Žiarska dolina patrí k najvyhľadávanejším dolinám južnej strany Západných Tatier. Celá oblasť je súčasťou Tatranského národného parku.
Žiarska dolina je situovaná na Liptovskej strane Západných Tatier, nad obcami Smrečany a Žiar, 12 km od Liptovského Mikuláša. Preteká ňou potok Smrečianka.

Charakteristika Žiarskej doliny
Dolinou vedie modro-značený turistický chodník (1:30 hodiny) a asfaltová cesta v dľžke 6 km končiaca pri Žiarskej chate.
Žiarská chata stojí v hornej časti doliny. Je vyhľadávaná najmä nenáročnými turistami a rodinami s deťmi - ktorí tento výstup zvládnu bez problémov.
Žiarska chata (1325 m.n.m.) je vstupnou bránou do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách. Je jedinou vysokohorskou chatou v Západných Tatrách z liptovskej strany.
Je nielen miestom oddychu a základňou pre nástup vysokohorských túr, ale aj miestom, ktoré prispelo k záchrane nemála ľudských životov.
Dolinou vedie 6 km dlhá asfaltová cesta až po chatu a turistický chodník vhodný pre rodinné výlety po modrej značke v trvaní približne 1:30 hod.
Žiarska chata
Žiarska chata bola v roku 2006 kompletne zrekonštruovaná. V súčasnosti je v plnej prevádzke a poskytuje svojím návštevníkom kompletné ubytovacie a stravovacie služby.
Žiarska chata
Symbolický cintorín
Šarafiové vodopády
Medvedia štôlňa
Salaš Žiar
Kolobežky
Cykloturistika a horská cyklistika
Viac informácií na Žiarska dolina - leto
Turistické trasy zo Žiarskej chaty
Zo Žiarskej chaty ďalej vedú turistické trasy do Smutného sedla (1:50 hodiny), Žiarskeho sedla (1:45 hodiny) na Baranec (3:30 hodiny), Plačlivé (2:20 hodiny), Ostrý Roháč (3:25 hodiny), Baníkov (2:45 hodiny) a Volovec (4:20 hodiny).
Vysokohorské turistické trasy nájdete na Žiarska dolina - Turistika.
V lete je táto lokalita vhodným východiskom na podnikanie vysokohorských túr a pešiu turistiku v oblasti Žiarskej, Veľkej a Bobroveckej doliny, na vrcholy Roháčov, Baníkova a Baranca.
| Trasa | Čas |
|---|---|
| Smutné sedlo | 1:50 hodiny |
| Žiarske sedlo | 1:45 hodiny |
| Plačlivé | 2:20 hodiny |
| Baníkov | 2:45 hodiny |
| Baranec | 3:30 hodiny |
| Ostrý Roháč | 3:25 hodiny |
| Volovec | 4:20 hodiny |
Aktivity v lete a v zime
V zime ponúka skialpinistické túry, možnosť bežeckého a zjazdového lyžovania v blízkom lyžiarskom stredisku Žiar-Dolinky (1 km).
Kto chce aktívne oddychovať obkolesený prekrásnou prírodou, môže brázdiť lesné zvážnice na horskom bicykli, alebo obdivovať podhorie z konského chrbta.
Z lokality je možné podnikať výlety za poznávaním historických pamiatok Liptova (Liptovský Mikuláš (7 km), Múzeum liptovskej dediny Pribylina (20 km)), na návštevu Demänovských jaskýň (15 km) a termálnych kúpalísk Aquapark Tatralandia, Bešeňová a Liptovský Ján.

Pamiatky a miesta v okolí
V tesnej blízkosti hotela Spojár je postavený pamätník hrdinom SNP. V roku 2005 ho poctil svojou návštevou aj priamy účastník SNP, na počesť ktorého boli usporiadané malé oslavy.
Počasie a snehové podmienky v Žiarskej doline
Po bezútešnom decembri s nedostatkom zrážok a nekonečných inverzií sa na úplnom konci roka karta obrátila. Aspoň trochu.
