Národný park Durmitor v Čiernej Hore patrí medzi najpôsobivejšie horské oblasti Balkánu a ponúka trasy od nenáročných prechádzok pri jazerách až po náročné výstupy na exponované vápencové vrcholy. Durmitor je nejvyšším pohořím Černé hory, národním parkem od roku 1890, položkou na seznamu UNESCO a jeho nejvyšším vrcholem je Bobotov Kuk (2523 m n. m.).
Čierna Hora má jedno z najdrsnejších terénov v Európe, s vrcholmi vyššími ako 2500 metrov nad morom, čo je sen pre každého milovníka turistiky. Choďte na túru v Národnom parku Durmitor, objavte jeho flóru a faunu, relaxujte pri Čiernom jazere a zdolajte najvyšší vrchol Čiernej Hory, Bobotov Kuk.

Čo ponúka Durmitor turistom
Národný Park Durmitor leží v srdci hôr Čiernej Hory. Je domovom 48 vrcholov přes 2000 metrů, hlubokých kaňonů a ledovcových vod - některé z nejpozoruhodnějších scenérií na celém Balkáně. Toto místo světového dědictví UNESCO zahrnuje 390 kilometrů čtverečních nejpozoruhodnějšího terénu Černé Hory.
Krajina vytesaná ledovci a podzemními potoky predstavuje dramatickú zmes týčiacich sa vrcholov, hlbokých roklín a hustého ihličnatého lesa. Jedinečné krasové rysy národného parku kombinujú geologické zázraky a ekologickú rozmanitosť a ponúkajú turistom jedinečný zážitok z prírodných krás.
Oproti iným národným parkom v Európe je Durmitor pomerne málo navštevovaná oblasť, preto tu ešte zbadáte skutočne nedotknutú prírodu. Hoci napríklad samotné stredisko Žabljak bol plný turistov a takisto v okolí Čierneho jazera sa to výletníkmi len tak hmýrilo, pri výstupe na samotný Bobotov Kuk sme ich stretli minimum - iba zopár Francúzov, dvoch Nemcov a partiu ruských horských turistov.
To, čo odlišuje turistiku v Čiernej Hore od mnohých iných európskych destinácií, je pozoruhodný kontrast medzi dostupnosťou a divočinou. Dobre značené chodníky vedú z pohodlných zariadení do skutočne odľahlého terénu. Nemusíte byť ostřílený horolezec-pro každú úroveň fitness je tu správna stezka.
Horská krajina Durmitoru nie je iba prírodným prostredím, ale kultúrnym prostredím, kde vedľa cestovného ruchu pokračujú tradičné poľnohospodárske postupy, ako je sezónny presun hospodárskych zvierat na vysoké pastviny, známe ako „katuns“.
Žabljak ako východisko turistických trás
Tak ako tak musíte doraziť do Žabljaku (1450 m n. m.), podhorského mesta, ktoré je východiskom a vstupnou bránou do týchto bielych hôr. Žabljak vo výške 1430 metrov je podľa štatistík najvyššie položené mesto Balkánu.
Ostatné prístupy do hôr sú pomerne dosť krkolomné, nicméně také možné. Dominantnými prvkami v Žabljaku sú hospody, bary, reštaurácie a hotely, dá sa tu však dokúpiť takmer akýkoľvek proviant v supermarkete priamo na „námestí“.
Ak budete zháňať ďalšie informácie - či už o doprave zo Žabljaku, alebo o Durmitore -, ochotne vám poradia anglickým jazykom v neďalekom infocentre.
Ak máte auto, odporúčam sa Žabljaku práve kvôli jeho turistickosti vyhnúť a radšej sa ubytovať niekde v jeho okolí. V Durmitore sme boli ubytovaní na farme na samote asi 15 minút autom od mestečka Žabljak, ktoré je centrom tunajšieho turistického ruchu.
