Ubytovanie u Matky Terezy v Petržalke: Betlehem pomáha chorým a ľuďom bez domova

Medzi petržalskými panelákmi pôsobí sedem sestier Matky Terezy. Tentoraz sme navštívili komunitu sestier Matky Terezy v bratislavskej Petržalke.

V Petržalke na Rovniankovej ulici sa v Betleheme sv. Matky Terezy už 20 rokov starajú o chorých bez domova misionárky. Je to posledný azyl pre ľudí bez príjmu, ktorých nechce ani rodina a už ani nemocnica.

Čo je Betlehem v Petržalke

Dielo sestier Matky Terezy sa nazýva Betlehem a aktuálne v ňom nájdete sedem sestier, žiadnu zo Slovenska. Tri sestry sú z Poľska, tri z Indie a jedna z Bosny a Hercegoviny s chorvátskymi koreňmi - sestra Bernardeta -, tá sa nám venuje.

O 37 ľudí sa stará sedem sestier. Sú z Kene, Srí lanky, Indie, Bangladéša, Mexika a Poľska.

V budove bývalej škôlky, ktorú sestrám Matky Terezy poskytla mestská časť, je čisto a svetlo. Nie je to hospic s bezvládnymi pacientmi.

Naša služba je zdarma, pretože tí, ktorým chceme slúžiť, nám nemajú čo dať,“ vysvetlí jedna zo sestier.

Sestry si nás nemajú kde „oťuknúť“. Dopredu sme upozornení na niekoľko pravidiel. Žiadne fotky tvárí sestier ani klientov. Žiadne mená sestier.

Sestra predstavená, ktorá nechcela zverejňovať svoje meno ani tvár, nám ukázala Dom Betlehem, kde sa rehoľné sestry z rôznych častí sveta starajú prioritne o chorých chudobných.

Kto môže v Betleheme nájsť pomoc

Väčšina postelí v izbách je ustlaná. Celý deň v nich však môžu ležať tí, ktorí sú vo vážnom stave. Aj niektorí z 13 ťažko chorých ľudí s psychickými chorobami, rakovinou... Tí už ulicu nezvládajú.

Takto vyzerá lôžková časť pre chorých. na poschodí, neďaleko kaplnky, je trinásť postelí. tých, ktorí sú dlhodobo či vážne chorí.

Sestry majú aj miestnosť pre ženy s pár lôžkami. posteli sedí 92-ročná babička.

Sestry im pomáhajú vybaviť miesto v domoch sociálnej starostlivosti. To chce čas, a tak chorí zotrvajú u misionárok občas aj rok a pol.

Na prízemí sú ďalšie priestory pre dvadsiatku ľudí. Momentálne ich rekonštruujú.

„Voláme to winter home, otvárame ich v polovici októbra, keď sa vonku začne viac ochladzovať,“ vysvetľuje sestra.

Podľa jej slov majú vždy plne obsadené.

Zimy sú však ťažké, a vtedy otvárajú misionárky ďalšie izby pre 20 mužov. Prichádzajú ľudia s omrzlinami, chrípkou, alebo úplne vyčerpaní, unavení životom vonku.

Sestry im poskytnú pár dní na zotavenie. Mali by tu zotrvať maximálne dva týždne, ale občas im pobyt predĺžia.

Niektorí si vybavia ubytovanie, väčšina sa však pozviecha a vracia späť do nocľahární, opustených záhradných chatiek, pod most...

„Zima je pre nás vždy emočne náročná. Tento rok sme mali zase plno a keď nám volali z nemocnice, alebo ľudia, že niekto leží na lavičke, už sme ho nemali kam dať. Nemali sme miesto,“ hovorí sestra.

Ubytovanie nie je bežný hotel ani komerčná nocľaháreň

Betlehem je kresťanský priestor s určitým režimom.

ľudia prichádzajú, vedia, že je to kresťanský priestor s určitým režimom.

im ponúkame možnosť prísť na omše, modlitby a katechézy.

Do sviatostí ich nenútia, omša a ruženec sú však pre ubytovaných povinné.

„Vysvetľujeme im, že im to neublíži.“

Žiadnu arteterapiu nečakajte.

Občas je to preto komplikovanejšie. Nejeden človek z ulice je agresívny, tvrdý a má pocit, že sestry sú tu preňho a on môže urobiť čokoľvek, odpustia mu.

Aj preto majú v zariadení jasné pravidlá.

