Vysoké Tatry: hrebeňovky z poľskej strany

Slovensko je síce malá krajina, ale za to má veľké kopce. Vo svetovom meradle sú možné tými najmenšími, no množstvo špičkových horolezcov zo Slovenska i z celého sveta označilo Tatry za jedno z piatich najkrajších pohorí na svete. Ponúkajú na jednej strane skvelý odpočinok, na strane druhej úžasné zážitky, dobrodružstvo a adrenalín.

Poľské Tatry nám svojou rozmanitosťou vyrazili dych! Popri aprílovej vlne teplých dní, topiacom sa snehu a takmer letnom počasí sa nám zažiadalo absolvovať poriadnu vysokohorskú túru. Kam však vyraziť, keď skialpová sezóna je na konci a v Tatrách je ešte stále zimná uzávera? Odpoveď je - poľské Tatry.

Pre Vysoké Tatry odporúčame začínať na Lysej Poľane, prípadne v Zakopanom. V Lysej Poľane na poľskej strane za modrým hraničným mostom je zastávka. Je tu rušný pohyb minibusov na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane.

Prečo si vybrať poľskú stranu Tatier

A nech už idete do Tatier z akéhokoľvek dôvodu (wellness, krásne ubytovanie, výhľady) takmer všetkých nás počas pobytu spája túžba vybehnúť do lesa, na najkrajšie štíty a zažiť poriadnu turistiku.

Známy je nám akurát Kasprov vrch a Svinica (tá je už časťou vysokých Tatier), no aj tie sme navštívili len z tej našej, slovenskej, strany. Poľská časť Západných Tatier je pre nás stále veľká neznáma.

Poľské Tatry ponúkajú viacero možností: dlhé doliny, vysokohorské plesá, hraničné sedlá, výhľadové vrcholy aj skutočné hrebeňové túry. Prechádzky na podhorí v okolí Tatranskej Bukoviny či Jurgova možno absolvovať buď priamo z daných miest alebo z Podspádov.

Mapa poľských Tatier a turistických hrebeňov

Dôležité informácie pred túrou

Vstup do poľského národného parku

V poľskom Tatranskom národnom parku (Tatrzański Park Narodowy, skrátene TPN) sa vyberá poplatok pri vstupe do väčšiny dolín. Momentálne je to 8,- PLN a zľavnený vstup sú 4,- PLN. Dá sa zaplatiť tiež elektronicky.

Začína sa od parkoviska Mala Laka tesne pred mestom Zakopané, kde platíme parkovné ako aj vstup do doliny, ktorý je spoplatnený sumou 10 zloty (2,32 €)/osoba.

Doprava do Zakopaného a k východiskám

V Lysej Poľane na poľskej strane za modrým hraničným mostom je zastávka. Je tu rušný pohyb minibusov na trase Palenica Białczańska (Morskie Oko) a Zakopane. Jazdia ráno aj cez deň v krátkych intervaloch, keďže sem vozia zo Zakopaného turistov.

Aj v rámci Zakopaného je výhodné použiť dopravu minibusmi do miestnych častí ako Kościelisko, Kiry alebo Kuźnice. Cena je okolo 5,- PLN, prípadne 15,- PLN až na hranicu (Lysá Poľana). Platí sa až pri vystupovaní.

Sezónne uzávery a zimné podmienky

Väčšina chodníkov je otvorená celoročne, ale bez zimného značenia a na vlastné nebezpečenstvo. Ak nejaká túra podlieha uzáverám, na skutočnosť upozorníme v texte.

V poľských Tatrách sa v zime môžete pohybovať po všetkých turistických chodníkoch s výnimkou troch úsekov, na ktoré sa vzťahuje uzávera. TPN však upozorňuje, že väčšina chodníkov nemá zimné značenie (tyčovanie). V čase snehovej pokrývky tak môžu byť letné značky pod snehovou pokrývkou.

Na chodníkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou lesa je povolený pohyb s odchýlkou od trate v najbližšej vzdialenosti zabezpečujúcej postup.

TPN ďalej pripomína, že trasy neuzatvára z dôvodu lavínového nebezpečenstva. Je zodpovednosťou návštevníka, aby vedel vyhodnotiť riziko lavín.

