Zámocký park s Pálffyovským kaštieľom v Malackách

Pálfiovský kaštieľ v Malackách (tiež Malacký kaštieľ, Pálfiovský zámok, Malacký zámok staršie Pálffyovský kaštieľ, Pálffyovský zámok) je kultúrno-historická pamiatka celoslovenského významu zaevidovaná v súpise pamiatok nachádzajúca sa v okresnom meste Malacky na západnom Slovensku.

Zelená oáza s rozlohou 30 hektárov priamo v centre mesta - to je Zámocký park v Malackách. Pálffyovský kaštieľ s priľahlým Zámockým parkom všetci dobre poznáme. Pre Malačanov je to miesto prechádzok, posedenia na lavičke či stretnutí na kultúrnych podujatiach, ktoré sa tu organizujú.

Zámocký park a Pálffyovský kaštieľ Malacky

Pálffyovský kaštieľ ako rodové sídlo

Uhorský palatín a kráľovský miestodržiteľ gróf Pavol IV. Pálffy z Erdödu v roku 1622 prevzal Plavecký hrad i jeho panstvo v prvej polovici 17. storočia. Plavecký hrad v tej dobe už stratil svoje opodstatnenie ako administratívne centrum panstva. Zrejme Pavol IV. Pálffy presunul centrum moci do Malaciek, do novo postaveného zámku.

Rodovým sídlom Pálffyovcov sa stal zámok v Malackách, najväčšie šľachtické sídlo v okolí. Stavba bola vybudovaná na podnet grófa Pavla IV. Pálffyho v prvej polovici 17. storočia.

Malacký kaštieľ má bohatú históriu. Kedysi bol sídlom urodzeného rodu, ale aj františkánskym internátom, vojenským skladom i nemocnicou. Pôvodne bol barokovým reprezentačným šľachtickým sídlom.

Kaštieľ je štvorkrídlový, uzatvorený objekt s vnútorným nádvorím. Má štvorcový pôdorys s vonkajšími rozmermi 65 x 65 metrov, dve nadzemné podlažia, podzemné podlažie a pod ním ďalšie rozsiahle priestory, v minulosti využívané aj ako konská jazdiareň.

Prvok kaštieľaCharakteristika
Pôdorysštvorcový
Vonkajšie rozmery65 x 65 metrov
Podlažiadve nadzemné podlažia a podzemné podlažie
Nádvoriestudňa so symbolom rodu Pálffyovcov - jeleňom
Pôvodný charakterbarokové reprezentačné šľachtické sídlo
Neskoršia úpravaklasicistická prestavba a anglický park

Prestavby a architektonická podoba

Budova bola niekoľkokrát prestavaná, naposledy začiatkom 19. storočia. Začiatkom 19. storočia bola uskutočnená radikálna prestavba kaštieľa, pri ktorej sa zmenila pôvodná podoba fasád aj interiéru do klasicistického slohu.

Pôvodne barokové reprezentačné sídlo bolo postavané začiatkom 17. storočia a bolo výrazne prestavané začiatkom 19-teho. Vtedy sa fasády, interiér i záhrada zmenili na klasicistické.

Po úpravách v klasicistickom slohu a iných zásahoch dostal kaštieľ dnešnú podobu. Barokovú záhradu vystriedal anglický park.

Za povšimnutie stoja slnečné hodiny nachádzajúce sa na nádvorí. Na nádvorí sa nachádza zrekonštruovaná studňa s jeleňom - symbolom Pálffyovského rodu.

Nádvoriu dominuje studňa so sochou jeleňa, ktorý bol pôvodne z bronzu. V súčasnosti je pri studni jeho replika vyrobená z epoxidu.

Interiér, kaplnka a umelecká výzdoba

Pôvodný interiér bol vyzdobený množstvom poľovníckych trofejí, vzácnym nábytkom a rozsiahlou zbierkou zbraní.

Interiér kaštieľa bol pôvodne vyzdobený poľovníckymi trofejami, zbierkou zbraní a vzácnym nábytkom.

V rohu východného a severného krídla zámku sa nachádzala kaplnka Sv. kríža, ktorej údajne v minulosti dominoval obraz od známeho nemeckého maliara Albrechta Dürera.

V rámci projektu Paltour bola zrekonštruovaná ľavá časť predného krídla, kde vznikli výstavné a seminárne miestnosti. V zrekonštruovaných priestoroch kaštieľa sa nachádza Pálfiovská izba s dobovým nábytkom. Návštevníci si taktiež môžu prezrieť výstavu fotografií dokumentujúcich rekonštrukciu kaštieľa.