Nulová tolerancia alkoholu vás neprekvapí, ale nazrieť do hlavy ľuďom z ulice vám dá možno zákaz brať jedlo z obeda či večera, prinášať ho zvonku a uchovávať v skrinkách.

Títo ľudia majú totiž tendencie robiť si zásoby, pretože nikdy nevedia, kedy budú znova jesť. A tohto pocitu, sa nedokážu zbaviť ani tam, kde majú pravidelne raňajky, obed aj večeru.

Koľko ľudí môže Betlehem prijať

Údaje o počte ľudí sa môžu meniť podľa obdobia a druhu poskytovanej pomoci. Základnú lôžkovú starostlivosť dopĺňajú zimné izby, krátkodobé zotavenie, sprchovanie a nedeľný program pre ľudí z ulice.

Ako vyzerá bežný deň

Ako trávia deň v zariadení, ktoré nemá ani televízor, ani počítač, dokonca ani práčku?

„Aby sme sa vedeli vcítiť do chudobných, musíme žiť ako oni,“ vysvetľuje mi dôvod sestra a opisuje bežný deň ľudí, ktorí tu našli útočisko.

Vstávajú o šiestej ráno. Nasleduje omša, raňajky, upratovanie.

O pol dvanástej je obed a po ňom chvíľa voľna.

O pol tretej káva, ruženec a krájanie zeleniny na nasledujúci obed.

Keď sestra potrebuje pomoc v kuchyni, pomôžu.

Ďalší perú ručne v práčovni, iní občas triedia oblečenie, ktoré prinesú ľudia z okolia.

Na jar sa starajú o záhradku.

O siedmej je večera.

Samozrejme tí, čo sa na to cítia, môžu ísť aj von. Sestry ich samé posielajú.

Sprchy, oblečenie a nedeľný program

V piatok sa sem chodia ľudia z ulice osprchovať. Bežne príde 20-25 mužov.

Sestry im vždy dajú čisté šaty, ktoré priniesli ľudia z okolia.

V nedeľu o pol deviatej ráno prichádzajú do Betlehemu sv. Matky Terezy na obed a kresťanský program.

Počas studených dní príde 60 ľudí.

Sestry si nerobia ilúzie. Isteže by chceli, aby zmenili život a venovali sa aj duchovnu.

Tu však misia sestier nekončí. Navštevujú chudobné rodiny a chodia ulicami či do lesov za ľuďmi, ktorí tam skrytí žijú.

Na bránu doma zvonia často ľudia bez domova.

z ulice, sú neraz bez dokladov. okrajom - neznáme. rovno prinesú. okrajových častí sídliska, k lesom, pod mosty.

Pýtame sa, či sa neboja, keď k nim idú samy.

„Je to taký dar, ktorý sme dostali. Zatiaľ sa sestričkám nikdy nič nestalo.“

Pomoc chorým ľuďom bez domova

Sestry pomáhajú ľuďom, ktorí potrebujú viac než jednorazové prenocovanie.

O 37 ľudí sa stará sedem sestier.

Väčšina postelí v izbách je ustlaná. Celý deň v nich však môžu ležať tí, ktorí sú vo vážnom stave.

Aj niektorí z 13 ťažko chorých ľudí s psychickými chorobami, rakovinou... Tí už ulicu nezvládajú.

Sestry im pomáhajú vybaviť miesto v domoch sociálnej starostlivosti.

Sestra si pochvaľuje najmä pomoc Bratislavského samosprávneho kraja.

Ako pre Janku. Boli sme v zariadení práve vtedy, keď sa lúčila a odchádzala do župného Domu sociálnej starostlivosti v Senci.

Odmalička drogovo závislá, dnes 31-ročná žena s poškodeným mozgom a 60 eurami od štátu na mesiac.

„Z nemocnice ju previezli k nám. Bola úplne vychudnutá, nevedeli sme, čo s ňou bude. Pobudla rok, pribrala, zmenila sa. Bola šťastná, keď sa jej podarilo naučiť Zdravas Mária naspamäť.“

Pre niekoho nepodstatné, pre Janku malý úspech.

Napriek tomu nie sú misionárky vždy úspešné.

Niekedy títo ľudia nezvládnu čakať na zariadenie, niekedy sa doň aj dostanú, ale odídu z neho a vrátia sa na ulicu.

„Majú problém s alkoholom, ale aj s bezdomovectvom. Svojím spôsobom je ulica závislosťou,“ hovorí sestra.

Hoci to znie nepochopiteľne, okrem žiadnej zodpovednosti a povinností ich vraj láka aj adrenalín tohto spôsobu života.

