Bradlo a Stará Turá: turistika kopaničiarskou krajinou

Jedinečné prírodné krásy Kopaničiarskeho regiónu môžete spoznať, ak sa vydáte na potulky do miestnych lesov. Zaujímavá trasa-okruh týmto malebným krajom vychádza z Košarísk cez Chrbát Bradla, Dlhý vŕšok, Jarky na Bradlo a späť do Košarísk.

Bradlo s mohylou generála Milana Rastislava Štefánika patrí medzi najvýraznejšie turistické ciele Myjavskej pahorkatiny. Okolie však ponúka oveľa viac než jediný pamätník: zvlnené kopanice, lesné chodníky, lúky, roztrúsené usadlosti, ďaleké výhľady a trasy smerujúce až k Starej Turej, Veľkej Javorine či do Malých Karpát.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Bradlo a mohyla generála Štefánika

Za najlepší spôsob, ako sa k tejto téme vyjadriť, je asi zbaliť batoh a vyraziť do rodného kraja M. R. Štefánika a na mieste jeho mohyly si pripomenúť malichernosť týchto sporov.

Bradlo 543 m. Najvyšší bod Myjavskej pahorkatiny 543 m s impozantnou mohylou gen. M. R. Štefánika - NKP.

Mohyla na Bradle je naozaj jedinečné dielo architekta Jurkoviča, ktorý aj keď použil kombináciu pompéznych historických prvkov (obelisky, vyvýšený sarkofág, mohyla), vykonal to citlivým a pokorným spôsobom, s unikátnym zapojením do okolitej krajiny, takže návštevník má nielen pocit dôstojnosti pred týmto pamätným miestom, ale zároveň, že mohyla je odjakživa vlastne súčasťou Bradla.

Výhľady do okolitej krajiny v širokom zábere sú skutočne úchvatné. Samotná mohyla nie je na vrchole. Ten leží obďaleč vľavo od turistického chodníka a nevedie naň značený chodník, zato niekoľko zvieracích.

Pri obhliadke národnej kultúrnej pamiatky som už sám. Poobzerám sa po krajine miznúcej v opare a poberiem sa ďalej. Mraky sa z východu pretŕhajú a travertínový monument sa jagá v slnečnom svetle.

Okruh z Košarísk cez Chrbát Bradla

Prekvapujúco, túto časť Myjavskej pahorkatiny slabo pokrýva popis túr na hikingu, takže sa hodí Podrobný atlas Malé Karpaty 1 : 25 000 z VKÚ a údaje o trase z GPS.

Trasa Horné Košariská - Dolné Košariská - Chrbát Bradla - Dlhý Vŕšok - Potúčkovci - Podlipovec - Špánková - Dolná Polianka - Ševcovci - Jandova dolina - Končiny - Chata Bradlo - Bradlo, mohyla - Chrbát Bradla - Dolné Košariská - Horné Košariská.

Nasledujúci deň sú naplánované veľkolepé spomienky na generála Štefánika, takže malá obec Košariská je od rána plná návštevníkov a je trochu problém nájsť vhodné miesto na zaparkovanie.

Po zopár kolečkách po miestnych komunikáciách (ešteže máme prax z večerného parkovania na bratislavských sídliskách) nachádzame miesto v blízkosti múzea v rodnom dome M. R. Štefánika, ktorý sa stáva východiskom našej trasy.

Po žltej značke, vedúcej po ceste spájajúcej Piešťany s Brezovou pod Bradlom, sa úspešne vyhýbame občasným autám a po 10 minútach sa stáčame na sever a pokračujeme kolmo miernym svahom po medzi.

Striedajú sa krátke lúčne a lesné úseky a ani nie po 20 minútach dosahujeme Chrbát Bradla. Cesta po zelenej vľavo vedie k mohyle, vpravo, čo je náš smer, pokračuje po asfalte.

Celá krajina je urbanizovaná, takže aj náhorné plošiny uprostred hájov sú poľnohospodársky využívane. Veľké plochy sa nádherne v tomto čase zelenajú a s okolitými lesmi a modrou oblohou vytvárajú nádhernú kulisu pre náš pochod.

Viditeľnosť nie je ideálna, ale aj tak v diaľke zahliadneme vysielač na Javorine. Cestou stretávame skupinky turistov, pekné počasie využívajú všetky vekové kategórie, aj keď pre nenáročnosť trasy sú vyššie ročníky zastúpené častejšie, ako býva zvykom napríklad na Roháčoch.

Za smerovníkom označujúcim Zadné Bradlo na chvíľu opúšťame značku (stále vedúcu po asfaltke) a zastavíme sa na vyhliadke, z ktorej sa nám otvára výhľad do krajiny, kde obzor uzatvárajú vzdialené Záruby.

Zelenú značku definitívne opúšťame v Priepastnom, časti Dlhý vŕšok, a pod dvoma majestátnymi stromami nastupujeme na žltú.

Kopanice, usadlosti a lesné úseky

Osídlenie tohto kraja je veľmi špecifické, nenachádzame obce v bežnom ponímaní, ide o viac či menej koncentrované jednotlivé usadlosti, niektoré s pár, iné zas s niekoľkými tuctami domov.

Náš chodník vedie konča záhrad a pri nadpise „Pozor včely!“ vchádzame do obecných lesov, tvorených zväčša bukovým porastom.

