Príspevok na rekreáciu patrí medzi zamestnanecké benefity, ktorých cieľom bola podpora domáceho cestovného ruchu a zníženie nákladov zamestnancov na dovolenku absolvovanú v Slovenskej republike.
Podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, najmä § 152a. Nový Stavebný zákon s príspevkom na rekreáciu priamo nesúvisí, upravuje však povoľovanie a realizáciu stavieb vrátane stavieb využívaných na rekreačné účely.
Nový stavebný zákon a rekreačné stavby
V stredu 5. februára 2025 schválila Národná rada Slovenskej republiky nový Stavebný zákon, ktorý je najzásadnejšou zmenou v oblasti výstavby za posledných takmer 50 rokov.
Nový Stavebný zákon (Zákon č. 25/2025 Z. z.) nahradí doterajší stavebný zákon (Zákon č. 50/1976 Zb.) ešte z čias socializmu.
Po podpise prezidentom nadobudne nový zákon účinnosť 1. apríla tohto roka.
Nový Stavebný zákon prináša zmeny v povoľovaní stavieb, počíta s prechodom na elektronické konania v oblasti stavebníctva, čo by malo konania zrýchliť, zachováva stavebné úrady na úrovni miest a obcí a nekompromisne bojuje s čiernymi stavbami - neumožňuje už dodatočne skolaudovať tie stavby, ktoré sa začnú stavať po 1.
Pri rekreačnej chate, apartmáne, penzióne alebo inom objekte určenom na rekreáciu je preto potrebné rozlišovať medzi stavebnými pravidlami a pravidlami pre uplatnenie príspevku na rekreáciu.
Kto má nárok na príspevok na rekreáciu
Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
Príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnávateľovi automaticky.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
Zákonník práce nevylučuje, aby aj zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 49 zamestnancov, mohli poskytovať rekreačný príspevok.
Avšak títo zamestnávatelia musia uplatňovať rovnaké podmienky ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Čo sa týka podmienky ohľadom počtu zamestnancov na strane zamestnávateľa - je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnávaných zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento rast/pokles počtu zamestnancov nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka.
Trvanie pracovného pomeru
Ďalšou rozhodujúcou podmienkou pre získanie príspevku je to, ako dlho trvá váš pracovný pomer.
Nárok na podporu vám vzniká až vtedy, keď odpracujete nepretržite aspoň 24 mesiacov.
Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
Ak ste začali pracovať 1. mája 2017, nárok na vrátenie nákladov na rekreáciu vám vznikne presne o dva roky, teda 1. mája 2019.
Keďže Zákonník práce hovorí, že „splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie“, 1.
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Nárok na príspevok na rekreáciu nemá napríklad štatutárny zástupca spoločnosti (napr. konateľ v s. r. o.) bez pracovnej zmluvy, pretože §152a Zákonníka práce definuje že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke.
Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie.
Základné podmienky pobytu
Podľa zákona musí vaša rekreácia spĺňať dve základné podmienky.
Prvou je, že sa musí uskutočniť celá na území Slovenska.
Druhou podmienkou je, že musíte stráviť aspoň dve noci v ubytovacom zariadení.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod.
Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr.
Nemusí to byť len jedno ubytovacie zariadenie.
Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu.
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave.
Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Výška príspevku a kratší pracovný čas
Podľa zákona je vám zamestnávateľ povinný uhradiť 55% nákladov, maximálne však len do výšky 275 eur.
Zn ámená to, že ak zaplatíte 300 eur, za rekreáciu dostanete od zamestnávateľa 165 eur.
Ak zaplatíte 500 a viac eur, dostanete maximálne sumu 275 eur.
Ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu menej ako 500 eur, príspevok predstavuje 55 % oprávnených výdavkov.
Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne.
V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Nemusíte celú podporu minúť len na jeden výlet.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Ak robíte na kratší úväzok, zamestnávateľ vám príspevok nedá v plnej výške.
Máte právo len na pomernú časť tejto sumy.