Príbeh mladého páru, ktorý hľadal útočisko

Po omši nás sestra predstavená pozýva na raňajky. Vedľa miestnosti s lôžkami je malá jedáleň.

si k nám prisadá mladý muž, jeden z dočasných klientov. pôvodom Slovák.

Voško je z Macedónska, má iba dvadsaťjeden rokov.

situácia je špecifická. Nie je chorý ani úplne bez domova.

spolu s mladou manželkou opustili päť mesiacov po svadbe.

našla prácu na Slovensku, kde prišli, aby si zarobili.

a ubytovanie investovali celý svoj majetok.

mladý pár poprosiť rehoľné sestry, či by ich neprichýlili.

hľadať sami. sme ani na to, aby sme si poň mohli ísť domov.

čímkoľvek, čo treba.

príbuzní mohli pomôcť nájsť dobre platenú prácu.

hovorí aj predstavená sestra.

Tu sú dvaja mladí, ktorí bojujú o základné veci pre život.

Nemajú veľké predstavy, chcú vlastný dom a deti.

veľmi pekný sen.

prácu, aby si na svoj sen mohli začať zarábať.

Práca sestier a život v jednoduchosti

Denný program sestier určuje pravidelný rytmus.

Prekvapí nás, že budíček zvoní pomerne skoro - o 4.40.

Nasleduje ranná modlitba s meditáciou… a po nej v tejto skorej hodine upratovanie.

Sestra Bernadeta hovorí, že tento mesiac má na starosti toalety.

„To tak skoro čistíte záchody?“ začudovane sa pýtame.

„Potom na to už nie je čas…“

Od ôsmej je čas na rôzne aktivity, ktoré zahŕňa slovo „apoštolát“.

Sestry nemajú práčky, aby sa tak priblížili tým najchudobnejším.

Perie sa v rukách a viacerí si rozdelíme rôzne cykly, a tak jednotlivé oblečenie putuje našimi rukami.

Veľmi vtipne pôsobia dvaja zruční chlapi (obyvatelia domu) v závere, ktorí plnia funkciu žmýkania.

Perie sa len nejaká časť špinavého oblečenia, aby veci stihli v chladnom období uschnúť, kapacita sušiacej miestnosti nie je neobmedzená.

Sestry perú v rukách, aby sa pripodobnili chudobným.

Program pokračuje o 12.00 modlitbou, obedom, polhodinou odpočinku (pričom sestry si rady len tak posedia pri čaji), nasleduje duchovné čítanie a znova apoštolát.

Stojíme v kuchyni, kde sa pripravuje čaj.

vojdeme do kuchyne, zbadáme útlu sestru.

slovensky, z našich surovín.

slovenčinou a ukazuje nám formu s kakaovým cestom.

Sestrička z Bangladéša je na Slovensku už druhý raz a vraj varí po slovensky.

kuchárka je na Slovensku štyri a pol roka, predtým bola vo Varšave.

Slovenčina je podľa nej ľahšia ako poľština.

smeje sa bangladéšska sestra.

Sestry žijú len z toho, čo dostanú.

Sestry sa spoliehajú výhradne na Božiu prozreteľnosť, a tak žijú z toho - doslovne -, čo dostanú.

Aj čo sa týka stravy, varia podľa toho, čo majú aktuálne v kuchyni.

Taktiež čo sa týka peňazí - použijú len tie, ktoré im niekto daruje.

„Som prekvapená z toho, ako sú ľudia na Slovensku štedrí,“ hovorí s dojatím sestra Bernadeta.

Oblečenie a dary od ľudí

Po praní sa presúvame do skladu s oblečením, kde sú rôzne veci, ktoré sestry dostali…

Oblečenie, ktoré dostanú, posúvajú obyvateľom domu alebo ľuďom bez domova, ktorí často aj náhodne zazvonia a prosia o pomoc.

Zariadenie žije zo štedrosti ľudí.

Prídu ľudia s veľkými peniazmi, ale aj tí, čo majú sami málo.

nosievajú potraviny či oblečenie pre núdznych.

„Som prekvapená z toho, ako sú ľudia na Slovensku štedrí,“ hovorí s dojatím sestra Bernadeta.

„Toto je Ježišovo dielo, nie naše.“

Sestry sa spoliehajú výhradne na Božiu prozreteľnosť, a tak žijú z toho - doslovne -, čo dostanú.

Pravidlá pobytu a fungovanie domu

Omša a ruženec sú pre ubytovaných povinné.

Nulová tolerancia alkoholu patrí k jasným pravidlám zariadenia.

