Turisticky vyhľadávanou prírodnou atrakciou je najužší kaňon na Slovensku - Manínska tiesňava vyznačujúca sa bizarnými skalnými formami a vzácnou faunou a flórou.
Manínska tiesňava vznikla prácou Manínskeho potoka, ktorý sa počas tisícročí zarezal do Manínskeho bradla a rozdelil ho na dve časti - Veľký a Malý Manín.
Najužšia tiesňava s asfaltovou cestou
Manínska úžina je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach široká len niekoľko málo metrov.
Najužšie miesto je široké 3,7 m.
A tak je Manínska úžina najužšou tiesňavou na Slovensku aj v strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta.
Tiesňava predstavuje výrazný prírodný útvar, kde sa úzka dolina mení na tesný priesmyk.
Šírka najužších miest sotva stačí na priechod autobusu.
Úzku dolinu tvoria dve skalné steny vysoké až 400 metrov, šírka stien je tak malá, že len tak-tak stačí na prejazd autobusu.
V podstate sú tu dve menšie tiesňavy oddelené malou kotlinkou.
Ako vznikla cesta cez najužšie miesto
Najužšie miesto tiesňavy bolo v minulosti pre vozy neprejazdné.
Furmani museli pred ním tovar vyložiť, vozy rozobrať, všetko preniesť a potom vozy opäť poskladať.
Tento stav trval až do roku 1933, kedy bola v najužšom mieste odstrelená časť brala a cez tiesňavu bola vybudovaná spevnená cesta.
Vďaka tomuto zásahu dnes vedie úzkou skalnou tiesňavou asfaltová komunikácia, ktorá patrí k jej najvýraznejším zvláštnostiam.
Skalné steny a prírodné podmienky
Úzku dolinu Manínskeho potoka zvierajú skalné steny miestami vysoké až 400 m.
V niektorých úsekoch dosahujú steny výšku až 400 metrov, čo vytvára osobitý ráz prostredia a špecifické mikroklimatické podmienky.
Práve tieto strmé skalné steny sú jednou z najvýraznejších charakteristík miesta a sú dôvodom jeho geologického i estetického záujmu.
Zo strmých svahov sa v zimnom období zosypáva sneh, ktorý sa v úžine udrží až do mája.
V samotnej roklině sa ukrýva niekoľko jaskýň, ktoré dopĺňajú miestnu geodiverzitu.
Flóra a fauna Manínskej tiesňavy
Manínska tiesňava je známa aj svojou jedinečnou a nezvyčajnou flórou a faunou.
Rozmanité biotopy medzi skalami a v tienistých častiach rokliny podporujú výskyt rastlín a živočíchov prispôsobených takémuto prostrediu.
Strmé skalné steny, tienisté časti rokliny, jaskyne a okolie Manínskeho potoka vytvárajú pestré podmienky pre prírodu.
Ochrana územia
Manínska tiesňava je národnou prírodnou rezerváciou v Strážovských vrchoch.
Za národnú prírodnú rezerváciu bolo územie vyhlásené v roku 1967.
Rozsah ochranného pásma je 117.63 hektárov.
Ochranný režim pomáha zachovať geologické, prírodné a estetické hodnoty tiesňavy.
Manínska tiesňava a horolezectvo
Steny Manínskej úžiny sú jedným z najlepších skalolezeckých terénov na Slovensku.
Manínska úžina sa stala známou medzi horolezcami.
Prvý výstup uskutočnili Jozef Dostál a Pavol Andrášik 18.
Strmé skalné steny tak priťahujú nielen turistov, ale aj horolezcov, ktorí vyhľadávajú náročné skalné terény.
Náučný chodník a okolie
Územie je prepojené náučným chodníkom, ktorý vedie cez obec Záskalie až do neďalekej Kostoleckej tiesňavy.
Chodník pomáha návštevníkom lepšie spoznať prírodné a geologické hodnoty oblasti.
Prechod náučným chodníkom umožňuje vnímať tiesňavu ako súčasť širšieho prírodného územia, v ktorom sa spájajú skalné útvary, lesné biotopy, jaskyne a ďalšie prírodné zaujímavosti.
MANÍNSKA TIESŇAVA, KOSTOLECKÁ TIESŇAVA, POVAŽSKÝ HRAD
Základné údaje o Manínskej tiesňave
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Dĺžka Manínskej úžiny | necelý kilometer |
| Najužšie miesto | 3,7 m |
| Výška skalných stien | až 400 m |
| Vznik asfaltovej cesty | 1933 |
| Vyhlásenie za národnú prírodnú rezerváciu | 1967 |
| Rozsah ochranného pásma | 117.63 hektárov |
| Najbližšia obec na trase náučného chodníka | Záskalie |
| Neďaleká prírodná lokalita | Kostolecká tiesňava |
Manínska tiesňava spája výnimočnú geológiu, úzku asfaltovú cestu, vysoké skalné steny, jaskyne, vzácnu flóru a faunu, horolezecké terény a náučný chodník v Strážovských vrchoch.