Jaskyňa Bystrianska jaskyňa sa nachádza v prostredí Národného parku Nízke Tatry, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie a ekologicky stabilné horské celky Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu tiahnucu sa v smere východ - západ v dĺžke takmer 100 km.
Pri plánovaní návštevy jaskyne je dôležité rozlišovať medzi otváracími hodinami konkrétnej jaskyne a pravidlami platnými na území národného parku. Poskytnutý materiál neuvádza konkrétny denný rozpis otváracích hodín ani ceny vstupného, preto si aktuálny termín prehliadky treba overiť u prevádzkovateľa jaskyne alebo v aktuálnych návštevníckych informáciách.
Národný park Nízke Tatry a jeho poloha
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) je najrozľahlejší slovenský národný park, rozprestierajúci sa na strednom Slovensku, ktorý vyhlásili v roku 1978.
Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo-hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n. m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 355 m n. m.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka pohoria | takmer 100 km |
| Najvyšší vrch | Ďumbier - 2043 m n. m. |
| Rok vyhlásenia národného parku | 1978 |
| Výmera vlastného územia | 72 842 ha |
| Výmera ochranného pásma | 110 162 ha |
Otváracie hodiny jaskyne
Otváracie hodiny jaskyne sa môžu meniť podľa sezóny, prevádzkových podmienok, počasia, technického stavu sprístupnených priestorov a organizácie jednotlivých prehliadok.
Poskytnutý materiál neobsahuje aktuálne otváracie hodiny jaskyne. Pred cestou si preto overte najmä:
- či je jaskyňa v daný deň otvorená,
- čas prvej a poslednej prehliadky,
- intervaly medzi jednotlivými vstupmi,
- možnosť kúpy alebo rezervácie vstupeniek,
- prípadné sezónne obmedzenia,
- podmienky pre deti, seniorov a organizované skupiny.
Ak plánujete návštevu počas víkendu, sviatku alebo hlavnej turistickej sezóny, odporúča sa overiť si dostupnosť prehliadky vopred.
Prírodné prostredie Nízkych Tatier
Národný park charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá. V hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole, napriek tomu prevládajú v NP lesné porasty.
Pod kosodrevinou dominujú smrekové lesy, nižšie aj zmiešané lesy s jedľou, bukom, smrekom, smrekovcom a javorom. V dolinách a na ich úbočiach sú zväčša porasty smrekových, ale i bukových lesov, v ktorých nájde dobrú skrýšu rozličná zver.
Vápencovo-dolomitické oblasti pohoria na mnohých miestach tvoria dlhé rady bralných stien, bášt a obeliskov, ovenčených pestrou flórou. V bralách sú početné dutiny, hlboké priepasti, okná, ako aj vchody do kvapľových i ľadových jaskýň.
Od hlavného hrebeňa sa tak na juh k rieke Hron, ako aj na sever k rieke Váh tiahnu dlhé, hlboké doliny, v ktorých zurčia bystré riavy a potoky. Horských plies je málo a aj to len na severnej strane - sú trblietajúcim sa svedkom dávnej doby ľadovej.
Čo môžete spojiť s návštevou jaskyne
Fyzicky zdatnejší turisti môžu vystúpiť na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok a Ďumbier, ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska a sú súčasťou najkrajšej slovenskej hrebeňovky.
Nevdojak už i z diaľky predvídame, že Nízke Tatry predstavujú rozmanité a malebné prírodné krásy, s ktorými je hodno sa oboznámiť aj z bezprostrednej blízkosti.
Sú tu prekrásne divoké partie v žulových a najmä vo vápencových častiach pohoria. Na mnohých miestach po úbočiach poniže hrebeňa vidíme rozsiahle plochy pokryté rozorvanými žulovými balvanmi, cez ktoré je len ťažko prejsť.
Pri kombinovaní jaskynnej prehliadky s turistikou je potrebné počítať s tým, že podmienky v horskom teréne sa môžu výrazne líšiť od podmienok v obci alebo pri parkovisku.
Pravidlá pohybu v národnom parku
Zásady pohybu návštevníkov na území Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma záväzne určuje Návštevný poriadok, ktorý vychádza zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
V teréne, na turistických smerovníkoch a značení národného parku, sú osadené tabuľky s aktuálnym znením jeho najpodstatnejších častí.
