Výbuch nákladného vlaku pri Hustopečiach nad Bečvou: požiar benzolu prerušil železničnú dopravu

Dôsledky nehody nákladného vlaku viedli k prerušeniu medzinárodnej železničnej dopravy na trati Púchov - Hranice na Morave. Cestujúcich odvezú autobusy. Obnovenie môže trvať niekoľko dní.

V piatok krátko pred poludním sa vykoľajil nákladný vlak pri Hustopečiach nad Bečvou v Olomouckom kraji v Česku. Z poškodených cisterien začal unikať benzol, ktorý sa vznietil. Podľa českých hasičov požiar zasiahol 15 cisternových vagónov. Plamene zachvátili prakticky celý vlak. Pri nehode sa nikto nezranil.

Vykoľajenie a rozsiahly požiar benzolu

Podľa predbežných informácií sa nákladný vlak najprv roztrhol, následne sa 15 zo 17 cisternových vagónov vykoľajilo a vypukol rozsiahly požiar. V každej z cisterien bolo zhruba 60 ton benzolu.

Požiar zachvátil 15 cisternových vagónov s benzolom. Hustý dym bolo v piatok popoludní vidieť už zdiaľky.

Rozsiahly požiar v pri Hustopečiach nad Bečvou sa snažia uhasiť ťažkou penou. Vagóny, ktoré ešte nehoria, sa snažia ochladzovať.

Hasičský záchranný zbor ČR informoval, že na mieste zasahuje už 38 hasičských jednotiek. Hustý dym vidieť už zdiaľky. Neskôr hasiči informovali, že na hasebné práce nasadili aj vrtuľník.

Na mieste zasahuje 29 jednotiek s 54 kusmi techniky. Hasí sa aj z vrtuľníka.

V piatok minulý týždeň pri horiacom vlaku s benzénom zasahovalo až 180 hasičov. Pre riziko explózie zatiaľ nebola oznámená likvidácia ani lokalizácia požiaru.

Prečo je benzol nebezpečný

Benzol je priehľadná, horľavá a zdraviu škodlivá kvapalina, ktorá vzniká pri spracúvaní kvalitného čierneho uhlia na koks. Benzol obsahuje benzén, toluén, xylény a ďalšie chemické zlúčeniny.

Pod neustálou hrozbou výbuchu a požiaru už takmer týždeň dňom i nocou pracujú hasiči, ktorí v Hustopečiach nad Bečvou na Přerovsku likvidujú následky vykoľajenia a požiaru vlaku prevážajúceho viac ako 1000 ton toxického benzénu.

„Benzén je z pohľadu hasiča jedna z najhorších látok, ktorá môže horieť.“

Benzén sa vyznačuje vysokou toxicitou, takže hasiči musia pri jeho prečerpávaní pracovať v špeciálnych oblekoch a dodržiavať prísne pravidlá, keďže pracujú s nebezpečnou horľavinou.

„Už pri príchode prvej posádky šľahali plamene desiatky metrov vysoko a bolo zrejmé, že pôjde o extrémne zložitý zásah.“

Benzén v zmesi s vodou a v kombinácii s nízkymi teplotami tuhne, čo podľa Kovacsa znemožňuje jeho čerpanie. Kvôli tomu aj týždeň po nehode niektoré vykoľajené cisterny zostávajú stále na mieste.

Rozsah poškodenia a odstraňovanie následkov

Zo 17 cisterien naplnených 1020 tonami toxického benzénu sa podarilo hasičom zachytiť 360 ton tejto toxickej látky.

Časť zostala v dvoch nepoškodených cisternách, ktoré požiar nepohltil, zvyšok sa podarilo hasičom prečerpať. Dnes pracujú na poslednej cisterne.

Zvyšok prchavej látky zhorel, časť sa dostala tiež do pôdy a priestoru koľají. Kontaminované územie bude musieť byť odťažené.

Zásah hasičom komplikuje aj nutnosť pracovať v špeciálnom protichemickom obleku.

„Každý deň je na mieste zhruba tridsať železničných hasičov.“

Predbežnú škodu českí hasiči vyčíslili na 125 miliónov korún (5 miliónov eur). Príčinu nešťastia zisťujú hasičskí vyšetrovatelia, policajní kriminalisti aj železniční inšpektori.

Na miesto vyslali aj železničných inšpektorov aj inšpektorov životného prostredia.

Pomoc zo Slovenska a monitorovanie ovzdušia

Okrem hasičských cisterien Česi nasadili aj vrtuľník či techniku zo Slovenska.

Pri mimoriadnej udalosti pomohli aj slovenskí hasiči. „Na základe požiadavky z Hasičského záchranného zboru Českej republiky sme boli požiadaní o výpomoc pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, ktorá momentálne prebieha v obci Hustopeče nad Bečvou,“ informoval po 15:00 slovenský Hasičský a záchranný zbor.

