Trasa Šemša – Hosťovce: krajina, vzdialenosti a zaujímavosti v okolí

Trasa medzi obcami Šemša a Hosťovce vedie územím okresu Košice-okolie, ktoré spája juhovýchodné svahy Slovenského rudohoria s priľahlou Moldavskou nížinou. Ide o priestor s pestrým reliéfom, kde sa striedajú pahorkatiny, orná pôda, pastviny, lesné porasty a historické sídla.

Šemša leží na úpätí juhovýchodných svahov Slovenského Rudohoria a na juhozápade hraničí s Moldavskou nížinou. Hosťovce sú malá obec v okrese Košice-okolie, ktorá sa nachádza v blízkosti hranice s Maďarskom. Trasa tak prepája územie s výrazným prírodným charakterom s obcou, ktorej dejiny a obyvateľstvo sú späté s maďarským kultúrnym prostredím.

Mapa trasy Šemša Hosťovce

Základná charakteristika trasy

Trasa Šemša - Hosťovce prechádza krajinou, v ktorej sa mení nadmorská výška, geologické podložie aj spôsob využitia pôdy. Južná časť šemšanského chotára má charakter pahorkatiny z treťohorných usadenín a smerom na sever prechádza do vrchoviny.

V severnej časti chotára prevládajú väčšinou zalesnené pahorkatiny. Na juhu katastra obce prevládajú pahorkatiny, zväčša orná pôda, pastviny a Urbársky les.

Najnižšia nadmorská výška je pri paňovských lúkach 244 m nad morom a najvyššie položené miesto je hranica troch chotárov, Šemša, Hodkovce, Hýľov - 610 m.

MiestoNadmorská výška
Paňovské lúky244 m nad morom
Ihrisko290 m
Kostol345 m
Vodojem367 m
Kóta na hranici Šemše, Bukovca a Malej Idy505 m
Biela skala nad Bukovskou nádržou597 m
Hranica chotárov Šemša, Hodkovce a Hýľov610 m

Šemša ako východiskový bod

Prvá písomná zmienka o obci je z 13. storočia, kde historické pramene uvádzajú, že Šemša počas vlády panovníka Belu IV.

V bitke pri Muki pri rieke Slanej bol Bela IV.

Do 15.

Začiatkom 15. storočia patrila Šemša Frankovi II.

V 18.

Šemša má historické pamiatky, ktoré môžu byť zaujímavou zastávkou pred pokračovaním trasy. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky obce patria rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Jednoposchodový barokovo-klasicistický kaštieľ postavený v polovici 18.

V obci sa nachádzajú aj murované sedliacke domy z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Kaplnka bola postavená v prvej polovici 19.

Kamenná chata, prameň sv. Anny a kaplnka so sochou sv.

Kostol sv.

Prírodné pomery v okolí Šemše

Územie obce na západe hraničí oráčinou s obcou Hodkovce, na severe lesným porastom s hýľovským chotárom, na severovýchode s bukovským chotárom, ktorý je tiež zalesnený.

Východná časť šemšanského katastra hraničí s chotárom obce Malá Ida.

Do veľkoidanského katastra patria Čakovky, Pecina, Žobráky a Dúbrava.

Lesné časti chotára majú ilimerizované a hnedé lesné pôdy. Najúrodnejšia pôda je v južnej časti chotára.

V území sa vyskytujú aj niekoľko metrov hrubé súvislé tufy. Od kaplnky na severovýchod v období II. svetovej vojny dali nemeckí odborníci vykopať asi 70 m dlhú štôlňu, kde našli grafické bridlice.

Zistilo sa, že ide o nedozreté horniny.

Vo východnej časti obce sú zväčša bridlice a vápence, ale nájdu sa aj vzácnejšie horniny ako chalkopyrit.

Geologická mapa okolia Šemše

Reliéf a orientácia v teréne

Pri plánovaní pohybu po trase je dôležité počítať s tým, že územie nie je jednotvárnou rovinou. Južná časť má pahorkatinový charakter, zatiaľ čo severná časť smeruje do vyššej a zalesnenej vrchoviny.

Kopec Biela skala nad Bukovskou nádržou je vo výške 597 m a kóta 505 m nadmorskej výšky je na hranici chotárov obcí Šemša, Bukovec a Malá Ida.

Najvyšší bod územia sa nachádza vo výške 610 m na hranici troch chotárov, Šemša, Hodkovce, Hýľov.

Rozdiel medzi najnižším a najvyšším uvádzaným miestom v šemšanskom území predstavuje 366 metrov. Pri presnom plánovaní trasy však treba rozlišovať medzi nadmorskou výškou obce, jednotlivými orientačnými bodmi a skutočným priebehom komunikácie.

Hosťovce ako cieľ trasy

Hosťovce is a small village in the Košice-okolie district, located close to the border with Hungary.

The first mention dates back to 1360, and historically the village was predominantly Hungarian, which is still reflected in the demographic makeup of its population.

Today, approximately 180 people live here, mostly of Hungarian nationality.

Hosťovce predstavujú pokojné sídlo s malým počtom obyvateľov. Pri návšteve obce možno vnímať jej pohraničný charakter a historickú väzbu na maďarské obyvateľstvo.