Zakázané je brať jedlo z obeda či večera, prinášať ho zvonku a uchovávať v skrinkách.

Ľudia, ktorí sa na to cítia, môžu ísť aj von.

Sestry ich samé posielajú.

V piatok sa ľudia z ulice môžu prísť osprchovať a dostanú čisté šaty.

V nedeľu je pripravený obed a kresťanský program.

V Betleheme sa preto spája ubytovanie a základná starostlivosť s pravidelným denným režimom, hygienickou pomocou, stravou, oblečením a duchovným programom.

Ako požiadať o pomoc

Na bránu doma zvonia často ľudia bez domova.

Ľudia z ulice sú neraz bez dokladov.

Pomoc často potrebujú aj ľudia, ktorých sestry nájdu v okrajových častiach sídliska, pri lesoch alebo pod mostmi.

V zariadení pomáha aj Jaroslav, ktorý prišiel k sestrám ako pacient, ktorý potreboval pomoc.

Ostal tu a teraz im pomáha ako sociálny pracovník.

„Nikdy to nevyštudoval, ale ovláda systém dokonale. Zvláda všetky papierovačky. Pomáha nám, najmä ak treba niektorého z klientov umiestniť v iných centrách pomoci alebo vybaviť rôzne administratívne záležitosti. A nemôžu chodiť. Vtedy je potrebné vybaviť splnomocnenia. Nedokážu ani podpísať,“ hovorí.

Pri ľuďoch bez dokladov a pri vážne chorých klientoch môže byť vybavovanie ďalšej starostlivosti časovo náročné.

Sestry im pomáhajú vybaviť miesto v domoch sociálnej starostlivosti.

To chce čas, a tak chorí zotrvajú u misionárok občas aj rok a pol.

Príbeh a poslanie Misionárok lásky

Misionárky lásky známe aj ako sestry Matky Terezy je kongregácia, ktorú v roku 1950 založila v Indii svätá Matka Tereza.

Ich charizmou je služba najchudobnejším z chudobných.

Vo svete žije viac ako päťtisíc misionárok lásky, ktoré pôsobia v takmer 140 krajinách.

Majú viac ako 750 domov a inštitúcií.

V službe im pomáha takmer štyristo kňazov „bratov lásky“.

Sestry charakterizuje bielo-modrý odev, ktorý navrhla Matka Tereza.

V deň, keď ju pápež František vyhlásil za svätú (4. septembra 2016), získali sestry oficiálne patent na tento odev.

Na Slovensku založila prvý rehoľný dom misionárok lásky osobne Matka Tereza, keď v roku 1990 navštívila Čadcu.

V meste zanechala štyri misionárky, ktoré sa starali o ľudí bez domova a matky s deťmi.

Po ôsmich rokoch sa presťahovali do Žiliny.

Sestry Matky Terezy sú na Slovensku okrem bratislavskej Petržalky aj v Žiline.

lásky pôsobia v Petržalke už dvadsať rokov.

V Petržalke na Rovniankovej ulici sa v Betleheme sv. Matky Terezy už 20 rokov starajú o chorých bez domova misionárky.

Prečo sestry nemajú internet ani televízor

Skromné sestry - bez technických výdobytkov súčasnosti a v úplnej odovzdanosti Božej prozreteľnosti - sa starajú o tých najchudobnejších.

Sestry Matky Terezy nemajú ani mobily, ani internet, ani televízor.

Nemajú ani práčky, aby sa tak priblížili tým najchudobnejším.

Ako trávia deň v zariadení, ktoré nemá ani televízor, ani počítač, dokonca ani práčku?

„Aby sme sa vedeli vcítiť do chudobných, musíme žiť ako oni,“ vysvetľuje mi dôvod sestra.

Misionárky lásky majú okrem troch klasických rehoľných sľubov - chudoba, čistota, poslušnosť - ešte jeden navyše.

Rehoľným jazykom je angličtina, v nej sa aj sestry modlia a dvakrát do týždňa - podľa možností kňazov - v nej majú aj svätú omšu.

Inak sa však učia aj slovenčinu a zo všetkých síl sa snažia prispôsobiť krajine, v ktorej sú.

Dom Betlehem a návšteva pápeža Františka

Ich dielo mnohí spoznali vďaka návšteve pápeža Františka, ktorý ich dom navštívil v septembri 2021.

Dom je známy aj z poslednej návštevy pápeža Františka, ktorý práve petržalský Betlehem navštívil.

Pápež si prešiel všetkými priestormi.

