno.
Zmluva o prevádzke vlakov medzi Bratislavou a Komárnom podľa RegioJet určuje presné náklady i tržby, ako aj mieru primeraného zisku.
„RegioJet zatiaľ dostáva všetky platby od štátu formou záloh na úrovni roku 2014. Na svoje náklady zatiaľ prevádzkuje dodatočné súpravy, ktoré musel nasadiť po zavedení cestovného zadarmo a nemá tiež preplatenú kompenzáciu za cestovné zadarmo na trase Bratislava - Komárno,“ priblížil Ondrůj.
Prepravca v tomto roku zatiaľ investoval viac z vlastného, než dostal preplatené od štátu.
„Rozhodne sa teda nedá hovoriť o tom, že by sa RegioJet rozvíjal na základe tržieb z dotovanej dopravy. To je lož,“ dodal hovorca RegioJet.
Firma podľa neho dostáva všetky platby od štátu formou záloh na úrovni vlaňajška a na svoje náklady navyše zatiaľ prevádzkuje dodatočné súpravy, ktoré musela nasadiť po zavedení vlakov zadarmo.
„RegioJet teda zatiaľ tento rok investoval viac z vlastného, než dostal preplatené od štátu. Ako doplnil, svoj rozvoj a všetky investície financuje výhradne z vlastných zdrojov a z výsledkov vlastných podnikateľských aktivít.“
Krížové financovanie a dotovaná trať Bratislava - Komárno
Súkromný prepravca obviňoval štátneho z možného krížového financovania IC vlakov.
RegioJet by mal podľa inštitútu zverejniť financovanie prevádzky svojich dotovaných vlakov na trati Bratislava - Dunajská Streda - Komárno.
„Máme podozrenie, že krížovo financuje odstraňovanie konkurencie z dotácií od štátu. RegioJet by mal v prípade dotovaných spojov zverejniť financovanie a to, kam odtekajú peniaze a ako sú používané,“ povedal Cenký.
RegioJet prevádzkuje osobnú vlakovú dopravu medzi Bratislavou a Komárnom od marca 2012 na základe priameho zadania bez súťaže ministerstvom dopravy.
„Nie je známe, aké sú skutočné náklady. Vyzerá to tak, že táto zmluva umožňuje RegioJetu využívať prostriedky a krížovo financovať nielen vlakovú, ale možno aj autobusovú dopravu,“ uviedol Matej.
RegioJet absolútne odmieta obvinenie z krížového financovania komerčných vlakov a dotovaných vlakov.
RegioJet získal za nie celkom transparentných podmienok a bez verejnej súťaže lukratívnu trať Bratislava - Dunajská Streda, kde sa českému prepravcovi darí.
Podnikanie RegioJetu prekvitá najmä na dotovaných tratiach.
Je možné, že zo ziskov z dotovaných tratí financuje odstránenie konkurencie vo vlakovej a autobusovej doprave?
Aj napriek verejne deklarovaným stratám spoločnosť masívne rozširuje svoje aktivity na trhu.
„RegioJet opakovane zverejňoval ekonomiku prevádzky na trase Bratislava - Komárno, informácie sú dostupné i z účtovných výkazov alebo tlačových správ.“
Význam regionálnej linky pre cestujúcich
Pôsobenie súkromníkov na dotovaných tratiach tak možno hodnotiť len na základe prevádzky spoločnosti RegioJet na trati Bratislava - Dunajská Streda - Komárno.
RegioJet prepravuje ľudí na Žitný ostrov od marca 2012 a zmluvu má na osem rokov.
Od štátu dostal trať Bratislava - Dunajská Streda - Komárno.
Táto trasa bola podľa Výskumného ústavu dopravného zaradená medzi tie menej využívané, pretože vlaky dosahovali obsadenosť len cez 23 percent.
