Verejný sektor a cestovný ruch na Slovensku

Cestovný ruch (ďalej len „CR“) je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska už dnes svojimi výkonmi predstavuje hospodárskej odvetvie.

Plní tieto významné hospodárske funkcie: funkciu príjmov a multiplikačný efekt, je zdrojom tvorby hodnoty a vplýva na HDP, je faktorom zamestnanosti, regionálneho rozvoja a platobnej bilancie.

Na Slovensku má cestovný ruch vďaka prírodnému potenciálu a potenciálu vytvoreného človekom možnosť zaujať v národnom hospodárstve a spoločnosti strategické postavenie.

Ekonomický význam cestovného ruchu

Cestovný ruch je tiež tvorcom pridanej hodnoty vytvorenej použitím výrobných faktorov.

Krátkodobo ju možno vyjadriť ako prírastok hrubého domáceho produktu, na makroúrovni vedie z dlhodobého hľadiska k rastu národného bohatstva.

Turizmus tak plní aj výrobnú funkciu, pretože generuje dodatočné pracovné miesta a kapitálové príjmy.

Podiel turizmu na HDP je pritom len jedným z ukazovateľov váhy turizmu v ekonomike: netreba zabúdať na pozitívny vplyv turizmu v ďalších odvetviach, tzv. multiplikačné efekty turizmu v národnom hospodárstve, ako aj na skutočnosť, že CR je v prípade regiónov, ktoré nie sú priemyselne aktívne, spoločne s poľnohospodárskou výrobou jediným zdrojom príjmov.

Turizmus podporuje rozvoj technickej i sociálnej infraštruktúry a dostáva do popredia otázku starostlivosti o životné prostredie.

Multiplikačný efekt

a) príjmový multiplikátor znamená, že majiteľ podniku cestovného ruchu použije príjmy za poskytnuté služby na spotrebu vo svojom regióne.

b) mzdový multiplikátor vytvára efekt v podobe miezd a platov na novovytvorených pracovných miestach.

c) multiplikátor zamestnanosti vychádza zo spotreby v cestovnom ruchu, ktorá iniciuje vznik nových pracovných príležitostí.

Multiplikačným efektom tak cestovný ruch vytvára niekoľkonásobný počet nových pracovných miest.

Financovanie podpory odvetvia CR nie je dostatočné, pritom celkové ročné tržby v turizme a nadväzujúcich službách sa pritom odhadujú na 6,8 mld. Eur. (2019)

Napríklad len aktívny zahraničný CR sa na tvorbe HDP podieľa 3%, ale suma zo štátneho rozpočtu na podporu odvetvia v ostatnom období nepresiahla 0,07%.

Ak má mať cestovný ruch v budúcnosti väčšiu váhu v ekonomike krajiny, bude potrebné pamätať na výraznejšiu podporu jeho záujmov a cieľov vo všetkých odvetvových politikách.

Štruktúra cestovného ruchu

V podmienkach Slovenska však nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy by boli merané v systéme národného účtovníctva (ako napr. v prípade poľnohospodárstva, či priemyslu), ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách CR podieľajú, a to predovšetkým:

• ubytovacie a stravovacie služby,
• služby cestovných a informačných kancelárií,
• sprievodcovské služby,
• rekreačné služby (napr. aquaparky, zábavné podujatia),
• osobná preprava a prenájom vozidiel,
• služby športových zariadení (napr. lyžiarske strediská, kúpaliská),
• predaj cestovných lístkov, vstupeniek, suvenírov,
• cestovné poistenie,
• záchranná služba,
• zmenárne a pod.

Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov v rámci CR (ide predovšetkým o únik výnosov v oblasti dopravy, kultúry, maloobchodu a pod., kde účastníci CR tvoria významný podiel na tržbách).

Satelitný účet cestovného ruchu

Podmienky na komplexné a medzinárodne porovnateľné vyčíslenie podielu ekonomických prínosov CR v národnom hospodárstve vytvára Satelitný účet cestovného ruchu, vychádzajúci z globálnych štandardov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UN Tourism- hist. UNWTO).