Ubytovanie nás vyšlo asi 15 eur na osobu a noc. Ubytovať sa možno aj v miestnych kempoch, ktoré ponúkajú teplé sprchy, elektrinu a po dohode s domácimi i možnosť vysušiť si mokré oblečenie.
Vstup do národného parku
Pri vstupe do národného parku sa platí denný poplatok za osobu. Údaje o výške poplatku sa v jednotlivých opisoch líšia podľa miesta a obdobia návštevy.
| Miesto alebo situácia | Uvedený poplatok |
|---|---|
| Vstup do národného parku pri výstupe z priesmyku Sedlo | 3 eurá na osobu |
| Vstup pri Čiernom jazere | 2 € za osobu za denný vstup |
| Celodenný vstup podľa novšieho opisu túry | 5 € na osobu |
| Stanovanie a prenocovanie v parku | ďalší poplatok za stan a počet osôb |
Oficiálne sa platí denný vstup do národného parku, ktorý majú na starosti vyberať rangeri. Tento poplatok platí iba ten deň, ďalší budete musieť opäť zaplatiť, ak vás správca po prenocovaní v parku stretne.
Je vhodné si výlet dobre naplánovať, spanie voľne v prírode je zakázané, mnohokrát na to nie je ani vhodné miesto, a tak aby sme zdárne došli do nášho vytúženého táboriska.
Čierne jazero: najľahšia trasa v Durmitore
Prvou zastávkou pre všetkých návštevníkov je bezpochyby Crno jezero, najväčšie jazero Durmitoru vzdialené od Žabljaku asi 2 kilometre lesom.
Pleso je na prvý pohľad naozaj tmavé, temné, najväčšie jazero Durmitoru (51,62 ha), kde sa sústreďuje aj najviac turistov. Hlavne pre nenáročných turistov je to obľúbená vychádzková trasa, keďže asfaltka vedie až priamo k jazeru s reštauráciou.
Okruh okolo jazera má približne 3,5 kilometra, trvá približne 1 hodinu a je ideálny pre rodiny s deťmi. Výhľady na okolité vrcholy sú mimoriadne.
Vo vode trochu pri vstupe prekážali kamene, ale koncom augusta bola voda celkom príjemná, vzhľadom na to, že Crno jazero je pleso. Pre nás to bolo veľmi príjemné ukončenie náročného dňa.

Čo vidieť v okolí Čierneho jazera
- 3,5 km okruh okolo ľadovcového jazera s výhľadmi na vrcholy;
- nenáročná prechádzka lesom vhodná pre rodiny s deťmi;
- reštaurácia pri jazere;
- možnosť kúpania v studenej a pomerne čistej vode;
- napojenie na dlhšie trasy smerom k Zminjemu jazeru, Planinici a Škrčkovým jazerám.
Zminje jazero a lesné trasy
Jemná 2 km turistická stezka starobylým lesom vedie k malebnému jazeru. Táto stezka obsahuje drevené promenády nad citlivými mokraďovými oblasťami.
Ráno sa vzdialime po dobre značenej turistickej ceste od Crneho jazera k osade Ivan do, cez ktorú budeme pokračovať po lesnej ceste až k odbočke k Zminjemu jazeru.
Zminje jazero je nádherné, schované jazero v lese, často však pre nedostatok vody pôsobí z časti ako bažina - určite ho však nevynechajte!
Počas inej návštevy sa pri malom Zminjom jazere nachádzal už len vyschnutý prameň. Podmienky na trase sa preto môžu meniť podľa množstva vody a ročného obdobia.
Trasa k ľadovej jaskyni
Mierna 7 km turistická stezka s niektorými strmšími úsekmi vedie k fascinujúcej prírodnej tvorbe ľadu.
Z lesa sa dá pokračovať cez otvorenú lúčnu krajinu k jaskyni Jelovačka pećina. Po chvíli vychádzame von z lesa, kde na skalnom úbočí zbadáme vstup do podzemia, a o minútku už sedíme v jaskyni.
