Na vrchu Magura nad obcou Poruba má pribudnúť nová vyhliadková veža. Projekt za viac ako 666-tisíc eur má posilniť turistický ruch v Strážovských vrchoch.
V Strážovských vrchoch nad obcou Poruba sa pripravuje nová turistická dominanta, ktorá má ambíciu zatraktívniť jednu z vyhľadávaných lokalít západného Slovenska. Vyhliadková veža na vrchu Magura má ponúknuť návštevníkom ešte výraznejší zážitok z panoramatických výhľadov a posilniť turistický ruch v regióne.
Projekt vznikol už pred rokmi
Myšlienka vybudovania veže nie je nová. Ako pripomenul starosta obce Poruba Tomáš Tóth, projekt má korene už v rokoch 2010 až 2011.
„Projekt výstavby vyhliadkovej veže na vrchole Magury je historickým projektom ešte z roku 2010-2011, kedy táto idea vznikla. Obec Poruba bola niekoľkokrát neúspešná v rámci získavania zdrojov na jeho realizáciu, ten proces trval niekoľko rokov, až kým si projekt nezobral pod patronát Trenčiansky samosprávny kraj,“ uviedol.
Financovanie sa napokon podarilo zabezpečiť prostredníctvom Programu Slovensko v rámci Integrovaných územných investícií. Do projektu sa zapojil aj Trenčiansky samosprávny kraj.
„Financie sa župe podarilo získať z Programu Slovensko cez Integrované územné investície schválené Radou partnerstva. Výška investície prestavuje viac ako 666 tis.
Ako bude vyhliadková veža vyzerať
Samotná stavba bude koncipovaná ako drevená vyhliadková konštrukcia s oceľovým základom. Dominovať jej bude lepené lamelové drevo z červeného smreka.
Veža dosiahne výšku viac ako 27 metrov a jej vrchol bude situovaný v nadmorskej výške 1 166,45 metra. Strechu bude tvoriť stanová konštrukcia s krytinou z titánzinkového plechu.
„Máme tu 6 podlaží, 6 hlavných nosných celkov. Vrchné podlažie je väčšie, má formu tribúny so zábradlím,“ priblížil majiteľ zhotoviteľskej firmy Jozef Mečiar, ktorý sa podobným stavbám venuje už tri desaťročia.
| Prvok projektu | Charakteristika |
|---|---|
| Umiestnenie | vrch Magura nad obcou Poruba |
| Výška veže | viac ako 27 metrov |
| Nadmorská výška vrcholu | 1 166,45 metra |
| Počet podlaží | 6 podlaží |
| Konštrukcia | drevená vyhliadková konštrukcia s oceľovým základom |
| Hlavný materiál | lepené lamelové drevo z červeného smreka |
| Strecha | stanová konštrukcia s krytinou z titánzinkového plechu |
| Investícia | viac ako 666-tisíc eur |
Výhľady doplnia ďalekohľady a informačné tabule
Prístup na vrchol zabezpečí sústava schodísk so zalomenými ramenami, ktoré povedú až na vyhliadkovú plošinu. Tá má ponúknuť výhľady na široké okolie Strážovských vrchov.
Na vrchole veže budú umiestnené aj informačné prvky pre návštevníkov.
„Na najvyššom podlaží bude umiestnená vyhliadková plošina, ktorá ponúkne panoramatické výhľady na okolité vrchy a krajinu. Nebudú chýbať ani dva vyhliadkové ďalekohľady a informačné tabule s označením okolitých výhľadov, názvov viditeľných vrchov a významných krajinných dominánt pozorovateľných z vyhliadkovej veže,“ uvádza sa v opise projektu.

Výzvou bude doprava materiálu do hôr
Výstavba vo vrcholovej časti pohoria si vyžiada riešenie náročnej logistiky. Zároveň upozornil, že jednou z najväčších výziev bude doprava materiálu do horského terénu.
„Sú tu 2 hlavné variantné možnosti transportu materiálu, a to ťažkou technikou cez lesný terén alebo vrtuľníkom. Rozhodneme sa s ohľadom na počasie, termíny a cenu,“ dodal.
Spôsob dopravy materiálu teda ovplyvnia konkrétne podmienky počas realizácie, plánované termíny aj náklady jednotlivých riešení.