Poskytuje údaje o CR na základe dát systému národného účtovníctva, odporúčaní UN Tourism (hist.UNWTO) a Štatistickej komisie OSN, predovšetkým z oblasti zamestnanosti generovanej turizmom, pridanej hodnote CR, rozsahu kapitálových investícií do CR, produkcii, medzispotrebe, importe a čistých daniach.

Na základe týchto údajov je možné vyčísliť podiel cestovného ruchu na HDP.

Realizácia satelitného účtu predstavuje dlhodobý a komplikovaný proces vyžadujúci spoluprácu odborníkov zo ŠÚ SR, NBS, MF SR, MH SR, MCR a Š SR a ďalších inštitúcií.

Tourism Satellite Account) provides a comprehensive view of the development of tourism economic indicators and their impact on the economy.

It is an objective tool for the international comparison of the economic importance of tourism.

Vývoj ekonomického významu počas pandémie

In 2020, tourism represented only 1.45% of Slovakia's gross domestic product, while in the tourist record year of 2019, it represented 2.86% of the performance of the Slovak economy.

Priemerná hodnota priameho HDP CR (suma priamej hrubej priadnej hodnoty CR a čistých daní na produkty CR) v období 2005-2016 sa pohybovala okolo 2,81% podielu na HDP slovenskej ekonomiky.

Počas pandémie v rokoch 2020-2021 táto hodnota klesla na 1,45%.

Tourism is a sector facing the most extensive restrictions and therefore the greatest losses due to the pandemic.

During the first year of the coronavirus pandemic, tourism generated a total value of EUR 7.8 billion.

It is a summary of the production of characteristic tourism sectors that are internationally comparable, as well as tourism-specific sectors in Slovakia.

Direct added value, which is directly related to tourism, reached the value of EUR 1.1 billion and decreased year-on-year by up to one billion EUR, i.e. In 2020, tourism represented only 1.45% of GDP, while its share decreased by more than 49% year-on-year due to the pandemic and extensive travel restrictions.

The direct gross domestic product of tourism reached the value of EUR 1.3 billion which represented, similarly as the share of GDP, only half the values compared to 2019.

Zamestnanosť v cestovnom ruchu

Zamestnáva viac než 165-tisíc ľudí (približne 7% celkovej zamestnanosti).

In 2020, the number of persons employed in tourism decreased by 7% (13 thousand persons) to 173 thousand.

Most of them worked in catering services and in personal transport.

Of the total number of workers, 85.2% were employees and the rest were entrepreneurs.

An internationally comparable indicator - the number of jobs converted to full-time employment (FTE) reached 170.5 thousand work places.

This is an 8% decrease compared to the previous year, a greater decrease was recorded by employees than entrepreneurs.

A decrease was also recorded in the average number of hours worked per month.

While in 2019, employees in tourism sectors worked an average of 136 hours, in 2020 it was only 113 hours.

The situation was similar for entrepreneurs.

Spotreba a cestovanie počas pandémie

During the first year of the pandemic (in 2020), participants in the tourism sector, i.e. Slovaks and foreigners staying in the SR, as well as Slovak citizens traveling abroad, spent only EUR 2.1 billion.

This is less than a third of the expenses compared to the pre-Covid year 2019, when tourism participants spent almost EUR 6.8 billion.

Domestic tourism had the lowest year-on-year decrease, at the level of 60%.

Among the three components of tourism's internal consumption, domestic tourism expenditure represented the most significant part (EUR 1.2 billion).

Regarding the pandemic measures and restrictions on travel to and from abroad, the expenses of Slovak citizens on trips abroad (outbound tourism) dropped in particular, by up to 84% to EUR 344 million.

At the same time, foreigners who came to Slovakia (inbound tourism) spent EUR 579 000, i.e.

The average expenses for one-trip also decreased, more so for trips with an overnight stay than for one-day trips within the domestic, inbound and outbound tourism.

The highest decrease was for residents of the SR with overnight travelers on the territory of the SR, on average they spent by EUR 50 less than a year ago, this is a quarter decrease in average expenses for one-trip.

The total number of leisure and business trips within the domestic, inbound and outbound tourism reached a value of almost 30 million trips and decreased by 58.1% year-on-year.

More than two-thirds of the trips in the SR (21.5 million) were realized by domestic tourism participants, while 75% of them were one-day trips and the rest were longer stays with accommodation.