Tu už po turistoch nie je ani stopy, aj keď chodník vedie príjemným prítmím lesa po vrstevnici a pochod nie je namáhavý.

Les máme po pravej strane, vľavo občas v priehľadoch vidíme osady so záhradami, či len tak uprostred lúky. Miestni ľudia sú známi svojou pracovitosťou, takže záhrady sú pekne upravené, lúky pokosené a domčeky v rámci možnosti udržiavané.

Trochu preto zamrzí občasná kopa odpadu v lese. Chvíľu nad tým meditujeme s dvoma starousadlíčkami na kraji slabo zakvitnutého repkového poľa.

Tu už máme opäť plnú paletu nádherných výhľadov do otvorenej krajiny. Tempo je vďaka priaznivému počasiu a príjemnému okoliu rýchle a nestíhame ani zaregistrovať, ako sme dorazili v Poliankach (na miestne pomery kompaktná dedina) na križovatku s červenou (Cesta hrdinov SNP), na ktorú tu odbočujeme.

Výhľady na Čachtický hrad a veterný park

Trochu nás zaskočilo, že táto časť trasy je pomerne fádna, dlho sa ťaháme otvoreným poľom a cieľ našej cesty ostáva opticky vzdialený.

Ešteže pohľady sú pekné, v diaľke vľavo sa ukázal Čachtický hrad, vpravo zas veterný park Cerová.

Našťastie, po chvíli vchádzame do lesa a postupne sa vzďaľujeme poľu, ktoré z nás vytiahol dosť energie. Les asi po desiatich minútach prechádza do lúk, objavuje sa Bradlo (už bližšie) a chvíľu sa cítime ako v raji Muránskej planiny na lúkach nad Tisovcom.

Po dlhšej dobe stretávame turistov, chvíľu to vyzeralo na fotokrúžok na výlete, ale keď sme prišli bližšie, spoznali sme, že to nie sú statívy, ale prekrížené palice, a telá sa neskláňajú na hľadáčikmi, ale pod únavou.

Nechávame ich preto svojmu osudu, zbiehame pri pekne zrekonštruovanej Starej škole do Jandovej doliny a nastupujeme na záverečné stúpanie na Bradlo.

Záverečné stúpanie na Bradlo

Terén sa dvíha pozvoľne, ale nedáva šancu na oddych, takže onedlho sa vynoria stožiare vleku na Bradle.

Našťastie to nie je čierna zjazdovka, takže po pár minútach sme uprostred stánkov s pivom pripravených na zajtrajšie oslavy.

Nádherné počasie, jedinečné prostredie a tak trochu aj výnimočná situácia vytvára kulisu pre vrchol dnešnej túry.

Výhľady do okolitej krajiny v širokom zábere sú skutočne úchvatné. Ale nič netrvá večne, končíme náš fototermín v najvyššom bode našej trasy, opúšťame červenú a po zelenej uzatvárame dnešný okruh na Chrbáte Bradla.

Potom už iba direkt po žltej späť do Košarísk, guľáš a kofola sa pokúsi napraviť chuť z výsledku hokeja s Českom.

Je okruh vhodný pre deti?

Pozor, trasa nie je vhodná pre deti.

A prečo nie je trasa vhodná pre deti? Je pomerne monotónna, miestami únavná, radosť spraví predovšetkým milovníkom pekných krajiniek a ďalekých výhľadov do otvorenej obývanej krajiny.

S deťmi by som skôr odporučil sa vyviezť asfaltkou až na Bradlo, prípadne z Košarísk vybehnúť priamo po žltej a zelenej turistickej značke a zažiť skvelú atmosféru tohto pekného miesta.

Časy udávané v tomto sprievodcovi sú pre priemerných turistov a pohodlnú chôdzu s prestávkami.

Turistické trasy v okolí Bradla

Krátka trasa z Košarísk

Horné Košariská 332 m - Dolné Košariská 320 m, 1/4 h, 1 km - Chrbát Bradla 420 m, 3/4 h, 2 km.

Krátka spojka na P10 mierne obťažné, nenáročné.

Trasa Myjava - Bradlo - Brezová pod Bradlom

Myjava, námestie ústredná orientácia 325 m - Polianka 410 m, 1 h, 5 km - Jandova dolina 260 m, 1 3/4 h, 9 km - Bradlo 543 m, 2 1/2 h, 12 km - Brezová pod Bradlom nám. zast. SAD 260 m, 3 1/2 h, 16 km, prev.

Trasa prechádza typickým kopaničiarskym krajom, stredne obťažná, na Bradlo so stúpaním. V osadách U Vaškov a Jandova Dolina treba pozorne sledovať značky.

Trasa Stará Turá - Bradlo

Stará Turá, žel. st. Priepastné, Dlhý vŕšok 400 m, 5 1/2 h, 19 km - Široké Bradlo 491 m, 5 3/4 h, 20,5 km - Chrbát Bradla 436 m, 6 h, 21,5 km - Bradlo 543 m, 6 1/2 h, 23 km, prev.

Dubník II, cieľ trasy významná architektonická pamiatka - Bradlo. Výhľady.

Horné Košariská - po tej istej trase 1,5 km späť po Chrbát Bradla a odbočiť vpravo do Horných Košarísk P9 (múzeum M. R. Štefánika).

