Dobrá Voda: turistická mapa, prístup a zrúcanina hradu v Malých Karpatoch

Dobrá Voda je jeden z ďalších hradov, ktoré je možné navštíviť na západe Slovenska. Dobrá Voda sa nachádza na úpätí Malých Karpát, neďaleko Trnavy, nad Brezovou pod Bradlom.

Hrad sa nachádza v malebnej krasovej oblasti v prírodnej rezervácii Slopy v prevažne borovicovom poraste alebo listnatom poraste nad Dobrovodskou kotlinou. Jeho poloha na skalnom výbežku v hornatom teréne ho predurčovala do úlohy strážneho hradu.

Turistická mapa hradu Dobrá Voda

Dobrá Voda na turistickej mape

Prístup je možný z viacerých smerov:

  • Z Dobrej Vody: Z autobusovej zastávky pri kostole po (0701) popri fare s pamätnou tabuľou a izbou Jána Hollého cez cintorín s jeho hrobom v hornej časti vľavo.
  • Krasovou oblasťou popri židovskom cintoríne asi 15 minút na odbočku k hradu.
  • Z Hradišťa pod Vrátnom: Zo železničnej zastávky po bezvodou dolinou do kopca na rázcestie s červenou značkou.
  • Odtiaľ po červenej cez vrch Slopy asi 30 minút k odbočke k hradu v borovicovom lese.
  • Z Brezovej pod Bradlom: Od stanice a po nej dolinou na juh.
  • Po asi 20 minútach značka vystúpi na hrebeň a pokračuje až k hradu.

K rozsiahlej zrúcanine Dobrá Voda sa dostaneme z obce Dobrá Voda. Východiskovým bodom môže byť obecný kostol, kde je možné zaparkovať, prípadne autom pokračujeme úzkou asfaltovou cestičkou nahor až dôjdeme k veľkému cintorínu, kde je menšie parkovisko.

Z obce na hrad vedú dve značky: modrá a červená. Obe sa v blízkosti zrúcaniny spájajú a do areálu hradu vstupujú spoločne.

Od dedinského kostolíka nasledujte červenú turistickú značku hore kopcom, ktorá vás privedie až k miestnemu cintorínu. V ňom sa môžete pristaviť pri náhrobku nášho národovca Jána Hollého.

Hornou bránou potom vstúpite do lesa, kde vás bude červená značka viesť miernym stúpaním. Asi po desiatich minútach chôdze uvidíte po ľavej strane niekoľko opustených hrobov - zvyšok židovského cintorína.

Pokračujte po ceste, ktorá vás dovedie až k rozľahlej hradnej zrúcanine. K hradu vedie červená turistická cesta z dedinky Dobrá Voda do Brezovej pod Bradlom.

Prehľad prístupových trás

Východiskové miestoTrasaCharakteristika
Dobrá VodaČervená alebo modrá značkaTrasa cez cintorín, hrob Jána Hollého a zvyšok židovského cintorína
Hradište pod VrátnomČervená značka cez vrch SlopyPrístup z lesného prostredia a od železničnej zastávky
Brezová pod BradlomTrasa dolinou a po hrebeniPrístup od stanice smerom na juh

História hradu Dobrá Voda

Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v 13. storočí, v hornatom teréne na skalnom výbežku, na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát.

V roku 1262 daroval uhorský kráľ Belo IV dediny Osuské, Hradište pod Vrátnom a zaniknutý Ropov nachádzajúce sa na západnej strane Malých Karpát hlohoveckému panstvu.

Na ochranu horského priesmyku vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1294 a 1316. Dobrá Voda bola vystavaná na prelome 13. a 14. storočia, na ochranu horského priesmyku, ktorý chránil hlohovecké panstvo pred vpádmi.

Jeho zakladateľom bol prívrženec Matúša Čáka magister Aba Veľký. Jeho majiteľom bol vtedajší prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho - Aba Veľký.

Pôvodne hrad niesol meno Dobrý kameň, maďarsky Jókő. Dobrovodský hrad sa v historických prameňoch uvádza aj pod názvami 1263 Jokw, 1316 Joku, 1394 Bona Aqua a 1436 Dobra Woda.

