Banská Štiavnica turistika: Paradajs, Tanád, Sitno, tajchy a tipy na výlety

Víkend sme trávili v Štiavnických vrchoch a tak sme premýšľali, akú túru dať, aby sme aj niečo videli. Vyšlo mi, že pekný výhľad je z vrchov Tanád a Paradajs - ani som nevedela, že taký pekný názov vrchu u nás máme.

Banská Štiavnica a jej okolie ponúkajú množstvo možností na pešiu turistiku - od krátkych prechádzok nad mestom až po dlhšie výlety v Štiavnických vrchoch. Na tejto stránke nájdete tipy na turistiku v Banskej Štiavnici a okolí.

Trasa cez sedlo Červená studňa, Paradajs a Tanád

Výstup sme začali pri sedle Červená studňa. Z námestia Svätej trojice je to len asi 1 km, od posledných domov kamenistou strmou cestou do kopca. Ak chcete ísť k sedlu autom, musíte ísť cez mesto, je to asi cca 3 - 4 km, závisí to od toho, kde ste v Štiavnici ubytovaní.

Na smerovníku je uvedené, že Paradajs je 40 minút cesty a Tanád ďalších 20 minút. Po prejdení cesty musím skonštatovať, že to nie je celkom tak pravda, nám to vychádzalo skôr naopak. Nuž ale postupne.

Pri najbližšom rázcestníku sa cesta rozdvojuje, doľava môžete ísť na výhľad na Paradajs, doprava pokračujete ďalej na Tanád. Odbočujeme teda na Paradajs, pretože si chceme pozrieť výhľad. Ďaleko v diaľke vidieť strmé štíty hôr - horizontom sa tiahne zasnežený hrebeň Nízkych Tatier.

Urobili sme si pár fotografií- toto miesto môže byť magické najmä počas inverzie. Na jar počas pekného slnečného počasia je túra nenáročná a výhľady pekné, ale ničím extra výnimočné. Hory ešte nie sú zelené a výhľad je akoby v opare.

Vraciame sa späť na hlavný chodník smerom na Tanád (môžete pokračovať ale aj od kríža na Paradajsi bočným malým chodníkom, nemusíte sa vracať - je to v podstate jedno, je to takmer rovnako ďaleko).

Cesta vedie ďalšou lúčkou, po nej mieeeerne stúpanie a sme na ďalšej veľkej lúčke s voľne „pohádzanými“ kusmi kameňov. Je toto už Tanád? Nevedeli sme to zistiť, nakoľko na lúke nebolo žiadne označenie, kde sme, ani žiaden smerovník na Tanád, ak je niekde ďalej.

Podľa náučnej tabule sme napokon zistili, že sme na Rosniarkach. Bol tu vytvorený malý kamenný kruh. Mal by slúžiť na dočerpanie vitálnej energie a blahodarne pôsobí na zdravotné problémy. V každom prípade vyzeral zaujímavo, akýsi malý Stonehenge.

Jedina cesta ďalej viedla smerom dole do doliny, napravo od nás sme videli úzku lesnú cestu na vrchol akéhosi kopca- to by mal byť Tanád, usúdila som. Ešte asi 25 minút do kopca a sme v cieli cesty.

Výhľad máme tentoraz na opačnú stranu, ako pri vrchu Paradajs. Pokocháme sa výhľadom na hory a jazerá a vraciame sa cestou späť.

Vrch Tanád má podľa mapy rovnakú nadmorskú výšku s Paradajsom a to 939 m.n.m.

Paradajs a Tanád v širších súvislostiach

Paradajs (939 m n. m.). Druhý najvyšší vrch Štiavnických vrchov, západne od Banskej Štiavnice. Južne po hrebeni sa nachádza rovnako vysoký vrch Tanád. Plochý vrchol je zarastený lesom, výhľady do okolia poskytujú rozsiahle lúky na svahoch pod ním. Lesné porasty tvoria bučiny, ale najmä vysadené monokultúry smreka a borovice. Horninové podložie buduje andezit s veľkými kryštálmi biotitu a amfibolitu.

je vrch vypínajúci sa priamo nad Štiavnicou. Je tretím najvyšším v Štiavnických vrchoch (939 m). Z Predných Rosniarok vedie červená značka na vrchol Tanádu (938 m. n. m.). Odtiaľto sa nám naskytá výhľad na opačnú stranu smerom na Hodrušu a Žarnovicu.