Almost 23% of trips in the SR were made by foreign visitors, which represents 6.3 million trips in Slovakia.

Compared to 2019, this is a drop in foreign visitors by 10 million trips.

One-day visits (65%) also dominated the travel of foreigners.

As part of the outbound tourism, Slovaks realized a total of 2 million trips abroad, this is a fifth of the number of visitors compared to the pre-Covid year of 2019.

Multi-day trips (with overnight stays) dominated, representing up to 59.2% of the number of trips abroad.

Oživenie cestovného ruchu v roku 2025

Viac ako 6 miliónov ubytovaných hostí, vyše 16 miliónov prenocovaní a séria mesačných aj regionálnych rekordov - takto vyzeral rok 2025 v slovenskom cestovnom ruchu.

Bol to rok, ktorý jasne ukázal, že celý sektor sa nielen stabilizuje, ale aj dynamicky napreduje.

V minulom roku sa podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR v hoteloch a penziónoch Slovenska ubytovalo 6,3-milióna hostí.

V porovnaní s rokom 2024 to predstavuje nárast o viac ako 7 %.

Pre ubytovateľov tak bol vlaňajší rok historicky druhý najúspešnejší.

V celoročnom hodnotení sa v januári, vo februári, v auguste a decembri dokonca tešili z rekordného záujmu návštevníkov.

Počet cestovateľov stúpol vo všetkých krajoch, v Žilinskom a Prešovskom sa podarilo dosiahnuť aj postcovidové ročné rekordy.

Hostia strávili v minulom roku na Slovensku 16,2 milióna nocí, medziročne viac o 6,5 %.

V priemere zotrvali v našich hoteloch a penziónoch 2,5 noci.

Takmer dve tretiny návštevníkov tvorili Slováci, celkovo ich bolo 3,9 milióna.

Zo zahraničia pricestovalo 2,4 milióna turistov.

„SLOVAKIA TRAVEL naplno pracuje na tom, aby sa Slovensko dostalo do povedomia čo najširšieho publika v zahraničí.

O to viac nás teší, že naše aktivity - veľtrhy, B2B stretnutia FAM a press tripy, ako aj ďalšie formy propagácie - prinášajú viditeľné a merateľné výsledky,“ uviedolšéf SLOVAKIA TRAVEL Matej Fekete.

Ako zároveň dodal, z hľadiska počtu návštevníkov je kľúčová silná domáca klientela, pre celkový rozvoj cestovného ruchu je však rovnako dôležité, aby Slovensko priťahovalo čoraz viac zahraničných turistov.

Rekordný december 2025

V decembri 2025 využilo ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku 466‑tisíc hostí, čo predstavuje medziročný nárast o 14,1 % a zároveň najúspešnejší december v doterajšej histórii.

Spolu tu strávili 1,1 milióna nocí, teda o 13,5 % viac než rok predtým.

Najsilnejšou skupinou zostali domáci návštevníci, ktorých bolo približne 275‑tisíc, čo je doposiaľ najvyššia zaznamenaná decembrová hodnota.

Úloha verejného sektora

Hoci rozhodujúcu úlohu pri rozvoji CR má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie.

Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a nevyhnutnosť jej novej orientácie.

V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi rozhodovacích procesov tieto inštitúcie a organizácie:

• Vláda SR,
• Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR - sekcia cestovného ruchu,
• samosprávne kraje - útvary pre cestovný ruch,
• krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu.

Vláda SR sa pri podpore cestovného ruchu v aktuálnom programovom období zamerala na zvyšovanie počtu turistov a dĺžky ich pobytu na Slovensku pomocou efektívneho destinačného manažmentu prostredníctvom oblastných organizácií cestovného ruchu a aktívnej marketingovej prezentácie krajiny.

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

Sekcia cestovného ruchu MCR a Š SR ďalej zabezpečuje predovšetkým legislatívnu, strategickú a koncepčnú činnosť, presadzuje stimulačné opatrenia podnikateľského prostredia cestovného ruchu, zbiera a vyhodnocuje štatistické údaje z oblasti bankovej a ubytovacej štatistiky, aktívneho zahraničného a domáceho cestovného ruchu, prevádzkuje informačný systém CR - národný portál Slovakia.travel - a prezentuje Slovensko ako destináciu CR na výstavách, veľtrhoch, workshopoch, kampaniach a tlačových konferenciách.