Strmým skalnatým brehom vedú chodbičky ďalej, hlbšie do útrob jaskyne, kde sa však bez poriadneho jaskyniarskeho vybavenia ísť nedá.
Pri výstupe na Bobotov Kuk možno navštíviť aj ľadovú jaskyňu Ledena pećina. Jej obrovský vstupný portál i ľadové cencúle a stalagmity stoja za nakuknutie.
Škoda, že je pokročilý letný čas, kedy sú v jaskyni evidentné dôkazy prítomnosti turistov a niektoré cencúle sú polámané.
Prutaš a Škrčka jezera
V národnom parku Durmitor sme strávili dva celé dni, a teda sme stihli dve plnohodnotné túry. Tú ľahšiu sme sa rozhodli absolvovať ako prvú, veď „na rozcvičku“.
Vybrali sme si vrch Prutaš (2401 m n. m.), ktorý sa nám podľa online sprievodcov javil ako vhodný kandidát s krásnymi výhľadmi a nie tak veľkým prevýšením.
My sme sa však rozhodli, že nechceme vystúpiť iba na Prutaš, ale pozrieť si aj krásne Škrčka jezera ležiace pod ním. Nakoniec bolo prevýšenie solídnych tisíc výškových metrov, s naozaj prudkým klesaním.
Výlet sme začali pomerne neskoro, o deviatej ráno. Autom sme sa po scénickej ceste vyviezli až do výšky asi 1700 metrov, k veľkému rámu s nápisom „Sedlo“.
Pri ráme je menšie parkovisko, ale v hlavnej sezóne ani o deviatej ešte nebolo plné. Vyberač vstupného však prítomný bol a skásol nás 5 € na osobu za celodenný vstup do národného parku.

Výstup cez sedlo Škrčko zdrijelo
Po asi hodine príjemného stúpania sme prišli do sedla Škrčko zdrijelo vo výške 2100 metrov.
Odtiaľ sme mali krásny výhľad na Bobotov Kuk, ktorý od Prutašu delí iba dolina s jazerami Škrčka.
Zo sedla sa na Prutaš šliapalo po dlhom hrebeni, občas mierne exponovanom, viackrát s vrcholom akoby na dosah.
Po trištvrte hodinke sme dosiahli vrchol, kde v tráve leňošilo zopár turistov, ale inak tam bolo prázdno.
Naskytli sa nám odtiaľ výhľady na juh a juhovýchod, videli sme aj hory, ktoré tvoria hranicu s Albánskom.
Zostup k Škrčkovým jazerám
Po dosiahnutí vrcholu sa dá buď pohodlne zísť späť do sedla Škrčko zdrijelo, alebo sa pustiť krkolomne dole k jazerám.
Zostup na túto stranu bol strmý, rozhodne by sa zišli paličky, exponovaný a náročný na kolená aj morál.
Keď sme sa na druhý deň z Bobotovho Kuku pozerali na masív Prutašu, ani sa nám nechcelo veriť, že tadiaľ nejaká cesta vedie.
Keď sa nám po asi hodine a pol konečne podarilo zostúpiť k jazerám, dochádzala nám spolu so silami aj voda.
Našťastie sa však medzi malým a veľkým jazerom Škrčka nachádzala útulňa bez personálu, kde bol aj prameň.
Dve skupiny turistov, ktorých sme stretli, sa tu aj chystali prespať. Ďalšiu dvojicu sme videli kúpať sa vo väčšom jazere Škrčka.
Občerstvili sme sa a pokračovali hore dolinou späť do sedla, ktorým sme prešli aj ráno.
Búrka na otvorenom hrebeni
Výstup by bol aj príjemný, ak by sme za sebou nezbadali veľký búrkový mrak, prichádzajúci spoza Bobotovho Kuka.
Keď bolo o chvíľu počuť aj hromy, popchli sme unavené nohy do rýchlejšieho kroku.
Sedlo sme stihli včas prejsť, do auta sme to už ale nestihli. Búrka nás zastihla a bola priamo nad nami.