Okrem studne je zrekonštruovaná aj fontána, predná brána a majestátne schodisko s krištáľovými lustrami.

Návštevníci historických potuliek sa pozreli aj do kaštieľa, kde aktuálne môžete vidieť dve výstavy, Zdravotníctvo a Komunikačná technika. Vedú k nim schody hneď za hlavným vchodom do kaštieľa, presne tie isté, ktoré v roku 1884 zdolal aj cisár František Jozef I. Ten v Malackách prespal, keď tu bol na návšteve.

Autentický portrét tohto panovníka dnes visí v zrekonštruovanej časti kaštieľa.

Schodisko a interiér Pálffyovského kaštieľa

Zámocký park a jeho vývoj

Zámok je obklopený rozsiahlym parkom, ktorý vznikol súčasne s budovou zámku. Park založil pravdepodobne Pavol IV. Pálffy v prvej polovici 17. storočia spolu s kaštieľom.

Park bol pravdepodobne zo začiatku ovplyvnený francúzskymi parkami známymi symetriou a pretváraním do geometrických tvarov. Pôvodný francúzsky park bol na prelome 18. a 19. storočia prevedený do podoby anglického.

Od roku 1808 prešiel park celkovou úpravou a dostal charakter anglického lesoparku, aby zodpovedal dobovému vkusu.

Na konci 19. storočia mal park rozlohu vyše 39 ha. V 20. storočí bola rozloha zmenšená kvôli stavbe nemocnice a kvôli cestnej sieti. Dnešná rozloha je necelých 30 hektárov.

Historické pramene na konci 19. storočia uvádzajú rozsiahly areál s viacerými objektmi a prvkami. Pre Pálffyovcov slúžil park najmä ako reprezentatívna lokalita. Využíval sa nielen na oddych, ale aj na konanie ceremónií a zábav ako napr. pri návšteve vzácnych hostí alebo pri svadbách.

Parky a zámocké záhrady boli v minulosti predovšetkým vecou prestíže. Šľachtické rody sa navzájom predbiehali, kto má krajšiu záhradu. Postupom času už nestačilo kultivovane pestovať domáce rastliny a stromy, tie najelitnejšie rody sa vydali za exotikou.

Dreviny, aleje a prírodná atmosféra

Platany staršie než Československo stojace popri hlavnom chodníku v parku si pamätajú na jeho najrôznejšie podoby. Vedia o Maline, ktorá kedysi pretekala popri nich, ale aj o dnes už zabudnutých stajniach.

K zámku vás dovedie čarovná alej platanov, od brány až k františkánskemu kostolu viedla pôvodne lipová alej, ktorú neskôr nahradili pagaštany. Zachovala sa len jedna - posledná lipa.

V anglickom parku sa veľmi príjemne relaxuje. V zámockom parku nájdete duby, buky, smreky, smrekovec, gaštany a rôzne - aj vzácne kvety.

Hlavná prístupová cesta ku kaštieľu je lemovaná stromovou alejou. Priamo smeruje k františkánskemu Čiernemu kláštoru.

Brány, chodníky a historické vstupy

Podľa údajov z historických dokumentov bol zámocký kaštieľ s parkom obklopený kamenným múrom. Do zámku viedli tri brány.

Hlavná tzv. Čierna brána stojí dodnes. Železná Čierna brána, ku ktorej viedla alej od Čierneho kláštora, je dodnes zachovaná. Uzatvára ju tzv. Čierna brána.

Druhá prístupová cesta vedie z časti mesta zvanej „Rádek“, uzatvárala ju tzv. Biela brána, pôvodne drevená.

Biela brána bola pôvodne drevená, nachádza sa severne od budovy zámku. Viedla do parku z časti Rádek. Pôvodná drevená brána sa nezachovala a nová bola osadená v roku 2000 počas obnovy severného vstupu.

Tretia brána „Červená brána“ slúžila ako vstup pre zásobovanie zámku. Menšia Červená brána, ktorá je dnes nefunkčná, stojí juhovýchodne od Čiernej brány.

Do zámku viedli tri brány, Čierna z tepaného železa stojí dodnes. Druhá bola Biela, ktorá viedla do parku a tretia Červená slúžila na zásobovanie zámku.

Napravo od brány sa nachádzali z vonkajšej strany obvodového múru parku hospodárske budovy statku Pálffyovcov a pred nimi rybník, popri ktorom rástli lipy. Z parku smeroval ku kniežaciemu statku.

