Martinské hole, ľudovo Martinky, sa nachádzajú v Lúčanskej Malej Fatre medzi mestami Martin a Žilina. Trasa na Martinské hole sa začína v Strečne pod hradom, kde sa dá pohodlne zaparkovať a občerstviť.
Okruh sa začína aj končí v Strečne a vedie na Martinské hole, kde sa zároveň stáča. Na 38 km trase vás čakajú prudké, ale aj tiahle stúpania a dlhé náročné zjazdy.
Martinské hole sú určené skôr len pre skúsených horských cyklistov. Veľké prevýšenie na relatívne krátkej dĺžke a vyššia technická náročnosť robia trasu nadpriemerne náročnou. Počítajte s tým, že na absolvovanie tohto výletu budete potrebovať aspoň 5 - 6 hodín.

Základné údaje o trase
| Údaj | Charakteristika |
|---|---|
| Dĺžka | 38 km |
| Čas | aspoň 5 - 6 hodín |
| Začiatok a cieľ | Strečno pod hradom |
| Typ bicykla | horský bicykel |
| Povrch | asfalt, spevnené lesné cesty, šotolina, kamenisté a technické chodníky |
| Náročnosť | nadpriemerne náročná |
| Najvyšší bod | Krížava, približne 1 451 m n. m. |
Trasa má minimum asfaltu, väčšina stúpaní vedie šotolinovými a lesnými cestami, zvyšok trasy prebieha v náročnom teréne.
Táto trasa s množstvom technických úsekov je vhodná iba pre horské bicykle. Na trase sú prudké, ale aj tiahle stúpania a dlhé náročné zjazdy.
Strečno ako východisko
Strečno je obec nachádzajúca sa na prielome Váhu v Malej Fatre. Presnejšie na ľavom brehu rieky Váh pod hradom Strečno. Jej nadmorská výška je 360 m.n.m. a susedí s obcou Nezbudská Lúčka.
Trasa na Martinské hole sa začína v Strečne pod hradom, kde sa dá pohodlne zaparkovať a občerstviť. Z parkoviska pokračuje po cykloznačke popri miestnych usadlostiach a začína mierne stúpať.
Povrch je zatiaľ asfaltový, po čase sa zmení na spevnenú lesnú cestu, ktorá prichádza pod Rakytie. Tam sa naskytá prvý z nádherných výhľadov na trase - z upraveného odpočívadla vidieť meander Váhu a hrad Strečno.

Výstup pod Rakytie a do sedla Javorina
Stúpanie sa ďalej zintenzívňuje, až prichádza možnosť oddychu na sedle Javorina.
Tento priesmyk v pohorí Lúčanskej Malej Fatry leží vo výške 710 m.n.m. nad obcou Strečno. Nachádza sa medzi vrchmi Rakytie a Grúň.
Sedlo Javorina ako dôležitá križovatka turistických chodníkov sa nachádza v severnej časti pohoria Malá Fatra. Leží vo výške 967 m.n.m. nad obcou Stráňavy len niekoľko kilometrov od Žiliny.
Zo Strečna do sedla Rakytie je to najjednoduchšie - od hlavnej poza hrad po červenej, za poslednými domami sú dve možnosti. Po cyklotrase (lesná cesta), alebo po červenej (strmšia lesná cesta).
Pokračuje sa po červenej značke opäť do prudkého kopca.
Úsek cez Saračníky a Úplaz
Na Saračníkoch sa mení značka na zelenú, ktorá vedie spevnenou lesnou cestou až nad Malú Kopu. Tam treba odbočiť vpravo, inak by sa výlet skončil v Martine.
Traverz po neznačenej ceste vás privedie na rázcestie cykloznačky a modrej turistickej značky, kde sa napojíte na cykloznačku.
Úplaz je vrchom ležiacim na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry, je to najsevernejší lúčnatý vrch v tejto oblasti. Po vrchole vedie značka, ktorá vás zavedie na Martinské hole.
Blízkym susedom Úplazu je Malý Minčol a Minčol.