Nezostávalo nič iné, len si nájsť priehlbinu medzi kameňmi a búrku aj s krúpami prečkať.
Zmokli sme do nitky, v topánkach nám ločkala voda, morál klesol na bod mrazu.
Táto skúsenosť ukazuje, že pri vysokohorských trasách v Durmitore je dôležité vyraziť skoro a sledovať vývoj počasia.
Bobotov Kuk: najvyšší vrchol Durmitoru
Skalnatá vrcholová pyramída Bobotovho Kuku má výšku asi 200 metrov a jej siluetu vidno aj z veľkej diaľky.
Hora bola dlho považovaná za najvyšší vrchol Čiernej Hory, avšak pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že pri hraniciach s Albánskom sa týčia tri vyššie vrcholy a Bobotov Kuk je tak v Čiernej Hore „iba“ štvrtý najvyšší.
Bobotov Kuk je však najvyšším vrcholom Durmitoru a najvyšším kopcom čiernohorského vnútrozemia.
Náročný turistický výstup na vrchol najvyššieho vrcholu parku má 2523 metrov. Táto ikonická stezka okolo masívu Bobotov Kuk vyžaduje fyzickú výdrž.
Pohľad z vrcholu zaberá Čiernu Horu, Bosnu a za jasných dní aj vzdialené výhľady do Albánska.

Výstup z priesmyku Sedlo
Najčastejšie sa na horu vyráža z horského priesmyku Sedlo (1907 m n. m.), kde nás nezabudol zastaviť vyberač poplatku.
Na túru na Bobotov Kuk sa dá nastúpiť aj z parkoviska pri vyhliadkovom ráme, odkiaľ sme začínali túru na Prutaš. Táto cesta je na vzdialenosť kratšia, ale strmšia.
Podľa mapy sme mali túru stihnúť za 4,5 hodiny, trvalo nám to v skutočnosti aj s prestávkami asi 7 hodín.
Nástup viedol popod vysokú skalnú stenu, ale aj tu boli už od začiatku prítomné dychberúce výhľady.
Po prekonaní jedného strmšieho úseku zaisteného reťazami sme sa ocitli na krásnej náhornej planine, odkiaľ to bola pod masív Bobotovho Kuku asi hodinka príjemnej prechádzky.
Ako to už býva, predtým, než sme mohli začať vôbec stúpať na vrchol, museli sme k nemu najprv zísť.
Potom sa začal asi dvojhodinový prudký výstup hore, sem-tam po skalách, inokedy po suti a potom zas za pomoci rúk.
Exponovaný záver
Posledný úsek cesty na vrchol je najkrajší, ale veľmi exponovaný - rozhodne nie je pre malé deti alebo turistov, ktorí majú problém s výškami.
Chodník nás zaviedol na druhú stranu skalného masívu a zrazu sme mali Škrčka jezera ako na dlani.
My sme sa z tej trochy adrenalínu tešili, ale keď začali zhora padať kamene, nebolo nám všetko jedno. Nabudúce by som si určite radšej vzala prilbu.
Na vrchole sa na malom priestore tlačilo pár desiatok ľudí, ale pohľadu na Prutaš, jazerá Škrčka, Žabljak a Crno jezero sme sa nevedeli nasýtiť ani my.
Poučení z predchádzajúceho dňa sme sa však veľmi dlho nezdržiavali, pretože ak by nás tu stretla búrka, bolo by to veľmi nepríjemné.
Možnosť pokračovať na Bezimeni vrh
Z Bobotovho Kuku vedie vyšľapaná cestička horolezcov až na Bezimeni vrh (2487 m n. m.).
Kto má odvahu a skúsenosti, môže sa pokúsiť vystúpiť aj na tento na dosah ruky vzdialený vrchol.
Dlhší dvojdňový trek centrálnou časťou Durmitoru
Durmitor ponúka aj technickú viacdňovú turistickú trasu cez niekoľko vrcholov hôr nad 2000 metrov. Táto náročná trasa nadväzuje na chrbticu pohoria a kombinuje značené chodníky s technickejším terénom.