Údaj o približne 180 obyvateľoch sa vzťahuje na súčasnú charakteristiku obce, zatiaľ čo prvá písomná zmienka pochádza z roku 1360.

Historické a kultúrne súvislosti

Obe obce ležia v regióne s dlhým historickým vývojom. Šemša má písomné dejiny doložené už od 13. storočia a Hosťovce sa v historických prameňoch prvýkrát spomínajú v roku 1360.

Historický obraz Šemše dotvárajú sakrálne stavby, kaštieľ a tradičná ľudová architektúra. Hosťovce sú charakteristické najmä polohou pri maďarskej hranici a maďarským historickým a demografickým vplyvom.

Pri prechode medzi oboma obcami tak nejde iba o spojenie dvoch bodov v krajine. Trasa vedie územím, kde sa stretáva prírodné prostredie Slovenského rudohoria, poľnohospodárska krajina Moldavskej nížiny, historická zástavba a pohraničný kultúrny priestor.

Geológia a zaujímavosti pozdĺž trasy

Geologické pomery v okolí Šemše sú rôznorodé. Južná časť chotára je tvorená treťohornými usadeninami, zatiaľ čo vrchovinový sever tvoria prvohorné porfiroidy a fylity.

Vo východnej časti obce sa nachádzajú najmä bridlice a vápence. Okrem nich sa tu vyskytujú aj vzácnejšie horniny, napríklad chalkopyrit.

Niekoľko metrov hrubé súvislé tufy predstavujú ďalší výrazný prvok miestnej geológie. Zaujímavým historicko-geologickým miestom je približne 70 m dlhá štôlňa vykopaná od kaplnky smerom na severovýchod počas II. svetovej vojny.

V štôlni boli nájdené grafické bridlice a následne sa zistilo, že ide o nedozreté horniny.

Čo robí Slovensko SILNOU krajinou?

Krajina a využitie územia

Južná časť šemšanského chotára patrí k najúrodnejším oblastiam. Prevládajú tu orná pôda, pastviny a pahorkatiny, ktoré vytvárajú otvorenejší charakter krajiny.

Severná časť je viac zalesnená a má vrchovinový charakter. Lesné časti chotára majú ilimerizované a hnedé lesné pôdy.

Pri trase sa preto môžu striedať výhľady na poľnohospodársku krajinu s úsekmi vedenými v blízkosti lesných porastov. Charakter prostredia sa mení podľa toho, či sa trasa približuje k južným nížinnejším častiam alebo k severným vyvýšeninám.

Praktické orientačné body

  • Šemša leží na úpätí juhovýchodných svahov Slovenského Rudohoria.
  • Na juhozápade susedí s Moldavskou nížinou.
  • Najnižšie miesto je pri paňovských lúkach vo výške 244 m nad morom.
  • Pri ihrisku je nadmorská výška 290 m.
  • Pri kostole je nadmorská výška 345 m.
  • Pri vodojeme je nadmorská výška 367 m.
  • Biela skala nad Bukovskou nádržou dosahuje 597 m.
  • Najvyššie položené miesto na hranici chotárov Šemše, Hodkoviec a Hýľova má 610 m.
  • Hosťovce ležia v okrese Košice-okolie blízko hranice s Maďarskom.
  • Prvá písomná zmienka o Hosťovciach pochádza z roku 1360.

Počasie a podmienky na trase

Podmienky na trase sa môžu meniť podľa ročného obdobia, aktuálneho počasia a charakteru povrchu. Otvorené pahorkatinové úseky môžu byť vystavené slnku a vetru, zatiaľ čo zalesnené časti bývajú chladnejšie a vlhkejšie.

Pri pohybe v členitejšom teréne je vhodné počítať s rozdielmi medzi úsekmi pri ihrisku, kostole a vodojeme a vyššie položenými časťami pri Bielej skale alebo na hraniciach chotárov.

Uvádzaná predpoveď počasia obsahuje teploty približne od 12 °C do 28 °C a pri sobote aj zrážky 0,6 mm. Tieto údaje sa vzťahujú na konkrétny čas predpovede a pri plánovaní trasy je potrebné overiť aktuálnu situáciu.

Čo si na trase všímať

  1. Rozhranie medzi pahorkatinou a vyššou vrchovinou.
  2. Rozdiel medzi poľnohospodársky využívanou južnou časťou a zalesneným severom.
  3. Historické stavby v Šemši.
  4. Tradičné murované sedliacke domy z konca 19. a začiatku 20. storočia.
  5. Kaplnku, kamennú chatu a prameň sv. Anny.
  6. Geologické podložie tvorené bridlicami, vápencami, porfiroidmi a fylitmi.
  7. Výškové pomery pri Bielej skale, Bukovskej nádrži a hraniciach susedných chotárov.
  8. Pohraničný charakter Hosťoviec a ich historickú väzbu na maďarské obyvateľstvo.

Trasa Šemša - Hosťovce ponúka spojenie prírodných, geologických, historických a kultúrnych zaujímavostí. Jej charakter sa mení od pahorkatín a úrodných polí cez lesnaté vyvýšeniny až po pokojné pohraničné sídlo v okrese Košice-okolie.

tags: #trasa #semsa #hostovce