Trasa Brezová pod Bradlom - Bradlo - Stará Turá

Trasa Brezová pod Bradlom - Bradlo, parkovisko - Chrbát Bradla - Dlhý Vŕšok - Jablonka, Boroskovci - Hroniačkovci - Chalupy - Nebojsa - Podkorytárka - Švancarova Dolina - Babulicov Vrch - Polákov Vrch - Hrašné - Vaňkovci - vodná nádrž Dubník II. - Stará Turá, vlak.

Výlet autobusom do Brezovej pod Bradlom. Odchod z Bratislavy 6.55, príchod do Brezovej cca 8.45.

Podľa internetových tamtamov je chodník do Starej Turej vedený prevažne asfaltkami. Ale zato ovplýva inými lákadlami. Napríklad si trasu možno predĺžiť bezproblémovo prípadne až do Čachtíc.

Turistika po pahorkatine naprieč množstvom osád a často po asfaltkách nie je nič pre ortodoxných turistov. Kto má však rád premenlivú krajinku, ktorá sa mení okolo človeka rýchlosťou nižšou ako 4 km/h, neobanuje.

Priebeh trasy cez kopanice

Prvá časť cesty viedla prudko hore. Na Bradlo.

Lesná cestička od Mohyly klesala až na rozcestie so žltou, nazývanou aj Bradlo, chrbát. Odtiaľ asfaltkou až takmer na Dlhý vŕšok.

Asfaltka to bola isto frekventovaná, ja som na nej stretol iba dva vehikle.

Za Dlhým vŕškom začínala ďalšia časť asfaltu. Najskôr dlho do kopca. Keď som už začínal veriť, že za najbližšou zákrutou bude koniec sveta, objavila sa lúčka s posedením.

Za lúčkou chvíľu mierne z kopca a potom dosť prudko dolu až po Boroskovcov. Pri ceste baračik s pumpou, akurát neviem, či bola aj funkčná.

Na hlavnej ceste pár desiatok metrov doprava po ceste a potom príjemná odbočka doľava pozdĺž potoka.

V dedine Krajné - Matejovec som stretol maníka s miešačkou. Lešenárskou trubkou pripevnená o auto.

Nekonečná cesta asfaltkami pokračovala až do Hrašného. Najmä ten posledný kopec dal zabrať.

V Hrašnom bola našťastie otvorená krčma s pitným Radegastom.

Po vyjdení som zbadal zelenú značku v bočnej uličke. Nakoľko aj GPS ukazovalo túto trasu, vydal som sa tade.

Značky boli po posledné ovocné stromy. Tu bola zelená šipka, ktorá ma posielala doľava. Končilo to zarasteným rigolom a ešte viac zarastenou cestou.

Tak som sa vrátil pár desiatok metrov a šiel po značke v GPS. Tá išla o ulicu bližšie, poľnou cestou.

Predo mnou elektrický ohradník a GPS ukazovalo doľava. Tak som sa vydal krajom poľa popri ohradníku.

Skončil som o pár metrov nižšie ako predtým, medzi ohradníkom a zarasteným rigolom.

Na to, že som mal na sebe iba kraťasy, som bol dosť odvážny. Tie prhľavy zo začiatku až tak hrozné neboli. Horšie bolo to černičie a podobné pichľavé kríky.

Dolu som aj tak musel podliezť ohradník a pokračovať vnútrajškom. Dostal som sa až k brodu cez rigol.

Chodník tu bol zreteľný - viedol krížom na protiľahlé pole. Akurát vyšliapaný od kráv.

Aj som sa ním dal, aj som sa vrátil naspäť. Na stĺpe pred rigolom bola evidentne značka, akurát som nikde nenašiel pokračovanie.

A tak som usúdil, že lepšia cesta bude druhou stranou rigola.

Nakoniec som sa dostal k potoku, ktorý by som neprešiel.

A tak som sa dostal na pravú stranu rigola a tu narazil na zelenú značku.

Chvíľu som blúdil ako tie lode v Bermudskom trojuholníku, prechádzal z jednej strany potoka na druhú, aby som nakoniec vyliezol vľavo na drzovku niekomu cez záhradu na cestu k barákom.

Okolo Dubníka II po asfalte dolu do Starej Turej.

Tu som si zas nevšimol správnu odbočku a tak som došiel až na križovatku ciest do Starej Turej a do Hrašného.

Nakoľko som toho mal na rozpálených asfaltkách na páliacom slnku už naozaj dosť, a tiež preto, že som kufrovaním stratil drahocenné minúty, ktoré som predtým našetril, vykašlal som sa už na Čachtice a odsunul ich niekedy nabudúce.

Alternatívny prechod z Bradla do Starej Turej

Samotná cesta myjavským expresom (busom) ubiehala príjemne. Stromy v podhorí Malých Karpát už kvitli v plnom prúde. Len čo autobus prešiel cez Bielu horu na záhorskú stranu, nástup jari bol oneskorený.

Z autobusu zamierim k evanjelickému kostolu a cestou narazím na smerovník - volím po červenej E8 smer Bradlo.

Pri katolíckom kostole zabočím cestou vpravo a po asi 250 m vľavo chodníkom po okraji poľa. Z vŕšku sa odkrýva pohľad na mestečko.

Chodník opustí pole a ponorí sa do borovicového lesa. Stúpavým traverzom okolo cesty na Bradlo, neskôr bukovým porastom dorazím na parkovisko.