Zo Slovenska vyslali na pomoc hasičskú techniku CAS 40 Tatra 815 -7 10X10 „Beštiu” a robota COLOSSUS-a.

„Zároveň našim českým kolegom vyjadrujeme úprimnú podporu a držíme palce, aby situáciu dostali čo najskôr pod kontrolu,“ reagovali slovenskí hasiči.

Slovenskí hasiči nasadil aj vozidlo vybavené spektrometrom SIGIS 2 na monitorovanie výskytu nebezpečných látok v ovzduší v oblastiach pri hraniciach Slovenskej republiky s Českou republikou.

„Na základe komunikácie s HZS ČR máme informáciu, že v okruhu 5 km od miesta požiaru sa nenamerali žiadne zvýšené koncentrácie nebezpečných látok,“ informoval slovenský Hasičský a záchranný zbor.

Českí hasiči tiež uviedli, že obyvateľom v okolí požiaru rozosielajú varovné SMS.

Pripomenul, že všeobecne pri úniku splodín horenia, resp. úniku nebezpečných plynov a pár do ovzdušia obyvateľom odporúčajú zotrvať v budovách, nevetrať a nepohybovať sa na voľnom priestranstve.

Prerušenie železničnej dopravy

„Na trati Púchov - Hranice na Morave je doprava prerušená celý deň pre nehodu nákladného vlaku. Odporúčame vyhnúť sa vlakom Valašský expres a využiť spoje cez Čadcu a Ostravu alebo Bratislavu a Kúty,“ informovala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v piatok popoludní.

České dráhy zastavili prevádzku na trati.

Štátny dopravca informoval, že od 13:00 hod. sú vlaky v úseku Valašské Meziříčí - Hranice na Moravě nahradené náhradnou autobusovou dopravou (NAD) z dôvodu nehody v Česku.

Vlak EC 223 z Prahy do Žiliny odklonili cez Čadcu.

V zasiahnutom úseku očakávajú České dráhy dlhšie prerušenie prevádzky. Odporúčajú tak na Slovensko ísť cez Ostravu.

„Dopravné doklady vydané pre vlaky Českých dráh na Slovensko a zo Slovenska cez Horní Lideč je možné využiť aj pre vlaky cez stanicu Čadca. Platí to pre cesty do a zo Žiliny a pre stanicu Púchov,“ uviedli České dráhy.

Vyšetrovanie príčiny nehody

Príčinu nešťastia zisťujú hasičskí vyšetrovatelia, policajní kriminalisti aj železniční inšpektori.

Na miesto vyslali aj železničných inšpektorov aj inšpektorov životného prostredia.

Podľa výročnej správy Európskej železničnej agentúry (ERA) z roku 2022 patrí Česká republika medzi krajiny s najvyššími hospodárskymi stratami spôsobenými železničnými nehodami v Európe.

Ďalšie prípady výbuchov a požiarov vlakov

Roztrhnutie vlakov nebýva časté. Niekoľko prípadov sa však v ostatných rokoch stalo.

V lete 2017 sa pri Žarnovici odtrhol rušeň od zvyšku súpravy. Začiatkom septembra 2018 sa neďaleko Levíc roztrhol rýchlik smerujúci do Bratislavy.

Výbuch na Transsibírskej magistrále pri Ufe

Dva prechádzajúce osobné vlaky zasiahol 4. júna 1989 na Transsibírskej magistrále v blízkosti mesta Ufa výbuch skvapalneného plynu z poškodeného potrubia.

Bilancia tragédie bola hrozivá. Na mieste zahynulo 258 ľudí, ďalších 317 zomrelo v nemocniciach. Celkovo tak prišlo o život 575 pasažierov, ďalších asi 600 ľudí zostalo kvôli popáleninám a ďalším zraneniam trvalo postihnutých.

Katastrofa sa stala o 01.15 h. miestneho času medzi stanicami Aša a Ulu Teljak v dnešnej Baškirskej autonómnej republike, ktorá leží na rozhraní európskej a ázijskej časti Ruska.

Najbližším väčším mestom bola Ufa. Sila výbuchu zodpovedala podľa niektorých odhadov atómovej bombe zvrhnutej na japonské mesto Hirošima.

Plynovod Západný Sibír-Ural-Povolžie uviedli do prevádzky v roku 1985. Už počas výstavby sa zistilo, že niekde nezodpovedá budúcej záťaži a do roku 1989 na plynovode, ktorý bol pôvodne budovaný ako ropovod, technici zaznamenali 50 havárií, ktoré sa zatiaľ zaobišli bez obetí.

Plyn začal unikať asi tri hodiny pred príchodom vlakov a hromadil sa v dvoch kalužiach neďaleko trati. Miestni obyvatelia upozorňovali na zápach unikajúceho plynu a tiež meracie prístroje ukazovali pokles tlaku.

