Vlak Košice – Anna Kolesárová: mimoriadny rýchlik na blahorečenie

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vypravila v sobotu 1. septembra 2018 mimoriadny vlak na slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej v Košiciach. Mimoriadny rýchlik išiel z Bratislavy do Košíc tesne po polnoci a rovnakým vlakom sa cestujúci mohli dostať späť domov ešte v ten istý deň.

Blahorečenie Anny Kolesárovej sa uskutočnilo 1. septembra 2018 v Košiciach na štadióne Lokomotívy na Čermeľskej ceste. Išlo o významnú udalosť pre Košice aj celé Slovensko, pretože Anna Kolesárová bola prvou blahorečenou laičkou na Slovensku.

Odchody a príchody mimoriadneho vlaku

Mimoriadny rýchlik s názvom „Blahorečenie“ a číslom 10615 odišiel z Bratislavy, hlavnej stanice, o 00:15 h. Príchod do Košíc bol naplánovaný na 6:01 h.

Po slávnosti blahorečenia vyrazil späť z Košíc o 17:41 h a do Bratislavy prišiel o 23:34 h. Cestujúci sa tak mohli zúčastniť celodenného programu a vrátiť sa do Bratislavy ešte v ten istý deň.

Trasa vlaku smerom do Košíc

Mimoriadny rýchlik išiel na trase Bratislava - Trnava - Trenčín - Žilina - Vrútky - Ružomberok - Liptovský Mikuláš - Poprad-Tatry - Ťahanovce - Košice.

Trasa vlaku späť do Bratislavy

Cestou späť zastavil na rovnakých zastávkach v týchto časoch: Košice (17:41) - Ťahanovce (príchod 17:45 / odchod 17:57) - Poprad-Tatry (19:07 / 19:08) - Liptovský Mikuláš (19:49 / 19:51) - Ružomberok (20:07 / 20:09) - Vrútky (20:38 / 20:39) - Žilina (20:55 / 20:58) - Trenčín (22:10 / 22:12) - Trnava (23:01 / 23:03) a Bratislava, hlavná stanica (23:34).

Cestovné lístky a ceny

Cestovné lístky bolo potrebné zakúpiť si v osobných pokladniciach ZSSK. Cestovné doklady do mimoriadnych vlakov si cestujúci mohli zakúpiť do vypredania kapacity vlaku v pokladniciach ZSSK, ktoré boli vybavené systémom KVC.

Za spiatočný lístok cestujúci zaplatil z Bratislavy a Trnavy 33 eur, z Trenčína 26 eur, zo Žiliny a Vrútok 20 eur, z Ružomberka a Liptovského Mikuláša 15 eur a zo stanice Poprad-Tatry 10 eur.

Deti do 7 rokov cestovali bez nároku na miesto bezplatne.

Prečo vlak zastavil v Ťahanovciach

Blahorečenie sa uskutočnilo na štadióne Lokomotívy na Čermeľskej ceste. Mimoriadny vlak preto zastavil pre výstup cestujúcich na zastávke Ťahanovce, ktorá sa nachádzala najbližšie k miestu konania podujatia.

Vstup na štadión bol voľný a okrem obradu blahorečenia bol pre veriacich pripravený aj popoludňajší program.

Program slávnosti blahorečenia v Košiciach

Víkendový program v Košiciach vyvrcholil v sobotu 1. septembra o 10.00 hod. slávnostnou svätou omšou s obradom blahorečenia. Na organizácii sa podieľalo šesťsto dobrovoľníkov.