Pokračujem po zelenej hrebeňom Bradla až na rázcestie Chrbát Bradla, kde sa z lesa pokračuje už po asfaltke až k štátnej ceste Košariská - Priepasné (rázcestie a zastávka SAD Široké Bradlo).

Krajina je už typická pahorkatinná - zvlnené chrbty s lúkami a poľami, kde-tu les. Začína popŕchať a po kraji cesty pokračujem až do osady Dlhý Vŕšok.

Les Lipovec a osada Jablonka

Cestu opúšťam vpravo na rázcestie Dlhý Vŕšok a verný zelenej vchádzam do hory Lipovec.

Silno spŕchne, keď prechádzam asfaltkou bukovo-hrabovým lesom. Tento úsek je najdlhší značený lesný úsek na celej pahorkatine, najprv mierne stúpa a neskôr klesá.

Približne v strede je čistinka a na nej upravený prístrešok so sedením, vybudovaný v rámci Phare. Vyblednutá tabuľa predstavuje cyklochodníky Jablonky a okolia.

Keď dorazím nad Jablonku, srdce mi od radosti podskočí. Na horizonte sa jasne črtá Veľká Javorina, ktorá pred časom ešte mizla v opare.

Studený vzduch vyčistil oblohu. V osade Boroskovci zamierim doprava a hneď za obcou vľavo do osady Hroniačkovci.

Opustím cestu a vyštverám sa vpravo po lúke do kopca. Dookola sa už rozprestierajú oblé, zväčša odlesnené chrbty a medzi nimi osady.

Na východe už možno rozpoznať Čachtický hrad.

Zídem do osady Chalupy. V typickej stodole z nepálených tehál na slame leňošia dve mačatá a z vedľajšieho domu na mňa brechá veľký pes.

Babulicov vrch a Hrašné

Cesta klesá do úvalu s potokom a opäť stúpne do osady Nebojsa, aby zase klesla do osady Podkorytárka.

Po moste prekročím potok Korytárka a po lúčnej ceste pokračujem po jeho ľavom brehu.

Chodník sa čoskoro zvrtne doľava, kde mierne stúpa vedľa potoka zalesnenou dolinkou až do osady Švancarova Dolina.

Po príchode do osady sa cesta zvrtne doprava a prudšie stúpa nad osadu. Vyšplhám sa po prudkom zráze vľavo a uvidím celú prejdenú trasu od Lipovca.

Na Babulicov Vrch pokračujem po poľnej ceste miernym stúpaním.

Skutočne, Babulicov Vrch (cez vrcholovú kótu prechádza hradská) je vďaka polohe takmer v strede pahorkatiny aj s výškou 368 m výborným výhľadovým bodom (panoráma).

Z osady pokračujem asfaltkou miernym stúpaním a vnímam rozširujúci sa výhľad. Cestu opustím na chvíľu vľavo a vyjdem do kopca - Veľká Javorina sa kúpe v slnečnom jase pod kopovitou oblačnosťou, podobne ako Považský Inovec nad temnejšími Čachtickými Malými Karpatami.

Dobre vidno aj Čachtický hrad. Na juhu a západe z oblohy visia franforce mrakov.

Zatiaľ čo fotím, do chrbta mi udierajú prvé kvapky a neskôr dokonca drobné krúpky.

Dážď sa vyparil, vyšlo slnko - dokonca sa začínam potiť, keď vchádzam do osady Polákov vrch.

Víta ma nový dom v alpskom štýle a vedľa neho výbeh s kozičkami. Mimochodom, obyvatelia pahorkatiny majú stále vrelý vzťah k poľnohospodárstvu, ovocinárstvu a chovu zvierat.

Okrem početných sadov a pasienkov je popri viacerých domoch ustajnená aj historická poľnohospodárska technika - priaznivci starých Zetorov si tu prídu na svoje.

Za Polákovým Vrchom je opäť úval, ktorý by potešil cyklistu - neunaví však ani turistu.

Popri starých stodolách vystúpam opäť na hrebeň do dediny Hrašné. Na hlavnej ceste ma značka vedie vľavo do centra obce.

Hrašné sa opúšťa naozaj romanticky, po tráve rozsiahlym sadom.

Vaňkovci, Dubník II a Stará Turá

Chodník sad opustí a klesá vedľa strže s potôčikom. Neskôr cez zarastenú lúku popri meandrujúcom potôčiku plnom vody a cez les.

Tento úsek je horšie označený, ale potok vás nepustí.

O chvíľu už šumí nielen potok, ale aj dážď. Preskáčem cez tok po kameňoch, až prídem do osady Vaňkovci.

Značka je rozpačitá, má šípky do oboch strán. Vyberiem sa vľavo proti prúdu potoka, hádam tu bude aspoň lávka.

Lávka nikde, cez klzké brvno pod šikmým uhlom to vzdám a brodiť sa mi v tej zime nechce.

Konečne nájdem brod, síce pre autá, nejako ho preskáčem. Samozrejme, jedna topánka je plná vody.

Lúkou okolo oviec vyjdem na cestu, vrátim sa vpravo a nad chalupami objavím značku, ktorá ma okolo vodnej nádrže Dubník II. spoľahlivo privedie až k chatovej osade.