Dvojdňový trek centrálnou časťou bielavého pohoria Durmitoru ukázal zrejme to najkrajšie a „najdôležitejšie“, čo park ponúka.
Trasa môže viesť cez Čierne jazero, osadu Ivan do, Zminje jazero, Jelovačku pećinu, dolinu Donja Ališnica, Planinicu, Škrčkové jazerá, sedlo Samar, Zeleni vir, sedlo pod Bobotovým Kukom, Bobotov Kuk, dolinu Valoviti do, ľadovú jaskyňu Ledena pećina a dolinu Lokvice.
Komplexný trek s prenocovaním v horských chatách alebo stanoch môže pokrývať hlavné vrcholy parku počas 3 až 5 dní.
Samozrejme možno absolvovať túto trasu aj opačne, väčšina „dvojdňových návštevníkov“ tak dokonca činí.
Prvý deň: Čierne jazero - Planinica - Škrčka jezera
Lesnou cestou sa dá vyraziť od Čierneho jazera cez mlynice Stari mlin a Zekov mlin, Zminje jazero, polianku Poljanak, Surdup, Crepulj poljanu, Jelovačku pećinu a dolinu Donja Ališnica.
Po krátkom stúpaní sa ocitneme na zelenej planine v ľadovcom vyhĺbenom údolí Donja Ališnica.
Konečne sa nám vyčasuje a začíname vnímať krásu vápencového Durmitoru, ktorý nám stále viac pripomína úžasné Dolomity.
Lemujeme viaceré snehové polia, ktoré aj počas leta poslúžia na pršiplášťové sánkovanie.
Pokračovanie vedie na Planinicu (2330 m), odkiaľ sú výhľady na sedlo Samar a Veliko Škrčko jezero, rozliehajúce sa hlboko pod nami.
Cesta dolu k plesu vedie kľukatými chodníčkami, je veľmi strmá a náročná. Viac ako 600 výškových metrov nás pekne potrápi.
Na konci viac než hodinového zostupu čaká odmena v podobe malebnej správcovej chatky s výhľadmi do bielych stien durmitorských velikánov a s možnosťou táborenia pri veľkom alebo malom jazere.
Možnosti prenocovania pri Škrčkových jazerách
Vybrať si môžete, ako chcete, trus po kravách a studená voda je pri oboch jazerách rovnako.
Prespať sa dá zrejme aj vnútri nie práve útulnej chatky za určitý bakšiš.
Kto má síl, môže pri chatke posekať správcovi drevo, dôjsť kamarátom po vodu do jazera, rozložiť stan a ostatní môžu zatiaľ vyčkať na večerný západ slnka, ktorý sfarbí skaly dočervena.
Možno si tiež popovídať s miestnym správcom a ostatnými turistami alebo si požičať ďalekohľad na pozorovanie kozorožcov.
Druhý deň: sedlo Samar - Bobotov Kuk - Lokvice
Ráno sa vyráža do prvého kopca, ktorý končí nepríjemným prelezením krátkej skalky, aby sme sa dostali do sedla Samar (2075 m n. m.).
Odtiaľ sú nádherné výhľady späť na chatu i obe Škrčkové jazerá - veľké a malé.
Opäť nie celkom príjemným traverzom pod bieliacimi sa skalami sa dostaneme na križovatku ciest.
Jedna vedie rovno do ďalšej časti národného parku, druhá cesta potom trochu nepochopiteľne mieri vľavo kolmo nahor.
Pokračovať budeme vľavo nahor a prudkému stúpaniu sa nevyhneme. Koniec útrap je až v sedle vo výške 2351 metrov.
Rovno cez sedlo pokračuje cesta späť do Žabljaku, my však odložíme batohy a zamierime vľavo nahor.
Po necelej polhodine pohybu v teréne, miestami s peknou expozíciou, sa dostaneme až na vytúžený vrchol Bobotovho Kuku.