V období od 1. decembra do 15. mája sú uzavreté TZT z dôvodu ochrany prírody:

  • Przełęcz v Grzybowcu - Wyżnia Kondracka Przełęcz (červená značka);
  • Dolina Tomanowa - Chuda Przełączka (zelená značka);
  • Dolina Pięciu Stawów Polskich - Świstówka Roztocka - Morskie Oko (modrá značka).

Giewont - symbol poľskej strany Tatier

Vyrážame rovno na národnú horu Poliakov - Veľký Giewont.

Horský masív Giewont tvorí masívnu vápencovú skalnú stenu dominujúcu nad mestom Zakopané. Celý masív tvoria 3 hlavné vrcholy - Malý Giewont (západne), Dlhý Giewont (východne) a v strede medzi nimi sa vypína ten najvyšší - Veľký Giewont (1 895 m n. m.).

Poliaci si Tatry spájajú aj s povesťou, že v Tatrách spia rytieri, ktorí v ťažkých časoch prídu národu na pomoc. A práve Giewont je hora, kde spí najsilnejší a najväčší z nich.

Tento najvyšší vrchol poľskej strany Západných Tatier sa stal symbolom Poľska, podobne ako náš Kriváň a láka obrovské množstvo turistov.

Trasy na Veľký Giewont

  • Modrá turistická značka z Kuźníc: turistami obľúbená trasa vedúca cez horský hotel Kalatowki a následne horskú chatu Hala Kondratowa. Ide o najrýchlejšiu trasu s dĺžkou 5,8 km a prevýšením 875 m.
  • Červená turistická značka z doliny Strążyska: trasa následne pokračuje dolinou Grzybowiecka a nasleduje prechod hrebeňom Grzybowiec. Táto trasa má dĺžku 5,8 km s prevýšením 990 m.
  • Žltá turistická značka cez dolinu Małej Łąki: nádherná trasa plná výhľadov. Dĺžka 6 km, prevýšenie 963 m.
  • Trasa z hlavného hrebeňa: vedie žltá turistická značka z Kondratovej kopy na Kondratovo sedlo a odtiaľ opäť modrou na Veľký Giewont.

Turisti často využívajú lanovku na Kasprov vrch, odkiaľ prejdu po hrebeni na Kondratovu kopu a následne na Veľký Giewont.

Toto sú 4 najobľúbenejšie trasy, no Giewont má tú výhodu, že trasa sa dá nakombinovať na viaceré spôsoby. Vymyslieť sa dajú najrôznejšie turistické variácie a okruhy a každý si to môže prispôsobiť, ako uzná za vhodné.

Množstvo turistických možností na národnú horu Poľska však prináša aj veľkú nevýhodu - davy turistov, najmä vo vrcholovej časti, kde sa turistické chodníky zlievajú. V lete tu bývajú doslova rady.

Výstup cez dolinu Małej Łąki

Trasa vedie spočiatku širokým upraveným chodníkom veľmi miernym stúpaním. Táto jednoduchá príjemná prechádzka nás dovedie až na nádhernú lúku - Wielka Polana Małolacka.

Na tomto mieste bolo v minulosti veľké ľadovcové jazero. Ocitli sme sa medzi skalnými masívmi s výhľadom až na Červené hory. Pred nami sa týči majestátny Malolučniak a postupne sa nám ukazuje aj samotný masív Giewontu.

Neskôr čítame, že je to jediná dolina vytvorená iba zo sedimentárnych hornín. Okrem toho, ide o najkratšiu dolinu v Tatrách, dĺžku má len 5,4 km.

Dostávame sa do Kondratovho sedla a výhľady gradujú. Pozorujeme zasnežené vrcholky Vysokých Tatier, takisto Kasprov vrch a hrebeň Západných Tatier tiahnuci sa až po Červené vrchy.

Náš cieľ je ale presne na opačnej strane - otáčame sa na juh a pred nami sa už týči masívny Giewont.

Nasleduje prechod cez zvyškové snehové polia až sa dostávame k záverečnému reťazovému úseku. Tu je to jednosmerka a trasa sa rozdeľuje na výstupovú a zostupovú - hlavne kvôli návalom turistov.