Žltými vlakmi sa však začalo do hlavného mesta premiestňovať viac Slovákov, ako to bolo predtým, a počet prepravených je približne 5-tisíc denne.
„Počas doby prevádzky vlakov na tejto trase sme prepravili už viac ako milión cestujúcich.“
Za prvý rok svojho pôsobenia, od 4. marca 2012, tam súkromník dopravil 1,5 milióna cestujúcich, čo je dvakrát viac, ako sa rok predtým podarilo štátnej spoločnosti.
S tým, že na trati vypravil aj dvakrát viac spojov.
Od minulého roka premávajú linky vo vybraných časoch ešte častejšie v polhodinových intervaloch.
Traťový úsek medzi Komárnom a Bratislavou v dĺžke 95 kilometrov bol dokonca podľa posledných údajov z roku 2010 obsadený na necelých 16 percent.
Jeden vlakokilometer stál štát minulý rok 6,98 eura.
RegioJetu sa za prevádzku vlakov platí dotácia 5,70 eura na jeden vlakokilometer.
Ministerstvo dopravy sa zaviazalo poskytovať RegioJetu dotácie 5,95 eura na jeden kilometer.
RegioJet v prvom roku na danej trase nebol ziskový.
Za rok 2012 na Slovensku vykázal stratu vo výške 52-tisíc eur.
Majiteľ materskej firmy Student Agency Radim Jančura v rozhovore pre TREND.sk koncom minulého roka uviedol, že firma očakávala za vlaňajšok už plusové hospodárenie.
Služby, kapacita a modernizácia spojov
Predtým premávali na trati nekvalitné súpravy v nepravidelných časoch.
RegioJet okrem hodinového až polhodinového taktu predovšetkým nasadil nové modernejšie vlaky, zaobstarané formou operatívneho lízingu.
Vlaky sú vybavené bezplatným prístupom k Wi-fi, dennou tlačou a, pravda, nie vždy spoľahlivou klimatizáciou.
RegioJet predáva zlacnené časové lístky.
RegioJet na rozdiel od ZSSK nepodmieňuje zľavu zakúpením spoplatnených vernostných kariet.
Ponúka zľavy na lístky v menej vyťažených časoch.
Jednou z hlavných úprav fungovania necelé dva roky po vstupe na trh bolo práve zhustenie liniek počas „rush hour“ od minulého decembra.
Úroveň cestovania v štátnych IC vlakoch je na pomerne slušnej úrovni, no RegioJet sľubuje nový koncept služieb na železnici.
V rámci zakúpeného lístka má mať každý cestujúci bezplatný nárok na sedenie.
Miestenka je v cene, čo ocenia najmä cestujúci vlakmi počas sviatkov.
RegioJet ponúka bezplatné občerstvenie, kávu, čaj a minerálky, zdarma internet, dennú tlač a vybrané magazíny.
Súčasťou konceptu má byť stevarda v každom vozni či automatické kompenzácie cestovného pri meškaní vlaku.
Otázka je, či RegioJet bude vedieť ponúknuť viac, aj čo sa týka dĺžky cestovania či zosúladenia s nadväzujúcimi spojmi.
Plánovaný vstup na trať Bratislava - Košice
Dopravca RegioJet, ktorý patrí do českej skupiny Student Agency, v apríli oznámil vstup na trať Bratislava - Košice a zároveň potvrdil predĺženie linky Praha - Žilina až do Košíc.
Druhý český súkromník Leo Express neostal pozadu a deň nato taktiež informoval o plánovanom spojení metropol Česka a východného Slovenska.
Obe spoločnosti začnú na tratiach jazdiť od 14. decembra tohto roka, keď sa mení grafikon železničnej dopravy.
Aký prínos budú mať súkromné firmy pre cestujúcich a štát?
Na rozdiel od linky Bratislava - Komárno aj bez štátnych dotácií má ísť o prevádzkovanie trate do Košíc.
Štát ani tu nedokáže aspoň pokryť náklady.