Z vrcholu sa nám otvorí celý národný park, odhalí sa nám aj Maglič, Bjelasica, kaňon rieky Tary a všetko, čo je za pekného počasia na dohľad.
Zostup k batohom utečie ako voda a možno pokračovať už o poznanie horším zostupom so záťažou po svahoch pod Bobotovým Kukom.
Narazíme aj na smerovku k prameňu, kde je možné načerpať dobrú vodu.
Po zostupe možno pokračovať dolinou Valoviti do popri vodopáde, so zachádzkou k ľadovej jaskyni Ledena pećina a ďalej do doliny Lokvice.
V doline Lokvice je možnosť táborenia, v prípade nepriaznivého počasia alebo časovej núdze aj v jej údolí.
Nemarkované chodníky a orientácia
V národnom parku Durmitor sa nachádza niekoľko turistických chodníkov, ktoré sú na mape označené ako „non-marked foot path“, čiernohorsky „nemarkirana planinarska tura“.
Jedna z takýchto trás vedie údolím Lokvice, Zelena lokva na Terzin bogaz.
Z vrcholu klesáme náročným skalnatým úsekom, kde sa miestami pod nohami drobí mäkký vápenec.
Cesta vedie až do sedla Velika previja pod horou Južni vrh, odkiaľ sa možno vrátiť späť do údolia Lokvice a dolinou k Čiernemu jazeru.
Pri dlhších trasách je potrebná kvalitná mapa. Odporúča sa mapa Durmitor i kanjon Tary v mierke 1 : 25 000 a turistická mapa národného parku Durmitor.
Chodníky sú v parku väčšinou dobre značené, typickým juhoslovanským značením - biela bodka v červenom kruhu na kameni.
Ďalšie nenáročné a stredne náročné trasy
- Jemná 5 km prechádzka starobylým borovicovým lesom s príležitosťami na pozorovanie lesnej zveri.
- Osviežujúca cesta k jednej z durmitorských skrytých kaskád, ideálna na horúce letné dni.
- Jednoduchý 4 km výlet na panoramatickú vyhliadku na kaňon a jazero Sušica.
- Táto trasa po väčšinu dĺžky sleduje starú cestu a poskytuje široký a stabilný chodník.
- Poludňajšia 10 km trasa spájajúca Čierne jazero, Snake Lake a Barno jezera pestrou krajinou.
- Ambiciózny deň prechádzajúci rôznorodým terénom a spájajúci niekoľko najkrajších ľadovcových jazier Durmitoru.
- Sledovanie okraja kaňonu Tary prináša nádherný výhľad do najhlbšej európskej tiesňavy.
Kaňon rieky Tara a vyhliadky
Cestou do národného parku Durmitor sme prechádzali úžasným kaňonom rieky Tara, ktorý je dlhý 40 kilometrov a miestami hlboký až 1300 metrov.
Podľa niektorých údajov je po americkom Grand Canyone druhým najväčším kaňonom na svete.
Urobili sme si zopár peších výletov na vyhliadky nad kaňonom a tie boli skutočne úžasné.
Krátky výstup z osady Nadgora vedie na vrchol Čurovac, ktorý je najkrajšou vyhliadkou do kaňonu Tary.

Most Đurđevića Tara a ZipLine
Nad riekou Tarou nie sú iba lanové dráhy. Je tu aj výnimočný most Đurđevića, ktorý vedie ponad rieku Tara.
Bol postavený v rokoch 1937 až 1941, jeho dĺžka dosahuje až 370 metrov a svojho času bol najdlhší na svete.
Most má päť obrovských oblúkov, ktoré sa vypínajú až 150 metrov nad hladinou rieky.
Čoskoro po dokončení mosta sa začala vojna a aby sa zabránilo postupu nepriateľských vojsk, bolo nutné odstreliť piaty oblúk.
Po vojne bol piaty oblúk obnovený, čo je vidno dodnes.