Zlom nastal v noci zo soboty na nedeľu (28.12) kedy nad Slovensko začal prúdiť veľmi chladný a vlhký vzduch od severozápadu.
Koniec roka 2019 bol konečne v znamení zimy. Počas víkendu 28/29. decembra pretrvávalo veľmi chladné počasie. Teploty vzduchu boli v rozpätí od -17 do -7°C. V nedeľu sa po viacerých dňoch sneženia konečne ukázalo slnko.
So starým rokom 2018 sme sa rozlúčili víkendom počas ktorého prevládalo oblačné miestami hmlisté počasie vo všetkých našich pohoriach. V nedeľu nás potešil mierny snehový prídavok, ktorý obohatil na toto obdobie priemernú snehovú pokrývku, o 5 až 15 cm nového snehu vo všetkých pohoriach.
Koncom januára sa po viacerých dňoch, ba dokonca týždňoch bez výraznejšieho sneženia, začala situácia konečne meniť. Snežilo vo všetkých polohách, pričom napadlo do 20 cm nové snehu.
Počas víkendu 1/2.februára sa však začalo silno otepľovať a hranica sneženia sa zdvihla až na 1800 m n.m.
Po silnom ochladení 13 - 14. Koncom januára sa po viacerých dňoch, ba dokonca týždňoch bez výraznejšieho sneženia, začala situácia konečne meniť.
Silné oteplenie spred týždňa vrcholilo cez víkend - v sobotu (23.1). Teplé južné prúdenie prinieslo intenzívne zrážky najmä v južných pohoriach - vo Veľkej Fatre a predovšetkým v Nízkych Tatrách.
Škoda len, že do cca 1400 m väčšinou v podobe dažďa.
Studený arktický vzduch zo severu pre zmenu vystriedalo južné prúdenie s výrazným oteplením. Spolu s ním do našej oblasti dovialo aj prach a piesok zo saharskej oblasti.
Ten je síce nepatrne viditeľný voľným okom v podobe oparu nad horizontom, ale na zem nedopadol a sneh tak zostal žiarivo biely.
Po prechode studeného frontu počas štvrtka (4.3) sa situácia v slovenských horách výrazne zmenila. Po predchádzajúcich veľmi teplých dňoch (pondelok - štvrtok) sa ochladilo, čo sa naplno prejavilo počas piatka a v nasledujúcich dňoch.
Teplota klesla približne o 15°C.
Po perióde výdatného sneženia, ktoré trvalo spolu tri dni, napadlo v Západných a Vysokých Tatrách do 50cm nového snehu.
Dnes ráno, 20. marca 2020 nastala rovnodennosť, čo znamená že sa začala astronomická jar. Počasie na horách tomu v posledných dňoch aj zodpovedalo, na horách bolo prevažne slnečné a teplé počasie.
Na celom území Slovenska je inverzné počasie. Hranica hmly kulminuje vo výške 1700 - 1800 m.n.m.
Lavínové nebezpečenstvo a bezpečnosť
Zvýšené lavínové nebezpečenstvo
Je 25. marca 2021, presne 12 rokov od najničivejšej lavíny za posledných 100 rokov v Žiarskej doline.
Dnes, 25. marca, si pripomíname 10 rokov od pádu jednej z najväčších lavín v priestore slovenských Karpát.
Dňa 25. marca 2009, v čase medzi 10-tou až 11-tou hodinou sa v Žiarskej doline v Západných Tatrách zosunula lavína obrovských rozmerov.

Vznik Horskej služby je úzko spätý s rozvojom turizmu v Západných Tatrách, ako aj v ostatných slovenských horstvách.
Prudký rozvoj turistiky, lyžovania, horolezectva v priebehu tohto storočia sa neobišiel bez úrazov a tragédií.
Tento fakt podnietil vznik organizácie, ktorá by sa starala o bezpečnosť návštevníkov na horách, a to nielen na báze amatérskej, dobrovoľnej, ale i profesionálne.
Na základe skúseností Tatranskej horskej služby, ktorá pri Mestskom národnom výbore Vysoké Tatry pracovala od roku 1950, vznikla v roku 1954 celoštátna organizácia Horská služba, ktorá bola začlenená do systému Československej telovýchovnej organizácie.