Vrchol výškou nevyniká, no výhľadmi prekvapí. Celý tento masív je akoby vypadnutý na sever, a tak sa z neho naskytnú panorámy na Západné Tatry, Vysoké Tatry a dokonca aj Belianske Tatry. Južne sa zas rozpína mestečko Zakopané a výhľady máme na všetky svetové strany.

Treba však povedať, že ide aj o poriadny hromozvod a, bohužiaľ, blesk tu už viackrát turistov usmrtil. Preto hlavne plánujte, sledujte počasie a výstrahy a v lete na túru vyštartujte v skorých ranných hodinách.

Veľký Giewont s kovovým vrcholovým krížom

Červené vrchy a hrebeň medzi Poľskom a Slovenskom

Červené vrchy v bielom kabáte tvoria časť Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici a tvoria ju 4 vrcholy - Temniak, Kresanica, Malolučniak a Kondratova kopa.

My prejdeme východnou časťou tohto hrebeňa cez Kondratovu kopu a Malolučniak.

Červenohnedé sfarbenie tu dominuje cca od polovice leta a hlavne na jeseň, kedy sa rastlinky, ktoré tu rastú, sfarbujú dočervena.

Výstup na Kondratovu kopu (2 005 m n. m.) nám spríjemňujú pózujúce kamzíky a výhľady na všetky 3 Giewonty. Pokračujeme príjemným hraničným hrebeňom na Malolučniak (2 105 m n. m.).

Pokračujeme modrou značkou cez bočný hrebeň Červených vrchov (Czerwony Grzebiet). Kráčame hrebeňom nenáročným, ale úzkym trávnatým chodníčkom, ktorý lemujú strmé skalné bralá.

V tejto časti Červených vrchov je ukryté početné množstvo jaskýň. Dostávame sa priamo na hranicu skalných brál a ďalej po príjemnej cestičke ani stopy.

Tu len ťažko hľadáme kľukatý „chodník“ postáčaný strmo dole priamo pomedzi bralnaté skaly. Miestami prechádzame po suťovisku, miestami po zvyškových snehových poliach a pýtame sa, či to sme stále na Slovensku. Táto časť nám úplne pripomína Dolomity.

Zvládli sme to! Skalné bralá zdolané a dostávame sa do údolia Mietusia. Pokračujeme chodníkom cez hustý rozprávkový les až do sedla Przyslop Mietusi.

Modrou značkou pokračujeme až sa napojíme opäť do doliny Małej Łąki, kde záverečný kilometer pokračujeme rovnakým chodníkom ako na začiatku.

Husí krk a Rusinowa Polana

Východzím bodom bude Lysá Poľana. Užijeme si netradičné pohľady na známe naše aj poľské štíty.

Na lúke Rusinowa Polana spoznáme horskú architektúru tamojších salašov a dreveníc. Odskočíme si do lesa ku kaplnke Matki Boskiej Jawoŕzyńskiej s prameňom, pri ktorom sú tabuľky ako na našom symbolickom cintoríne pod Ostrvou.

TrasaVzdialenosťVhodnosť pre deti
Husí krk15 kmnie ale závisí od kondície dieťaťa

Cestou späť z Husieho krku môžeme zájsť na horskú chatu Schronisko w Dolinie Roztoki. Zvyšok túry späť sa troška potrápime asfaltkou vedúcou z Morského oka.

Beskyd a Kasprov vrch

Vyberieme sa na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskyd (Beskid) s výškou 2012 m.

V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom.

Pridanou hodnotou výletu je pohľad na zimnú zatvorenú slovenskú krajinu Tatier. Túru si môžeme uľahčiť zostupom lanovkou.

Vystupujeme z minibusu v časti Kuźnice. Žltou po krátkom stúpaní prichádzame na poľanu Javorinka (Jaworzynka). Stoja tu štyri kolibky (bacówki).

Na konci lúky začína prudké stúpanie Sedlovou prťou (Siodlowa Perć). Naberanie výškových metrov je rýchle.

Od sedla medzi Kopami (Przełęcz Między Kopami) sa spájame s modrou. Vchádzame do Doliny Gąsienicowej, ktorá je poslednou dolinou patriacou do Vysokých Tatier.

Prvé, čo zaujme, je pohľad na štít pripomínajúci slávny Matterhorn, pričom nemenej význačné meno nesie, a to Kościelec podľa tvaru kostolnej veže.