Doteraz pohodové stúpanie, za Saračníkmi je ale najvýživnejší stupák tejto trasy, na Úplaz.
Najprv úplazenie rúbaňou (treba sa držať pravej strany), potom ešte strmšie dospelým, našťastie dosť riedkym lesom (značky sú husto na stromoch). Dá sa aj pokľučkovať keď treba.
Hlavne že je tadeto nakreslená cyklotrasa.
Napojenie na Martinské hole
Traverz po neznačenej ceste vás privedie na rázcestie cykloznačky a modrej turistickej značky, kde sa napojíte na cykloznačku. Vedie až na asfaltku na Martinské hole, po ktorej vás čakajú pred dosiahnutím strediska ešte asi tri kilometre.
Martinské hole sa nachádzajú vo výške 1 150 až 1 456 m n. m. Sú známe výbornými lyžiarskymi podmienkami a prekrásnym výhľadom na okolie, ktorý si nesmiete nechať ujsť.
Chata na Martinských holiach je horská chata, ktorá sa nachádza v pohorí Malá Fatra v centre lyžiarského strediska Martinské hole. Leží v nadmorskej výške 1250 m.n.m. v turistickom stredisku Lúčanskej Malej Fatry.
Mimo zimnej sezóny tam necítiť žiadny výrazný turistický záujem, ale aspoň sa v pokoji občerstvíte, budete to potrebovať.
Trasa sa totiž ešte len blíži k svojmu vrcholu, takže čakajte ďalšie stúpanie na Krížavu (1 451 m n. m.), ktoré sa končí príchodom na povestný lúčnatý hrebeň.

Krížava a výhľady z hrebeňa
Krížava je zaraďovaný k tým menej výrazným vrchom Malej Fatry. Dosahuje nadmorskú výšku 1456,7 m.n.m. a presnejšie leží na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry medzi vrcholmi Martinských holí.
Tento vrch sa nachádza v časti hrebeňa, ktorá je aj vďaka výhľadom považovaná za najatraktívnejšiu.
Samotný vrchol poskytuje kruhový výhľad na Žilinskú a Turčiansku kotlinu.
Pri vysielači sa napojíme na červenú turistickú značku vedúcu na Veľkú lúku, Vidlicu a Veterné.
Je dobré mať po ruke foťák kvôli jedinečným a nezabudnuteľným záberom okolitej prírody.
Pri vysielačoch sa treba držať červenej značky, ktorá vás privedie späť až na sedlo Javorina.
Hrebeňový úsek cez Zázrivú a Minčol
Pred tým však ešte prichádza úsek kosodreviny a Zázrivá (1 394 m n. m.), odkiaľ sa núka nádherný kruhový výhľad na Žilinu, vodné dielo aj Martin.
Ďalej vás čakajú zjazdy, ktoré si skúsení jazdci určite vychutnajú.
Zo Zázrivej na sedlo pod Minčolom pôjdete dole korenistým a kamenistým povrchom, preto si dajte pozor a vyberte dobrú stopu.
V nadmorskej výške 1285 m.n.m leží sedlo Okopy, na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Nachádza sa medzi vrchmi Minčol a Malý Minčol, prechádza ním medzinárodná turistická trasa z Krížavy do Strečna.
Minčol so svojou nadmorskou výškou 1363,9 m.n.m. leží na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Vrcholom prechádza viacero turistických ciest, ktorými sa dá pokračovať na okolité vrchy.
Susednými vrcholmi je Dlhá lúka, Zázrivá a tiež vrch Krížava.
Priamo na Minčol bude treba bicykel tlačiť asi 200 metrov, odmenou vám však bude úžasná panoráma z vrcholu.

Zjazd cez Úplaz a Rázsošnú
Po červenej pokračuje zjazd okolo dela, ktoré je spomienkou na boje SNP, až na sedlo Javorina cez Úplaz a Rázsošnú.
Pripravte sa na korenistú pasáž, ktorá dá zabrať aj skúseným bikerom.
Na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry sa rozprestiera sedlo Prašivé, vo výške 1220 m.n.m.