Tu odbočím vľavo a po poslednom stúpaní na Drahý vrch (rázcestie) vchádzam do ulíc - tentokrát už mesta Stará Turá.

Stará Turá a vodná nádrž Dubník

Stará Turá ponúka viacero nástupových možností na dlhšie túry v Bielych Karpatoch aj v Myjavskej pahorkatine.

Stará Turá, žel. st. 279 m - vodná nádrž Dubník I 250 m, 3/4 h, 2,5 km - Vaďovce 240 m, 1 1/2 h, 6 km - Višňové, žel. st. 230 m, 2 1/4 h, 9 km, prev.

Prístupová cesta k rekr. stredisku pri vodnej nádrži Dubník I, ale aj cez Vaďovce a Višňové na Čachtický hrad.

Štúrova skala sa nachádza v Starej Turej blízko vodnej nádrže Dubník. Ide o prírodný úkaz, bralo, ktoré sa vypína zo zalesneného svahu.

Na tomto mieste táborila partizánska skupina Miloša Uhra, hrdinu SNP, v októbri 1944. Pamätník má názov podľa zemľaniek, ktoré tu partizáni - Uhrovi ľudia vybudovali.

Veľká Javorina a hrebeň Bielych Karpát

Turistov lákajú aj dobré vyhliadkové body, akými sú: najvyšší vrch pohoria Veľká Javorina, Veľký Lopeník, Machnáč a mnohé ďalšie.

Veľká Javorina - 970 m n. Krásny vrch Veľká Javorina je najvyšším vrchom Bielych Karpát. Prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom.

Hranice Slovenska a Česka sú tvorené aj prekrásnymi hrebeňmi Bielych Karpát.

D1 Myjava, nám. zast. Vyhľadávaná hrebeňovka, vedie cez vyhliadkové vrcholy Veľkú Javorinu, Mikulčin vrch a Machnáč.

V nástupovej a zostupovej časti prechádza kopaničiarskym krajom. V polovici vedie zväčša lesom s občasnými výhľadmi.

Prístupové trasy na Veľkú Javorinu

P1 Hrabina (ČR), rázc., zast. Prístupová trasa na Veľkú Javorinu z Moravskej strany prechádzajúca prevažne lesom. vedie po málo používanej horskej ceste.

P2 Nová Lhota - Vápenky (ČR), zast. ČSAD 450 m - Vadovská 660 m 1h - "U zabitého Žida" 825 m 2 h - Veľká Javorina, rázc., 970 m, 2 1/4 h - Veľká Javorina, Holubyho chata 920 m 2 3/4 h, prev.

Prístupová trasa na Veľkú Javorinu z Moravskej strany prechádzajúca prevažne lesom.

P3 Strání - Květná (ČR), zast. ČSAD 355 m - Pod Jelencem 870 m, 2 h, 4 km - Veľká Javorina, Holubyho chata 920 m, 2 1/2 h, 5,5 km, prev.

Najkratšia prístupová cesta z Moravskej strany na Holubyho chatu. Celá cesta prechádza lesom bez výhľadov.

P4 Javorník (ČR), žel. st. 350 m - Filipovské údolí, rekr. stred. bouda 420 m, 1 1/4 h, 5 km - Kubíkov vrch, rázc. 683 m, 2 3/4 h, 8 km - Šibenický vrch 707 m,3 h, 9 km - Dibrovov pomník 775 m, 3 1/2 h, 10,5 km, prev.

Často používaná spojnica s hrebeňovou cestou. stúpanie.

P5 Vrbovce, žel. st. 1 h, 3 km - Kamenné vráta 625 m, 2 h, 5,5 km - Krúžok 628 m, 2 1/2 h, 7,5 km - Kubíkov vrch, rázc. 683 m, 3 1/4 h, 10 km, prev.

Časť hrebeňovej cesty Javorinskou hornatinou. vyhľadávaná lyžiarmi. Mierne namáhavé, prevažne bez výhľadov.

P12 Stará Turá, žel. st. 3 1/2 h, 11 km, prev.

Najkratšia a najpohodlnejšia prístupová cesta na Veľkú Javorinu a Holubyho chatu.

P13 Topolecká, zast. SAD 400 m - Narcie, pamätník SNP 450 m, 1/2 h, 1,5 km - Prídolie 500 m, 1 1/4 h, 3,5 km - Hrabina 550 m, 1 3/4 h, 5 km - Stará Myjava, lyžiarske stred. 400 m, 2 h, 5,5 km - Stará Myjava, zast. SAD, rekr. stred. 400 m, 2 1/4 h, 6 km - Krúžok 628 m, 3 h, 8 km, prev.

Významná cesta, prechádzajúca pamätnými miestami z obdobia SNP. Spája aj hrebeňovku, cestu „Cesta hrdinov SNP“, s trasami v ČR.

Stredne namáhavé, spočiatku v otvorenej doline, ďalej stále lesom s častými výstupmi a zostupmi do dolín.

P15 Dibrovov pomník 775 m - Križovatka s cestou zo Strání, 3/4 h, 2,5 km - Veľká Javorina, hrebeň 970 m, 1 h, 3 km - Veľká Javorina, Holubyho chata 920 m, 1 1/4 h, 4,5 km, prev.

Časť cesty „Cesta hrdinov SNP“ a hrebeňovej cesty v Javorinskej hornatine. Prístupová cesta na Veľkú Javorinu a Holubyho chatu.