Zrejme najúchvatnejší pohľad je na most zdola, z hladiny rieky Tary.
Miestni podnikavci spestrujú program turistom adrenalínovou atrakciou, lanovou dráhou ZipLine.
Po nej sa možno na lane spustiť cez celý kaňon a v čase jednej návštevy mali spojazdniť vôbec najdlhšiu dráhu v celej krajine, dlhú až jeden kilometer.
Počas raftingu na absolútne priezračnej rieke sme si most užili aj my. Hoci bolo horúce leto, voda bola riadne ľadová, no osviežujúca.
Rafting je jedným z miestnych lákadiel a denne ho absolvujú stovky turistov.
Rafting na balkáne - Čierna hora - TARA
Turistická sezóna a počasie
Pre akékoľvek trekkingové dobrodružstvo je výber správneho obdobia roka jedným z najdôležitejších rozhodnutí.
Vnútrozemie Čiernej Hory má subalpínsku klímu, čo znamená, že letá sú teplé, ale zimy môžu byť dosť drsné, s teplotami klesajúcimi až na -15 °C a silným snežením.
Leto a začiatok jesene sú najlepšie časy na návštevu Čiernej Hory, teda od júna do septembra.
Nočné minimá v horách sa pohybujú od 3 do 8 °C a denné maximá od 13 do 20 °C.
Po celej krajine prší všeobecne asi tretinu dní každý mesiac, preto si na trek treba priniesť aj nepremokavé oblečenie.
- Leto: ideálne poveternostné podmienky a prístup k najvyšším bodom robia z leta hlavnú turistickú sezónu.
- Jeseň: lesy sa menia na zlaté a červené odtiene, počet turistov klesá a park získava kontemplatívnu atmosféru.
- Zima: trasy sú obmedzené na nižšie chodníky, no výlety na snežniciach ponúkajú jedinečný pohľad na spiacu krajinu.
Dlhé letné dni umožňujú dlhšie výlety, pričom teploty vo vyšších nadmorských výškach zostávajú vo všeobecnosti príjemné, hoci pobrežná Čierna Hora zažíva intenzívne teplo.
Pri túrach na otvorených hrebeňoch treba počítať s rýchlymi zmenami počasia. Búrka nás zastihla priamo na trase a bolo nutné prečkať ju medzi kameňmi aj s krúpami.
Náročnosť trás a potrebná kondícia
Na túry v Národnom parku Durmitor je potrebná primeraná úroveň kondície.
Počas niektorých túr budete stúpať približne 700 metrov v uvoľnenom tempe a budete potrebovať zvládnuť 5 až 6 hodín nepretržitej chôdze.
Pri trase na Prutaš so zostupom k Škrčkovým jazerám však môže prevýšenie dosiahnuť približne tisíc výškových metrov.
Výstup na Bobotov Kuk zahŕňa strmé stúpanie, suť, skalnatý terén, úseky zaistené reťazami a exponovaný záver.
Niektoré výstupy zahŕňajú veľmi strmý terén a skalné lezenie a odporúčajú sa iba s kvalifikovanými horskými sprievodcami.
Ak ste v dobrej forme, táto túra by pre vás nemala byť problémom. Ak sa však obávate, že by to mohlo byť príliš, môžete sa vždy pripraviť vopred.
Chodenie niekoľko hodín denne a stúpanie po schodoch je vždy dobrý spôsob, ako začať.
Nemusíte sa však príliš obávať, sprievodca bude s vami po celý čas a pomôže vám, ak to bude potrebné, bezpečne a spoľahlivo dokončiť vaše dobrodružstvo.
Výbava na turistiku
Obvyklé veci na turistiku vrátane trekingových palíc a pohoriek sú základom.
- správne turistické topánky s podporou členku;
- vrstvené oblečenie na prispôsobenie meniacim sa podmienkam;
- nepremokavé oblečenie;
- slnečné okuliare a opaľovací krém;
- dostatočná zásoba vody;
- mapa a navigácia;
- stan, spacák a karimatka pri viacdňovom treku;
- ešus, varič a plynová kartuša pri vlastnom stravovaní.
