Zimná hrebeňovka Veľkej Fatry: trasa, podmienky a bezpečný prechod

Veľká Fatra ponúka turistom jedinečnú možnosť prežiť niekoľkodňovú túru na svojom hrebeni. Hrebeňovka Veľkej Fatry je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú dlhé dni v prírode, výhľady a ticho horských lúk a lesov.

Táto túra vás prevedie chránenou krajinnou oblasťou plnou flóry a fauny, starých lesov, skalných útvarov a rozľahlých lúčnych plání. Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku. Hôľnaté kopce pokryté snehom pôsobia ako obrovské cukrové planéty. Predovšetkým vrch Ploská.

Veľká Fatra býva v zime náročná a často aj krutá. Zimný prechod preto vyžaduje dobrú prípravu, vhodnú výstroj, sledovanie predpovede počasia a rešpekt k lavínovému nebezpečenstvu, hmle, vetru, mrazu aj hlbokému snehu.

Základné údaje o hrebeňovke

ParameterÚdaj
PohorieVeľká Fatra
Nadmorská výška max.1592 m n. m.
Nadmorská výška min.485 m n. m.
Vzdialenosťcca 40 km
Prevýšenie - stúpanie1579 m
Prevýšenie - klesanie1704 m
Prevýšenie spolu3283 m
Počet dní1 (2)
Náročnosťstredná až mierne náročná
MapaVeľká Fatra, 1:50 000, VKÚ Harmanec č. 121

Trasa hrebeňovky sa zvyčajne začína v dedine Staré Hory a končí v Ružomberku. Je dlhá približne 50 kilometrov a bežne trvá 3 až 4 dni, v závislosti od tempa a počtu prestávok.

Typická túra trvá približne tri dni, pričom sa dá prespať v horských chatách alebo pod hviezdami. Náročnosť túry sa hodnotí na 3/5, čo znamená, že je vhodná pre tých, ktorí majú základné turistické skúsenosti.

Po trase Malinno Brdo - Smrekovica - Rakytov (1567 m) - chata pod Borišovom - Ostredok - Kraľova studňa sa dá 37 km dlhý prechod uraziť na bežkách za zhruba 3, na snežniciach za 4 dni.

Prečo ísť na hrebeň Veľkej Fatry v zime

Hrebeň Veľkej Fatry križujú chodníky z liptovskej, turčianskej aj banskobystrickej strany. Preto nám ponúka jedinečné výhľady na okolité regióny aj pohoria Nízke Tatry, Malú Fatru, Západné Tatry.

Počas túry na vás čakajú jedinečné výhľady na okolité pohoria, ako sú Nízke Tatry a Malá Fatra. Z hrebeňa Veľkej Fatry sú výhľady na hrebene ďalších významných slovenských pohorí.

Výhľady z Veľkej Fatry a Ploskej obzvlášť sú veľmi špecifické. Toto pohorie sa nachádza v objatí všetkých ostatných dôležitých horstiev Slovenska. Vidno Vysoké, Západné aj Nízke Tatry, Choč, Malú Fatru, ale aj vzdialenú Babiu horu, vytŕčajúcu z inverzných oblakov, ktoré kopce ešte zvýrazňujú.

Veľká Fatra je výborné vyhliadkové pohorie, situované uprostred ostatných hlavných hrebeňov. V každom ročnom období tu panuje takmer bezkonkurenčná krása.

Hoci je Veľká Fatra plošne väčšia, ale výškovo nižšia sestra populárnej Malej Fatry, predstavuje oproti svojmu severozápadnému susedovi skutočný raj neporušenej divokej prírody. Osídlenosť pohoria je takmer nulová.

Zimný hrebeň Veľkej Fatry pod snehom

Možnosti trás a logistika

Hrebeňovka sa začína v dedine Staré Hory, odkiaľ sa turistická značka (červená) vydáva smerom na Krížnu. Trasa môže viesť aj cez Tureckú, Ružomberok, Liptovskú Osadu alebo Liptovské Revúce.