Neďaleko Čiernej brány pretekal parkom v malom úseku potok Malina. Dnes je schovaný v potrubí.

Čierna brána a platanová alej Malacky

Zaniknuté stajne a prírodná jazdiareň

Na mieste dnešného futbalového štadióna sa nachádzali stajne a lúka - jazdiareň.

„Na miestach, kde v súčasnosti stojí futbalový štadión, boli kedysi stajne. Terajšie ihrisko slúžilo ako prírodná jazdiareň, pre futbal sa táto trávnatá plocha začala využívať až s príchodom gymnázia po prvej svetovej vojne,“ ozrejmil historik Martin Macejka.

Žrebčín definitívne stratil svoju užitočnosť po vzniku Československa, keď poslední Pálffyovci odišli z novovzniknutej republiky do Marcheggu.

V minulosti tu nechýbala prírodná jazdiareň či labyrint. V minulosti sa tu nachádzalo i labutie jazierko, ktoré bolo súčasťou kaštieľa.

Kone ustúpili študentom.

Záhradníctvo, skleníky a palmy

V parku boli domy záhradníka a vrátnika. Vodná veža, záhradníctvo, záhrada ruží, skleníky.

Pri domčeku záhradníka bol do polovice 20. storočia objekt záhradníctva, ktorý tvorili tri menšie skleníky, veľký palmový skleník s vodometmi a záhrady.

Pri domčeku záhradníka boli štyri skleníky. Záhradníctvo pôsobilo aj po skončení pálffyovskej éry, až do polovice 20. storočia. Veľký skleník bol zbúraný po prvej svetovej vojne, ostatné v roku 1958.

Aj v Malackách rástli palmy.

„Tam, kde je dnes vedľajšie futbalové ihrisko pri hasičskej stanici, bývali tri skleníky, ktoré sa nám dochovali aj na fotkách. Pestovali sa v nich cudzokrajné rastliny a palmy,“ prezradil M. Macejka.

Ak by sa podarili niekdajšie plány postaviť kúpalisko v Zámockom parku popri Maline, s palmami v diaľke by sme sa cítili ako pri mori. Z nápadu však zišlo a palmy sú už tiež minulosťou.

Fontána, Tritón a ďalšie parkové prvky

Do súčasnosti sa zachovala jediná socha z parku - plastika zobrazujúca Tritóna z gréckej mytológie. Pôvodne bola vo fontáne južne od budovy zámku.

Fontána je v súčasnosti zrekonštruovaná, ale pôvodná socha sa v nej nenachádza. Je umiestnená vo fontáne pred kláštorom.

Od kaštieľa smerom na juh sa nachádza zrekonštruovaná fontána a kamenná jaskyňa Panny Márie, ktorú dali postaviť františkáni.

Pri kaštieli si určite prezrite aj fontánu a kamennú jaskyňu Panny Márie. Obľúbené miesto na piknik je hlavne okolie fontány.

V strede zámockého nádvoria sa nachádzala bronzová socha jeleňa, dnes je tam kópia.

Okrem zámku sa v parku zachovali len dve budovy - domček záhradníka nad tréningovým ihriskom a domček vrátnika pri Čiernej bráne. Strážny domček bol aj pri Bielej bráne, bol zbúraný v priebehu 20. storočia.

Domček vrátnika pri Čiernej bráne bol obnovený v roku 2014.

Fontána a socha Tritóna v Malackách

Lurdská jaskyňa a príbeh zázračného prameňa

Podľa povesti sa deťom na prechádzke v parku zjavila Panna Mária, v prístrešku na strome, pod ktorým vytryskol zázračný prameň, ktorý liečil najrôznejšie choroby.

Františkáni nechali v roku 1934 vybudovať imitáciu lurdskej jaskyne. Keď františkáni získali zámok pre svoj stredoškolský internát, dali tu v roku 1934 vybudovať kamennú jaskyňu so sochou Panny Márie Lourdskej.

Grota so sochou Panny Márie sa rozpadla a na jej mieste možno nájsť len jej zvyšky.

Pri kaštieli si môžete prezrieť kamennú jaskyňu Panny Márie, ktorú dali postaviť františkáni.

Vodárenská veža a zásobovanie vodou

Severne od budovy zámku stála zámocká vodáreň, ľudovo nazývaná baňa, ktorá od konca 19. storočia zásobovala zámok a ďalšie okolité objekty vodou.

V areáli nemocnice stála až do konca II. svetovej vojny vodárenská veža z Pálffyovských čias. Slúžila ako prívod vody pre kaštieľ, dnes však po nej nezostali zrejme ani len základy.