Neskôr prevzal názov po dedine v podhradí pomenovanej po výdatnom prameni vody. Pôvodne sa hrad volal „Dobrý kameň“, ale neskôr bol hrad premenovaný podľa podhradia, ktoré si dalo názov podľa prameňa dobrej vody, ktorý bol známy široko-ďaleko.

Najstaršia stavebná podoba

Najstaršou časťou hradu bola štvorhranná veža, ku ktorej bol neskôr pristavaný pozdĺžny palác ukončený druhou menšou vežou.

Najstaršou časťou hradu bola štvorhranná veža, ku ktorej bol v minulosti pristavaný aj palác.

Hrad sa rozvíjal postupne a jeho obranný systém sa v priebehu stáročí rozširoval o ďalšie opevnenia, veže, bašty a hospodárske objekty.

Majitelia a rozširovanie opevnenia

Roku 1316 hrad obliehal, získal a do roku 1320 vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Hrad sa v 14. storočí nakoniec aj tak stal majetkom Matúša Čáka.

Potom bol až do konca 14. storočia kráľovským majetkom, keď ho kráľ Žigmund daroval Ctiborovi z Ctiboríc. Hrad rýchlo menil majiteľov a počas niekoľkých storočí ho vlastnil ešte Ctibor zo Ctiboríc.

Počas trvania jeho vlastníctva bol hrad rozšírený o nové opevnenie na juhovýchode zakončené kaplnkou s obdĺžnikovou vstupnou budovou.

Rodu Ctiborovcov patril hrad až do roku 1434, keď rod vymrel v mužskej línii Ctiborom II. Dva roky neskôr ho Žigmund daroval inému svojmu obľúbencovi Michalovi Orságovi.

Michal Orság zlepšil obranyschopnosť hradu. Orságovci zlepšili ochranu predhradia postavením delovej bašty a postavením barbakanu.

Tento rod pravdepodobne pristavil počas tureckého nebezpečenstva dolný hrad s troma baštami a hospodárskymi budovami.

V roku 1567 zomrel Krištof Orság, posledný mužský potomok rodu, a hrad sa opäť dostal do majetku koruny.

Panstvo bolo predané v roku 1583 chorvátskemu bánovi Krištofovi Ungnádovi zo Sonnecku. Neskôr sa vďaka jeho dcére dostal do rodu Erdődyovcov, ktorí ho vlastnili ako poslední.

Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie sa hrad dostal do rúk významného rodu Erdődyovcov. Za ich obdobia hrad začal chátrať.

Požiar a zánik hradu

Za povstania Františka II. Rákócziho v roku 1703 bol hrad veľmi poškodený a následne bol opravený.

V 18. storočí však hrad zachvátil požiar a nepodarilo sa ho už obnoviť. V roku 1762 celý objekt vyhorel a odvtedy chátra.

Hrad v 18. storočí vyhorel a začal chátrať. Podobne ako množstvo iných ruín v Malých Karpatoch sa pomaly rozpadáva.

Čo zostalo zo zrúcaniny

Z hradu sa do súčasnosti zachovali zvyšky obidvoch veží, obvodové múry i delová bašta. Zachovali sa aj základy hospodárskych budov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vstupnej brány.

Z troch bášt dolného hradu dve ešte existujú a zachovali sa základy hospodárskych budov v blízkosti vstupnej brány.

Dnešný chodník ústi do hradu mimo pôvodného vstupu, popri veľkej pomerne dobre zachovanej delovej bašte. Sú na nej badateľné delové strieľne.

Vedľa bašty je veľká priehlbina, ktorá je tiež poslednou pamiatkou po druhej delovej bašte a vstupnej bráne.

Z tretej bašty sa zachovala malá časť muriva, beznádejne stratená v hustom poraste pokrývajúcom dolný hrad. Z ostatného opevnenia dolného hradu nás vítajú len nesúvislé úseky muriva, roztrúsené v poraste.

Chodník už nerešpektuje pôvodnú komunikáciu, skracuje ju a popri nepatrnom zvyšku predbránia stúpa dierou v murive priamo do horného hradu.