Napokon prechádzame okolo chaty Murowaniec a hydrometeorologickej stanice IMGW (Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej).

Ideme priamo hore do Suchého sedla (Sucha Przełęcz) ležiace bezprostredne pod Kasprovým vrchom. V sedle po hrebeni sa pokračuje na Beskid.

Dostávame sa k výhľadom na Kriváň, záver Tichej doliny či more vrcholov Západných Tatier. Teraz najviac zaujme takmer v bezprostrednej blízkosti Świnica (Svinica) tvaru ihlana, ktorej kontruje v pozadí Kriváň.

Pri budove lanovky je džavot asi ako na našom Skalnatom plese. Pri zakúpenom spiatočnom lístku je umožnený pobyt hore maximálne okolo 1.40 h, po prekročení tohto času môže byť kvôli preplnenosti problém sa dostať na jazdu dole.

Kozí vrch a Orlia prť

Kozí vrch (Kozi Wierch, 2291 m) je najvyšší vrchol Poľska, ktorý celý leží na poľskom území, teda mimo hranice.

Štít sa vypína z juhovýchodnej strany nad dolinou Piatich Poľských plies (Dolina Pieciu Stawów Polskich) a jeho severná časť je nad Gąsienicowou dolinou, čím máme zaručené nezabudnuteľné kruhové výhľady.

Končiar je súčasťou bájnej najťažšej tatranskej cesty Orla Perć (Orlia prť).

ÚdajHodnota
Vzdialenosť23 km
Prevýšenie1321 m stúpanie , 1321 m klesanie
Najvyšší bod2291 m n.m.
Časový odhad9:25 hod / 1 deň
Vhodnosť pre detinie ale závisí od kondície dieťaťa

Budeme vychádzať z Lysej Poľany a v rovnaký deň pri svetle čeloviek sa vrátime naspäť. Hore sa vydáme najľahšou cestou z juhu po čiernej značke od Veľkého Poľského plesa (Wielki Staw Polski).

Skoro ráno prechádzame hraničný most v Lysej Poľane. Cesta - Droga Oswalda Balzera nás dovedie k Mickievičovým vodopádom (Wodogrzmoty Mickiewicza).

Vchádzame do doliny Roztoki. Za lanovkou na dopravu materiálu na chatu Schronisko Górskie PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich pokračujeme ďalej po zelenej okolo Wodospadu Siklawa (70 m dlhý, druhý najdlhší).

Po 3,5 hodinách prichádzame k rázcestiu pri plese. Vľavo pokračuje chodník k chate, kde by sme v prípade zlých podmienok ukončili túru.

Ak počasie praje, prechádzame modrou okolo zasneženej plochy najhlbšieho a druhého najväčšieho plesa v Tatrách - Wielki Staw Polski (hĺbka 79,3 m, rozloha 34,1 ha).

Z vrcholu vidíme dole pod nami dolinu s chatou, Kriváň a celú hradbu hraničných štítov až po Belianske Tatry. Na severe Gąsienicowa Dolina s chatou Murowaniec, Kościelec a ďalej, ako napríklad Świnicu a Kasprowy Wierch či Giewont.

Cesta späť k plesu môže zabrať 1,5 h. Treba počítať aj s tmou. Ľahšie by bolo absolvovať výstup so spaním na vysokohorskej chate v doline.

Hrebeňom Nízkych Tatier 2

Hrubý štít a prechod cez tri doliny

Prinášame jeden z tipov na jarný prechod, keď sa Tatry v tomto čase na slovenskej strane dočasne uzatvárajú aj pre skialpinistov. Tak prečo nie Poľsko?

Východzím bodom je Lysá Poľana. Za hranicou pokračujeme po asfaltovej ceste k Palenici Białczańskej s veľkým parkoviskom pre autobusy a autá zo Zakopaného.

Vyberáme si dolinu Roztoki - údolné predĺženie Pięciu Stawów Polskich, teda vpravo po zelenej. Teraz sa ide lesom, chôdzu oživuje potok Roztoka.

Prichádzame k chate Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów Polskich. Jej drevená architektúra a umiestnenie takmer pri plese Przedni Staw Polski ju radí k tatranským skvostom.