V nadmorskej výške 1304,9 m.n.m. sa vypína vrch Dlhá lúka. Leží na hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Susednými vrchmi sú Minčol, Zázrivá a Krížavy.
Tento lúčnatý vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry leží v nadmorskej výške 1394,2 m.n.m. a jeho severným susedom je Krížava.
Náročný zjazd zo sedla Javorina do Strečna
Nasleduje krásny zjazd po modrej zo sedla Javorina.
Trasa sa na začiatku vinie po vrstevnici, neskôr sa však zlomí do poriadneho padáka.
Ďalej klesá vrstevnicovým singletrackom na sedlo pod Kojšovou, kde sa napojí na žltú značku smerujúcu do Strečna.
Na zjazde treba počítať s koreňmi, kameňmi a prudkými pasážami. Dobrá stopa, primeraná rýchlosť a funkčné brzdy sú dôležité počas celého klesania.
Veľké prevýšenie na relatívne krátkej dĺžke a vyššia technická náročnosť robia trasu nadpriemerne náročnou.
Terén, výbava a bezpečnosť
Pred samotným výstupom je vhodné si skontrolovať výbavu. Odporúča sa horský bicykel, keďže trasa obsahuje úseky so strmým stúpaním a náročnejším terénom.
- Trasa je vhodná iba pre skúsených horských cyklistov.
- Počítajte s prudkými aj dlhými stúpaniami.
- Na trase sa nachádzajú dlhé náročné zjazdy.
- Väčšina stúpaní vedie po šotolinových a lesných cestách.
- Technické úseky si vyžadujú zvýšenú opatrnosť a dobrú voľbu stopy.
- Na absolvovanie výletu si vyhraďte aspoň 5 - 6 hodín.
Chodník môže byť po daždi vymytý vodou, môžu sa na ňom nachádzať popadané stromy a niektoré úseky môžu byť problémom aj pre celoodpružený bicykel.
Danú cyklotrasu preto absolvujte podľa vlastného uváženia.
Trasa v zimných podmienkach
Ak by ste zvažovali zimnú túru, nevyrážajte bez predošlých skúseností z pochodov v tejto oblasti.
Trasa hrebeňa je dobre značená, ale v zimných mesiacoch môže byť orientácia a rýchlosť pochodu v tomto pohorí značne obmedzená.
Medzi sedlami Rakytie a Javorina zasnežená zvážnica, len jedny zafúkané staré stopy, ale príliš na široko.
Čím vyššie, tým viac snehu, hore som dokonca rozmýšľal, že si zalyžujem lesom zo zvážnice na zvážnicu.
Trochu väčší problém v zime je vyššie, kde sa sklon síce zmierni, ale ide sa mladinou. Značka nikde, chodník nikde, konáre po zem a blízko seba.
Ale stačí sa držať hrebeňa.
Medzi Minčolmi a Hoľami niet čo hovoriť, tvrdá a rovná stopa, len troška hrboľatá.
Martinské hole v širšom kontexte hrebeňovky
Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry má začiatok vo Fačkovskom sedle, prechádza Martinskými hoľami a končí v dedinke Strečno pri rieke Váh, pod ruinami starého a nového strečnianskeho hradu.
Samotný hrebeň čo do terénu, predstavuje nie úplne najjednoduchšiu turistiku v dĺžke cca. 50km.
Možno povedať, že chodník hrebeňovky je vedený akoby naprieč menšími hrebeňmi. Neustále klesá a stúpa, tak ako prekračujete jednotlivé priečne hrebienky.
Môže to byť značne vysiľujúce.
Na hrebeňovke Lúčanskej Malej Fatry by mal byť každý horal nadmieru spokojný. Divoká príroda, pokoj, žiadne masy.
Ak sa radi túlate a prespávate pod holým nebom, prípadne zostávate radi odkázaní sami na seba, Lúčanská Malá Fatra je tou pravou destináciou pre vašu dovolenku na Slovensku.
Po trase hrebeňovky Lúčanskej Malej Fatry to dokladuje niekoľko dovolenkových centier, historická prítomnosť SNP (aj v podobe niekoľkých diel) a spomínané hrady.