V oboch vlakoch na trase Novosibirsk-Adler a opačne cestovalo v okamihu výbuchu 1284 pasažierov a 86 členov posádky, vlaky mali celkom 38 vagónov.

Presný počet cestujúcich ale nebolo možné zistiť, pretože deti do piatich rokov cestovali bez lístkov.

Vlaky sa v mieste nehody ale vôbec nemali stretnúť a len zhoda náhod spôsobila, že sa stretli práve v mieste úniku plynu. Prvú súpravu zdržali technické problémy, druhý vlak musel neplánovane zastaviť kvôli žene, ktorá začala rodiť.

Podľa oficiálnej verzie mala únik plynu na svedomí ťažká technika, ktorá pri stavbe plynovodu narušila povrch rúrok.

Kvôli havárii v roku 1992 postavili pred súd deväť ľudí, medzi nimi napríklad šéfa podniku Nefteprovodmontaž, ktorý sa podieľal na stavbe plynovodu, a niekoľko stavbyvedúcich.

Výbuchy a poškodenie tratí v Rusku

V Belgorodskej oblasti na západe Ruska došlo k vykoľajeniu lokomotívy po výbuchu pod koľajnicami. Incident, ktorý sa odohral len 50 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, spôsobil dvojhodinové prerušenie dopravy, no bez zranených či obetí.

Podľa gubernátora Gladkova už bola premávka obnovená, no škody sa stále odstraňujú.

Len niekoľko dní predtým boli vyhodené do vzduchu dva mosty v Brianskej a Kurskej oblasti, pričom došlo aj k stratám na životoch.

Rovnako vážny incident zaznamenali aj vo Voronežskej oblasti, kde výbuch poškodil trať len chvíľu pred prejazdom vlaku. Vďaka pohotovej reakcii personálu sa však podarilo katastrofe predísť.

Výbuchy parných rušňov na ČSD

Inou kategóriou mimoriadností, ktoré sa úzko viažu ku parnej trakcii, sú explózie.

Kotlu rušňa, ako tlakovej nádobe, sa zvykla venovať náležitá pozornosť, čo sa týka kontrôl, údržby alebo opráv, aby bola zaistená maximálna bezpečnosť.

Medzi ne zaraďujeme aj trojicu Mazutiek, ktoré na sieti ČSD vybuchli v rokoch 1964 až 1966.

Najprv 5. februára 1964 explodovala pri Sládkovičove bratislavská 555.3277, potom 11. novembra 1965 to bol zdický rušeň 555.3280 medzi českými stanicami Rejkovice a Jince, až napokon do tretice 12. mája 1966 stroj 555.3231 na trati Brno - Havlíčkův Brod.

Bezprostrednou príčinou bol vo všetkých prípadoch pokles vodnej hladiny v kotle, ktorý spôsobuje obnaženie stropu pece (ktorý inak voda zakrýva), jeho rozpálenie a tým stratu potrebnej pevnosti.

Potom je iba otázkou niekoľkých sekúnd, kedy sa oslabený materiál poddá. V oslabenom kotlovom plechu sa rozšíria otvory pre stropné skrutky, strop pece sa vyduje a roztrhne.

Nedostatok vody však v jednotlivých prípadoch väzí v rozličných dôvodoch.

Zdický výbuch nastal z celkom prostého dôvodu - rušňovodič hnal svoj rušeň na postrku nákladného vlaku na plný výkon, hoci vedel, že v tendri nemá už ani kvapku vody.

Smrť mu nedala možnosť vysvetliť prečo, ale zrejme sa snažil dôjsť aspoň do najbližšej stanice, kde mal možnosť vodu načerpať.

Pri tejto nehode bol usmrtený aj návestník v poslednom vozni nákladného vlaku.

Brnenský rušeň 555.3231 postihla v podstate nešťastná súhra viacerých okolností.

Niekoľko mesiacov pred nehodou v ňom zakúrili bez vody a horúčava čiastočne poškodila kotol. Z posudku Výskumného ústavu dopravy vyplynulo, že nie je potrebná výmena pece za novú, ako bolo pôvodne navrhnuté, ale postačí jej oprava.

Tak ju iba zaplátali. Okrem toho v čase nehody na rušni nefungoval jeden z dvoch poistných ventilov.

Obaja členovia rušňovej čaty zahynuli a preto nemohli objasniť, prečo išiel rušeň bez vody. Pravdepodobne však zapracovala nepozornosť pri kontrole jej hladiny.

Výbuch rušňa pri Sládkovičove

Na rozdiel od toho boli na ČSD obvyklé dva vodoznaky. Práve ten jediný vodoznak zlyhal v prípade Sládkovičova, ktorý nešťastnú sériu výbuchov odštartoval v stredu 5.

Nákladný vlak 6265 prechodil cez stanicu Sládkovičovo a mieril si to k Sencu, keď sa v parnom rušni 555.3277 z depa Bratislava východ nečakane odohrala už popísaná fyzikálna reakcia.