Veterné sedlo sa nachádza medzi vrcholmi Tanád a Malý Tanád. Najľahšie sa sem dostanete z osady Horná Roveň (Štiavnické Bane), kde sa dá aj zaparkovať. Je tu vrcholová stanica sedačkovej lanovky od hotela Salamandra, ktorý sa nachádza na hodrušskej strane Štiavnických vrchov.

Horná Roveň je malá osada, ktorá patrí pod obec Štiavnické Bane. Nachádza sa nad jazerom Klinger pod Tanádom, na ktorý sa odtiaľto dostanete za približne pol hodiny. Na pláni smerom k Veternému sedlu si môžete pozrieť ústie bývalej banskej šachty. Nad osadou sa tiež nachádza starobylá kalvária. Má sedem zastavení.

Sitno: najznámejší cieľ výstupov

Najznámejší a najvyšší vrch Štiavnických vrchov (1009 m), opradený rôznymi povesťami.

(Radničné námeste): 10 km, 3 h 40 minAk sa rozhodneme ísť na Sitno pešo z Banskej Štiavnice, môžeme kráčať po červenej značke, ktorá sa začína na Radničnom námestí. Značenie je pravidelne udržiavané, ale aj tak treba sledovaniu trasy venovať stálu pozornosť. Kritickým miestom je spleť uličiek Štiavnických Baní, neznačené rázcestie nad Štiavnickými Baňami a lúky Bukovej hory.

2 km, 1 h 15 minToto je najkratší výstup na Sitno. Zelená značka od Počúvadlianskeho jazera vedie priamo hore. Po počiatočnom strmom výstupe sa môžeme osviežiť vodou z lesnej studničky.

Ďalej značka vedie na Tatársku lúku s bohatým výskytom divých ruží. Tu sa začína aj náučný chodník, ktorý má 13 zastávok. Z Tatárskej lúky vedie chodník na vrchol strmou cestičkou kombinovanou s oceľovými schodmi. Cestu zvládnu aj deti a starší ľudia.

Za poslednými schodíkmi vedie doprava cestička na skaly s krásnym výhľadom. V rozhľadni na vrchole Sitna je sezónne v prevádzke informačné centrum s malou prírodovednou expozíciou. Vedľa sa nachádza chata Andreja Kmeťa, kde je možné si dať občerstvenie a zakúpiť suveníry.

Keď pôjdete smerom k vysielaču, napojíte sa na asfaltovú cestu. Z nej pri dolnej lúke odbočíte vpravo a tu môžete navštíviť pozostatky stredovekého, pôvodne veľmi rozsiahleho hradu.

Ak sa chcete vrátiť späť k Počúvadlianskemu jazeru, pokračujte po asfaltke smerom dole a po asi 300 m prídete k lokalite „Granty“, kde odbočíte vľavo a trasou náučného chodníka sa vrátite na Tatársku lúku. Tam sa napojíte na zelenú turistickú značku.

po vrstevnici od jazera Počúvadlo: 14 km 3 h 45 min Zaujímavá a nenáročná je cesta po vrstevnici okolo Sitna. Od jazera Počúvadlo vedie žltá značka k Tatárskemu jarku na rázcestie Vlčia jama (možnosť odbočiť na modrú značku a prezrieť si ruiny Sitnianskeho hradu) a odtiaľ severovýchodnými svahmi do sedla Krížna, kde sa spájajú zberné a odvodňovacie jarky štiavnického vodohospodárskeho systému.

Tajchy, mestské trasy a ďalšie výlety

Z centra Banskej Štiavnice sú peši dostupných viacero tajchov.

Okrem toho je z centra dostupný aj najvyššie položený tajch Ottergrund (800 m), ku ktorému však nevedie priama turistická značka, prísť k nemu môžete niekoľkými ulicami, uličkami a chodníkmi. Nachádza sa nad Banskou Belou pod Kalváriou. Dostanete sa naň popri bývalej továri Dinas v Banskej Belej.