Činnosť Horskej služby v Západných Tatrách začala v máji 1954 na severnej strane horstva.
Na profesionálnej báze pracovali dvaja pracovníci: Karol Doboš - náčelník oblasti a Michal Daňo - terénny pracovník.
O rok neskôr vznikol okrsok Horskej služby aj na južnej strane, tzv. Liptovské hole.
Založila ho skupina športovcov - turistov z Liptovského Hrádku.
Vedúcim sa stal Ján Odskoč, pričom obidva okrsky tvorili jednu oblasť.
prvým predsedom oblasti Horskej služby Západné Tatry sa stal Ľudovít Hubáň.
V roku 1957 náčelník Karol Doboš odišiel, na jeho miesto nastúpil Michal Daňo.
Za terénneho pracovníka Július Žiška.
V roku 1959 bol vybudovaný dom Horskej služby na Zverovke.
V roku 1963 sa stáva profesionálnym pracovníkom na južnej strane Adam Juráš, po jeho odchode Ján Dzuroška.
Ako prvá záchranná stanica na južnej strane horstva bola v rokoch 1967-1969 vybudovaná Záchranná služba v Žiarskej doline pri Žiarskej chate.
V máji 1983 bola Horská služba v Západných Tatrách rozdelená na dva samostatné celky: Horská služba v Západných Tatrách - sever a Horská služba v Západných Tatrách - juh.
Pre Horskú službu v Západných Tatrách - juh bol náčelníkom menovaný Ján Dzuroška a terénnym pracovníkom Eduard Dzuroška.
Náčelníctvo Horskej služby v Západných Tatrách - juh je v dome Horskej služby pod Žiarskou dolinou.
Tento objekt bol rekonštruovaný v roku 1992.
Prvá záchranná práca vrtuľníkom v Západných Tatrách bola zaznamenaná 31. 8. 1975.
Priamo zo severnej steny Ostrého Roháča bol zachránený horolezec, pričom celá akcia od telefonického privolania vrtuľníka letiaceho z popradského letiska trvala 35 minút.
Rady profesionálnych pracovníkov oblasti Západné Tatry - juh v roku 1992 rozšíril Ján Žiška.
Počas činnosti Horskej služby jej pracovníci zasahovali mnohokrát.
Napriek preventívnym výstrahám, upozorneniam a konštatovaniam o nebezpečenstvách v horách, profesionálni znalci hôr sa neustále stretávajú s ľahkovážnosťou a podceňovaním situácií zo strany turistov - návštevníkov.
Pomoc Horskej služby prišla, žiaľ, neskoro pri 49 smrteľných úrazoch.
Okrem toho, za uvedené obdobie bolo ošetrených 1490 ťažkých a 3400 ľahkých poranení, po nezvestných turistoch sa pátralo 348-krát.
Rýchlym zásahom po páde lavíny bolo zachránených 9 lyžiarov, vrtuľník zasahoval 23-krát.
V marci roku 1994 bola zaznamenaná jedna z najťažších záchranných akcií v histórii Horskej služby v Západných Tatrách, v doline Parichvost: pátracia akcia po bývalom federálnom ministrovi životného prostredia Jozefovi Vavrouškovi a jeho dcére Petre, ktorí zahynuli v centrálnom žľabe Jaloveckého sedla.
Tiesňové volanie: 18 300
Praktické informácie pre návštevníkov
Žiarska chata bola v roku 2006 kompletne zrekonštruovaná. V súčasnosti je v plnej prevádzke a poskytuje svojím návštevníkom kompletné ubytovacie a stravovacie služby.
Dolinou vedie 6 km dlhá asfaltová cesta až po chatu a turistický chodník vhodný pre rodinné výlety po modrej značke v trvaní približne 1:30 hod.
V zimnom období treba pri plánovaní skialpinistických túr sledovať aktuálne lavínové nebezpečenstvo, vývoj počasia a podmienky na trase.
V prípade núdze je k dispozícii tiesňové volanie Horskej služby na čísle 18 300.