Stalo sa to približne jeden kilometer za stanicou, v km 95,3 - 95,2. Rušňová čata si ani nestihla uvedomiť čo sa vlastne deje a mohutný výbuch rozmetal kabínu rušňa.

Kotol sa odtrhol od rámu a vyštartoval smerom k oblohe. Odletel až do vzdialenosti 120 metrov, kde zostal ležať na pravom boku asi desať metrov od 2. traťovej koľaje, svojim čelom zaborený v zemi.

Pomaly vyhasínajúci, rovnako ako životy rušňovodiča a jeho pomocníka.

Dokumentácia rušňa prezradila, že poslednú tlakovú skúšku absolvoval v Sovietskom zväze dňa 21. septembra 1961 a ďalšia bola plánovaná na rok 1966.

Pôvodne (ešte ako 555.0277) jazdil v depe Veselí nad Lužnicí, ktoré sa dnes nachádza na území Českej republiky, a do Bratislavy dorazil 19. decembra 1963 za účelom rekonštrukcie na mazutové kúrenie.

Slovnaft Bratislava n. p. práce na rušni ukončil 30. decembra 1963 a o dva týždne neskôr, 14. 1. 1964, bol rušeň 555.3277 zaradený do prevádzky v depe Bratislava východ.

Z odhodeného kotla odobrala komisia armatúru a podrobila ju funkčným skúškam. Cieľom skúšok bolo zistiť príčinu nízkeho stavu vody a tým obnaženia stropu pece.

Príčina nešťastia bola napokon až neuveriteľne prostá. Jediný vodoznak, ktorý na rušni bol, neukazoval skutočný stav vody v kotle, pretože mal otvor na 90 % zanesený vodným kameňom.

Rušňová čata má síce k dispozícii okrem vodoznaku aj skúšacie kohúty, ale tie nepoužila. Nemala na to žiadny dôvod.

Veď predsa na zistenie hladiny vody v kotle stačí letmý pohľad na vodoznak, ktorý dovtedy vždy spoľahlivo slúžil. Až kým...

Z kotla sa v skutočnosti postupne vytrácala, ale vodoznak klamlivo naznačoval, že vody je tam stále dosť. Aj vo chvíli, keď sa bezprostredne schyľovalo k nešťastiu.

Rušňová čata by v opačnom prípade spustila napájače, uzavrela prívod mazutu a znížila odber pary. Nestalo sa tak.

Miesto nešťastia na železničnej trati pri Sládkovičove a následky na rušni 555.327.

Vyšetrovacia komisia už 8. februára nariadila okamžite stiahnuť všetky mazutové rušne radu 555.3/32 z traťových výkonov.

V depe Bratislava východ sa potom všetky bez výnimky podrobili prísnej kontrole. Niektoré z nich museli odstaviť z prevádzky až do odstránenia zistených závad a vykonania stanovených úprav.

Ako však vieme, osud si napriek všetkej pozornosti vynútil, že explózia rušňových kotlov sa na ČSD ešte dvakrát zopakovala v rokoch 1965 a 1966.

Výbuchy parných rušňov v zahraničí

Ak ale nahliadneme poza bývalé československé hranice, zisťujeme, že v okolitých krajinách ešte aj po tomto dátume si rušňové kotle nedali pokoja a rozosievali okolo seba smrť.

V Maďarsku dňa 21. februára 1970 explodoval parný rušeň 520.009 v areáli depa Fonyód. Zahynul pri tom rušňovodič a kurič sa zranil ťažko, s trvalými následkami.

Iróniou osudu bolo, že rušeň mal na predošlý deň, 20. 2.

V priebehu 1970-tych rokov už potom bola parná trakcia na masívnom ústupe, ale nič to nezmenilo na fakte, že Nemecko zažilo ‚kotlovú tragédiu‘ dokonca na jej samom sklonku - koncom roka 1977!

V nedeľu 27. novembra 1977 rušňovodič a kurič z depa Leipzig viezli rušňom 03.2121 vlak D 562 Plauen - Berlin s odchodom z Leipzigu o 8.55 h.

Počas jazdy však mal rušňový personál problémy s napájaním kotla vodou. Príliš nízkym stavom vody došlo následne k závade na kotli a vyhriatiu ohniska, takže po príchode do stanice Berlin-Schöneweide ohlásil rušňovodič rušeň za nespôsobilý ďalšej jazdy a na spiatočnú cestu žiadal náhradný rušeň.

Neschopný rušeň odvesili od vlaku a naprázdno s ním odišli do stanice Berlin-Lichtenberg, kde zhodili oheň z roštu a s pomocou posunovacieho rušňa ho nechali odstaviť do depa.

Potom si odskočili na obed a ako náhradu prevzali rušeň 01.1516, ktorým sa však ich patálie nekončia.