P16 „Cesta Kpt. Miloša Uhra“ Lubina, zast. SAD 273 m - Roh, pamätník SNP 487 m, 1 1/4 h, 4 km - Cetuna 365 m, 2 h, 7 km - Poľovnícka chata 750 m, 3 h, 10 km - Veľká Javorina, Holubyho chata 920 m, 3 1/2 h, 12 km, prev.

Cesta kpt. Miloša Uhra, historicky významná a turisticky zaujímavá trasa. Prístupová trasa k pamätníku SNP na vrchu Roh a na Veľkú Javorinu.

Hrebeň Veľkej Javoriny na hranici

Historické a prírodné ciele v okolí

Dvoly a pamätníky SNP

Dvoly sa nachádzajú neďaleko Brezovej pod Bradlom v brezovskej časti Malých Karpát.

Brezová pod Bradlom - Komárová - Dvoly (údolie s 3 pamätníkmi SNP, poľovnícka chata, vodný prameň) - Lopušná (uzavretý vodný prameň, partizánsky tábor oddielu „Repta“, na konci doliny pri ceste pamätník SNP na pamiatku bojov tohto oddielu) - Holeška (údolie s krasovou vyvieračkou toho istého mena) - Pustá Ves (neďaleko Hrádok s archeologickými nálezmi z ml. doby bronzovej, v osade počas SNP sídlila spravodajská skupina Jermak) M značka - Výtok Z značka - Komárová Ž značka - Brezová pod Bradlom M značka, celkovo asi 6 hodín.

Brezová pod Bradlom - Komárová - Dvoly - Lopušná - Holeška - Hrotkovci - Pustá Ves M značka - Výtok - Dobrá Voda Z značka - Dobrovodské údolie - Brezová pod Bradlom Č značka E8, celkovo asi 8 hodín.

Roh a Cesta kapitána Miloša Uhra

Nad malebnou obcou Lubina sa vypína nevysoký vrch Roh.

Lubina 273 m - Hrušové 240 m, 1/2 h, 2 km - Višňové, žel.st. 230 m, 2 1/2 h, 9 km - zrúc. hradu Čachtice 360 m, 3 h, 10,5 km - Čachtice zast. 3 1/2 h, 13 km, prev.

Cesta po Hrušové vedie po asfaltke, ďalej lesom bez výhľadov. Prístupová trasa vedúca k zrúcaninám hradu a štát. prír. rezervácia, mierne obťažné, na zrúcaninu strmšie stúpanie.

Pomník generála Ilju Dibrova

Na hrebeni Bielych Karpát na hraniciach Slovenska s Českom asi šesť kilometrov nad Topoleckou sa nachádza pomník gen. i.m. Ilju Danieloviča Dibrova - veliteľa 2.

Poriadie, žel. st. 405 m - zemľanky (pamätník SNP) 410 m, 1 1/2 h, 4 km - Prídolie 500 m, 2 h, 6 km - Dibrovov pomník 775 m, 3 1/4 h, 10,5 km, prev.

Významná trasa, vedúca k pamätným miestam z obdobia SNP. Spočiatku pohodlné, neskôr stredne namáhavé; stále lesom s ojedinelými výhľadmi.

Kláštor Katarínka

Kláštor Katarínka sú vlastne ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.

Brezová pod Bradlom - autobusom - Hradište pod Vrátnom - Katarínka M (zrúcanina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny z r. 1618) - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom Č E8, asi 7 hodín.

Dobrá Voda a Dobrovodský hrad

Chodník Ondreja Senku Brezová pod Bradlom - Komárová M značka - Uhliská - Výtok (krasová vyvieračka a rekreačné stredisko) Ž značka (- Dobrá Voda (hrob Jána Hollého, múzeum) Z značka - Dobrovodský hrad (zo začiatku 13. stor.) - Brezová pod Bradlom Č značka E8, celkovo asi 6 hodín.

Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda Č značka E8, - Hradište pod Vrátnom (slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej, rodisko básnika Jána Raka) M značka, celkovo asi 5 hodín.

Hradište pod Vrátnom - Mihalinová Ž značka Dobrá Voda Č E8 - Mariáš (krasový prameň, rekreačné stredisko Pod Mariášom s kúpaliskom) - Hradište pod Vrátnom Z, celkovo asi 5 hodín.

Malé Karpaty v okolí Bradla

Zlákala Vás túra do Malých Karpát, ale neviete sa rozhodnúť, na ktorý malokarpatský vrch by mali Vaše kroky viesť?

Najvyšším vrchom pohoria Malé Karpaty je vrch Záruby, ktorý sa vo svojej plnej kráse vypína do výšky 768 m.n.m neďaleko Smoleníc.

Malebná obec Smolenice láka množstvo turistov návštevou rozprávkového zámku či tajomnej a očarujúcej jaskyne Driny.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku.

Neďaleko Smoleníc, v Hlbočianskej doline, vytvorili prírodné živly nádherný Hlbočiansky vodopád.

Hlbočianska dolina pri Smoleniciach je niečo ako malý Slovenský raj.

Obec Buková ohraničuje strmý ostroh Zárub, na ktorom sa do dnešných čias zachovali ruiny hradu Ostrý Kameň vykúkajúce spomedzi hustého lesa.