InterCity vlaky vykázali za rok 2013 stratu 1,7 milióna eur.
RegioJet chce bodovať okrem iného nižšou cenou.
Firma očakáva jej pokles o polovicu oproti súčasnému stavu.
„Cena pod desať eur na spojení Bratislava - Košice je odhad, kam až ceny môžu spadnúť,“ hovorí hovorca holdingu Student Agency Aleš Ondrůj.
Z dlhodobého hľadiska však neočakáva až taký výrazný prepad cien.
„Cestovné v autobusoch aj vlakoch je na Slovensku vysoké. Vstupom konkurencie aj po ustálení trhu sa cena bude pohybovať o 10 až 20 percent nižšie pod dnešnou úrovňou. To znamená, že počas cenovej vojny na trati Bratislava - Košice pôjdu ceny pod desať eur, po ustálení trhu budú na úrovni maximálne 14 až 15 eur.“
Očakávaný vplyv na ZSSK
Podľa vyjadrení Student Agency spoločnosť očakáva, že štátnemu dopravcovi prevezme minimálne polovicu cestujúcich.
To ZSSK podľa odhadov prinesie mínus vo výške až 10 miliónov eur.
„Stratu ZSSK potom zaplatí slovenský daňový poplatník, pretože ZSSK nemá iný zdroj príjmov a podľa zákona nesmie túto komerčnú aktivitu krížovo financovať z dotovaných liniek,“ hovorí A. Ondrůj.
Odborníci sú však voči ziskovosti súkromníka skeptickí.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pre agentúru SITA povedal, že pri predaji 90 až 100 percent lístkov môže byť prevádzka spoločnosti na nule, prípadne mierne v mínuse.
A. Ondrůj nesúhlasí a podľa jeho slov sú náklady RegioJetu nižšie o 30 až 40 percent oproti štátnemu dopravcovi.
Cenová politika a pravidlá hospodárskej súťaže
Firma nemá priestor pre manévrovanie cenami lístkov, ktoré sú fixne dané.
Dopravca teda musí pri svojom rozpočte vychádzať predovšetkým z vopred stanovených dotácií od štátu.
Viac cestujúcich sa môže snažiť nahnať do vlakov iba skvalitňovaním služieb a marketingom.
Toho, že by štátna ZSSK chcela odstaviť konkurentov čo najnižšou cenou, sa súkromný dopravca neobáva, argumentujúc postavením spoločnosti na trhu.
„ZSSK má na spojení Bratislava - Košice dominantné postavenie a podľa zákona o hospodárskej súťaži nesmú byť pod svojimi nákladmi. Zneužili by tým svoje dominantné postavenie, pretože by tak sťažili vstup konkurentom, ktorí chcú na trasu prísť a tento monopol rozbiť,“ uviedol A. Ondrůj.
Pravda, ide skôr o želanie firmy.
Štátne České dráhy zaútočili na privátnych cenovou vojnou, čím sa zaoberá protimonopolný úrad.
Skúsenosti z českého trhu
RegioJet začal na českých železniciach prevádzkovať prvý súkromný spoj 26. septembra 2011, keď vlakmi spojil Prahu a Ostravu.
Podľa svojich prieskumov prebral výraznú časť cestujúcich štátnym Českým dráham.
Celkovo išlo až o 62 percent zákazníkov, ktorí pôvodne jazdili súpravami SC Pendolino.
Výrazne vzrástla aj kvalita služieb.
„Nastavili sme zrkadlo ČD. Dokázali sme presvedčiť stovky tisíc zákazníkov o tom, že ochotný a usmievavý personál, servis na palube a čistá toaleta sú veci, ktoré môžu byť pri cestovaní vlakom samozrejmosťou,“ hovorí Radim Jančura, vlastník spoločnosti Student Agency, pod ktorú RegioJet spadá.
Celkovo sa vstup RegioJetu pozitívne podpísal aj na počte cestujúcich.