Doprava do Veľkej Fatry napríklad zo západu Slovenska sa veľmi zlepšila a tak je možné, vďaka rýchloceste, dostať sa sem autom v o hodinu kratšom čase. Táto rýchlocesta vedie z juhu, cez Banskú Bystricu.

Odtiaľ sa môžete vydať do Starých hôr, alebo do Tureckej. Prechod hrebeňa tak môžete začať veľmi skoro ráno.

Ak nechcete ísť autom, existujú mierne komplikovanejšie kombinácie vlakov a autobusov vedúce zväčša cez Banskú Bystricu, alebo Ružomberok. To už je ale nutné vyhradiť si na hrebeňovku viac času.

V zime môže byť praktickým východiskom aj Vyšná Revúca. Ako sa ukáže, táto dedina, je ideálnym východiskom na túry v zimných podmienkach a zjavne z tohto dôvodu sa tu počas nášho príchodu potuluje viacero turistov a skialpinistov.

Čoskoro sa ukazuje, že v obci je absolútny problém zaparkovať. Celá je totiž natesnaná do úzkej doliny a parkoviska niet. Jedine pred miestnymi potravinami, nachádzajúcimi sa až v samom závere Vyšnej Revúcej.

V zimných podmienkach je tu naozaj problém odstaviť. Stačí, ak sa sem vydá pár desiatok áut. Parkovanie je preto vhodné vyriešiť ešte pred začiatkom túry.

Variant trojdňovej hrebeňovky

Prvý deň: Horný Jelenec, Krížna a Kráľova studňa

Z typickej uhliarskej osady Horný Jelenec sa vydáme cez lesy a horské lúky na kopec Krížna, odkiaľ je nádherný kruhový výhľad.

Hrebeňovka sa začína v dedine Staré Hory, odkiaľ sa turistická značka (červená) vydáva smerom na Krížnu. Počas prvého dňa prejdete cez krásne bukové lesy, ktoré sa postupne menia na kosodrevinu a lúky.

Po niekoľkých hodinách stúpania sa dostanete na Kráľovu studňu, ktorá je ideálnym miestom na prvé prespanie. Nachádza sa tu horský hotel Kráľova studňa, kde môžete prespať v pohodlí izieb alebo v turistickej ubytovni.

Noc strávime na Kráľovej studni v horskej chate, odvážni majú možnosť zažiť noc v spacom vaku pod hviezdami.

Druhý deň: Krížna, Ostredok, Suchý vrch a Chata pod Borišovom

Druhý deň začína výstupom na vrchol Krížna (1 574 m n. m.), odkiaľ sa vám v prípade dobre viditeľnosti naskytne nádherný panoramatický výhľad na celý hrebeň Veľkej Fatry, Nízke Tatry a vzdialenejšie Vysoké Tatry.

Potom sa cesta stáča smerom k Ostredku, najvyššiemu vrchu Veľkej Fatry (1 592 m n. m.). Masív Ostredku je najvyšším bodom Veľkej Fatry.

Prechod hrebeňa Veľkej Fatry pokračuje cez najvyšší vrch a návštevu prírodných rezervácií Suchý vrch, Čierny kameň a Skalná Alpa. Súčasťou programu môže byť aj ukážka typického horského pasenia dobytka.

Z Ostredku pokračuje trasa cez Suchý vrch, až sa dostanete na Chatu pod Borišovom. Tá je typickou horskou chatou s rodinnou atmosférou, ktorú turisti obľubujú pre jej pohodlie a výhľad na okolitú krajinu.

Kapacita je limitovaná, preto je vhodné urobiť rezerváciu vopred. Chata ponúka jednoduché, ale útulné ubytovanie a chutnú domácu stravu.

Tretí deň: Ploská, Rakytov, Smrekovica a zostup

Tretí deň je jedným z najkrajších úsekov hrebeňovky. Začína sa stúpaním na Ploskú, ktorá je typická svojím širokým vrcholom s nádherným výhľadom.