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu.
Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €.
Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % oprávnených nákladov, t.j. po 55 €.
Zamestnancovi, ktorý pracuje kratší pracovný čas (na polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €.
Rodina a ďalšie oprávnené osoby
Zamestnávateľ vám musí preplatiť aj náklady na rodinného príslušníka (manžel, manželka, dieťa) alebo inú osobu, ktorá s vami žije v spoločnej domácnosti.
Na všetkých týchto akciách sa musíte zúčastniť osobne.
Výnimkou sú „organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia“, na ktorých sa zúčastňuje vaše dieťa.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ.
Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí.
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka.
Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm.
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka v z. n.
Podľa judikátu R 15/1980"Základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" (§ 115 OZ) je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy.
O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu.
Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Plnoleté dieťa
Na rekreácii sa spolu so mnou zúčastnila aj moja dcéra, ktorá je plnoletá a nežije so mnou v spoločnej domácnosti.
Podmienky pre oprávnené osoby je potrebné posudzovať podľa toho, či ide o dieťa, manžela, rodiča alebo inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Organizované aktivity pre deti
V súlade s § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce sú oprávnenými výdavkami aj preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Výdavky môžu súvisieť so športovým sústredením, športovým kempom alebo organizovaním iných detských aktivít počas školských prázdnin.
Príspevok na rekreáciu môže zamestnávateľ poskytnúť až po skončení danej aktivity, teda po skončení tábora.
Zamestnanec by mal zamestnávateľovi predložiť aj doklad preukazujúci účasť dieťaťa na tejto aktivite, napr. potvrdením organizátora, že dieťa zamestnanca absolvovalo uvedenú aktivitu.
Ak zamestnanec žiada o príspevok na rekreáciu v prípade vynaložených výdavkov na aktivity uvedené v § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, potom tieto oprávnené výdavky preukazuje zamestnávateľovi účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca.
Zamestnávateľovi predloží doklad o úhrade, napr. príjmový pokladničný doklad.
Zamestnanec predložil doklad-faktúru za sústredenie svojej dcéry, ktoré sa konalo od 15.-19.07.2025.
Sústredenie usporiadalo OZ Kone.
Zamestnanec predložil faktúru na svoje meno, doklad o zaplatení-príjmový pokladničný doklad.
Doklady a lehota na ich predloženie
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti.
Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti.
Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.
O náklady na rekreáciu musíte požiadať do 30 dní od skončenia rekreácie.
Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.
Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
Nie je potrebné, aby bola na doklade uvedená presná špecifikácia zamestnanca, napríklad trvalý pobyt alebo číslo občianskeho preukazu.
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.
Pri účtovnom doklade je dôležité, aby obsahoval najmä:
- slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
- obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
- peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
- dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
- dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
- označenie zamestnanca.
Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP do daňových výdavkov.
Pokladničný doklad a príjmový doklad
V danom prípade nejde o postačujúci doklad predložený zamestnancom, pretože v §8 zákona č.289/2008 Z. z. o používaní ERP a o výmene a doplnení zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. sú definované povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené.
Podľa písmena o) citovaného zákona pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu, teda aj §152a ZP.
Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.
Voucher zo zľavového portálu
Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie, aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred.
Po absolvovaní pobytu je potrebné doložiť doklad o zaplatení voucheru a potvrdenie hotela o ubytovaní.
Zamestnanec si objednal ubytovanie pre seba a manželku s polpenziou cez zľavový portál.
Po absolvovaní pobytu mi predložil voucher zo Zľavy dňa na sumu 230 €, výpis z účtu o zaplatení voucheru a potvrdenie z hotela o ubytovaní.
Potvrdenie bolo vystavené na meno zamestnanca.
Zároveň mi predložil druhý účet, ktorý bol vystavený hotelom na ten istý dátum tiež na jeho meno a bolo v ňom uvedené ubytovanie s polpenziou pre jeho 2 deti, poplatok za miestnu daň, bowling, parkovanie v sume 130 €.