Dotácie a podpora organizácií cestovného ruchu

Motiváciou združovania subjektov CR do krajských a oblastných organizácií CR je poskytovanie dotácií z rozpočtovej kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktoré podporuje hlavnú činnosť oblastných organizácií cestovného ruchu prostredníctvom dotačného mechanizmu v súlade s § 29 ods. 10 zákona 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ustanovujúceho 9 oprávnených aktivít.

Podmienkou je registrácia na MCR a Š SR a na dotáciu nie je právny nárok.

Formuláre žiadostí, projektu, plánu činnosti a rozpočtu sú upravené výnosom.

Verejná správa na regionálnej a miestnej úrovni

Samosprávne kraje

Regionalizácia cestovného ruchu Slovenskej republiky rozdeľuje Slovenskú republiku na 21 regiónov cestovného ruchu, ktoré nekorešpondujú s ôsmimi administratívnymi regiónmi.

Samosprávne kraje majú vo svojich organizačných štruktúrach odbor zabezpečujúci aj otázky cestovného ruchu v zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a jeho ustanovení §4 ods. (1) písm. m) o utváraní podmienok na rozvoj cestovného ruchu a koordinácii tohto rozvoja a § 5 o medzinárodnej spolupráci, zo zákona č. 461/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, zo zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov a zo zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

MCR a Š SR odštartovalo v apríli 2019 pravidelné konzultačné porady so zástupcami VÚC so zreteľom lepšej informovanosti, spolupráce a koordinácie aktivít na podporu cestovného ruchu.

V zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. je pôsobnosť samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu zakotvená v § 4 písm. k) ako koordinácia cestovného ruchu.

V zákone č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sú kompetencie kraja na úseku cestovného ruchu v regiónoch, podnecovať k návštevnosti regiónu propagačnými aktivitami a podporovať samosprávy miest a obcí pri riešení otázok spojených s cestovným ruchom.

Obce a mestá

Už spomenutý zákon č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v § 2 písm. l) vymedzuje pôsobnosť obce na úseku cestovného ruchu.

V regionálnom kontexte patrí dôležitá úloha aj regionálnym poradensko-informačným centrám a regionálnym rozvojovým agentúram.

Svoje služby poskytujú obciam, mestám, verejným inštitúciám, mimovládnym neziskovým organizáciám, malým a stredným podnikateľom, ale aj širokej verejnosti a to v oblasti poradenstva, konzultácií, prípravy a realizácie projektov, manažmentu, vzdelávania, partnerstiev, propagácie a pod.

Krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu

Organizácie cestovného ruchu (8 krajských, 39 oblastných) sú združenia samosprávnych a podnikateľských subjektov v oblasti služieb cestovného ruchu, ktoré tvoria spoločnú platformu pre rozvoj turizmu v destinácii.

Každý subjekt CR nachádzajúci sa v územnej pôsobnosti OCR má právo stať sa jej členom.

Spolupráca medzi podnikateľským sektorom ako i verejným a súkromným sektorom je možná pri intenzívnom využití kooperačných systémov, najmä miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu alebo dobrovoľných profesijných združení.

Určujúci význam majú pritom miestne združenia cestovného ruchu, ktoré sa môžu na princípe subsidiarity spájať do regionálnych združení s cieľom plnenia spoločných úloh.

Fungujúce miestne a regionálne združenia cestovného ruchu zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní produktu cestovného ruchu.

Združenie cestovného ruchu by malo koordinovať svojich členov pri tvorbe a realizácii programu rozvoja cestovného ruchu v území svojej pôsobnosti, tvoriť a realizovať marketing a propagáciu cestovného ruchu v destinácii.

Dôležitou súčasťou je presadzovanie spoločných záujmov v cestovnom ruchu, spolupráca s orgánmi obce pri koordinácii rozvoja turizmu, podpora kultúrneho, spoločenského života a zachovanie kultúrneho dedičstva.

Destinačný manažment a verejno-súkromná spolupráca

V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s názormi, že rozvoj cestovného ruchu v regiónoch vyžaduje aplikáciu destinačného manažmentu.