Pokračovanie v túre vedie cez ďalšiu prírodnú rezerváciu a zostup cez typickú horskú dedinu Vlkolínec (UNESCO) do civilizácie.

Po zostupe z Rakytova sa dostanete na horskú chatu Smrekovica, ktorá sa nachádza v srdci prírody. Smrekovica je vynikajúcim miestom na oddych, poskytuje ubytovanie, reštauráciu a saunu, kde sa môžete po náročnom dni zrelaxovať.

Posledný deň trasy vás zavedie cez lesy a lúky smerom na Malinô Brdo, odkiaľ môžete využiť lanovku do Ružomberka, alebo sa vybrať peši až do mesta. Trasa je príjemným klesaním, čo po pár dňoch turistiky určite oceníte.

Zimný okruh z Vyšnej Revúcej

Okruh z Vyšnej Revúcej možno začať i ukončiť práve v tejto dedine. Vyjsť po žltej značke, prejsť sa hrebeňom na Krížnu a vrátiť sa po zelenej značke, so zastávkou na Chate pod Borišovom.

Stúpanie z tejto obce na hrebeň je veľmi príjemné. Z Vyšnej Revúcej sme sa rozhodli vystúpať na hrebeň Veľkej Fatry po žltej značke. Tá sa naň napojí v sedle Ploskej.

Žltá značka stúpa z dediny k sedlu pod veľmi príjemným sklonom a navyše je prechodená. Sneh je nosný a vyzerá to tak, že ani v lese ho nie je nejaká extrémne hlboká vrstva.

Kráča sa nám výborne a čoskoro sa dostávame na prvú lúku s výhľadom. Všetko je krásne zasnežené a hodíme pár slov s trojčlennou českou výpravou.

V sedle Ploskej zisťujeme, že snehová pokrývka je rozložená veľmi rozdielne. Niekde je nafúkaná celá kopa snehu, inde je sneh úplne sfúknutý do doliny a trčia trsy trávy.

Hlavné turistické trasy, vrátane hrebeňa, sú poctivo vyznačené tyčovým značením a tak je minimalizované riziko zablúdenia, alebo neželaného vstupu do lavinózneho terénu.

Ploská v zimných podmienkach

Ploská patrí k najfotogenickejším a najznámejším vrcholom Veľkej Fatry. Má tvar zodpovedajúci názvu. Ide o rozložitú kopulu.

Je to niečo ako zemská pologuľa, alebo lepšie povedané polka planéty s niekoľkými voľnými záhybmi - sú to jednotlivé žľaby. Dnes je celá v bielom a výstup na ňu pripomína pohyb po obrovskej snehovej guli.

Vrcholové partie sú nekonečne rozľahlé planiny, nie je tu žiaden strom a všetko je pokryté snehom. Je to presne ako nejaká polárna krajina. Antarktída.

K vrcholu nás na istotu vedie tyčové značenie, ale dnes nie je kde zablúdiť. Viditeľnosť je dokonalá.

Na túre sa strieda horská krása za krásou v najrôznejších podobách. Zostup z Ploskej je po ubitom snehu, občas sa šmýka. Sneh nie je vhodný na lyžovanie.

Opačné podmienky sú pod Ploskou. Tam je nafúkaného snáď do metra prachového snehu. Chodníček je však nosný a tak sme zakrátko na chate.

Pod Ploskou sa nachádza Chata pod Borišovom a zostup k nej je strmý, nie veľmi príjemný. Jedná sa o zostup po červenej značke.

V období bez snehu je možné prejsť k tejto chate i po modrej značke - vrstevnici pod Ploskou, avšak tým sa pripravíte o tento pekný vrchol s top výhľadmi.