Čerstvý rušeň totiž nemali čas priveľmi obzerať, keďže sa snažili urýchliť odchod súpravy z Lichtenbergu na Schöneweide, kde sa mala premeniť na rýchlik D 567 Berlin - Reichenbach (Vogt).

A hoci sa chlapi náhlili ako vedeli, beztak stihli zo Schönewide odísť až o 14.13 h - teda so 17-minútovým meškaním.

Keby ich netlačil čas, zrejme by si pred odchodom náhradný stroj riadne prehliadli a zistili by, že v jeho tendri sa nachádza iba polovičná zásoba vody.

Že tomu tak nie je, zbadali prekvapení až počas jazdy, keď hladina vody v kotli náhle klesla pod povolenú mieru.

Za danej situácie mali bezpečne zastaviť vlak, zhodiť oheň z roštu a nechať kotol vychladnúť.

Išlo by však o „peknú“ blamáž pre rušňovú čatu. O to viac, že ich počas služby vlastne už po druhý raz postihla závada podobného charakteru - ibaže tentokrát si ju čiastočne zavinili sami.

Čo teraz? Na jednej strane posmech medzi kolegami, sankcie, možno aj odtiahnutie z rýchlikovej služby a na strane druhej vedomie veľkého rizika.

Bolo im však nadovšetko jasné, že ak čoskoro vodu do tendra nedoplnia, ďaleko nezájdu.

Počas pravidelného pobytu v stanici Lutherstadt-Wittenberg preto oznámili výpravcovi, že počas nasledujúcej zastávky v Bitterfelde potrebujú „tankovať“ a cestou sa modlili, aby im mašinka vydržala.

Explózia kotla nastala v momente, keď už vlak D 567 o 16.08 h zastavoval v stanici Bitterfeld.

Na rozdiel od nám známych prípadov na ČSD alebo od vyššie spomínaného maďarského, ktoré sa odohrávali takpovediac „mimo civilizácie“, k nej tentoraz došlo priamo na nástupišti, plnom ľudí čakajúcich na rýchlik!

Kotol sa počas zastavovania vlaku odtrhol od pojazdu a letel dopredu asi 80 m, pričom vlak sa do úplného zastavenia pohyboval ešte asi 50 m.

Výbuchom kotla a jeho časťami, ktoré sa rozleteli do okolia boli okrem rušňovej čaty usmrtení aj traja cestujúci a 59 ďalších sa zranilo.

Obetí však mohlo byť za daných okolností omnoho viac...

Výbuch navyše poškodil koľajisko, strechu nástupišťa a strhnutých bolo 300 m trolejového vedenia nad koľajami.

Výbuch batérií v rušňovom depe

Toľko k téme tlakových nádob, u ktorých sa náchylnosť k explózii dala a vždy bude dať očakávať. Povedzme si však aj o prípadoch z druhej strany „barikády“.

Pracovný úraz presne z takejto kategórie sa nedobrovoľne ušiel v sobotu 13. januára 1968 elektrikárovi Vojtechovi v rušňovom depe Košice.

Keďže rušeň bol v bezchybnom technickom stave, zistilo sa, že za výbuch môže jeho nedokonalé konštrukčné riešenie.

U Rosničiek radu T 334.0 sú totiž batérie umiestnené priamo pod podlahou stanovišťa a plyny, ktoré vznikajúce pri nabíjaní a hromadia sa pod príklopom, sa odvetrávajú iba pomocou otvorov na oboch čelách kabíny.

Vetranie teda účinkuje pomocou prúdiaceho vzduchu, teda iba počas pohybu rušňa.

Ministerstvo dopravy vyhláškou v roku 1964 (4 roky pred udalosťou) nariadilo nasledovné: „Pokiaľ sú v lokomotíve zamontované batérie, nesmie sa prevádzať akákoľvek manipulácia s otvoreným ohňom vo výške menšej ako 120 cm nad podlahou stanovišťa.“

Výbuchy mimo železničných tratí

Možno ešte väčšie prekvapenie zažili tety kuchárky v závodnej kuchyni na chate Jánošík v Bojniciach.

Dňa 17. novembra 1969 hostila účastníkov 6-týždňového školenia pre výpravcov a krátko pred 11. hodinou bola príprava obedov v plnom prúde.

Kuchárky sa šikovno zvŕtali okolo sporáka na tuhé palivo, keď ho o 11.55 h ohlušujúci výbuch rozmetal po miestnosti aj s kastrólmi a nedokončeným obedom.

Kuchárka Mária pri tom utrpela úraz, ktorý si podľa lekárskej správy vyžiadal 4-týždňovú práceneschopnosť. Šťastím je, že zvyšné dve pracovníčky vyviazli iba s nepatrnými poraneniami.

Kde však hľadať príčinu tohto zvláštneho javu? Keby šlo trebás o plynový sporák, dalo by sa chápať, že sa môže niečo podobné stať, ale klasický sporák na uhlie?