Ide o strategický prístup, ktorý zahŕňa plánovanie, vývoj, marketing a využívanie zdrojov s cieľom posilniť rast cestovného ruchu v danej destinácii.

Z hľadiska manažmentu je turistická destinácia fundamentálnou jednotkou, v ktorej sa uskutočňuje rozvoj turistického produktu a zároveň implementácia politiky cestovného ruchu a súčasne slúži ako základná jednotka, kde sa uskutočňuje aj analýza cestovného ruchu.

Rozvoj regiónov ma tendenciu spájať subjekty tzv. klastrovaním, ktoré podporuje aj Európska únia.

Klastre si možno predstaviť ako miestne, geograficky blízke koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcii v konkrétnom odbore.

Tieto navzájom spolupracujú a tiež sa dopĺňajú.

Katedra cestovného ruchu FSŠ organizovala dňa 18. 10. 2017 diskusné fórum na tému „Verejný a súkromný sektor v cestovnom ruchu na Slovensku - teória a súčasná prax“.

Jeho praktická prednáška o verejno-súkromnom partnerstve na Podpoľaní v podobe tzv.

Štátnu úroveň riadenia cestovného ruchu nasledovali zástupcovia verejného sektora na regionálnej a miestnej úrovni.

Ing. Karol Jurica - vedúci oddelenia cestovného ruchu na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) nám priblížil vznik a činnosť odboru cestovného ruchu na Úrade NSK.

Z Oddelenia propagácie a cestovného ruchu Mestského úradu v Nitre pozvanie prijala p. Ing. Alena Pivarčiová.

Pozvanie prijala aj riaditeľka Nitrianskej organizácie cestovného ruchu (NOCR), Mgr. Marta Hároniková, ktorá prítomným predstavila činnosť NOCR.

Oblastným organizáciám cestovného ruchu sa v nasledujúcej prednáške venoval aj Ing.

Za súkromný sektor pozvanie na diskusné fórum prijal Mgr.

Diskusné fórum bolo primárne určené študentom odboru cestovný ruch a príbuzných študijných programov, ale aj ostatným záujemcom z radov pedagógov, vedeckých a výskumných pracovníkov UKF v Nitre.

Regionálny rozvoj a cestovný ruch

Z regionálneho hľadiska má rozvoj cestovného ruchu veľký význam pre ekonomiku.

Cestovný ruch je zdrojom príjmov regiónu, podieľa sa na tvorbe hodnoty a vďaka jeho multiplikačnému efektu stimuluje aj vznik nových organizačných štruktúr v regióne.

Rozvoj cestovného ruchu v regióne je možné riadiť a usmerňovať vhodnou regionálnou politikou, ktorá má stanovené reálne ciele.

Regionálny rozvoj sa nesmie obmedziť len na regionálny rast.

Musí rešpektovať ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty progresu a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu, sociálne prostredie ani kultúru regiónu.

Vďaka prírodnému a antropogénnemu potenciálu má CR možnosť zaujať v národnom hospodárstve a v spoločnosti strategické postavenie.

Domáci cestovný ruch

Domáci cestovný ruch je v našom priestore často prehliadaný, ale jeho význam pre krajinu je podstatný, pretože prispieva k rozvoju udržateľného cestovného ruchu (GHIMIRE 2001:58).

Dôraz na domáci cestovný ruch v rozvojových krajinách je často presadzovaný, pretože predstavuje opodstatnenú zložku rozvoja hospodárstva a jednu z dostupných možností rekreácie pre domáce obyvateľstvo.

Domáci cestovný ruch je považovaný za „chrbticu“ rozvoja turizmu vo svete.

O jeho stimuláciu sa snažia aj krajiny so špičkovými indikátormi v medzinárodnom turizme.

V krajinách ako je Austrália, Kanada, USA a Francúzsko predstavuje domáci cestovný ruch viac ako 60 % podiel na celkovej spotrebe a je tak dôležitým národným benefaktorom.

Motívy účasti na domácom cestovnom ruchu sú však vo svete rozdielne.

Často sú motivované návštevou príbuzných a priateľov, služobnými povinnosťami, zdravotnými dôvodmi, náboženskými a inými aspektmi.