Pokračujeme modrou okolo zasneženej plochy najhlbšieho a druhého najväčšieho plesa v Tatrách - Wielki Staw Polski (hĺbka 79,3 m, rozloha 34,1 ha).

Dostávame sa pod svahy hrebeňa Liptovských múrov (Liptowskie Mury). Sedlo vidíme v diaľke pred sebou, nie je kde zablúdiť.

Sme v nebezpečnom lavinóznom teréne. Pri vyššom stupni nad 2. je NEVHODNÉ sem chodiť, čoho je svedkom tragická udalosť z 30. decembra 2001.

Tesne pod vrcholom sedla sa chodník stáča vpravo, kde môžu byť vyfúkané - holé kamene a reťaze. Chodník zo sedla na vrchol je chodecký, na jar je to mix snehu, kameňov a hliny.

Za rádovo 10 - 15 minút stojíme hore. Pod nami je zamrznuté Nižné Temnosmrečinské pleso, Kôprova dolina, Liptovské kopy, Západné Tatry.

Je opájajúce vidieť teraz do troch dolín naraz, do spomínanej prejdenej, ďalej do tej, ktorá nás čaká - dolina Rybiego Potoku a do našej spiacej Temnosmrečinskej doliny s jej plesami.

Vraciame sa cez Dolinu Rybiego Potoku. Zostup končí na asfaltke pri schronisku PTTK Morskie Oko.

Napokon musíme takmer 2 hodiny kráčať späť asfaltovou cestou alebo si ju skrátiť 20-minútovým konským zvozom na Palenicu Białczańsku. Lysá Poľana je odtiaľ blízko.

Chalubinského vráta

Variant s prespaním na horskej chate PTTK Morskie Oko z toho robí za dobrých podmienok ľahkú dvojdňovú túru na precvičenie si chôdze v mačkách (stúpacie železá) a nácvik brzdenia čakanom.

Príchod na chatu volíme z Lysej Poľany po asfaltovej ceste. Voľný čas do zotmenia môžeme tráviť napríklad prechádzkou ku krížu pri Čiernom plese (Czarny Staw pod Rysami).

Ráno je možnosť si nechať na chate prebytočné veci a ísť hore naľahko. Vyrážame smerom po žltej.

Stúpanie je pozvoľné až po zrázy Mnícha. Pri smerovníku Dolina za Mnichem meníme smer vľavo a po červenej pokračujeme do zreteľne viditeľného sedla.

Ku koncu takmer po štyroch prichádzame do úzkeho sedla. Sme na hranici. Pozeráme sa na zamrznuté Temné smrečiny a oproti nám je Kôprovský štít.

Návrat je rovnakou cestou, keďže prechod na slovenskú stranu je takmer 70 rokov zrušený.

Rysy z poľskej strany

Túra za najvyššie položenou horskou chatou na Slovensku a tiež turistika na jeden z najvyšších kopcov Vysokých Tatier je niečo, čo si chce vyskúšať každý Slovák aspoň raz za život.

Žiaľ potom to tak aj vyzerá na chodníkoch, tie sú v letnej sezóne extrémne preplnené a tak sa mnohí otáčajú už na pol ceste za dobrodružstvom.

Ja výstup na Rysy odporúčam radšej cez týždeň, kedy je všeobecne menej návštevníkov v horách a rovno aj s ubytovaním na chate.

Na chatu sa môžete vybrať aj poobede, kedy už väčšina ľudí smeruje nadol. Ak stihnete aj západ slnka, máte vyhraté.

Východný hrebeň Žabieho koňa patrí ku kultovým tatranským hrebeňovým túram.

Vzdialenosť medzi Morským Okom a Rysmi je 10 km, prevýšenie predstavuje 1106 m stúpanie a 1106 m klesanie a časový odhad je 6:40 hod / 1 deň.

Rysy v zime však patria medzi náročné vysokohorské výstupy a vyžadujú skúsenosti, vhodnú výstroj a bezpečné podmienky.

Ďalšie poľské hrebeňové možnosti

Orlia prť

Orlia prť (Orla Perć) je najťažšia značená tatranská cesta.