Pri podrobnejšom skúmaní vzniklo zvláštne pdoozrenie, ktoré neskôr potvrdil aj odborník - pyrotechnik z Vojenského opravárenského závodu v Novákoch.

V uhlí, ktoré pre chatu Jánošík dodávali Uhoľné sklady Prievidza a ktoré sa ocitlo v danom sporáku, sa našli zvyšky po trhavine, aká sa používa v uhoľných baniach, vrátane rozbušky!

„V roku 1959 v stanici Chynorany došlo k niekoľkým úrazom cestujúcich. Cestujúci z obce Preseľany niesol v aktovke výbušniny a tie pri prestupovaní z jedného vlaku do druhého explodovali.“

Muničný vlak pri Gbelciach

August 1945 - leto s vôňou vybojovanej slobody, konca vojnových útrap, ale aj starostí s návratom bežných činností do kolobehu života.

Kolobeh, ktorý pomáhala rozbiehať aj železničná doprava, začína pár mesiacov po oslobodení pulzovať, ale ku predvojnovej dokonalosti má ešte poriadne ďaleko.

Rumunský muničný vlak 754 prevzal vlakvedúci Štefan v Nových Zámkoch 6. augusta 1945 o 13.40 h.

Vlak mal na svojom čele nemecký rušeň 52.7275 s rušňovodičom Viliamom a kuričom Františkom z novozámockej výhrevne.

„Muničák“, ktorý pozostával zo 79 otvorených vozňov, tzv. uhlákov, ložených muníciou pre delostrectvo a pechotu, dorazil do stanice Köbölkút (Gbelce) v čase o 16.28 h.

Strelivo bolo do súpravy naložené asi týždeň predtým na železničnej stanici Trenčianske Bohuslavice a jeho cieľovou destináciou malo byť Rumunsko.

Preto vlak aj s nákladom strážili asi šiesti rumunskí vojaci, ktorí boli „ubytovaní“ v jednom z otvorených vozňov, zaradenom približne v strede vlaku, kde mali na debnách rozostlané seno na ležanie.

V stanici Köbölkút musela byť „sedem-päť-štvorka“ zadržaná, nakoľko stanica Parkan (Štúrovo) vydala pre vlak ‚stoj‘ kvôli silnej frekvencii na trati s tým, že bude na ďalšiu cestu vypravený až nasledujúci deň.

Nákladný vlak 772, ťahaný maďarským strojom 301.010, prevážal pod dozorom ruských vojakov nemeckých zajatcov zo západu na východ.

Do Köbölkútu prišiel v čase o 2.20 h a zastavil na 3. koľaji vedľa deponovaného muničného vlaku 754.

Už počas vchádzania do stanice začali členovia stráže Červenej armády vystreľovať do vzduchu svetlice, aby nimi ožiarili okolie vlaku, či im z neho nezoskakujú zajatci.

Podľa výpovede vlakvedúceho vystreľovali rakety už v Nových Zámkoch po zotmení, kde ich vypálili asi sto a priebežne i celou cestou po Köbölkút.

Výpravca po zastavení vlaku 772 vyrozumel vlakvedúceho a rušňovodiča tohoto vlaku, že budú stáť asi 20 minút kvôli dispozícii z Parkanu a vrátil sa do dopravnej kancelárie, aby ohlásil príchod vlaku vlakovému dozoru v Nových Zámkoch.

Kým hlásenie zapísal do dopravného zápisníka strhol sa vonku krik popáleného rumunského vojaka.

Po počiatočnom kriku a zhone však bolo treba konať a zachrániť čo sa dá.

Bez možnosti požiar uhasiť bolo totiž len otázkou času, kedy sa oheň rozšíri na prepravovanú muníciu.

Ako prvý pohotovo zareagoval rušňovodič vlaku 772, Július, ktorý keď spozoroval požiar na susednom vlaku, z vlastnej iniciatívy (aj bez vlakvedúceho) zakričal na výhybkára nech stavia výmeny, otvoril regulátor na svojej mašine 301.010 a začal nákladný vlak rýchlo ťahať von zo stanice smerom na Mužlu.

Predpis aj železničiarska česť mu kázali riadiť sa svojim najlepším vedomím a svedomím a tak bez váhania konal.

„Ja som viezol vlak číslo 772 od Nových Zámkov. Vlak bol ložený s nemeckými zajatcami. Vojenská stráž Červenej armády, ktorá vlak doprevádzala, po celej ceste vystreľovala z vlaku rakety v rôznych farbách, ktoré ešte horiace dopadaly na zem.“

„V stanici Köbölkút boly vystrelené asi po príchode o 10 minút štyri rakety, ale od štvrtej som videl, že dopadla na jeden vozeň prostred vlaku na susednej koľaji. Tento vozeň začal ihneď horieť.“

„Ja som videl, že na vlaku na susednej koľaji je naložená municia a keďže sa dalo predpokladať, že táto od požiaru bude vybuchovať, som bez ďalšieho rozmýšlania vlak vytiahol zo stanice na trať a pokračoval som opatrne v ceste ďalej.“

„Nakoľko vlakový personál sa rozutekal, som aj po trati niekoľkokrát zastal a čakal som na vlakovú čatu.“

Prakticky hneď ako koniec vlaku 772 uvoľnil výhybky, aj rušňovodič Viliam sa pohol s postihnutým muničným vlakom 754 na trať smerom k Mužli.