Ploská zasnežený vrchol Veľkej Fatry

Krížna a Ostredok

Krížna potvrdila svoju povesť takmer non-stop veterného kopca s prvými luxusnými výhľadmi. Bola inverzia a videli sme všetky okolité horstvá Slovenska vrátane vysokých Tatier.

Ostredok 1596m. Z vrcholu sa nám otvárajú nádherné široké rozhľady.

Cesta na Ostredok a ďalej na Krížnu prebieha v absolútnom kľude. Stačí sa len nechať unášať. Dnes sme navyše nemuseli stúpať z doliny a prechod si vyslovene vychutnávame.

Podklad je snehový a perfektne nosný. Na Krížnej natlačíme čo to z vlastných zásob, akurát čaju už máme pomenej a variť vodu sa nám nechce.

Hrebeň je taký, ako vždy, ufúkaný a tvrdý. Krížna je stále bližšie a bližšie, až je podo mnou.

Z Krížnej v prachovom snehu zbiehame do Rybovského sedla a neskôr na zelenú značku do Suchej doliny. Neboli sme si istí, či to je ideálny zostup za zimných podmienok. A veru nebol.

Lavínové nebezpečenstvo a zostup do Suchej doliny

Pod Rybovským sedlom si natrvalo vrývame do pamäti obrovské, hladké svahy hrebeňa, plné snehu, ktorým práve stojíme zoči-voči.

Pohorie nie je nijako extra vysoké, ale tu si možno naplno uvedomiť silu potenciálnej lavíny. Megalievik, ktorý má zvod do Suchej doliny, dokáže skoncentrovať obrovskú masu snehu a energie.

Nečudo, že historická lavína, ktorá padla v minulosti z Krížnej, zničila osadu Rybô a všetko ostatné, čo jej stálo v ceste.

Z Rybieho sedla ešte bolo možné pokračovať po červenej značke po hrebeni na Donovaly a neskôr zísť žltou značkou do doliny. To bola asi ideálna voľba.

My sme sa však rozhodli ísť zelenou so všetkými možnými dôsledkami. Čoskoro sme sa ocitli v doline a zo slnkom zaliatych svahov sme sa naraz ocitli v tieni a mraze Suchej doliny.

Do tejto doliny v zime slnko nezasvieti. Je úzka a okolité kopce sú zalesnené a strmé. Navyše dnes tu nie je absolútne žiadna stopa.

Samozrejme o to viac je tu snehu. Miestami sa zabárame po pás. Je to hlboký, prachový sneh. Značka nikde.

Teraz sa naozaj cítime ako v prapôvodnej, neporušenej zimnej divočine. Už len vlky chýbajú.

Potok prekračujeme zo strany na stranu, pretože okolité svahy sú často strmé a chôdza po nich je absolútne nevýhodná. Sneh sa nám prepadáva, a nohy končia v nebezpečných štrbinách medzi naplaveninami potoka.

Je tu ľad i voda. Špeciálne nepríjemný je výstup z potoka na breh, kde sú navŕšené neprerazené masy snehu.

GPS sa v tom mraze po chvíli odpáli baterka, ale stihneme si pozrieť, že budeme musieť takmer dva kilometre pochodovať v snehu, kým sa dostaneme na asfaltku.

Tento variant preto nemožno považovať za automaticky bezpečný zimný zostup. Pri neistých podmienkach je vhodnejšie pokračovať po hrebeni alebo zvoliť overenú ústupovú trasu.

Útulne, chaty a nocľah

Typická túra trvá približne tri dni, pričom sa dá prespať v horských chatách alebo pod hviezdami.

V horách samotných slúži v súčasnosti iba jediná turistická chata (Pod Borišovom). K dispozícii sú však aj útulne a horské hotely.

O útulňu pod Suchým sa starajú dobrovoľníci a je to poznať. Zaujme najmä kopa pekne uloženého a narezaného dreva.

Premrznutý nocľažník tak má možnosť v zime si tu zakúriť a zadarmo sa dosýta vyspať. Kapacita útulní však nemusí postačovať a počas víkendov môžu byť úplne plné.