Vodu odporúčame dopĺňať pri spoľahlivých prameňoch. Na trase sa nachádzajú pramene pri útulni medzi Škrčkovými jazerami, pri Zeleni vire a pri niektorých úsekoch pod Bobotovým Kukom.
Za celé dva dni sme nevideli ani jednu horskú chatu s občerstvením, preto si všetko treba poctivo priniesť na chrbte.
Sprievodca, ubytovanie a stravovanie
Počas túr na masíve Durmitor môžete tráviť noci v horskej chate na vysočinách strednej Čiernej Hory.
V chate budú poskytnuté všetky posteľné potreby, takže si môžete pohodlne oddýchnuť po dlhom, ale nádhernom dni turistiky. Večere budú podávané v chate.
Počas túr v Čiernej Hore je jedlo vždy miestne, čerstvé, domáce a výdatné.
Po dlhom dni v horách vás privítajú typické čiernohorské jedlá, ako sú syry a iné mliečne výrobky, sušené mäso, ryby, čerstvo upečený chlieb a pečivo a miestne ovocie a zelenina.
V miestnych podnikoch možno ochutnať aj kačamak, cicvaru, njegušský pršut a čiernohorské víno Vranac.
Dávanie sprepitného nie je na Balkáne také bežné a po túre v Čiernej Hore rozhodne nie je povinné. Ak ste však mali dobrý čas a dostali ste dobré služby od sprievodcu, môžete mu poďakovať sprepitným.
Doprava do Žabljaku
Cesta autom alebo autobusom zo Slovenska trvá približne 13 až 14 hodín.
Trasa vedie aj cez Srbsko, no počas jednej cesty sa podarilo dostať do Srbska približne za hodinu a na hranici so samotnou Čiernou Horou nenastali žiadne problémy.
Do Žabljaku možno cestovať taxíkom z Bijelo Polje, viac ako 100 kilometrov za 50 € pre päť osôb bez zjednávania.
Pri ceste vlakom Belehrad - Sutomore je vhodné kúpiť si miestenky, pretože kupé bývajú obsadené a cesta môže trvať výrazne dlhšie.
Po príchode do oblasti Durmitoru možno využiť autobus, taxík alebo vlastné auto. Vysoko položené miesta pri priesmyku Sedlo sú dostupné po horskej scénickej ceste.
Bezpečnostné odporúčania
- Na exponované úseky sa vydávajte iba s dostatočnou kondíciou a skúsenosťami.
- Výstup na Bobotov Kuk nie je vhodný pre malé deti ani pre turistov so strachom z výšok.
- Pri padajúcich kameňoch môže byť užitočná prilba.
- Na strmý zostup k Škrčkovým jazerám sa hodia trekingové palice.
- Pred odchodom skontrolujte búrkovú predpoveď a vyrazte skoro.
- Pri viacdňovom treku si naplánujte miesto nocľahu, pretože voľné spanie v prírode je zakázané.
- Na nemarkovaných chodníkoch používajte mapu a neodchádzajte bez orientačných skúseností.
- Nezabúdajte, že v Durmitore sa nenachádza občerstvenie na každej trase.
Fyzické výzvy pešej turistiky, najmä na náročnejších chodníkoch, často prinášajú psychologické výhody presahujúce samotnú túru.
Pešia turistika v čiernohorskom národnom parku Durmitor ponúka príležitosť odpojiť sa od mestského ruchu a zažiť skutočnú slobodu.
Zážitok z pohybu durmitorskou krajinou tempom chôdze umožňuje hĺbku spojenia, ktorú iné formy cestovania neposkytujú.
Každý krok odhaľuje nové detaily - jemný alpský kvet, meniacu sa štruktúru skalných útvarov a jemné zvuky vetra prechádzajúceho rôznymi druhmi vegetácie.
tags: #durmitor #turisticke #trasy