Je najznámejším tajchom, vzdialený asi 10 km z centra. Tajchy, ktoré sa nachádzajú v Štiavnických Baniach. Situované sú kaskádovito nad sebou a ponúkajú možnosti prechádzaok po okolí alebo okúpania sa.

V blízkosti je Základná škola Štiavnické Bane, známa svojou miniZOO a sokoliarskymi aktivitami. Cez prázdniny bývajú sokoliarske predstavenia každý deň o 14:00.

Veľký a Malý Richňavský tajch sa môže tiež pochváliť krásnou prírodou. Nachádzajú sa za obcou Štiavnické Bane smerom na Levice.

Veľmi obľúbené tajchy v dedinke vzdialenej cca 6 km od Banskej Štiavnice. Najznámejšie tajchy sú Dolný a Horný hodrušský tajch, ktoré sú v lete hojne vyhľadávané na rekreáciu. Menej známy je Moderštôlniansky tajch v osade Kopanice v prekrásnej prírode.

Rozgrund sa nachádza neďaleko sedla Červená Studňa smerom na Vyhne. Verejnosti nie je prístupný. Mestská časť Banky sa nachádza v blízkosti dediny Vyhne. Kúsok nad miestnym kostolom je situovaný tajch. Z Červenej Studne sa naň dostanete za cca hodinu.

Banské múzeum, Kalvária a mestské pamiatky

Skanzen alebo Banské múzeum v prírode je obľúbenou zastávkou mnohých návštevníkov Banskej Štiavnice. V rámci prehliadky múzea sa turisti dostanú aj do bane. K múzeu je možné prísť aj peši z centra Štiavnice.

Z Radničného námestia stúpame po Novozámockej ulici k parkovisku pod Novým zámkom. Odtiaľ okolo neskorogotického kostola Panny Márie Snežnej na hlavnú cestu a po kúsku vpravo popod Piargsku bránu popri cintoríne za Piargskou bránou. Po prudkom stúpaní prídeme na križovatku, kde treba ísť rovno po Staronovej ulici, ktorá nás dovedie až ku Skanzenu.

Informačné centrum Kalvárie je z centra vzdialené asi 1,5 km (25 min peši). Zídeme dolu Ulicou Andreja Kmeťa po „trotuári“ (vyvýšenom chodníku) a na križovatke pri soche Andreja Kmeťa odbočíme doľava. Pokračujeme popri farskom kostole po Akademickej ulici, popri Botanickej záhrade s budovami bývalej Baníckej a lesníckej akadémie. Po pravej strane sa nám už otvorí pohľad na Kalváriu.

Ideme po Mierovej ulici až na križovatku, kde odbočíme vpravo. V zákrute za autobusovou zastávkou s názvom Pod Kalváriou prejdeme na druhú stranu cesty, odbočíme vľavo na ulicu Pod Kalváriou a pokračujeme k budove Infocentra. V Infocentre je možné dostať suveníry a informácie o Kalvárii. Odtiaľto výstup na Kalváriu trvá približne 30 minút (závisí od rýchlosti výstupu). Smer výstup je po ľavej strane až k Hornému kostolu.

Poznámky: (1) Informačné panely v teréne sú obojstranné - jedna strana je v slovenskej a druhá anglickej jazykovej mutácii. (2) Informačné panely dopĺňajú panoramatické výhľadové stanovištia. (3) Pri náučnom chodníku stoja miestami informačné panely niekdajšieho Náučného geologického chodníku Paradajs, vybudovaného zhruba na identickej trase v rámci Geoparku Banská Štiavnica. Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Obsah informačných panelov je dobre využiteľný pri vyučovaní.

Banská Štiavnica ako historické banské mesto

Banská Štiavnica. Historické banské, dnes okresné, mesto v centre Štiavnických vrchov so zvlášť bohatou minulosťou, známe ťažbou drahých a farebných kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou s množstvom európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti.

Prvá písomná zmienka o meste je už z roku 1156. Pre svoj mimoriadny charakter bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a ako „historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia“ sa stala v roku 1993 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

K pamiatkam či objektom hodným návštevy patria okrem kostolov, kalvárie nad mestom a synagógy napr. tiež: Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Kammerhof, štôlňa Glanzenberg, Berggericht, Galéria Jozefa Kollára. Sprístupnené sú celoročne ako súčasti Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.