Búda pod Suchým je naozaj preplnená. Je v nej ako v saune. Pec je rozkúrená a varí sa vo veľkom.

Výstroj máme poriadnu, no aj tak nad plánom prespať v otvorenej prírode väčšina osadenstva búdy krúti hlavou. Nakoniec sú prekvapení, keď vykúknu von, že tam je iba mierny mráz.

V páperových spacákoch je dobre, ale i tak sa ráno zdôveríme, že každý mal nočnú moru.

V noci bolo množstvo hviezd a neskôr vyšiel mesiac. Okolité doliny sa zdajú ľudoprázdne, s minimom civilizácie a z hmly iba jemne žiari osvetlenie dedín.

V bivaku je nádherne najmä nadránom. Slnko vychádza a farbí hladké, snehové stráne kopcov do fialovo-oranžova.

Možnosť nocľahu v prírode však patrí iba skúseným turistom s vhodnou zimnou výbavou a znalosťou bivakovania. Pohodlnejšou a bezpečnejšou voľbou je rezervované miesto na horskej chate.

Počasie a zimné podmienky

Január 2017 poznamenala celkom výrazná a dlhá zima s dostatkom snehu a nízkymi teplotami, pričom dlho vládlo slnečné, inverzné počasie a na horách bolo krásne.

Cez deň boli na hrebeňoch hôr plusové teploty a v noci iba mierne mráziky. V dolinách popri Hrone bolo naopak mrazivo, až takmer -20 stupňov.

V iných podmienkach môže byť situácia úplne odlišná. Zimný hrebeň môže byť ľadový a tvrdý, sneh môže byť hlboký, vetrom sfúkaný alebo nafúkaný do veľkých návejov.

Všetko sme si rozdelili na dva dni bez presnejšieho plánu, kde budeme nocovať. Takýto flexibilný prístup môže byť užitočný, ak sa podmienky na hrebeni menia, no zároveň treba mať pripravené bezpečné alternatívy.

Vydáme sa za tmy dolu Ploskou po červenej značke, akoby tento deň nemal skončiť. Tým, že ideme na pohodu, necítiť únavu a dokonca zvažujeme nočný pochod hrebeňom až naspäť k autu.

Pri zimnom prechode treba počítať s tým, že po západe slnka teplota rýchlo klesá. Hoci na horách môže byť cez deň teplejšie ako v doline, zrazu cítime pokles teploty.

Pri výstupe na Krížnu môže byť počasie nepriaznivé. Strašne fúkalo, na hrebeni boli ťažké čierne mraky a bola veľká zima. Dostali sme sa do hmly.

Keď sme vyšli trochu vyššie, zrazu oblačnosť začala rednúť. Bola inverzia a nízke slnko sa predieralo cez hmlu.

Zimná výstroj

Podľa správ na internete by malo byť v pohorí dosť snehu a hrebeň má byť ľadový a tvrdý. Nakoniec sme sa rozhodli ísť bez lyží, bez snežníc, iba na pešo.

Rozhodnutie sa ukázalo ako správne, pretože žltá značka stúpa z dediny k sedlu pod veľmi príjemným sklonom a navyše je prechodená. V inom termíne však môže byť situácia opačná.

Na zimný prechod sa môžu hodiť lyže, snežnice, mačky, paličky, teplé oblečenie, čelovka, izolačná karimatka, spacák, varič, termoska a navigácia.

Sneh tvrdý, ufúkaný, inde ľad. Na takomto podklade môžu byť mačky nevyhnutné. Pri hlbokom prachovom snehu sú zase praktickejšie snežnice alebo lyže.

V zime môže byť chôdza po snehovej stope bez vhodnej výstroje mimoriadne namáhavá. Sneh sa nám prepadáva, miestami sa zabárame po pás.

Nezabúdajte na náhradné rukavice a ochranu elektroniky pred chladom. Mokré, spotené rukavice, ktoré mi viseli na šnúrkach za pár minút zmrzli.