Vjazd a parkovanie motorových vozidiel
Na území národného parku a jeho ochranného pásma je možné jazdiť a stáť motorovým vozidlom - autom, motorkou, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou či snežným skútrom - len v rámci intravilánu, teda zastavaného územia obce.
Na pozemkoch v extraviláne, mimo zastavaného územia obce, je možné jazdiť a stáť len po miestnych komunikáciách, verejných komunikáciách, diaľniciach, cestách I., II. a III. triedy a parkoviskách.
Zakázaný je vjazd a státie na všetkých lesných a poľných komunikáciách, ako aj vjazd mimo nich na poľnohospodárske a lesné pozemky.
Upozorňujeme, že zákaz vjazdu na lesnú či poľnú cestu nemusí byť označený dopravnou značkou.
- Motorové vozidlo používajte iba na povolených komunikáciách.
- Parkujte len na vyhradených parkoviskách.
- Nevchádzajte na lesné a poľné cesty bez ohľadu na to, či je zákaz označený značkou.
- Rešpektujte aktuálne značenie a návštevný poriadok.
Bezpečnosť pri návšteve
Teplé a dlhodobo suché počasie výrazne zvyšuje riziko vzniku požiarov aj v Národnom parku Nízke Tatry.
Pri návšteve chráneného územia sa správajte ohľaduplne k prírode, ostatným návštevníkom a pokynom správy národného parku.
Pred výletom si skontrolujte aktuálne upozornenia, najmä informácie o požiaroch, uzáverách, obmedzeniach na turistických chodníkoch a zmenách v návštevnom režime.
Len príroda a my - Helena a Olek na turistike v Nízkych Tatrách
Ochrana prírody v NAPANT-e
V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č. 119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry.
Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymedzená na 205 085 ha vrátane ochranného pásma. Z celkovej rozlohy národného parku tvorilo 123 990 ha ochranné pásmo a 81 095 ha vlastné územie národného parku.
Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetkovoprávne vzťahy, bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma.
Na základe toho bola v roku 1997 Nariadením vlády SR č. 182/97 Z. z. podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku na 72 842 ha a ochranného pásma na 110 162 ha.
Navrhovaná zonácia
Podľa návrhu zonácie sa výmera vlastného územia NP navrhuje na 78 840,79 ha a ochranného pásma NP na 64 615,90 ha.
| Zóna | Stupeň ochrany | Navrhovaná výmera | Podiel z navrhovaného NP |
|---|---|---|---|
| A | 5. stupeň ochrany | 36 843,26 ha | 46,73 % |
| B | 4. stupeň ochrany | 13 295,72 ha | 16,86 % |
| C | 3. stupeň ochrany | 28 212,90 ha | 35,79 % |
| D | 2. stupeň ochrany | 488,91 ha | 0,62 % |
Vyhlásením zón národného parku dôjde k zmenám výmer územnej ochrany v jednotlivých stupňoch ochrany.
História vzniku národného parku
V roku 1965 vznikol KÚŠPSOP, Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici.
V roku 1967 pripravil SÚPSOP Bratislava návrh na Nízkotatranský národný park s plánom vyhlásenia.
Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený Nariadením vlády SSR č. 119/1978 zo dňa 14. 6. 1978.
Štatút NAPANT-u bol vydaný Vyhláškou MK SSR č. 120/1978 Zb.
Po politických a spoločenských zmenách priniesol rok 1994 nový zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z. z., v ktorom boli po prvýkrát definované a uplatňované stupne ochrany.
V roku 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku z 81 095 na 72 842 ha a jeho ochranného pásma zo 123 990 na 110 162 ha.
V roku 1997 bola vyhlásená najväčšia rezervácia NPR Skalka a v ďalších rokoch PR Štrosy a PR Martalúzka.
Aktuálne informácie pred návštevou
Pred návštevou jaskyne si overte aktuálne informácie o otvorení, pretože sezónna prevádzka môže byť odlišná od mimosezónnej prevádzky.
Overenie je vhodné aj vtedy, keď plánujete iba krátku návštevu, pretože prehliadky môžu mať pevne stanovené začiatky a posledný vstup nemusí zodpovedať času zatvorenia objektu.
Viac informácií o histórii vzniku Národného parku Nízke Tatry a jeho prírodných hodnotách si môžete prečítať v zborníku Príroda Nízkych Tatier 1 a v brožúre Národný park Nízke Tatry - prírodné hodnoty, história a súčasný stav ochrany územia.
Obe publikácie sú tiež dostupné v sekcii Na stiahnutie.