V porovnaní rokov 2011 a 2012 výkon železničnej dopravy stúpol o 8,1 percenta, teda o 541 miliónov osobokilometrov.
To bol najväčší nárast za posledných osemnásť rokov.
V roku 2012 potom na trasu vstúpil aj druhý súkromný dopravca, Leo Express.
Vyostrená konkurencia vyústila do cenovej bitky.
Pred vstupom súkromných dopravcov na trh stálo cestovné na trati Praha - Ostrava aj 500 českých korún, v súčasnosti sa priemerná cena pohybuje na úrovni 260 korún.
„V tejto súvislosti je potrebné povedať aj to, že výrazné zníženie cien bolo spôsobené cenovou vojnou a znížením cien zo strany Českých dráh o 30 percent pod ceny RegioJetu na podnákladovú úroveň,“ dopĺňa A. Ondrůj.
Podľa RegioJetu išlo o nelegálny postup a zneužitie dominantného postavenia zo strany ČD.
Prípadom sa v súčasnosti zaoberá Úrad na ochranu hospodárskej súťaže.
Leo Express a očakávaná cenová vojna
O tom, že cenová vojna bude prebiehať, je presvedčený aj druhý súkromný dopravca Leo Express, ktorý na jar tiež ohlásil zámer ponúkať spoj na východné Slovensko z Prahy.
„Cenovému boju ani nezabránime, vzhľadom k agresívnemu prístupu pána Radima Jančuru k cenám všeobecne,“ uviedla pre TREND.sk Petra Lipovská, mediálna zástupkyňa spoločnosti.
Leo Express pôvodne zamýšľal spolupracovať na trati so štátnou ZSSK, no médiá minulý týždeň informovali, že táto dohoda padla.
Firma napriek tomu ráta s pôvodnými plánmi a linku zabezpečí na vlastnú päsť.
„Nový cestovný poriadok, ktorý bude platiť od polovice decembra, ráta s našimi vlakmi,“ povedal pre denník Sme majiteľ Leo Expressu Leoš Novotný.
Ku konkrétnym plánom o cenách či službách na trase Praha - Košice sa firma zatiaľ nevyjadruje, hlavnou devízou by mala byť zrejme rýchlosť spojenia.
Leo Express zatiaľ konkrétne nezvažuje postupné rozšírenie svojich aktivít na ďalšie slovenské spoje.
„V tejto chvíli by ďalšie trate boli len špekuláciou. Samozrejme, na Slovensko sa pozeráme komplexne a hlavne náš vstup na tento trh odhalí možnosti pre ďalší rozvoj,“ dopĺňa P. Lipovská.
Hospodárenie ZSSK a dotácie
Podnikanie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) minulý rok prinieslo stratu 7,2 milióna eur, čo je o 3,5 milióna menej, ako tvrdili pôvodné odhady.
Oproti roku 2012, keď prepravca prerobil 11,3 milióna eur, bola vlaňajšia strata menšia o 36,3 percenta.
„Je to výsledok šetrenia na strane výdavkov a niekoľkých opatrení na strane príjmov,“ uviedol generálny riaditeľ ZSSK Pavol Gábor.
Minulý rok dosiahla ZSSK celkové tržby vo výške 91,2 milióna eur, čo je podľa spoločnosti dôsledok zvyšovania prepravenej vzdialenosti cestujúcich a zmeny štruktúry tržieb.
Lepší hospodársky výsledok znamená menšie dotačné nároky na štát na dofinancovanie tejto straty.
Tie sa prirátajú k celkovým 197,5 miliónom eur, ktoré ZSSK dostala ako zálohu na rok 2013 od ministerstva dopravy, akcionára spoločnosti.
Celkovo tak štát z peňazí daňových poplatníkov vlani ZSSK poskytol viac ako 200 miliónov eur.