Opäť bez zbytočného vyčkávania na príkazy alebo návestí od vlakovej čaty, keďže bola drahá každá minúta.

Kým zajatecký vlak 772 pokračoval v ceste do Mužle, prichádzal po susednej koľaji už aj nákladný vlak 743, ktorý však pred postihnutým vlakom 754 na trati včas zastavil.

Ani muničný vlak potom nemohol pokračovať a musel zastaviť - svojim čelom vo vzdialenosti asi 1 km od stanice Köbölkút - aby neohrozil protivlak na susednej koľaji.

„Kým sa vlaky vytiahly, čo trvalo asi 15 až 20 min, ešte výbuch žiadon nebol, až keď boly vlaky vytiahnuté, začaly výbušniny vybuchovať najprv menej, čo stále sa stupňovalo.“

Výbuchy na železniciach v Poľsku

Doprava bola obnovená v noci na utorok. Miesto výbuchu navštívil aj premiér Donald Tusk.

Na úseku poľskej železnice, ktorý bol v pondelok (17. 11.) poškodený výbuchom, obnovili v utorok (18. 11.) prevádzku v oboch smeroch.

Explózie podľa poľských úradov súviseli s aktom diverzie.

Minister infraštruktúry Dariusz Klimczak uviedol, že doprava uviedli opäť do prevádzky približne o polnoci, informovala agentúra PAP.

Incidenty na železničnej trati južne od Varšavy boli podľa poľských bezpečnostných služieb pravdepodobne výsledkom činnosti ruských spravodajských štruktúr.

Uviedol to v utorok hovorca ministra pre koordináciu špeciálnych služieb Jacek Dobrzyňski, ktorý označil incident za „takmer teroristický čin“ iniciovaný zo strany Ruska, informovala agentúra PAP.

Dobrzyňski zdôraznil, že cieľom Moskvy je destabilizovať Poľsko a vyvolať strach medzi obyvateľstvom.

„Všetko nasvedčuje tomu, že tento, možno povedať, takmer teroristický útok, bol iniciovaný spravodajskými službami z východu,“ povedal.

Dodal, že ruské služby chcú spôsobiť rozkol v spoločnosti a zastrašiť obyvateľov a upozornil, že niektoré neoverené informácie šírené médiami môžu byť súčasťou ruskej dezinformačnej kampane.

Akty diverzie

K dvom aktom diverzie došlo medzi 15. a 17. novembrom.

V obci Mika v Mazovskom vojvodstve explodovala nálož, ktorá poškodila koľaje, a pri stanici Golab v Lublinskom vojvodstve musel vlak so 475 cestujúcimi prudko zabrzdiť pre poškodenie trate.

Po udalostiach sa zišiel vládny bezpečnostný výbor s účasťou vedenia armády a tajných služieb Poľska.

O 13.00 h plánuje v Sejme mimoriadne vystúpiť premiér Donald Tusk.

Premiér Donald Tusk v pondelok predpoludním uviedol, že explózia pri stanici Mika mala pravdepodobne za cieľ zničiť vlak na trase Varšava - Deblin.

Zároveň označil útok na trať za bezprecedentný akt diverzie namierený proti bezpečnosti poľského štátu a jeho občanov.

„Prebieha vyšetrovanie a tak ako v predchádzajúcich prípadoch tohto typu, páchateľov dolapíme bez ohľadu na to, kto je ich objednávateľom,“ dodal.

Začalo sa vyšetrovanie

Poškodenie zasiahlo infraštruktúru železničnej trate číslo 7 na trase Varšava Východná - Dorohusk.

Výbušné zariadenia použili v okolí obce Mika v garvolinskom okrese a Golab v pulawskom okrese.

Prokuratúra v pondelok začala vyšetrovanie pre podozrenie z terorizmu.

Podľa jej stanoviska útoky priamo spôsobili dopravné nebezpečenstvo, ktoré mohlo ohroziť životy a zdravie ľudí aj majetok veľkých rozmerov.

Prípad prevezme tím prokurátorov za účasti príslušníkov Agentúry vnútornej bezpečnosti a Centrálneho policajného úradu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že aliancia je s poľskými úradmi v kontakte a čaká na výsledky vyšetrovania.

Výbuch nákladného vlaku vo Viareggiu

Najmenej dvanásť, ale podľa niektorých správ až sedemnásť ľudí zahynulo po tom, čo sa v severotalianskom meste Viareggio vykoľajil a vybuchol nákladný vlak so skvapalneným plynom.