Praktická je aj izolačná karimatka. Nafukovaciu karimatku, ktorá by do zimy mala byť ideálnym izolantom, možno využiť pri nocľahu v útulni aj pri núdzovom bivaku.

Voda a občerstvenie

Vodou sa dá zásobiť pri poľovníckej chate pod Rakytovom na žltej značke, pri prameňoch pod Čiernym kameňom, na Chate pod Borišovom, pri salaši pod Suchým vrchom, pri prameni Kráľova studňa, v Hoteli Kráľova studňa a pri Bobotoch v Bystrickej doline.

Zo severného Rakytovského sedla sme sa dostali behom do desiatich minút po žltej značke na veľmi sympatickú útulňu Limba s ešte sympatickejším chatárom.

Je možné doplniť si tu vodu, prameň je teplica a údajne nezamŕza ani počas tuhých zím. Na chate sa najete, napijete a pokojne aj vyspíte, či dobijete mobil.

Na horskú túru je vhodné vziať si dostatok teplých nápojov a jedla. Na Krížnej natlačíme čo to z vlastných zásob, akurát čaju už máme pomenej a variť vodu sa nám nechce.

Na Chate pod Borišovom si môžete dať kapustovú, hemendex, horcovku a pivo.

Pri zimnej túre treba počítať s tým, že voda v potokoch môže byť skrytá pod ľadom a snehom, zatiaľ čo niektoré pramene môžu byť nedostupné alebo zamrznuté.

Medvede a ďalšie prírodné riziká

Veľká Fatra je územím s bohatou faunou a v horských lesoch sa možno stretnúť aj so stopami rysa a medveďa.

Na úseku medzi Tureckou a Kráľovou studňou turisti upozornili na medvedie stopy. Keď sme chceli pokračovať v ceste a pohli sme sa asi o tri metre, na ceste sme zbadali čerstvé medvedie hovno.

Tento malý úsek je zjavne prechodné miesto, kadiaľ prechádza vodiaca samica hore a dole.

Pri prechode lesom treba sledovať okolie, rozprávať sa a nepohybovať sa úplne potichu. V otvorenom teréne je možné zviera skôr spozorovať a vyhnúť sa mu.

Stretli sme skupinku turistov, ktorí mierili z opačnej strany, a tí nás upozornili na to, že pod Suchým vrchom videli skoro ráno medveďa.

Keď sme sa dostali pod Suchý vrch, okolo nás prechádzala väčšia skupina turistov, takže sme boli radi, že nám rozrazili cestu pred mackami.

Okrem veľkých šeliem predstavujú v zime zásadné riziko aj lavíny, zľadovatený podklad, skryté potoky, náhle ochladenie, vietor a strata orientácie v hmle.

Hrebeňová trasa cez Tureckú a Rakytov

Tento článok popisuje zrýchlený prechod hrebeňa Veľkej Fatry v úseku Turecká - Rakytov, pre tých, ktorý nemajú práve najviac voľného času a chceli by sa do tohto pohoria vydať povedzme cez víkend na jeden deň a vidieť pritom z hrebeňa to najzaujímavejšie.

My sme sa do Tureckej dopravili na siedmu hodinu ráno. Prvé stúpanie po zjazdovke smerom na Krížnu je hneď vážne. Je to strmých výškových 1000m.

Napriek tomu ste na hrebeni do hodinky pochodu. V zime tento nástup využívajú aj skialpinisti.

Postačí ak sa budete držať žltej a potom modrej značky, resp. stožiarov vleku. Nemali by ste sa stratiť.

Trasa ústi na hrebeni v mieste s názvom Líška. Nachádza sa tu rozpadnutá a hrdzavá horná stanica niekdajšieho vleku.

Z Líšky sme počas rýchloprechodu stúpali ďalej na Krížnu. To už sme boli na červenej hrebeňovej značke.