Ruiny hradu Dobrá Voda v lese

Horný hrad a veže

Z obdĺžnikovej budovy horného hradu, ktorá slúžila aj na ubytovanie hradnej posádky, sa zachovala len vonkajšia stena so zvyškami kozuba a komína na vnútornej strane a štrbinovým okienkom.

Priestor jadra hradu obkolesuje obvodový múr so zachovanou ochodzou a pôvodnými strieľňami.

Jadru a aj celému hradu dominujú torzá oboch veží zvierajúcich palác. Z väčšej severozápadnej veže sa zachovala len čelná stena v pôvodnej výške, ostatné tu existujú ešte do výšky prvého poschodia.

Na múroch veže sa zachovala časť gotickej klenby, posledný zvyšok architektonickej nádhery hradu.

Aj múry horného predhradia, pôvodná ochodza a strieľne sú pomerne dobre zachovalé. Tiahle predhradie uzatvára budova bývalej kaplnky, oddelená od ostatného priestoru priečkou.

Dnes je tu možné stále vidieť najvýraznejšie architektonické črty tejto stavby - väčšia štvorhranná veža a menšia veža.

Turistická prechádzka k hradu

Trasa z obce Dobrá Voda vedie prevažne lesom a miernym stúpaním. Prístupová cesta prechádza krasovou oblasťou a borovicovým porastom.

Od dedinského kostolíka nasledujte červenú turistickú značku hore kopcom, ktorá vás privedie až k miestnemu cintorínu.

V cintoríne sa nachádza hrob Jána Hollého. Pri trase sa nachádza aj zvyšok židovského cintorína s niekoľkými opustenými hrobmi.

Ďalej pokračuje chodník lesom, až kým nedôjde k rozsiahlej zrúcanine hradu. Obe značky, modrá a červená, sa v blízkosti zrúcaniny spájajú a do areálu hradu vstupujú spoločne.

Hrad je vhodným cieľom na nenáročnú prechádzku. Krásne miesto a ľahká prechádzka patria medzi často oceňované stránky návštevy.

Príjemná prechádzka je možná aj počas slnečných zimných dní. Parkovisko pri kúpalisku je platené prostredníctvom SMS. K dispozícii je aj toaleta.

Okolie hradu Dobrá Voda

Dobrá Voda však nie je jedinou zaujímavosťou tohto kraja. Hneď v podhradí sa nachádza múzeum.

V Brezovej pod Bradlom je zase možné navštíviť mohylu M. R. Štefánika.

Katarínka

Katarínka sa nachádza vo vzdialenosti 8,2 km, čo predstavuje čas 1:50 pešo.

Sú to ruiny starobylého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, odtiaľ názov Katarínka.

Naposledy priradil Vlastivedný slovník obcí na Slovensku tento objekt k obci Naháč. Tak robili i starší topografi a historici, Korabinský, Fenyes, Bel, Jedlička a i.

Katarínka však patrila a patrí do katastra obce Dechtice, hoci leží v jeho najzápadnejšom výbežku a bližšie k obci Naháč, odkiaľ ju je teraz najlepšie vidieť a odkiaľ je k nej najľahší prístup.

Ruiny kláštora Katarínka v Malých Karpatoch

Planinka

Planinka sa nachádza vo vzdialenosti 5,2 km, čo predstavuje čas 1:04 pešo.

Planinka je rekreačné zariadenie sídliace v bývalom poľovníckom kaštieli z 18. storočia, nachádzajúce sa na samote v lesnom prostredí Malých Karpát neďaleko Trnavy.

Dnes sú priestory využívané na usporiadanie rôznych pobytov, eventov a spoločenských podujatí.

Ubytovanie je poskytované v turistickej ubytovni s kapacitou 100 lôžok, maximálne 160 lôžok.

Ďalšie výletné ciele

Neďaleko sa nachádza aj kaštieľ v Dolnej Krupej alebo Smolenický zámok, ktorý sa vypína na unikátnom krase.

V ňom sa nachádza jaskyňa Driny. Zaujímavá je aj návšteva historického centra Trnavy alebo kúpeľov Smrdáky.

Hrad Dobrá Voda a jeho história

tags: #dobra #voda #turisticka #mapa