Päťdesiat ľudí bolo zranených, z toho 35 vážne alebo veľmi vážne. Bilancia preto ešte nie je konečná, štyria ľudia sú údajne nezvestní.

Výbuch nastal okolo polnoci asi dvesto metrov od stanice, ktorá v centre 50-tisícového mesta.

Podľa talianskych štátnych železníc sa pravdepodobne zlomila os jedného vagóna, ten sa vykoľajil a strhol so sebou ďalšie štyri, skvapalnený plyn sa vylial a začal horieť.

Železnice tvrdia, že nenastal výbuch. Podľa nich výbuch postihol oblasť v okruhu tristo metrov, kde sa rozpútalo skutočné peklo.

Kusy vagónov rozmetaných výbuchom zasiahli niekoľko domov pri stanici.

Oblasť ožiarili vysoké plamene, ktoré ničili okolité domy i autá, nad všetkým sa vznášal hustý dym a zneli sirény.

Údaje o počte obetí v závislosti na zdrojoch kolíšu medzi dvanástimi a sedemnástimi.

Tento počet oznámila agentúra ANSA. Niektorí zranení majú však popáleniny až na 90 percentách tela, takže ďalšie úmrtia nemožno vylúčiť.

Obeťami sú obyvatelia oboch zrútených domov a náhodní chodci. Podľa doterajších správ sú medzi nimi najmenej tri deti.

Šesť ľudí zomrelo v nemocniciach. Väčšina tiel zatiaľ nebola identifikovaná.

„Uvidel som, ako k nebu stúpa ohnivá guľa,“ popísal nočnú drámu svedok žijúci v dome, odkiaľ je vidieť na stanicu.

„Potom som počul tri veľké výbuchy, ako bomby.“

Ďalší svedok povedal, že počul výbuch, vybehol na ulicu a pred sebou mal plamene a na zemi ležalo zuhoľnatené telo.

„Bola to strašná scéna, na ktorú nikdy nezabudnem.“

Záchranári a hasiči krátko pred úsvitom zachránili z trosiek domov tri živé deti.

Ráno ich veliteľ oznámil, že požiar už bol zvládnutý. Pátranie v troskách pokračovalo.

Veliteľ ho označil za ťažké, pretože na miestach bol prívod plynu.

Z obavy pred ďalšími explóziami bolo z okolia stanice evakuovaných asi dvetisíc ľudí.

Niektorí boli umiestnení v miestnych inštitúcií, pre niektoré museli byť postavené stany.

Zranených hospitalizovali vo Viareggiu, Carrare, Masse a po jednom dieťati vo Florencii a v Ríme.

Príčinu vykoľajenia vlaku vyšetruje komisia, ktorú menoval taliansky minister dopravy.

Z trestnoprávneho hľadiska sa prípadom zaoberá prokuratúra v Lucce, ktorá skúma, či sú podklady pre to, aby bol niekto obvinený.

Oba strojvodcovia nešťastie prežili len s ľahkými zraneniami.

Povedali, že tesne pred vykoľajením zadných vagónov vlaku ucítili nejaký náraz.

„Kabína sa zaplnila plynom, podarilo sa nám vyskočiť. Sme nažive len zázrakom,“ citovali ich talianske servery.

Strojvodcovia tiež povedali, že pred vykoľajením šiel vlak rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, o desať menej, ako je v danom mieste povolené.

Vlak šiel z La Spezie do Pisy. Správa železníc oznámila, že ho pred odchodom skontrolovali a nenašli na ňom žiadne chyby.

Katastrofa v Lac-Mégantic

Počet mŕtvych alebo nezvestných v súvislosti s výbuchom vlaku, ktorý v sobotu otriasol malým kanadským mestečkom Lac-Mégantic, narástol už na 60.

V stredu o tom informovala miestna polícia.

K tragédii v meste Lac-Mégantic s približne 6000 obyvateľov došlo v sobotu nadránom miestneho času po tom, ako zo stanice vzdialenej 13 kilometrov ušla odstavená súprava 72 vozňov naložených ropou.

V kanadskej provincii Québec sa v sobotu vykoľajil vlak prevážajúci výbušné látky a krátko na to ho zachvátila séria masívnych explózií.

Séria výbuchov a požiar kompletne zničili asi 30 budov a okolo 2000 ľudí museli evakuovať.

Plamene sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu až po vyše 18 hodinách.

Príčina nešťastia je v štádiu vyšetrovania.

Hovorca železničnej spoločnosti Montreal, Maine & Atlantic Railway, ktorej súprava patrila, pre agentúru AFP uviedol, že vozne sa z neznámeho dôvodu rozbehli po zastavení v susednom meste Nantes, kde sa mala striedať vlaková čata.

tags: #vlak #vybuch #dielo