Z Krížnej začína pravá krása hrebeňa a veľmi príjemné pasáže po hôľnom teréne Veľkej Fatry. Terén je vhodný pre beh, bežkovanie a nenáročný skialpinizmus resp. skiturizmus.

Čo sa týka hôľ - horských trávnatých, rozľahlých lúk, treba sa mať na pozore počas hmly. Ľahko stratíte smer.

Postupne prekonávame najvyšší vrch celého horstva - Pustalovčiu 1595m a Ostredok. Lesíkom zbehneme k Salašu pod Suchým vrchom.

Kúsok vľavo asi 100-150m od červenej značky zbadáte útulňu. Ak je hmla, je možné, že vám tento objekt unikne. Dá sa tu pookriať, či podľa potreby prespať.

Naša ďalšia trasa vedie na Ploskú 1532m, ktorú už zakrátko vidíme. Je to kopec s jedinečným tvarom. Vedie naň tiahle stúpanie.

Smer prechodu hrebeňa k Rakytovu sa tu stáča výrazne doprava na žltú a zelenú značku. Žltou zbehnete z vrcholu Ploskej a napojíte sa na zelenú, ktorá prechádza popod nádherný kopec Čierny kameň.

Po prekonaní spojovacieho úseku cez lesíky, už nás čaká výstup na Rakytov 1567m. Je tak strmý, že máte pocit, akoby práve toto bol najvyšší vrchol celej Veľkej Fatry.

Komu nechýbajú výhľady, alebo má „iné“ dôvody môže kopec obísť po žltej značke. Obe značky sa spájajú za kopcom v severnom Rakytovskom sedle.

Na vrchole Rakytova nás prekvapilo stádo asi ôsmych spokojných kráv a vrcholový kríž. Výhľady boli perfektné.

Praktické možnosti nocľahu

MiestoMožnosti
Kráľova studňahorská chata, hotel, turistická ubytovňa
Chata pod Borišovomjednoduché útulné ubytovanie, domáca strava
Útulňa pod Suchýmnúdzové prenocovanie, kúrenie drevom
Útulňa Limbavoda, jedlo, nocľah, nabíjanie mobilu
Smrekovicaubytovanie, reštaurácia, sauna

Väčšina chát má obmedzenú kapacitu, preto je vhodné si rezervovať miesto vopred, najmä počas letnej turistickej sezóny. V zime je rezervácia rovnako dôležitá, pretože alternatívnych možností nocľahu je málo.

Chata pod Borišovom je typickou horskou chatou s rodinnou atmosférou. Na chate sa najete, napijete a môžete si oddýchnuť pred ďalším úsekom.

Útulňa Limba je situovaná takmer ideálne, nie je nutné schádzať príliš z hrebeňa. Cesta naspäť do Tureckej po občerstvení v útulni, kde nám spravili aj čajík zo sušených byliniek, ubehla zdarne hoci v nepríjemnom vetre a hmle.

Krátky jednodňový variant

Veľká Fatra ponúka aj možnosť zrýchleného prechodu, ktorý umožní počas jedného dňa vidieť najzaujímavejšie časti hrebeňa.

Jednodňový prechod možno predĺžiť o jednu noc. Slnko už zapadalo a ja som sa rozhodol, že sa spustím z Krížnej na Kráľovu studňu, kde aj prespím. Tak som aj učinil a na druhý deň som zbehol Bystrickou dolinou do Harmanca.

Tým som ukončil jednodňovku predĺženú o jednu noc. Bola studená aj horúca, tvrdá aj mäkká, tmavá aj jasná.

Takýto variant je vhodný iba pri krátkom zimnom dni, stabilnom počasí, dostatočnej kondícii a presnej znalosti trasy. Pri hlbokom snehu, hmle alebo silnom vetre sa čas pochodu môže výrazne predĺžiť.