Červená studňa (791 m n. m.). Lúčno-lesnaté sedlo v centre Štiavnických vrchov medzi vrchmi Paradajs a Šobov a dolinami Vyhnianskeho potoka (v povodí Hrona) a bezmenného ľavostranného prítoku potoka Štiavnice (v povodí Ipľa) 1,4 km severne a 200 m nad Banskou Štiavnicou s významnou križovatkou ciest spájajúcich ju s Pohroním (Žarnovica, Bzenica).

Červená studňa. Rybník v Štiavnických vrchoch severne nad Banskou Štiavnicou v nadmorskej výške 787 m n. m. v rovnomennom sedle (heslo vyššie). Bol vybudovaný ako tajch v roku 1759 podľa návrhu vynálezcu Jozefa Karola Hella, aby náhonový jarok z neho privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja ako aj k iným banským dielam. Dĺžka jeho hrádze je 117 m.

CHKO Štiavnické vrchy a prírodné zaujímavosti

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 na takmer celom území Štiavnických vrchov s výnimkou niekoľkých ich okrajových častí. Pohorie, budované vulkanitmi a andezitovým vrcholom Sitna dosahujúce výšku 1 009 m n. m., leží na rozhraní dvoch klimatických typov a prenikajú doň od juhu teplomilné a od severu karpatské horské prvky flóry a fauny.

Fytogeograficky územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry. Severnú hranicu svojho rozšírenia tu dosahuje napr. dub cerový a javor tatársky, na výslnných lokalitách s plytkou skeletovitou pôdou rastú xerotermy, ako kostrava valeská, kavyľ vláskatý či kukučka vencová.

Veľkú časť územia CHKO zaberajú lesy (65 %), ktoré sú druhovým zložením najmä v centrálnej časti vplyvom stáročnej banskej a hutníckej činnosti po totálnom odlesnení nepôvodné, tvorené smrekovými monokultúrami. Lokálne sú vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysadzovaným smrekom a na skeletnatých pôdach lipovo-javorovo-jaseňové sutinové lesy.

Na karbonátové podložie v okolí Sklených Teplíc sa viaže výskyt tisu. Zo živočíšstva sú zastúpené o. i.: orol krikľavý, myšiak hôrny, rys, mačka divá, medveď hnedý, vydra riečna, vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský.

V opustených banských dielach sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (podkovár veľký, p. malý, netopier obyčajný…). Lokálnymi zvláštnosťami lesov sú hojné prímesi cudzokrajných drevín, súvisiace s pôsobením lesníckej katedry od roku 1807 - súčasti Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.

K svojrázu územia CHKO významne prispievajú historické banské diela, a to najmä vodné nádrže - tajchy -, budované v minulých storočiach ako zdroj energie i úžitkovej vody pre banícke účely, ktoré spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími zariadeniami tvoria unikátny vodohospodársky systém.

Tip na okruh: Banská Štiavnica - Glanzenberg - Červená studňa - Paradajs - Tanád - Horná Roveň

Tip na výlet v okrese Banská Štiavnica Trasa Banská Štiavnica, centrum - Glanzenberg - sedlo Červená studňa - Paradajs - Tanád - Horná Roveň - Banská Štiavnica

V neskoršie sobotňajšie ráno zaparkujem na trošku skrytom, no veľkom a bezplatnom parkovisku kúsok od centra Banskej Štiavnice. Kammerhofskou ulicou naša dvojčlenná výprava stúpa do centra. Zdržia nás nové tabule, čo popisujú miesta, ktoré odniesol z mesta čas. Niečo nové. Zdržanie spôsobí aj obligatórna kávička na Trotuári.

Je už 9.30 h, keď môžeme začať na Svätotrojičnom námestí napĺňať hlavný denný plán. Aj ten naberie meškanie. Predávajú tu akvarely zachytávajúce zákutia mesta. Neodopriem si krátku konverzáciu s predajkyňou, manželkou tvorcu. Pochválim jeho talent, a to nielen zo zdvorilosti. Diela sa mi páčia.