Dokladom o zaplatení bol výpis z účtu cez internet banking, lebo platil kartou.
V uvedenom prípade je možné zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu v sume 55% z 360 eur (230+130) za seba, manželku a deti, ktoré sa rekreácie s ním zúčastnili, ak zamestnanec dokladoval oprávnené výdavky potvrdením z hotela znejúcim na jeho meno, s uvedením osôb zúčastnených (manželka a deti) na rekreácii a zaplatením sumy z jeho účtu.
V uvedenom prípade je možné zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu v sume 55% z 360 € = 198 €.
Zmluva o ubytovaní
Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb.
Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve.
Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy.
Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Úhrada oprávnených výdavkov
Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca.
Úhrada oprávnených výdavkov by mala byť zaplatená zamestnancom a z jeho účtu.
Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Situácia, keď môže byť akceptovaný aj iný účet je účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo znamená, že všetky financie sú ich spoločnými financiami.
Úhradu z účtu manželky alebo manžela je potrebné preukázať výpisom z účtu.
Ak doklad o ubytovaní znie na meno zamestnanca, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta, samotné čestné vyhlásenie spravidla nenahrádza preukázanie úhrady zamestnancom.
Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta.
Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi.
Zálohové faktúry
Zamestnanec bol na pobyte v Jasnej od 22.03.-24.03.2025.
Zamestnanec predložil účtovný doklad - vyúčtovaciu faktúru vystavenú na svoje meno, ktorá bola zaplatená troma zálohovými faktúrami.
Jednu FA zaplatil zo svojho účtu, kde je majiteľom účtu zamestnanec.
Ďalšie dve boli zaplatené z účtu, kde majiteľom účtu je uvedená manželka zamestnanca.
Zamestnanec je disponent na manželkinom účte.
Predložil výpisy z účtu.
V takomto prípade je rozhodujúce, či bola úhrada vykonaná z účtu zamestnanca alebo z účtu jeho manželky pri existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z ERP.
Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z ERP obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu, potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a ZP.
Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala.
Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr.
Ubytovanie v chate alebo súkromnej nehnuteľnosti
Prenajali sme si s rodinou chatu na 3 noci.
Zamestnávateľovi som predložil pokladničný príjmový doklad, kde bolo uvedené o.i. aj časové vymedzenie pobytu, meno zamestnanca aj oprávnených osôb.
Doklad bol bez pečiatky a po overení sme zistili, že prenajímateľ nemá živnostenské oprávnenie a príjem z prenájmu chaty zdaňuje podľa § 6 ods. 3 zákona - príjmy z prenájmu nehnuteľnosti.
Zamestnávateľ mi takýto doklad nechce uznať.
Jednou z podmienok pre uplatneniu príspevku na rekreáciu je prenocovanie najmenej na dve noci.
Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.
Za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie.
Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklad vystavený osobou, ktorá prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, t.j. podľa § 6 ods.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ".
Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.
Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby.
Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku.
Tieto základné pojmy sú zadefinované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26.júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa §30 ods.2 z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.
Miestna daň za ubytovanie
Podľa §37 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p.je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení.
Podľa §38 citovaného zákona je daňovníkom fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje.
Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní.
Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „...za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je podľa nášho názoru splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila, t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak táto daň na území obce neexistuje.
Daň za ubytovanie je fakultatívna daň.
Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia.
Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce.
Kúpeľná liečba a PN
Počas doby práceneschopnosti (PN), t.j. napríklad aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napríklad zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.
Ak je zamestnanec na liečení určenom zdravotnou poisťovňou, pričom musí dodržiavať liečebný plán, procedúry a iné pravidlá určené ošetrujúcim lekárom, nejde o rekreáciu zamestnanca a v tomto prípade sa neaplikujú ustanovenia Zákonníka práce.