Veža má byť impulzom pre Porubu a región
S výstavbou sú spojené aj očakávania miestnych. Starosta Poruby vníma projekt ako dôležitý impulz pre rozvoj regiónu.
„Bude to určite historický míľnik pre obec Poruba v rámci rozvoja cestovného ruchu. Pretože Poruba je koncová podhorská obec a turizmus je tu na veľmi dobrej úrovni,“ vysvetlil.
Pozitívne reakcie prichádzajú aj od turistov.
„Toto bude naša srdcovka, ktorá dokáže prilákať ešte viac turistov.
Strážovské vrchy ponúkajú pestrú krajinu
Strážovské vrchy sú rozsiahly horský geomorfologický celok na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom, Ladcami, Pružinou, Šujou (pri Rajci), Bojnicami a Malými Kršteňanmi (pri Partizánskom) s veľmi zložitou geologickou stavbou a pestrým reliéfom.
Ich pôdorys je kompaktný s niekoľkými výbežkami. Najdlhšie hranice majú so zníženinami - na západe s Považským podolím, na severe so Žilinskou kotlinou, na východe s Hornonitrianskou kotlinou a na juhu s Podunajskou, resp. Nitrianskou pahorkatinou.
Pomedzi ne krátko hraničia s Považským Inovcom (na juhu), Súľovskými vrchmi (na severe) a Malou Fatrou (na severovýchode). Dominantou je Strážov (1 213 m n. m.) v ich severnej časti.
Sú jadrovým pohorím s hrasťovou štruktúrou, ktorá narúša príkrovovú stavbu. Budujú ich najmä vápence a dolomity subtatranských príkrovov, granitoidné jadro je odhalené len v malej juhovýchodnej časti pohoria (Suchý vrch a Malá Magura).
Ako ostrovy sa vyskytujú na severozápade bradlové pásmo (s pruhom bradiel Dúbrava - Kalište - Butkov - Tlstá hora) a paleogénne sedimenty Centrálnych Západných Karpát (Mojtín).
Reliéf pohoria je veľmi členitý, striedavo pahorkatinový až hornatinový. Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát.
Tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov, eróznych brázd a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi prítokov Váhu (Podhradský potok, Teplička, Rajčanka).
K juhu ich odvodňujú Bebrava a Nitrica s prítokmi. Územie je významné z hydrogeologického hľadiska - na zlomy v doline Tepličky sa viažu termálne minerálne pramene (liečebné kúpele Trenčianske Teplice) a na juhozápadnom okraji sú početné mimoriadne výdatné pramene kvalitnej pitnej vody.
Pestré prírodné podmienky na relatívne malom území podmienili vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny.
Lesná krajina s mnohými skalnými útvarmi a bezlesím na nich sa strieda s lúkami a pasienkami v okolí obcí vo vnútrohorských kotlinách či širších častiach dolín (brázdach), vymodelovaných na menej odolných kriedových horninách (napr. Poruba, Omšenie, Valaská Belá, Zliechov, Čičmany).
Prevládajúcimi lesnými spoločenstvami sú bučiny, na silno skeletnatých pôdach a skalách sú hojné sutinové lesy či reliktné boriny. V bohatej vápnomilnej flóre sú zastúpené teplomilné panónske druhy ale aj horské a vysokohorské karpatské druhy.
Turistické možnosti v okolí
Nová vyhliadková veža môže doplniť sieť turistických cieľov v širšom okolí Trenčianskych Teplíc a Strážovských vrchov.
Nadväznosť na turistickú značku: Chodník vedie súbežne zo začiatku so zelenou a na konci červenou turistickou značkou.
Chodník má neveľké zachádzky na vyhliadky Dedovec a Jeleň a obchádzku k závrtom.
Kontakt: Mestský úrad Trenčianske Teplice; MAS mikroregiónu Teplička, M. R.
Trenčianske Teplice
Trenčianske Teplice. Jedno z najvyhľadávanejších a najstarších kúpeľných stredísk na Slovensku, v doline Tepličky v Strážovských vrchoch.
Najstaršia písomná zmienka je z roku 1398, ale podľa tradície už v 2. storočí po Kr. využívali silu miestnych prameňov rímski legionári z blízkeho tábora Laugaricio.