Hrebeň Vysokej

Koruna Vysokej v sebe zahŕňa vzdušný hrebeň spájajúci Dračí štít, Vysokú a Ťažký štít. Ide o dlhý komplexný prechod, na ktorý je potrebná dobrá fyzická kondícia.

Hrebeň Ošarpancov

Východiskom na Ošarpance je Popradské pleso. Z mrazivého ranného tieňa Zlomiskovej doliny výjdeme do slnečnej Kotlinky pod Dračím sedlom, odkiaľ komínom nastúpime na samotný hrebeň Ošarpancov.

Príjemným rôznorodým lezením postupne prelezieme z Malého na Prostredný a ďalej na Veľký Ošarpanec, z ktorého následne zlaníme do Dračej štrbiny.

Vidlový hrebeň

Exponovaný hrebeň spájajúci Lomnický štít s Kežmarských štítom. Vidlový hrebeň patrí k náročnejším hrebeňovkám, preto sú nevyhnutné základné skúsenosti s lezením na skale.

Ak však nemáš strach z výšok a čo-to si už na tatranských hrebeňoch zažil, odmenou bude parádna adrenalínová túra s peknými lezeckými pasážami a nejakým tým zlaňáčikom.

Túru môžeme absolvovať v smere z Kežmarského štítu na Lomnický štít alebo naopak. Štartovacím bodom je v závislosti od smeru lezenia buď Skalnaté pleso alebo Lomnické sedlo, kam sa vyvezieme prvou lanovkou.

Hrebeň Solísk

Pekný hrebeň spájajúci Predné Solisko s Bystrou lávkou. Hrebeň Solísk patrí k stredne náročným hrebeňovým túram.

Túru absolvujeme v smere z Bystrej lávky na Predné Solisko, aby sme sa zlanovaním neukrátili o najkrajšie lezecké pasáže.

Ďalšie hrebeňové túry

Medzi ľahšie hrebeňové túry patrí Vareškový hrebeň na Slavkovský štít (2452 m), ktorý si môžeme naservírovať aj v zime ako zoznamku s tatranským zimným popoliezaním.

O čosi náročnejšou túrou v nádhernom divokom prostredí na rozhraní Západných a Vysokých Tatier je Valentkový hrebeň, prepájajúci Valentkovú so Svinicou (2302 m).

Na opačnej strane Tatier sa nachádza Karbunkulový hrebeň (2276 m), ktorý okrem lahôdkových scenérií umožňuje v úvode ako bonus navštíviť aj legendami opradenú Jastrabiu vežu.

Viac lezeckých pasáží ponúka zubatý Dračí hrebeň (2254 m) v Zlomiskovej doline alebo Granátový hrebeň v krásnom prostredí Velických Granátov.

Bezpečnosť na poľských hrebeňoch

Každé ročné obdobie má svoje nástrahy. Pre nás to sú tentokrát snehové polia, takže príprava musí byť vždy, pretože bezpečnosť na horách je prvoradá.

Ak sa bojíte výšok, túto turistiku vynechajte. Reťaze pod Priečnym sedlom nie sú turistika pre každého a určite nie pre malé deti.

Treba si vopred overiť aktuálne počasie, výstrahy, stav chodníkov, lavínové nebezpečenstvo a prípadné uzávery. Pri hrebeňových túrach je potrebné počítať s exponovanými úsekmi, reťazami, sutinou, snehovými poľami a obmedzenými možnosťami ústupu.

Pri návšteve TANAP-u prosím rešpektujte pravidlá a autority národného parku.

Turista s prilbou a turistickými palicami na hrebeni

Praktická voľba podľa skúseností

  • Pre kratšiu výhľadovú túru: Husí krk, Beskyd alebo Giewont.
  • Pre celodenný horský prechod: Červené vrchy, Hrubý štít alebo Kozí vrch.
  • Pre skúsených turistov: Rysy v zimných podmienkach, Orlia prť alebo náročnejšie hraničné hrebeňovky.
  • Pre lezcov: Vidlový hrebeň, Hrebeň Vysokej, Ošarpance alebo Dračí hrebeň.

Poľské Tatry nás rozhodne navnadili preskúmať ďalšie doliny, štíty a hrebene a, myslím, že čoskoro zavítame opäť k susedom.

tags: #vysoke #tatry #hrebenovka #z #polske #strany