Glanzenberg Prvá etapa nás povedie Náučným chodníkom Glanzenberg. Kráčame jednou z Ružových ulíc. Odporúčam ako netradičnejšie, no možno najkrajšie vyhliadkové miesto na centrum mesta v zelenom objatí hôr.

Slniečko pekne svieti a naberáme výšku cik-cak ulicami, až končíme za plotmi záhrad. Chodník naberá viac turistický charakter a privádza nás k prvému miestu spojenému so spracovaním rúd. Lúčke s informáciami o gápli, čo tu stával. Sú spracované na vysokej úrovni, čo bude typické pre všetky informačné prostriedky, s ktorými sa dnes budeme stretať.

Nasledujú lokality poznačené ťažbou kovov. V týchto miestach bola vykonávaná v prvých počiatkoch ťažba hlavne povrchovým spôsobom. Rudné žily tu vystupovali až na povrch. Preto aj názov Ligotavý kopec. Neskôr postúpili hlbšie, vidíme štôlňu, čo sa vnára do skalnej steny starého lomu.

A tu prichádzame na miesto, čo chytí za srdce. Aj keď povrchové, predsa len rozrušovanie horniny bolo v dávnych dobách náročné. Za námahu želiezkom a kladivkom stála len tá s vysokým obsahom kovov. V tomto rudnom lome ostala hlušinová hornina stáť. Tvorí tu vysoké útvary podobné skameneným termitiskám. A so Sitnom v pozadí je to čosi magické.

Škoda len vandalizmom poškodených tabúľ NCH. Pár metrov vyššie vo svahu je iné dielo. Pri sledovaní cenných nerastov tu baníci vysekali hlbokú štrbinu v skalnom masíve. Nič pravidelné, tvar určilo zarudnenie. Genius loci tu je ozaj silný. A naozaj, prakticky len pár desiatok metrov nad terajším osídlením. Vtedy to bolo asi pod.

Už len toto tu stojí za návštevu. V žiadnom prípade netreba vynechať, čo sa pri iných prístupových možnostiach na opevnenú citadelu môže stať.

Staré mesto Pokračujeme ďalej. Upravený chodník po chvíľke prestane traverzovať záhrady a od peknej vyhliadky na osídlené údolie začne kolmo stúpať hore svahom. Jeho stav hovorí o intenzívnom využívaní, dnes sa tu motáme ale osamelo. Pomerne ostré naberanie výšky. Prvý obranný prvok prapôvodného mesta. A sme pri druhom.

Jasne v teréne vyrysovaný zemný val. Ohraničuje 4 ha areál skôr hradu ako mesta, funkčného až do 17. storočia. Okrem sídla kráľovských správcov bol aj miestom technických objektov pre spracovanie rúd a miestom pre domy banských zamestnancov. Tri bohaté žily boli súčasťou areálu alebo boli v tesnom dosahu.

Veľa povedia záujemcom tabule NCH, ktorého trasou sa neustále pohybujeme. Ihneď po prekročení vstupu sa usadíme na širokej lavičke pod zarodenou čerešňou. Na prvý pohľad sú jej plody nič moc. Farba pekná, ružovkastá, veľkosť menšia a na prvý pohľad vodové. Predsa len ochutnám. A tu šok. Prekvapené chuťové poháriky na jazyku zažívajú asi to, čo si užívali olympskí bohovia pijúci nektár.

Chuť sladkosti je neopísateľná. Už viem, kam pravidelne budem v tomto období na prechádzky chodiť. Len ťažko sa odpútam od zdroja gurmánskeho potešenia a obieham okolie. Od jedného kamenného torza k druhému, od jednej informačnej tabuľky k druhej v tejto časti pôvodnej Banskej Štiavnice.

Chodník pokračuje stredom areálu. Sem-tam sa dá odbočiť vpravo alebo vľavo k jednotlivým objektom. Terén je otvorenejší, riedko pokrytý stromami a kríkmi. Výhľady, síce miestami trošku obmedzené, sú pekné. Až teraz vidím, aký je to veľký areál. Potrvá to dobrú chvíľku, pokiaľ prídeme k najvyššiemu bodu.