Ako povedal M. Macejka, na konci II. svetovej vojny alebo tesne po nej vežu obyvatelia Rádku rozobrali a murivo z nej použili pravdepodobne na stavbu domov. V tejto časti mesta je teda veža možno stále roztrúsená.

Vodárenská veža je možno všade na Rádku.

Obdobie po odchode Pálffyovcov

Posledným obyvateľom zámku bol Mikuláš XIII. Pálffy, ktorý zámok aj so svojou manželkou obýval do roku 1918. Potom sa presťahoval do Marcheggu.

Podľa dohody o prevzatí získal zámok Rád sv. Františka z Assisi. Po dohode medzi Pálffyovcami a Štátnym pozemkovým úradom v roku 1934 získal kaštieľ s okolitým parkom Františkánsky svetský rád, ako kompenzáciu za tzv. patronátne povinnosti.

Františkáni tu zriadili internát pre žiakov svojho gymnázia.

Po roku 1918 obývali kaštieľ dôstojníci oslobodzovacej československej armády. V rokoch 1944 - 1945 tu boli väznení a týraní nemeckým gestapom účastníci SNP.

V polovici 20. storočia tu bola armáda, neskôr v zámku zriadili nemocnicu, ktorá tu fungovala až do začiatku 21. storočia.

Po II. svetovej vojne bol kaštieľ používaný ako kasárne pre miestnu pohraničnú stráž. Po roku 1945 sa užívatelia zámku vymieňali.

História kaštieľa bola veľmi turbulentná, slúžil ako panské sídlo, internát, socialistická nemocnica, využívala ho armáda, ale bol aj prístreškom pre bezdomovcov.

Výstavba diaľničného privádzača a nemocnice v druhej polovici 20. storočia výrazne oklieštila územie parku. Nemocnica s areálom vznikla v 60-tych rokoch 20. storočia.

Kaštieľ a park dnes

V súčasnosti patrí mestu a je čiastočne zrekonštruovaný a otvorený pre verejnosť. V súčasnosti je majiteľom kaštieľa mesto Malacky, ktoré ho postupne rekonštruuje a sprístupňuje verejnosti.

So sponzorskou pomocou bola zrekonštruovaná studňa na nádvorí, vstupná brána, podbránie a schodisko s krištáľovými lustrami.

Cestná sieť v parku sa zmenila, farebné obrubníky zhnili a boli vychodené nové chodníky. Bazén bol v dezolátnom stave, soška z pôvodnej fontány bola premiestnená na námestie.

Park dnes ponúka priestor na prechádzky, oddych, pikniky, kultúrne podujatia, slávnosti a trhy.

Paradoxne, park poznajú všetci Malačania, no všetko o ňom nevie hádam nik. O niečo múdrejší sú však zvedavci, ktorí zavítali na letné historické potulky so sprievodcami po parku i kaštieli.

Prístup a parkovanie

Obec Malacky je od Bratislavy vzdialená len 25 minút cesty autom. Dostupnosť je aj prostredníctvom autobusovej a vlakovej dopravy. Do parku sa dostanete peši za 10 minút z centra mesta.

Najviac parkovacích miest je k dispozícii na parkovisku na Legionárskej ul. oproti Hasičskej zbrojnici. Zaparkovať možno tiež na menšom parkovisku pri Bielej bráne na Ulici Duklianskych hrdinov alebo na Jesenského ulici vedľa reštaurácie Plzeňský dvor.

Čo si v areáli všimnúť

  • Pálffyovský kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a vnútorným nádvorím.
  • Zrekonštruovanú studňu s replikou jeleňa, symbolom Pálffyovcov.
  • Slnečné hodiny na nádvorí.
  • Čiernu bránu z tepaného železa.
  • Platanovú alej smerujúcu od brány ku kaštieľu a františkánskemu kláštoru.
  • Zrekonštruovanú fontánu južne od kaštieľa.
  • Plastiku Tritóna umiestnenú vo fontáne pred kláštorom.
  • Kamennú jaskyňu Panny Márie.
  • Domček vrátnika pri Čiernej bráne.
  • Domček záhradníka nad tréningovým ihriskom.
  • Stromy a rastlinstvo anglického parku.
  • Priestory kaštieľa sprístupnené v rámci rekonštrukcie a výstav.

Pálffyovský kaštieľ v Malackách? Príbeh, ktorý skrýva srdce mesta | Malacky 🏰

tags: #zamocky #park #s #palffyho #kastielom