Výhľady a zaujímavé miesta
Červeno značený chodník poskytuje stále niečo zaujímavé. Najmä skutočnú a neporušenú divočinu.
Hrebeň Martinských holí ponúka výhľady na Žilinskú a Turčiansku kotlinu, Martin, Žilinu, vodné dielo, Malú Fatru aj Veľkú Fatru.
Na trase sa nachádza delo, ktoré je spomienkou na boje SNP.
Samotný vrchol poskytuje kruhový výhľad na Žilinskú a Turčiansku kotlinu.
Martinské hole sú známe výbornými lyžiarskymi podmienkami a prekrásnym výhľadom na okolie, ktorý si nesmiete nechať ujsť.
Možnosti ďalších trás na Martinské hole
Výstup z Martina
Cyklotrasu začíname v Martine na Podstráňach pod Martinskými hoľami pri dolnej stanici starej lanovky.
Orientácia je jednoduchá, stačí sa držať žltej turistickej značky alebo červenej cyklotrasy.
Je to kamenistá zvážnica, po ktorej sa dostaneme až na asfaltku, ktorá vedie z Vrútok na Hole až k vysielaču Krížava.
Najstrmších je prvých 500 m, tie dajú zabrať.
Potom je to už „iba“ 7km do kopca, takže občas treba zastať, nabrať energiu a pokochať sa prekrásnymi výhľadmi.
Na Hodinovke nám delo, ktoré tu ostalo z čias SNP, pripomenie pohnuté udalosti tohto kraja.
Zvážnica končí na asfaltke, ktorá nás dovedie až k chatám na Holiach.
Tu je to správne miesto dať si prvé občerstvenie.
Výstup z Vrútok
Ťažká trasa vás dovedie z Vrútok až na Matinské hole, presnejšie k vysielaču na vrchole Krížavy (1451 m n. m.).
Výstup nepatrí k najjednoduchším, no určite sa oplatí ho kvôli neuveriteľným výhľadom absolvovať.
Začínate vo Vrútkach pred autokempom Turiec.
Na ypsilónke sa dáte vľavo a po asfaltke budete pokračovať stále v priamom smere.
Trasa je dobre značená „céčkami“ - nezablúdite.
Následne budete pri zákazovej tabuli (pre autá) odbočovať prudko doprava.
Cesta už bude asfaltku pripomínať len miestami - jedná sa skôr o lesnú cestu, ktorá bola kedysi vybetónovaná.
Táto cesta (oficiálna cyklotrasa č. 2420) sa na dlhšiu dobu stane vašou jedinou spoločníčkou.
Cesta hore patrí do kategórie nekonečných, miestami kritických výšľapov a vás čakajú kilometre takejto maratónskej zábavy.
Rozhodne vám odporúčame sa na tento úsek psychicky pripraviť.
Jediné miesto, kde by ste mohli nesprávne odbočiť je križovatka ciest Pod Kalužnou vo výške približne 1100 metrov.
Netreba sa obávať, pôjdete doprava, stále smerom do kopca.
Po chvíli trápenia sa konečne ocitnete na Martinských holiach.
Doprajte si dlhšiu prestávku, urobte pekné fotky a vydajte sa doprava akoby smerom nad chaty po žltej, resp. modrej turistickej značke.
Vyšliapete ešte zopár zákrut a ocitente sa pod obrovským vysielačom.
Za ním sa napojte na červenú turistickú značku - tá vás dovedie až k vrcholu Krížavy, z ktorej sa vám naskytne prekrásny výhľad smerom na Vrútky, Martin, Sučany, Turany a samozrejme Váh.
Pri ceste naspäť odporúčame odbočiť z trasy a vybehnúť aj na neďaleký vrchol Veľkej lúky (1471 m), z ktorej si zase vychutnáte výhľad na celú Rajeckú dolinu a Strážovské vrchy - vyplatí sa to.
Výhodou trás s radikálnymi výšľapmi je to, že po dosiahnutí najvyššieho bodu trasy viete, že pri ceste späť budete už iba klesať.