Východný okraj hrebeňa Zárub v Malých Karpatoch ohraničuje skalnaté bralo Havrania skala.

Havrania skala - 580 m n. Bralo je vyhľadávané najmä lezcami, no aj peší turisti tu majú čo obdivovať.

Vápenná (Roštún) - 752 m n.

Čierna skala - 662 m n. Očarujúce belasé skalné výbežky Malých Karpát zlákajú na potulky nejedného turistu či výletníka. Inak to nie je ani v prípade Čiernej skaly.

Ak chcete zažiť veľkolepý výlet v Karpatoch a zároveň chcete sa kochať nielen krásnou prírodou, ale i výhľadmi, Kršlenica je presne to, čo hľadáte.

V krásnych lesoch obce Plavecký Mikuláš je pred zrakmi turistov celkom dobre ukrytý zaujímavý prírodný výtvor - jaskyňa Deravá skala.

Slepý vrch je súčasťou Orešianskych vrchov nachádzajúcich sa v blízkosti obcí Horné a Dolné Orešany.

Klokoč - 661 m n. Neďaleko Plaveckého Podhradia sa rozkladá kúsok krásneho kraja Malých Karpát - prírodná rezervácia Klokoč, ktorej súčasťou je i rovnomenný vrch.

Vrh Pohanská sa vypína v západnej časti Malých Karpát v katastri obce Plavecké Podhradie. Na tomto mieste sa kedysi nachádzalo najväčšie keltské mesto na Slovensku.

Jedinečné prírodné krásy Kopaničiarskeho regiónu môžete spoznať, ak sa vydáte na potulky do miestnych lesov.

Ďalšie výlety v Bielych Karpatoch a okolí

Veľký Plešivec je dôkazom toho, že aj tie nižšie vrchy dokážu ponúknuť čarovné potulky lesom.

Uchánok - 516 m n.

Skalka - 377 m n. Nad obcou Hubina sa vypína neveľký kopec Skalka. Je porastený lesom, ktorý miestami plynule prechádza do rozsiahlych lúk plných tých najrozličnejších kvetov a bylín.

Hrad Tematín, resp. ruiny, ktoré z neho zostali, sa dodnes majestátne vypínajú nad údolím rieky Váh.

Od 13. Haluzická tiesňava nie je typickou tiesňavou, kde nájdete zástupy nadšených turistov.

Jednou z verejnosti voľne prístupných jaskýň v pohorí Považský Inovec je Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa.

Bezovec - 743 m n.

Jedinečné Červenokamenské bradlo už z diaľky láka ako magnet.

Medzi prírodné skvosty Stredného Považia bezpochyby patria čarokrásne a tak trochu i tajuplné Vršatské bradlá, ktoré sú súčasťou pohoria Biele Karpaty.

LNCH Bolešov - Krivoklát je jedným z informačno - náučných chodníkov, ktorý vás prevedie krásnymi lokalitami v Bielych Karpatoch.

V Bolešovskej doline pod hrebeňom Biely vrch sa nachádza najmohutnejší a najrozsiahlejší penovcový útvar Bielych Karpát.

Malebná obec Dolná Súča je obkolesená idylickým náručím majestátnych vrchov. Jedným z nich je aj vápencový vrch Krasín, impozantne sa vypínajúcim nad obcou.

Púchovskú skalu pozná snáď každý, či už ako vynikajúce miesto na turistiku, historickú zaujímavosť alebo z povesti Janka Matúšku.

Klapy (Cigánka) - 654 m n. Ak niekedy cestujete smerom na Považskú Bystricu, určite ste si už neraz všimli pôsobivé vápencové bradlo, ktoré sa vypína nad priehradou Nosice.

Makyta - 923 m n. Masívny vrch Makyta dominujúci západnej časti Javorníkov, je jedným z najkrajších vrchov rozprestierajúcich sa na hraniciach Slovenska a Česka.

Krásna príroda v okolí Trenčianskych Teplíc ponúka vynikajúce podmienky pre turistiku v akomkoľvek veku a počasí.

Vlčinec - 682 m n. Malebná obec Horná Poruba v okrese Ilava je z hľadiska prírodného bohatstva ako aj turistiky naozaj pestrá.

Ostrá Malenica - 909 m n.

Zaujímavou jaskyňou situovanou v Strážovských vrchoch, konkrétne v skalnom brale Veľkého Manínu, je Partizánska jaskyňa.

Neďaleko mesta Považská Bystrica, mestkej časti Považská Teplá, v lone malebnej prírody, sa ruch veľkomesta stráca a mení sa na pokojnú a očarujúcu Manínsku tiesňavu.

Vápeč - 956 m n. Viacerí turisti sa zhodnú na tom, že Vápeč je jedným z najkrajších vrchoch v pohorí Strážovské vrchy.

Rozhľadňa Inovec - 1042 m n. Na vrchu Inovec, v obdivuhodnej výške 1042 metrov, sa týči oceľová kráska - rozhľadňa Inovec.

Mojtínska jaskyňa (Jaskyňa sv. V očarujúcom prostredí Mojtínskeho krasu sa príroda poriadne vyhrala a tejto lokalite dopriala unikátnu a veľkolepú jaskyňu nazývanu Mojtínska jaskyňa či Jaskyňa sv.