Je tu zrúcanina kaplnky so zvyškami centrálnej stavby hradu na samom vrchole. Vynikajúce výhľadové miesto. Aj ľudí je tu viac a aj zdržia sa dlhšie. Vychutnávajú si čaro miesta s 360-stupňovým pohľadom do krajiny. Tak ako my.

Rozmýšľam. Roky chodím do tohto mesta a tu som nebol. Po toľkých rokoch pri každej návšteve mojej srdcovej záležitosti objavím niečo nové.

Sedlo Červená studňa Zostupujeme v pokračovaní NCH za zvukov hudobnej produkcie z neďalekej osady. Klesanie nás privádza po dotyku s cestnou komunikáciou až k Veľkej vodárenskej nádrži. Cestou stretáme hliadku mestskej polície. Teda stále sme len za plotmi. Pri jazere sú obsadené obe pláže. Textilná a aj druhá.

Len sa otočíme a znovu postupne stúpame hore lesnou cestou. Pristavíme sa pri prameni sv. Jána Nepomuckého a schodiskom v umeleckom duchu pokračujeme až k sedlu. Nezastavíme sa ani pri tajchu Červená studňa, ale rovno kráčame k Hájovni.

Pri vlaňajšom putovaní Štiavnickými vrchmi (Žarnovica - Paradajs - Sklené Teplice - Žiar nad Hronom) som tu bol veľmi spokojný. Je presné poludnie a využívame možnosť, že bufet je v plnej prevádzke. Bonusovo sa v multifunkčnom priestore koná viac aktivít. Zaujme ma hlavne workshop hrnčiarstva.

Hlavne deti sú uchvátené možnosťou vyskúšania hrnčiarskeho kruhu. Keďže som nenabral odvahu, teraz ľutujem, že som si to nevyskúšal tiež. Nesplnil sa mi detský sen. V dávnych časoch som sa rád babral s hlinou. Takže niekde nabudúce.

Druhej polovici výpravy ukážem útulňu (Hájovňa v sedle Červená studňa) v tomto areáli, kde som strávil októbrovú noc. Trištvrtehodinka ubehla až moc rýchlo a musíme ísť.

Paradajs Pokračujeme ďalším NCH, s názvom Paradajs. V prvom úseku kopíruje mne známu červenú značku. Postupne opúšťame lúčny priestor sedla a lesnou cestou začíname od mesta odvráteným úbočím vrchu Paradajs mierne stúpať.

Sympatické zelené prostredie s občasnými pohľadmi do zalesnenej kopcovitej krajiny. Na chvíľku opustíme červenú značku. Držíme sa náučného chodníka. Vynecháme tým kríž na Paradajse, ale neujde nám niečo iné.

Pekná lúka (Zadné Rosniarky) s výhľadom, informačnými tabuľami, s kamennými pyramídkami, ako ukážkou rôznych druhov hornín. Náučná trasa je totiž venovaná hlavne geológii a baníctvu. Je, tak ako predchádzajúca, na vysokej úrovni. Prečítanie textu dosť predlžuje čas prechodu.

Využijeme taktiež tu umiestnené lavičky, ale len na chvíľku. Neďaleko nás čaká ešte zaujímavejšie miesto. Už len trošku lesnatejším úsekom a prichádzame k odlesnenému oblému predvrcholu. Temeno mu zdobí niečo, čo sa tvári ako skupina menhirov, ale historicky nie je. Skoro ako klasická definícia gýča. Neodsudzujem.

Zapadne tu do priestoru a mne sa pozdáva tento počin. Po dlhšej dobe, keď kamene patinu času získajú, budeme veriť, že tu od dôb Keltov stoja. Ktovie, možno aj v dávnych dobách stáli. Predné Rosiarky sú príhodné miesto. Pár desiatok metrov nižšie využijeme tu umiestnené posedenia.

Umožňujú neskutočný pohľad na celé Banskoštiavnicko s kalváriou akoby ťažiskom. Užívam si ho tak isto, ako počas vlaňajšej jesene. Ozaj pekné veci spoznáme tým, že sa nám nikdy nezunujú. Samozrejme, chvíľku zaberú aj tu umiestnené informačné panely.