V nadväznosti na charakter nariadenej liečby je MF SR toho názoru, že nespĺňa takýto pobyt charakter dobrovoľnej rekreácie, kde si sám rekreant určuje obsahovú náplň svojho odpočinku a preto sa neposudzuje tento liečebný pobyt ako rekreácia a neaplikujú sa ustanovenia Zákonníka práce, ktoré určujú ďalšie podmienky pre možnosť poskytnutia príspevku.
Znamená to, že ak zamestnanec bol v kúpeľoch počas dovolenky/PN a bude žiadať o príspevok na rekreáciu (výdavky vynaložené na ubytovanie), potom vznikne tomuto zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu len vtedy, ak zamestnancovi nebola táto kúpeľná starostlivosť nariadená lekárom, resp.
V prípade nariadeného liečenia nemá zamestnankyňa nárok na príspevok na rekreáciu.
Zamestnankyňa žiada preplatiť faktúru z kúpeľov na sumu 357,00 EUR, ktorú vyplatila v hotovosti dňa 9.7.2025.
V kúpeľoch bola od 8.7.2025 - 29.7.2025 a žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 152a ZP odoslala zamestnávateľovi v termíne do 30 dní dňa 1.8.2025.
Ak je na doklade uvedená kúpeľná liečba - skup.
Prelom rokov
Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
Rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019.
Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019.
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi.
Obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €.
Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm.
Rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019.
Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019.
Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa ustanovenia, ktoré oslobodzujú príspevok na rekreáciu u zamestnanca v stanovenej výške a súčasne sú v tejto limitovanej výške u zamestnávateľa daňovým výdavkom, použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018.
Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane.
Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Preddavok na rekreáciu
Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý do konca roka je potrebné predložiť k vyúčtovaniu.
Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €.
Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.
Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel.
Zn ámená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní.
Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP.
Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov.
Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate.
Rekreačný poukaz
Priamo v zákone zákonodarca počíta aj s inou, novou formou poskytovania príspevku.
Ide o takzvané „rekreačné poukazy“, ktoré by mali slúžiť podobne ako slúžia dnes stravovacie kartičky.
Rekreačné príspevky (poukazy) boli do nášho právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 1. januára 2019.
Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.
Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce.
Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.
Samotní poskytovatelia rekreačných služieb môžu rekreačný poukaz akceptovať podľa podmienok jeho vydavateľa.
Uplatnenie u jedného alebo viacerých zamestnávateľov
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.
Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.
V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov.
Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov.
V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.
Daňové a účtovné súvislosti
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce.
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov.
Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať.
Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok v širšom slova zmysle aj nad tento rozsah.
U zamestnávateľa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP sa účtujú na účet 527 - Zákonné ...
Ochrana osobných údajov
Poskytovanie príspevkov na rekreáciu má teda vplyv aj na dokumentáciu v oblasti ochrany osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.
Doklady môžu obsahovať údaje o zamestnancovi, manželovi, manželke, deťoch alebo rodičoch, preto je potrebné venovať pozornosť ich spracúvaniu a uchovávaniu v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov.
Praktický kontrolný zoznam
- Overte, či zamestnávateľ patrí medzi zamestnávateľov s povinnosťou poskytovať príspevok alebo či sa rozhodol poskytovať ho dobrovoľne.
- Skontrolujte priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
- Overte nepretržité trvanie pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov.
- Posúďte splnenie podmienok ku dňu začatia rekreácie.
- Skontrolujte, či sa pobyt uskutočnil na území Slovenskej republiky.
- Overte najmenej dve prenocovania v ubytovacom zariadení.
- Pripravte účtovné doklady s označením zamestnanca.
- Preukážte úhradu oprávnených výdavkov, prednostne z účtu zamestnanca.
- Pri úhrade z účtu manželky alebo manžela doložte bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a výpis z účtu.
- Predložte žiadosť a doklady najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie.
- Pri organizovanej aktivite dieťaťa doložte aj potvrdenie organizátora o účasti dieťaťa.
- Pri kúpeľnom pobyte rozlíšte dobrovoľnú rekreáciu od liečenia nariadeného lekárom.