Malý Javorník - 1021 m n. Malý Javorník je vyhľadávaný slovenskými i českými turistami. Leží na česko - slovenskom pomedzí a je najvyšším vrchom českej časti pohoria Javorníkov.

Praktické údaje o 23-kilometrovej trase

ÚdajHodnota
Dĺžka trasy23 km
Stúpanie11,7 km, o 681 m
Klesanie8,8 km, o 486 m
Rovinaté úseky2,1 km
Najvyšší bodBradlo 543 m
Začiatok trasyBrezová pod Bradlom alebo Košariská
Cieľ trasyStará Turá, vlak

Z 23 km dlhej trasy je 11,7 km stúpanie (o 681 m), 8,8 km klesanie (o 486 m) a 2,1 km je rovina.

Typ cesty nespevnená cesta: 8,4 km (37 %), ulica: 4,8 km (21.1 %), prístupová komunikácia: 3,3 km (14.5 %), neklasifikovaná cesta: 1,87 km (8.3 %), nespevnený chodník: 1,83 km (8.1 %), cesta III. triedy: 1,57 km (7 %), chodník: 538 m (2.4 %), cesta II.

V regióne sa značne propaguje cyklistika. Oprávnene, húpačky cez úvaly a chrbty pri vhodnej kombinácii po početných, málo frekventovaných cestách, dajú telu dobre zabrať.

Aj 80 % popísanej trasy možno prejsť na bicykli. Nech je tento článok pozvánkou aj pre priaznivcov dvoch kolies.

Orientácia, značenie a bezpečnosť

Na trase sa striedajú asfaltové cesty, poľné cesty, lesné chodníky, lúčne úseky a cesty medzi kopaničiarskymi usadlosťami.

Osídlenie tohto kraja je veľmi špecifické, nenachádzame obce v bežnom ponímaní, ide o viac či menej koncentrované jednotlivé usadlosti, niektoré s pár, iné zas s niekoľkými tuctami domov.

V osadách U Vaškov a Jandova Dolina treba pozorne sledovať značky.

Tento úsek je horšie označený, ale potok vás nepustí.

Pred plánovanou túrou je vhodné overiť stav chodníkov, priechodnosť vodných tokov a aktuálne značenie. Pri prechode cez kopanice treba rešpektovať ohradníky, súkromné pozemky, hospodárske zvieratá a miestnych obyvateľov.

Vybavenie prispôsobte počasiu a povrchu. Užitočné sú turistické topánky, nepremokavá vrstva, dostatok vody, mapa alebo GPS a nabitý telefón.

Možnosti dopravy a nadväzujúce trasy

Ak sa chcete vrátiť do Starej Turej je výhodnejšie túru urobiť opačne t.j. Lubiny 5 3/4 h, 21 km.

Z Topoleckej možno použiť autobus.

Stará Turá, žel. st. - Višňové, žel. Stará Turá, žel. st. Topolecká, zast. SAD - Stará Myjava, zast. SAD, rekr. Poriadie, žel. st. Lubina, zast. zrúc. hradu Čachtice - Nové Mesto nad Váhom zast. SAD, žel. Lubina, zast. SAD - Čachtice zast. zrúc. hradu Čachtice - Šípkové zast. Hrachovišťe, žel. st.

Samotná cesta myjavským expresom (busom) ubiehala príjemne.

Podľa internetových tamtamov je chodník do Starej Turej vedený prevažne asfaltkami. Ale zato ovplýva inými lákadlami. Napríklad si trasu možno predĺžiť bezproblémovo prípadne až do Čachtíc.

Čachtický hrad a ďalšie obľúbené ciele

Vďačnými a obľúbenými cieľmi túr sú zrúcaniny hradov Branč, Vršatec, Beckov, Tematín, Čachtického hradu a Trenčianskeho hradu, Bradlo s mohylou generála M. R.

Čachtický hrad možno zaradiť k trasám zo Starej Turej, Višňového, Lubiny alebo Šípkového.

P17 „Chodník R. Drozda“ zrúc. hradu Čachtice 360 m - Višňové - farma 230 m, 1/2 h, 2 km - pod Drapliakom 400 m, 1 3/4 h, 6 km - Nové Mesto nad Váhom zast. SAD, žel. st. 3 1/2 h, 11,5 km, prev.

P18 Lubina 273 m - Hrušové 240 m, 1/2 h, 2 km - Višňové, žel.st. 230 m, 2 1/2 h, 9 km - zrúc. hradu Čachtice 360 m, 3 h, 10,5 km - Čachtice zast. 3 1/2 h, 13 km, prev.

P19 Zrúc. hradu Čachtice 360 m - Veľký Plešivec 484 m, 1 1/2 h, 6 km - Ošmek, osada 310 m, 2 1/4 h, 9 km - Šípkové zast. SAD, 215 m, 3 h, 12 km, prev.

Mapové podklady a plánovanie

Prekvapujúco, túto časť Myjavskej pahorkatiny slabo pokrýva popis túr na hikingu, takže sa hodí Podrobný atlas Malé Karpaty 1 : 25 000 z VKÚ a údaje o trase z GPS.

Na plánovanie možno využiť aktualizovanú mapu, GPX a turistické značenie v teréne.

Zdroj dát Mapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL.

Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA.

Výškový profil trás čerpáme z SRTM.

Niečo vám chýba? Pridajte to.

tags: #bradlo #stara #tura #turistika