Dostatočná podpora domáceho cestovného ruchu zo strany štátu bude mať za následok, že časť finančných prostriedkov vynaložených na zahraničné dovolenky bude investovaná do pobytov na území Slovenskej republiky, čo významnou mierou prispeje nielen k rozvoju destinácií.

Dôležitým nástrojom podpory domáceho cestovného ruchu bude zavedenie rekreačných šekov ako systémového nástroja.

Tento systém umožní účasť ekonomicky slabším vrstvám obyvateľstva na cestovnom ruchu a prispeje k napĺňaniu tzv. Montrealskej deklarácie z roku 1997 o právach ľudí na cestovanie a voľný čas a o význame sociálneho cestovného ruchu.

Snahou musí byť zníženie podielu pasívneho turizmu v prospech domáceho cestovného ruchu.

Domáci cestovný ruch pred rokom 1989

Rozvoj domáceho cestovného ruchu na Slovensku mal pred rokom 1989 rozdielne priority.

V období od roku 1950 do roku 1960 bolo hlavnou úlohou domáceho cestovného ruchu uspokojovanie rekreačných potrieb občanov ČSSR s cieľom regenerácie fyzických síl a oddychu.

Cestovný ruch v podmienkach socializmu mal všetky črty nekomerčného odvetvia.

Turizmus nebol považovaný za prioritu v hospodárskom plánovaní, pretože nebol vnímaný ako ekonomicky efektívny.

Mnohé podniky a ich závody mali svoje vlastné odborárske zariadenia.

Pracovníci s najlepšími výsledkami cestovali na dovolenky na základe zvýhodnených poukazov.

V roku 1963 bol zákonom č. 104/1963 Zb. zriadený Vládny výbor pre cestovný ruch ako orgán vlády Československej socialistickej republiky pre riadenie domáceho a zahraničného cestovného ruchu a následne zákonom Slovenskej národnej rady č. 9/1964 Zb.

Tieto výbory vlády ČSSR a Slovenskej národnej rady sa okrem organizovania a riadenia cestovného ruchu zúčastňovali na dojednávaní medzinárodných zmlúv o cestovnom ruchu, zastupovali Československú socialistickú republiku v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu, schvaľovali plán rozvoja cestovného ruchu a vydávali na základe zákonných splnomocnení všeobecne záväzné právne predpisy pre oblasť cestovného ruchu.

Výkon štátnej správy v oblasti cestovného ruchu okrem ústredného orgánu - Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky na úrovni krajov, okresov, miest a obcí zabezpečovali odbory obchodu a cestovného ruchu národných výborov na základe zákona č. 69/1967 Zb.

V záujme zabezpečenia komplexného rozvoja cestovného ruchu sa v jednotlivých rekreačných oblastiach vytvárali od roku 1974 pri okresných národných výboroch na základe rozhodnutia pléna ONV tzv. okresné správy cestovného ruchu ako ich rozpočtové alebo príspevkové organizácie.

Ich poslaním bolo zabezpečiť uplatnenie metodického a plánovitého riadenia doplnkovej rekreačnej a športovej vybavenosti v strediskách cestovného ruchu, zvyšovanie úrovne hygieny a čistoty, rozvoj infraštruktúry stredísk a poskytovanie neplatených služieb účastníkom cestovného ruchu.

Na poskytovanie informácií, na zabezpečenie propagácie a poskytovanie služieb účastníkom cestovného ruchu vznikali v rámci okresných správ cestovného ruchu cestovné informačné kancelárie Slovakotour.

Hlavnými stratégiami rozvoja cestového ruchu za ČSSR bola podpora nízko nákladového cestovného ruchu v súvislosti s právom občanov na cestovanie zdarma s reštrikciami socialistického režimu.

Štát poskytoval bezplatné dovolenky pre obdobie 3-6 týždňov najmä pre pracovníkov v baniach, v školstve a iných odborných oblastiach.

Väčšina obyvateľov ČSSR využila 4 - 7 dňové bezplatné pobyty poskytované štátom na základe poukazov.