Kúpeľný park v Trenčianskych Tepliciach
Park s rozlohou 18 ha na konci pešej zóny kúpeľov Trenčianske Teplice, založený v roku 1873. Ide o anglický park s romantickými zákutiami.
Nadväzuje naň lesopark s prechádzkovými trasami, ktorý prechádza do okolitých lesov Strážovských vrchov.
Úpravou rieky Teplička bolo v parku vybudované Labutie jazero, ktoré pôvodne slúžilo ako kúpalisko.
V parku sa nachádza mnoho jedinečných drevín. Na ostrovčeku jazera rastie napr. chránený strom tisovec dvojradový, ktorý obľubuje močaristé prostredie.
Zaujímavým stromom je dvestoročná lipa malolistá, ale aj ľaliovník tulipánokvetý, platany, metasekvoje, gledíčie a ďalšie cudzokrajné dreviny.
V parku leží Kúpeľná dvorana s koncertnou sieňou - centrum kultúry Trenčianskych Teplíc.
V roku 2009 pred ňou postavili nový Most slávy, pretože s pripevňovaním tabuliek významných osobností kultúrneho života v čase konania festivalu ARTfilm na pôvodnom mieste pri hoteli Most slávy boli problémy s majiteľom pozemkov.
Prechádza ním červená turistická značka (Cesta hrdinov SNP, resp. Európska diaľková trasa E8).

Kúpele Zelená Žaba
Kúpele Zelená Žaba. Vybudované ako letné termálne kúpalisko s obslužnými budovami na slnečnom svahu nad Trenčianskymi Teplicami v roku 1937 podľa projektu brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa.
V tomto funkcionalistickom diele vytvoril Fuchs jednu z vrcholných architektúr, ktorá svojou umeleckou hodnotou presahuje rámec Slovenska i doby, v ktorej vznikla, a patrí k niekoľkým najlepším stavbám medzivojnovej architektúry na Slovensku.
Je ukážkou dokonalej symbiózy architektúry a prírody. V roku 1995 vyhlásené na národnú kultúrnu pamiatku.
Baračka
Baračka. Najvýchodnejšia časť kúpeľného mesta Trenčianske Teplice, ktorá patrila až do roku 1973 administratívne k obci Omšenie.
Názov Baračka zrejme pochádza od mena rodiny Baracskayovcov, majiteľov Omšenia.
Dnes je súčasťou Teplíc a postupne sa z nej stala oddychovo-športová zóna kúpeľov.
Najskôr sem kúpeľní hostia chodili k jazeru, ktoré bolo oddávna zdrojom sírneho bahna na zábaly, obľubovali tu aj možnosti člnkovania a plávania.
Jelenská jaskyňa
Prírodná pamiatka Jelenská jaskyňa (aj Jaskyňa pod Jeleňom). Chránené územie vyhlásené v roku 1994 na ochranu jaskyne nad Trenčianskymi Teplicami v južnom svahu Grófovca v Strážovských vrchoch vo výške 426 m n. m.
Je dlhá 27 m, končí hlineným sifónom. Nachádza sa niekoľko metrov nad náučným chodníkom (schodíky).
Vyhliadka Jeleň
Vyhliadka na malej zachádzke z náučného chodníka nad Jelenskou jaskyňou nad Trenčianskymi Teplicami v blízkosti skaly s legendou o bielom jeleňovi.
Kedysi žil v okolí Teplíc veľmi krutý panovník. Zle zaobchádzal nielen so svojimi poddanými, ale i so všetkým živým.
Ľud ho preto nemal rád a zver sa mu radšej zďaleka vyhýbala. Medzi jeho najväčšiu vášeň patrilo poľovanie a bezohľadne všetko zabíjal.
V kraji panovala bieda, z čoho bola nešťastná jeho manželka, ktorú však mal rád.
Tá sa rozhodla navštíviť lesnú vílu, ktorá ju prijala s nevôľou, pretože mala zlosť na jej manžela, ktorý v okolí vyhubil už takmer všetku zver.
Lesná víla ju premenila na jeleňa.
Ostrý Vrch - Strážovské Vrchy 676 m n.m. | Turistika Slovensko 4K
tags: #trencansky #kraj #nova #vyhliadka