Horské osídlenie, salaše a Vlkolínec

Počas troch dní prejdeme naprieč celým národným parkom Veľká Fatra. Uvidíme typické horské osídlenie, človekom vytvorené alpínske lúky, kde sa od pradávna pasie dobytok, ale aj zachované prírodné rezervácie.

Na záver pri zostupe z hôr sa prejdeme horskou osadou Vlkolínec (UNESCO).

Na trase sa objavujú salaše, horské lúky, lesácke búdy a menšie útulne. Dva salaše sú postavené na pekných lúkach, ktoré sú vždy vykosené od ovečiek.

Typické horské pasenie dobytka patrí k výrazným prvkom krajiny Veľkej Fatry. Horská krajina tu nie je iba prirodzeným dielom prírody, ale aj výsledkom dlhodobého hospodárenia človeka.

Turistika na lyžiach a snežniciach

V zime tento nástup využívajú aj skialpinisti. Na lyžiach sa však dá ísť aj napriek tomu, že snehová pokrývka je rozložená veľmi rozdielne.

Horšie sú len zjazdy s minimom snehu. Zostup z Ploskej je po ubitom snehu, občas sa šmýka. Sneh nie je vhodný na lyžovanie.

Po trase Malinno Brdo - Smrekovica - Rakytov (1567 m) - chata pod Borišovom - Ostredok - Kraľova studňa sa dá 37 km dlhý prechod uraziť na bežkách za zhruba 3, na sněžnicích za 4 dny.

Terén po hôľnom hrebeni je vhodný pre beh, bežkovanie a nenáročný skialpinizmus resp. skiturizmus. Pri strmých svahoch, tvrdom snehu alebo lavínových podmienkach však treba voľbu výstroja a smeru prispôsobiť aktuálnej situácii.

Na skialpoch po Slovensku - Krížna vo Veľkej Fatre na jar

Odporúčania pred odchodom

  • Overte si aktuálnu predpoveď počasia, vietor, teploty a lavínové nebezpečenstvo.
  • Skontrolujte stav značenia a počítajte s tým, že značka môže byť v hlbokom snehu alebo hmle ťažko viditeľná.
  • Na hrebeni používajte tyčové značenie, najmä pri hmle alebo zníženej viditeľnosti.
  • Naplánujte si ústupové trasy ešte pred začiatkom túry.
  • Rezervujte si nocľah v horskej chate vopred.
  • Vezmite si čelovku, pretože v zime sa stmieva skoro a niektoré úseky môžu trvať dlhšie, než predpokladáte.
  • Pribaľte si náhradné rukavice, teplé vrstvy, izolačnú karimatku a dostatok teplých tekutín.
  • Pri tvrdom alebo zľadovatenom snehu používajte mačky a paličky.
  • Pri hlbokom snehu zvážte snežnice alebo lyže.
  • Vyhnite sa lavínovým svahom a neoznačeným zimným skratkám.
  • Pri pohybe v lesoch sledujte stopy zvierat a nevstupujte do miest, kde sa môžu zdržiavať medvede.
  • Neplánujte si trasu iba podľa letného času pochodu, pretože zimný sneh môže postup výrazne spomaliť.

Organizovaný prechod a služby

Počas 3 dní prejdeme naprieč celým národným parkom Veľká Fatra.

Turistika a poznanie prírody, jej flóry a fauny si prídu na svoje. Mierna náročnosť: 3/5.

Trojdenná túra s prespaním v chate a prírode je dostupná od 169€.

Cena platí pre 1 osobu pri skupine 2-7 osôb.

  • Cena zahŕňa noc na horskej chate.
  • Možnosť individuálnej túry.
  • Možnosť dopravy.
  • Možnosť požičať stan alebo spací vak.
  • Služby sprievodcu.

Veľká Fatra je ideálnym terénom pre peknú zimnú turistiku, no jej zimná podoba si vyžaduje väčšiu rezervu času a dôslednejšie plánovanie než letná hrebeňovka.

tags: #hrebenovka #velka #fatra #v #zime