V súčasnosti je systém dotovania železníc postavený na objednávkach ministerstva dopravy, ktoré si objednáva služby od ZSSK.
Jedinou výnimkou je regionálna trať Bratislava - Dunajská Streda - Komárno, kde si štát objednal služby od RegioJetu.
Nejasné náklady jednotlivých tratí
Argumentom v prospech súkromného dopravcu je, že poskytuje vyššiu kvalitu služieb za nižšiu cenu, v prepočte na prejazdené kilometre.
Štát by teda mohlo aj pri ostatných tratiach zaujímať, aké sú pri nich náklady, výnosy a efektívnosť využitia.
A či sa to nedá robiť aj lacnejšie.
ZSSK ani ministerstvo dopravy to však v skutočnosti nevedia a teda netušia, koľko sa z verejných zdrojov na tú-ktorú trať dopláca.
„Objednávanie železničnej dopravy zo strany štátu nie je realizované po jednotlivých tratiach, ale vcelku,“ potvrdil pre TREND.sk hovorca rezortu Martin Kóňa.
To sa má zmeniť a podľa M. Kóňu železnice analýzu nákladov jednotlivých tratí pre ministerstvo spracovávajú.
Výsledkom súčasnej neznalosti stavu je častá neefektívnosť vo verejnej doprave, čo priznáva aj ministerstvo.
„Dnes sa bežne stáva, že v jednom čase jedným smerom vyrážajú poloprázdny vlak aj autobus, pričom si konkurujú a oba sú tým či oným spôsobom dotované z peňaženiek občanov,“ hovorí M. Kóňa.
Cieľom štátu je počkať na výsledky analýzy železníc, vyhodnotiť súčasnú situáciu a trate ponúkať aj súkromným dopravcom.
Zatiaľ tento proces nie je vraj možný, pretože by ministerstvo nevedelo určiť, aké veľké dotácie, a či vôbec, na konkrétne trate má dopravcom ponúknuť.
Aj preto rezort ešte v roku 2012 zastavil rokovania o dotovaní šiestich liniek súkromníkom.
Zatiaľ tento proces liberalizácie nemá pevne stanovený harmonogram, takže nie je možné povedať, kedy môžeme očakávať vstup súkromníkov na ďalšie dotované trate.
„Naším cieľom je, aby tento proces prebehol bez zbytočných chýb a nedostatkov, a hlavne v prospech cestujúcej verejnosti,“ dodáva M. Kóňa.
Možné rozšírenie súkromnej dopravy
RegioJet zatiaľ prepravuje ľudí na Žitný ostrov.
Súkromné vlaky by tak mohli premávať namiesto tých nedávno zrušených medzi Prievidzou a Nitrianskym Pravnom, Starou Ľubovňou a Plavčom či Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi.
Do úvahy pripadá aj trať, po ktorej premáva štiavnická Anča.
Podmienkou RegioJetu sú však peniaze.
„Ministerstvo dopravy je pripravené spolupracovať s každým, kto prejaví záujem o prevádzkovanie dopravy na týchto tratiach.“
Lenže v prípade, že by zo štátnej kasy neputovali dotácie na opätovné spustenie prevádzky akejkoľvek v súčasnosti zrušenej trate, RegioJetu sa to neoplatí.
„Prevádzka na takýchto regionálnych tratiach nie je možná bez objednávky a dotácie ministerstva dopravy.“
Ani podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo sa prevádzka vlakov bez dotácie štátu za vlastné potiahnuť nedá.
„Určite nie, pretože keď si súkromný prepravca spočíta všetky náklady vrátane nákladov na režijných pracovníkov, správu a administratívu, tak by rozhodne nebol ziskový,“ uvažuje Matej.
Ten si napriek tomu vie predstaviť, že by niektoré trate vzal do rúk súkromník.
V záujme zvýšenia konkurenčného prostredia v osobnej železničnej doprave sa zatiaľ plánuje umožniť prevádzkovať prepravu na niektorých regionálnych tratiach novému dopravcovi.