Vracať sa budete rovnakou cestou akou ste vyšli hore, tentokrát však „Pod Kalužnou“ odbočíte na zvážnicu a chodník, ktorý kopíruje žltú turistickú značku.
Klesať budete cez Hodinovku, chatovú oblasť Osikové až budete mať po ľavej ruke hotel Grandis.
Za ním odbočíte doľava na cyklotrasu č. 8423.
Čaká vás príjemná cesta po vrstevnici, ktorá vás dovedie až k odbočke, ktorou ste vyšli na Martinské hole.
Výstup z Valčianskej doliny
Cykloturistika je stále populárnejším spôsobom, ako spoznávať krásy slovenskej prírody.
Jednou z atraktívnych trás je cesta z Valčianskej doliny na Martinské Hole, ktorá kombinuje výzvu pre telo s odmenou v podobe nádherných výhľadov a skvelým športovým výkonom.
Pred samotným výstupom je vhodné si skontrolovať výbavu.
Z Valčianskej doliny vedie cesta najprv po asfaltovej ceste smerom na dedinku Valča, kde pred dedinou odbočte do borovicového lesa.
Tu sa začne stúpanie po lesných cestách, ktoré vás zavedú na známu cestu v Turci s názvom Tankodrom.
Tankodrom je obľúbený medzi cyklistami pre svoje podmienky.
Prvou z nich je Rozhľadňa pod Bokšínom.
Táto rozhľadňa ponúka nádherný výhľad na Turiec, Veľkú Fatru a mesto Martin.
Je to ideálne miesto na prvú krátku prestávku.
O niečo ďalej, nad dedinkou Bystrička, sa nachádza druhá rozhľadňa - Rozhľadňa nad Bystričkou.
Rovnako ako tá predchádzajúca, aj táto ponúka výhľady na Turiec, Veľkú Fatru a mesto Martin.
Po prekonaní tankodromu a návšteve rozhľadní sa cesta znovu stáva náročnejšou, najmä počas záverečného stúpania na Martinské Hole.
Pri prvom stúpaní vás čaká serpentínová cesta s prudším stúpaním, ktorá preverí vašu vytrvalosť a kondíciu.
Väčšina tejto cesty je kamenistá, čo si vyžaduje zvýšenú opatrnosť a techniku jazdy.
Približne v tretine cesty natrafíte na altánok, ktorý je ideálnym miestom na oddych.
Po zvládnutí tejto časti stúpania sa blížite k Martinským Holiam, ktoré sú obľúbenou destináciou turistov i cyklistov vďaka svojej nadmorskej výške 1 456 metrov.
Na vrchole sa môžete občerstviť v horskej chate Javorina, ktorá je známa nielen svojím príjemným prostredím a ponukou tradičných jedál, ale aj úchvatnými výhľadmi.
Z terasy chaty Javorina sa vám naskytne pohľad na mesto Martin, región Turiec, Krivánsku časť Malej Fatry a pri dobrom počasí dokonca aj na Vysoké Tatry.
Hrebeňový variant smerom do Valčianskej doliny
Cestu späť môžete absolvovať dvoma spôsobmi:
- Pre milovníkov adrenalínu je tu možnosť pokračovať po hrebeni Malej Fatry k vrcholu Veterné až k sedlu Maríková a tak si vychutnať zjazd naspäť do Valčianskej doliny k chatám Woodpark.
- Je dôležité držať sa cesty, prípadne našou mapou, aby sa nestalo, že zídete do nesprávnej doliny nakoľko po ceste stretnete množstvo odbočiek do lesných ciest.
Praktické upozornenia pred štartom
Na trase sa môžu meniť podmienky podľa počasia, ročného obdobia a aktuálneho stavu lesných ciest a chodníkov.
Popísaná trasa môže byť rozbitejšia ako v pôvodnom opise.
Chodník vymytý od vody, popadané stromy a to je niekedy problém aj pre celo odpružený bicykel.
Danú cyklotrasu preto absolvujte podľa vlastného uváženia.