Tanád Dve hodiny poobede sú preč a schádzame zatrávneným svahom do sedla medzi Paradajsom a hrebeňom Tanádu. Náučný chodník tu má posledné stanovisko, aby sa vracal znovu k východiskovému bodu. Neďaleké oddychové miesto (Pod Paradajsom) je obsadené rodinkou. Dobré miesto na piknik. My sa príliš nezdržujeme.

Začíname krátku hrebeňovku len červenou značkou. Úzky hrebeň nemá veľké prevýšenia, no nie je to ani rovinka. Pár kót treba zdolať. To umožňuje niekoľko výhľadov na obidve strany. Posledný skalnatejší kopček je turistickým stĺpikom označený ako Tanád. Hrebeň pokračuje ešte dobrý kúsok. Končí až v sedielku pod Malým Tanádom.

Tam začína mne osobne sympatický úsek okolo Kanderky. Pripomína mi, možno len mne, hôľne hrebene Veľkej Fatry.

Kalvária Horná Roveň Na tomto mieste prudko zmeníme smer. Začíname klesať žltou značkou z hrebeňa priamo do osídlenej oblasti. Znovu budem kráčať chvíľku Terrou Inkognitou. No len kúsok po Hornú Roveň. Naším cieľom nie je len ukončiť najrýchlejšie okruh prechádzky, ale aj spoznať jednu pamätihodnosť. Pomerne dôležitý bod dnešného programu - miestnu kalváriu.

Kráčame priamo lesom. Po ukončení prudšieho klesania sa odpútavame od značky a mimo chodníky s pomocou navigácie smerujeme priamo k hornej časti liturgickej pamiatky. Prichádzame k nepokosenej, pomaly zarastajúcej lúke. Umožňuje iný pohľad k mestu. Vpravo na kopčeku vidíme črtať sa kríže, náš cieľ.

Na Golgote sú okrem troch krížov aj dve pomerne zachované pieskovcové sochy. Ďalšie tri postavy na krížoch a jedna dolu sú len z hrdzavého plechu. Schádzame dole chodníčkom proti deju novozákonného príbehu. Jednotlivé zastavenia reliéfne vyvedené v pieskovci už veľmi poznačili roky. Neochránilo ich ani starnúce stromoradie. Chcelo by to veľa fantázie, aby som identifikoval, o čo ide.

No patina času nie je na škodu magickosti miesta. Skôr naopak. Trošku nepietne sa vraciame do detských čias. Na jednom strome visí hojdačka a to bolo niečo, čomu sme neodolali.

Nasledujúci úsek je prechodom osadou. Odignorujeme otvorené reštauračné zariadenie a pri kaplnke opustíme urbanizovaný priestor. Banská Štiavnica Lesom schádzame až k tajchu Klinger.

Kypí tu život. Mládež neodoláva vodným radovánkam. V zeleni olemovaná vodná nádrž je obľúbená. Tiež zhodím aspoň obuv a trošku sa poprechádzam po plytčine. Nohy to osviežilo a aj duša pookriala.

Krátky oddych nebol síce nutný, no prostredie je pekné a čas nás netlačí. Do mesta prídeme červenou Rudnou magistrálou. Už je to štyri roky, čo som tento úsek absolvoval. Čím som starší, tým čas rýchlejšie beží.

Za Piargskou bránou automaticky smerujeme ku Klopačke. Tak ako Cato starší každý svoj prejav ukončil svojou frázou o Kartágu, tak aj my musíme každý štiavnický pobyt korunovať návštevou čajovne.

Čaj to síce nebol, len kávička uvarená v džezve a niečo netradičnejšie. U mňa to bolo čosi s prívlastkom lámu a u krajšej polovičky výpravy osviežujúci nápoj s menom Budhu v názve. Tej jej bol výrazne chutnejší.

Neviem, či to bolo nápojom, alebo pocitom, že to máme za sebou, nepočujem žiadne výčitky k môjmu malému podvodu. Je to prakticky normálna túra. Síce len za záhradami mesta, ale je.

tags: #banska #stiavnica #turistika #paradajs