Podmienky liberalizácie železníc
Štát by mal podľa inštitútu vytvoriť jasné pravidlá, podmienky a legislatívne rámce pre verejnú osobnú dopravu, ak má byť dopravný trh liberalizovaný.
Napríklad, zákon o verejnej osobnej doprave by mal umožniť, aby podnikanie v doprave bolo dlhodobo stabilné a v prospech cestujúcich.
Rezort dopravy konštatoval, že vedenie ZSSK je povinné správať sa hospodárne.
„Toto rozhodnutie ZSSK podľa našich informácií nijako nesúvisí s mediálnymi vyjadreniami RegioJetu, ktoré sa opakovali v pravidelných intervaloch.“
Inštitút očakáva, že ZSSK v budúcom roku zaradí vozne IC vlakov do rýchlikov a expresných vlakov a vytvorí novú kategóriu vlakov, ktorá bude zaradená do výkonov vo verejnom záujme.
ZSSK v takom prípade môže žiadať od štátu vyššiu dotáciu o 20 mil. eur.
Štát si od ZSSK v novom grafikone vlakovej dopravy objednal výkony vo verejnom záujme v objeme 31,3 milióna vlakových kilometrov zhruba za takmer 210 mil. eur, podobne ako doteraz.
RegioJet po odchode štátnych IC vlakov bude podľa predpokladov inštitútu musieť zvýšiť ceny.
„Na trati Bratislava - Košice plánuje tento rok stratu viac ako 3 mil. eur, podľa jeho slov by to malo byť 3,7 mil. eur,“ povedal Cenký.
Podnákladové ceny podľa neho vyvolávajú otázku, či ich príčinou nie je odstránenie konkurencie.
Wi-fi vo vlakoch a kritika nákladov
Nová wi-fi vo vlakoch stojí štát státisíce eur.
V cene nie sú dátové služby.
Podľa analytikov je zákazka oproti cene v minulosti predražená.
Sporný môže byť aj spôsob obstarania technológie.
Výhrady analytikov
Podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, ktorý v minulosti radil Ivete Radičovej, je táto zákazka predražená.
V porovnaní s minulosťou, keď technológiu dodával Slovak Telekom, stojí sedemkrát viac.
„Nebol dôvod na zmenu technológie, pretože cestujúcim je úplne jedno, na akej technológii wi-fi ide, podstatné je, že sa pripoja,“ povedal.
Technológiu od spoločnosti Huawei namontuje do 20 vozňov v rámci pilotného projektu spoločnosť WDS Solution.
Denník N uvádza, že železnice vybavili pilotnú zákazku bez súťaže, čo ZSSK odmieta.
„Prebehla tam súťaž medzi tromi súťažiacimi,“ povedal pre Aktuality.sk hovorca spoločnosti Tomáš Kováč.
Súťaž podľa neho prebehla formou prieskumu trhu, kde boli zapojení traja uchádzači a súťažila sa najnižšia cena.
„Prieskum trhu nie je optimálna forma obstarávania, ktorá je možno odôvodniteľná pri zakázkach v drobnej hodnote,“ tvrdí analytik INEKO Ján Kovalčík.
V takom prípade môže byť celá procedúra zbytočne náročná a nákladná.
„Ak hovoríme o zákazke v hodnote 408-tisíc eur, nemyslím si, že toto je vhodný spôsob obstarania,“ uviedol pre Aktuality.sk.
Stanovisko RegioJetu
Podľa analýz dostupných informácií a skúseností spoločnosti RegioJet je celá zákazka približne 5-násobne drahšia oproti tomu, aká cena je obvyklá na trhu.
Tvrdí to hovorca spoločnosti Aleš Ondrůj.