• O 7.00 hod. sa začala ranná modlitba so spoločenstvom Marana Tha z Prešova.
• O 8.00 hod. nasledovalo duchovno-poetické pásmo so speváčkou Dominikou Gurbaľovou.
• O 9.00 hod. bolo naplánované večeradlo, ktoré viedol otec biskup Marek Forgáč so spoločenstvom ľudí.
• O 10.00 hod. sa konala slávnostná svätá omša s obradom blahorečenia.
• Po jej ukončení, približne o 12.30 hod., vystúpili Hanka Servická a Sima Martausová.
• Súčasťou programu boli svedectvá mladých a zamyslenia.
• Organizátori si pripomenuli dvadsať rokov stretnutí pri hrobe Anky Kolesárovej.
• Nasledovala tanečná choreografia Slza radosti.
• Program pokračoval modlitbou korunky k Božiemu milosrdenstvu.
• Súčasťou programu bol aj sprievod relikviára.

V zástupe kráčalo šestnásť dievčat. Za nimi išli vojaci ako čestná stráž a niesli relikviár v tvare veľkého strieborného srdca.

Na slávnosti sa zúčastnil aj taliansky kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý bol hlavným celebrantom.

Anna Kolesárová a jej príbeh

Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom rodičom Jánovi a Anne, rodenej Kušnírovej. Rodičia ju hneď na druhý deň dali pokrstiť.

Naoko ničím výnimočné dievča z východoslovenskej dediny Vysoká nad Uhom chodilo do ľudovej školy, pomáhalo v domácnosti a na gazdovstve, ako to bývalo v tej dobe zvykom.

Keď mala Anka desať rokov, zomrela jej mama. V inom zázname sa uvádza, že po smrti matky mala trinásť rokov. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila.

Zrazu sa Anka stala jedinou ženou v dome. Starší brat s otcom pracovali na poliach a ona sa starala o všetko potrebné.

Nebolo ľahké v takom veku zamiesiť na chlieb, zabiť a ošklbať hus do polievky, podojiť kravu a z mlieka namútiť maslo.

Domáce povinnosti jej síce nedovoľovali dokončiť si školu, ale nebránili jej modliť sa popri práci modlitbu svätého ruženca, zúčastňovať sa pobožností a pútí, pripraviť výzdobu do kostola, postarať sa o mladšie deti zo susedstva a budovať hlboké priateľstvá s rovesníčkami.

Anka bola milá, obetavá, nesťažovala sa. Hľadela viac na potreby iných ako na seba. Bola vychovávaná k skromnosti a mravnej čistote.

Žila veľmi jednoducho a skromne v dobrej povesti a nevinnosti. Cez dobrú kresťanskú výchovu vyzrela v silnú a zrelú osobnosť. Pravidelne chodievala do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam.

Smrť počas druhej svetovej vojny

Záver druhej svetovej vojny bol pre Vysočanov obzvlášť náročný. Dva mesiace prechádzal obcou front a vonku sa všade strieľalo.

Dňa 22. novembra 1944 večer prechádzali cez ich dedinu vojská Červenej armády. Rodina sa spoločne so susedmi ukrývala v pivnici pod kuchyňou.

Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi.

V tých dňoch sa obliekala do čiernych šiat po nebohej matke, aby tak budila dojem staršej ženy a chránila si svoju čistotu.

Otec Anne povedal, aby dala vojakovi zajesť. Ona poslúchla a vyšla hore do kuchyne. Po chvíli začal vojak na Annu naliehať, aby sa mu oddala.

Keď sa Anka aj napriek vyhrážkam vytrvalo bránila, vojak ju posledný raz okríkol a prikázal jej rozlúčiť sa s otcom.

Anka sa bez zaváhania pritisla k otcovi, pošepla mu posledné zbohom a s modlitbou na perách, po tom, čo do nej vojak vpálil dve guľky zo samopalu, v jeho náručí zomrela.

Anna zomrela pri zvolávaní mien Ježiša, Márie a Jozefa.

Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944.

Po cirkevnom pohrebe zapísal miestny kňaz do matriky k Ankinmu menu „obeť svätej čistoty“. V latinskom zázname sa objavila poznámka: hostia sanctae castitatis (obeť svätej čistoty).

Podrobnejší záznam o jej smrti urobil farár do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom, kde dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.