Napriek tomu, že v 80. rokoch štát upriamil pozornosť na zlepšenie ubytovacích zariadení na Slovensku, je potrebné vyzdvihnúť, že väčšina občanov využívala možnosť ubytovania v rekreačných zariadeniach Robotníckeho odborového hnutia.

V roku 1989 bolo v Česku iba 15300 lôžok komerčného charakteru a 30990 lôžok nekomerčného typu, ktoré patrili rôznym inštitúciám a podnikom.

Na Slovensku bolo 66100 komerčných lôžok a 76700 nekomerčných s veľkými rozdielmi v kvalite a typológii služieb.

V roku 1987 z 5,1 mil. obyvateľov Slovenska investovalo na dlhodobé dovolenky do komerčných zariadení cestovného ruchu iba 17 % občanov a 24 % rekreantov sa ubytovalo v zariadeniach podnikov a inštitúcií, 24,8 % občanov sa rekreovalo v súkromných chatách, zatiaľ čo 23,9 % občanov prechodne pobývalo u priateľov a rodinných príslušníkov.

Je potrebné poznamenať, že pred rokom 1989 existovali priaznivé podmienky, ktoré motivovali občanov zúčastniť sa domáceho cestovného ruchu.

Ľudia nemali možnosť podnikať a nemali možnosť druhého zamestnania, čo spôsobovalo lepšie využitie voľného času.

Podpora domáceho turizmu v súčasnosti

V záujme progresivity v oblasti cestovného ruchu je nevyhnutné jasne definovať postavenie cestovného ruchu v štruktúre národného hospodárstva.

Platná stratégia rozvoja cestovného ruchu na roky 2007-2013 sa dotýka súkromného i verejného sektora a od nej sa odvíja ďalšie jeho smerovanie.

Prioritné formy cestovného ruchu

Zimný cestovný ruch a zimné športy. Preferovať dobudovanie, rekonštrukciu a zlepšovanie kvality už existujúcich zariadení a stredísk a nimi poskytovaných služieb.

Mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch, ktorý od sedemdesiatych rokov minulého storočia v Európe neustále narastá.

Vidiecky cestovný ruch a agroturistika - u nás relatívne nová forma cestovného ruchu, aktuálna najmä v horských a podhorských oblastiach, pretože približne dve tretiny územia Slovenska má vidiecky charakter.

Je ho možné rozvíjať takmer všade, keď príroda spojená s ľudovými zvykmi, folklórom, tradičnými remeslami, životom na dedine, gazdovaním na hospodárskom dvore sú tým, čo nás odlišuje od okolitých krajín a robí z nás atraktívnu krajinu najmä pre zahraničných návštevníkov.

Rozvoj domáceho cestovného ruchu ako jednu z priorít deklarovalo už niekoľko slovenských vlád.

Štátna marketingová a informačná podpora

Keďže cestovný ruch má medziodvetvový charakter, je koordinovaný na národnej úrovni a zároveň sú zlaďované záujmy jednotlivých rezortov, ktoré do určitej miery ovplyvňujú jeho rozvoj.

Túto úlohu zabezpečuje Rada pre cestovný ruch Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky1 ako poradný orgán Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spolupracuje so samosprávnymi krajmi zodpovednými za oblasť cestovného ruchu, zúčastňujúcich sa na spoločnom postupe pri marketingových a propagačných aktivitách.

Špeciálnou inštitúciou zameranou na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky je Slovenská agentúra pre cestovný ruch, zriadená Ministerstvom hospodárstva SR v roku 1995 ako štátna príspevková organizácia.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované pracoviská v tuzemsku a v zahraničí.

V súčasnosti fungujú zahraničné zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Holandsku a Ruskej federácii, Číne a vo Veľkej Británii.

Je potrebné dodať, že propagácia Slovenska je agentúrou realizovaná častejšie v zahraničí, ako na domácich trhoch.

„SLOVAKIA TRAVEL naplno pracuje na tom, aby sa Slovensko dostalo do povedomia čo najširšieho publika v zahraničí.

O to viac nás teší, že naše aktivity - veľtrhy, B2B stretnutia FAM a press tripy, ako aj ďalšie formy propagácie - prinášajú viditeľné a merateľné výsledky,“ uviedolšéf SLOVAKIA TRAVEL Matej Fekete.

tags: #verejny #sektor #cestovny #ruch