Podľa vyjadrenia IT expertov RegioJetu, ktorí analyzovali verejne dostupné informácie k celej zákazke, sa navyše jedná o staršiu verziu zariadenia, ktoré je na trhu k dispozícii už 4 roky.
„Podľa všetkého teda nejde o žiadnu novinku,“ hovorí Ondrůj.
Reakcia ZSSK
„Za naším výberom Wi-Fi riešenia aj cenou pre vozne nasadené na medzinárodných tratiach si stojíme a sme pripravení to preukázať technickými parametrami zariadení, ktoré sme v súťaži požadovali dodať,“ reaguje na tvrdenia Regiojetu hovorca ZSSK.
Vyjadrenia súkromníka sú podľa neho lžívé.
„Model, ktorý sa v týchto dňoch montuje do našich vozňov bol svetovej verejnosti predstavený len na konci októbra 2016,“ tvrdí Tomáš Kováč.
Štátne železnice už avizovali, že chcú vypísať verejnú súťaž na montáž novej wi-fi technológie do ďalších približne 200 vagónov.
Podľa hovorcu Kováča nový systém umožní pripojenie viac ako 100 cestujúcich v jednom vagóne bez zmeny kvality dodávaného signálu.
Stratovosť súkromných železničných projektov
Odborníci spochybňovali ziskovosť súkromných dopravcov aj na komerčných tratiach.
Leo Express minulý rok prehĺbil stratu.
Železničný dopravca Leo Express vykázal za minulý rok stratu 159 miliónov korún, teda 5,8 milióna eur.
Do straty firmu ťahali hlavne úroky z vysokých úverov.
Tržby firmy dosiahli 193 miliónov korún.
Za rok 2012 mal dopravca stratu 85,6 milióna korún.
Majiteľ firmy Leoš Novotný rokuje s novým investorom.
Informáciu priniesli české Hospodářské noviny.
L. Novotný tvrdí, že nový investor by mal za 16 percent firmy zaplatiť vyše 400 miliónov korún, záujem má vraj až o tretinový podiel.
Ďalšie akcie by ho ale vyšli drahšie.
Rokovania totiž prebiehajú aj s ďalšími investormi.
Identitu nového investora L. Novotný zatiaľ tají, peniaze by mal vložiť ešte tento rok.
Svoj podiel chce navýšiť aj súčasný minoritný akcionár Jakub Havrlant, a to z 1,5 percenta na najmenej trojnásobok.
Trhová hodnota firmy by podľa prisľúbených investícií dosiahla tri miliardy korún, účtovná hodnota firmy je pritom záporná.
Informácie o nových investoroch prichádzajú v čase, keď chce Leo Express 380 miliónov korún od Českých dráh.
O toľko ich vraj pripravili, pretože porušujú zákon a na trase do Ostravy, kde im Leo Express bez dotácií konkuruje, jazdí za ceny, ktoré nepokrývajú ich náklady.
L. Novotný tvrdí, že ak by ČD svoje lístky nedotovali, bola by jeho firma v zisku 200 miliónov korún.

Porovnanie vybraných údajov
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Strata ZSSK za minulý rok | 7,2 milióna eur |
| Strata ZSSK v roku 2012 | 11,3 milióna eur |
| Tržby ZSSK za minulý rok | 91,2 milióna eur |
| Záloha pre ZSSK na rok 2013 | 197,5 milióna eur |
| Strata IC vlakov za rok 2013 | 1,7 milióna eur |
| Odhad ceny Bratislava - Košice počas cenovej vojny | pod desať eur |
| Očakávaná cena po ustálení trhu | maximálne 14 až 15 eur |
| Odhadované nižšie náklady RegioJetu | 30 až 40 percent oproti štátnemu dopravcovi |
| Počet vozňov v pilotnom projekte wi-fi | 20 |
| Hodnota zákazky na wi-fi | 408-tisíc eur |
tags: #podla #hovorcu #spolocnosti #regiojet #alesa #ondruja