Do pamätnej knihy návštev vtedy Svätý Otec sestrám napísal: „Ďakujem sestrám lásky za ich svedectvo. Ďakujem ľuďom, ktorí spolupracujú. Modlím sa za vás, prosím, modlite sa za mňa.“

Pri písaní tejto reportáže sa vraciam v spomienkach (aj cez videoarchív) k návšteve pápeža Františka a jeho slovám spred domu Betlehem: „Ak sme aj v skúške, Pán je vždy medzi nami. Príbeh Matky Terezy inšpiroval mnohých.“

Kríž s nápisom „Žíznim“

Na schodisku, ale aj v kaplnke sestier sa nachádza kríž s typickým nápisom (pre sestry Matky Terezy): Žíznim!

schodišti sa zastavíme pred krížom s nápisom „Žíznim“.

Kríž s nápisom Žíznim znázorňuje výjav Matky Terezy.

výjav, ktorý mala svätá Matka Tereza.

Striedanie sestier a služba v rôznych krajinách

Sestry sú na jednom mieste pár rokov a matka predstavená ich môže poslať kdekoľvek inde do celého sveta.

Sú už všade, zatiaľ im vládny systém nedovolil otvoriť dom v Čine, ale túžia po ňom - už Matka Teraz po ňom túžila…

Časté striedanie je preto, aby sa Misionárky lásky neviazali na konkrétne miesto a boli otvorené Božej prozreteľnosti a dôvere, že On sa postará.

Na Slovensku pobudnú 3 až 5 rokov, potom ich vystriedajú iné.

S udivením počúvame, že domov môžu ísť na návštevu iba raz za desať rokov.

Sestra, ktorá nás sprevádza po zariadení, je Poľka.

Prezradí len, že slúži - sama použije tento výraz -, najchudobnejším už 30 rokov, bola v Iraku, Sýrii, Indii...

Misionárky sa podľa jej slov prezentujú činmi, nie slovami.

V roku 1985 vstúpila do noviciátu, ktorý bol tiež v Poľsku.

Po večných sľuboch išla do Sýrie a Iraku, potom do Talianska.

Sestra predstavená bola v Sýrii na prelome 80. a 90. nažívali vcelku pokojne.

V Iraku pôsobila po vojne s Husajnom.

Dom v jemenskom meste Aden stále funguje a patrí misionárkam lásky, o jeho prevádzku sa však po krvavom útoku starajú laici.

Žilinské pôsobisko sestier Matky Terezy

Sestry Matky Terezy sú na Slovensku okrem bratislavskej Petržalky aj v Žiline.

Do Žiliny prišli sestry z Čadce.

Dňa 1. decembra 1999 sa do domu nasťahovali Misionárky lásky (sestry Matky Terezy), ktoré prišli z Čadce do Žiliny.

Po roku 1999 dom slúži ako sídlo Kongregácie misionárok lásky, známejší je názov Sestry Matky Terezy.

Túto kongregáciu založila Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiv pôvodom z Kosova (1910 - 1997).

Kongregácia bola schválená v roku 1950 a má sídlo v Kalkate v Indii, kde Matka Tereza dlhé roky pôsobila.

Sestry matky Terezy majú za cieľ pomáhať najchudobnejším na celom svete, v našich podmienkach v Žiline pomáhajú najmä Rómom.

Kontakt a možnosť pomoci

Sestry nemajú ani mobily, ani internet, ani televízor.

Dovolať sa k nim môžete na pevnú linku.

A nemajú ani príliš záujem o publicitu…

Preto novinárov pomerne často odmietajú.

Nechceme publicitu, záleží nám na službe…

Ľudia z okolia nosievajú potraviny či oblečenie pre núdznych.

Zariadenie žije zo štedrosti ľudí.

Prídu ľudia s veľkými peniazmi, ale aj tí, čo majú sami málo.

Oblečenie, ktoré dostanú, posúvajú obyvateľom domu alebo ľuďom bez domova, ktorí často aj náhodne zazvonia a prosia o pomoc.

Sestry sa spoliehajú výhradne na Božiu prozreteľnosť, a tak žijú z toho - doslovne -, čo dostanú.

Odchádzajúc cez bránu domu Betlehem premýšľam nad všetkými obmedzeniami, ktoré sestry v dnešnom svete žijú.

Oči sestry Bernadety boli plné pokoja a radosti.

„Ďakujeme za návštevu, pán Martin,“ znejú mi jej posledné slová s milou lámanou slovenčinou.

tags: #ubytovanie #u #matky #terezy #petrzalka