Na jej náhrobnom kameni nájdeme nápis „Radšej smrť ako hriech.“

Proces blahorečenia

Prvým horliteľom Ankinho procesu blahorečenia bol jezuita a rodák z Vysokej nad Uhom, páter Michal Potocký. Viackrát nabádal rodákov, aby zbierali materiály o Ankinom živote.

Nastala však zložitá doba, kedy o kresťanstve nebolo dovolené verejne hovoriť. Neskoršia nepriaznivá spoločensko-politická situácia pre Cirkev na Slovensku neumožnila verejne sa zaoberať procesom blahorečenia Anny Kolesárovej.

Existujú vierohodné záznamy, že už v roku 1957 páter Michal Potocký SJ, rodák z Vysokej nad Uhom, zhromažďoval svedectvá o jej živote a smrti.

V roku 1998 zaujalo Ankino hrdinstvo novú generáciu veriacich. Mladí ľudia začali pravidelne navštevovať jej hrob a modliť sa tu za dar čistého srdca, múdreho života a živej viery.

Mnohí z nich svedčia o vlastnom obrátení. Vďaka Ankinmu svedectvu sa rozhodli zachovať si čistotu do manželstva, vzdať sa rôznych foriem otroctva, ktoré ich spútavalo a odovzdať sa aktívnej službe druhým.

Proces Ankinho blahorečenia bol iniciovaný o. Pavlom Hudákom, rektorom Domu Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Svätý Otec František v marci 2018 schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak.

Anna Kolesárová bola slávnostne blahorečená 1. septembra 2018 v Košiciach a jej sviatok bol stanovený na 20.

Pripojila sa tak k novodobým mučeniciam čistoty, ako sú svätá Mária Goretti či blahoslavená Karolina Kózka z Poľska.

Relikvie a relikviár

Relikvie boli po slávnosti trvalo vystavené v Dóme sv. Alžbety v Košiciach aj vo Vysokej nad Uhom.

Pozostatky tela Anny Kolesárovej boli uložené do dvoch relikviárov - jeden bol v katedrále v Košiciach a druhý v kostole vo Vysokej nad Uhom.

Relikviár mal podobu obrovského strieborného srdca s priemerom asi pol metra. V strede bola perla, cez ktorú sa dalo pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anky Kolesárovej.

Nad perlou boli tri strieborné sedmokrásky. Podľa fotografie na náhrobnom kameni mala Anka na kabátiku živú sedmokrásku. Tento lúčny kvietok, s ktorým je odfotená, sa stal symbolom jej duchovnej krásy.

Pri exhumácii tela Anny Kolesárovej našli nečakaný objav, ktorý bol uložený do relikviára. Lekári vyberali jej ostatky a ukladali ich na biele plátno. Zrazu mal lekár na dlani tri zrniečka.

Bolo to hlboko dva metre v zemi a v mokrej hline. Išlo o tri zrniečka z ruženca stále spojené jednou nitkou. Tieto tri zrniečka boli vložené do troch sedmokrások.

Odkaz Anny Kolesárovej

Ankino mučeníctvo zasahuje našu vieru, nádej a lásku a nekompromisne nás stavia pred rozhodnutie vzdať sa všetkého a odovzdať svoj život Bohu.

Anna Kolesárová je vzorom príkladného kresťanského života. Jej čistý život je povzbudením a príkladom pre mládež a rodiny.

Podľa Pavla Hudáka bola Anka prvým blahorečeným laikom, takže pre Slovensko išlo o udalosť storočia. Dovtedy boli blahorečení umučení kňazi, biskupi alebo rehoľné sestry.

Anna Kolesárová mala šestnásť rokov a zanechala odkaz mladým, že čistota je dar. Na púťach pri jej hrobe sa rozoberajú aj témy o čistej láske, vznikajú tam pekné, úprimné a čisté vzťahy, ktoré sú základom pre zdravé manželstvá a šťastné rodiny.

Nebojme sa po vzore Anky Kolesárovej aj my byť svedkami viery v Ježiša Krista v našom každodennom živote.

tags: #vlak #kosice #anna #kolesarova