Východná časť Nízkych Tatier patrí medzi významné horské územia Slovenska, v ktorých sa prirodzene sústreďujú a akumulujú vodné zdroje. Ochrana týchto zdrojov súvisí nielen s režimom chránenej vodohospodárskej oblasti, ale aj s fungovaním lesov, mokradí, pramenných oblastí, vodných tokov a celého horského reliéfu.
Les má pri plnení protieróznej funkcie a hydrických funkcií v krajine nezastupiteľné miesto. Najvýraznejšie sa to prejavuje práve v horských oblastiach. Horské lesy sú podľa MIDRIAKA (1983) so zreteľom na reliéf a zväčša bohatú vegetačnú pokrývku dôležitým regulačným faktorom hydrických a eróznych procesov v krajine, a to rovnako nížinnej krajine, lebo ovplyvňujú prietok, vodnosť tokov, záplavy a intenzitu vodnoeróznych procesov, ako aj gravitačnoeróznych, transportných a akumulačných réliefotvorných procesov na povrchu svahov i pod úpätiami.
Poloha a charakter Nízkych Tatier
Pohorie Nízkych Tatier sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Súsúčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a na juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km.
Na západe začínajú v sedle Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry. Východná časť je ohraničená sedlom Popová (1056 m). Z tohto sedla pohorie plynule prechádza do Špišsko - gemerského rudohoria.
Svojou rozlohou - približne 2000 km 2 patria k najväčším horstvám Slovenska. Väčšinou , až na skupinu Ďumbiera majú hôľnatý charakter. Jadro pohoria tvoria žuly a ruly.V predhoriach.
Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takmer 100 km.
Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo-hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 355 m n.m.

Východná časť a Kráľovohoľské Tatry
Východná časť Nízkych Tatier je geograficky spätá najmä s Kráľovo-hoľskou časťou pohoria, ktorá začína za sedlom Čertovica. Centrálna časť, skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica (1238 m). Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou zo severu a dolinou Oravcová z juhu cesta spájajúca Liptov s Horehroním.
Východné Nízke Tatry tvoria horské rozvodie medzi významnými povodiami. Ich poloha a reliéf podporujú vznik pramenných oblastí, zachytávanie zrážok a prirodzenú reguláciu odtoku. Ochrana územia preto zahŕňa nielen samotné pramene, ale aj lesné porasty, pôdny kryt, mokrade, rašeliniská, svahové oblasti a horné časti povodí.
Hlavný hrebeň Nízkych Tatier je v hôľnatej časti vyznačený tyčovým značením, pre zimné prechody.
Význam horských lesov pre vodný režim
Horské lesy podľa MIDRIAKA (2002) tvoria až 84 % výmery horských oblastí Slovenska, pričom do tejto výmery patria aj porasty kosodreviny nad hranicou lesa. Lesné ekosystémy v horskom prostredí zachytávajú časť zrážok v korunách stromov, spomaľujú povrchový odtok, podporujú vsak vody do pôdy a zmierňujú eróziu.
Hydrické a protierózne vplyvy lesných ekosystémov v horských oblastiach sú priaznivo podmienené najmä zmiešanými porastmi s prevahou buku v 5. a 6. LVS. Tieto spĺňajú podľa Ambrosa (1972) aj vodohospodárske požiadavky.
Horské lesy v striktnom ponímaní v podmienkach Západných a Východných Karpát na Slovensku sú tvorené podľa MIDRIAKA (1993a) porastmi 6. LVS (smrekovo-bukovo-jedľový) a 7. LVS (smrekový) a patrí sem aj drevinovo-krovinová vegetácia 8. kosodrevinového stupňa.
Medzi horské lesy na Slovensku možno zaradiť aj časť lesov z 5. LVS (jedľovo-bukový), najmä jeho najvrchnejšiu časť. Podľa údajov Lesoprojektu najväčšiu výmeru porastovej pôdy zaberá 5. LVS - 55,4 % a 6. LVS - 33,5 %. Smrekový (7. LVS) pokrýva 7,4 % a kosodrevina 3,7 %.
| Lesný vegetačný stupeň | Zastúpenie porastovej pôdy |
|---|---|
| 5. LVS | 55,4 % |
| 6. LVS | 33,5 % |
| 7. LVS | 7,4 % |
| Kosodrevina | 3,7 % |
Drevinové zloženie lesných ekosystémov výrazne ovplyvňuje transformáciu zrážok a s ňou spojenú potenciálnu evapotranspiráciu, ako aj výslednú klimatickú vodnú bilanciu.
V prípade, že v horských oblastiach je v súčasnosti najviac zastúpenou drevinou smrek, a to aj v 5. a 6. LVS, v ktorých pôvodnými drevinami boli najmä buk, jedľa a javor horský, môže dôjsť v súvislosti s globálnou klimatickou zmenou k vážnemu narušeniu plnenia hydrických, resp. vodohospodárskych funkcií lesov a to aj na území CHVO.
Chránené vodohospodárske oblasti na Slovensku
Až 31 % výmery horských oblastí Slovenska tvorí svojimi prírodnými podmienkami územie s významnou prirodzenou akumuláciou vôd, ktoré sú vyhlásené (v zmysle zákona o vodách č. 346/2004 Z.z.) za chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) - obr. 1.
CHVO sú jednou formou územnej ochrany vôd - regionálnou, popri citlivých a zraniteľných oblastiach, ako aj sprísnenej špeciálnej ochrane vodných zdrojov, ktorá sa realizuje prostredníctvom ochranných pásiem vodárenských zdrojov a opatrení na ochranu vôd.
V súčasnosti je na Slovensku 10 CHVO s celkovou výmerou 6942 km2, na ktorej by sa mala realizovať ochrana vodných zdrojov ako integrovaná ochrana kvality a kvantity podzemných vôd.
V CHVO možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a ochrany ich zásob.
Do horských oblastí zasahuje najmä prevažná časť CHVO Veľká Fatra, Nízke Tatry - západ aj východ a Horné povodie Hnilca, Muránska planina (obr. 1).
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Počet CHVO na Slovensku | 10 |
| Celková výmera CHVO | 6942 km2 |
| Podiel horských oblastí s významnou prirodzenou akumuláciou vôd | 31 % |
| CHVO zasahujúce do horských oblastí | Veľká Fatra, Nízke Tatry - západ aj východ, Horné povodie Hnilca, Muránska planina |
CHVO Nízke Tatry - východ
CHVO Nízke Tatry - východ predstavuje územie s významnou prirodzenou akumuláciou vôd vo východnej časti pohoria. Jej význam vyplýva z polohy v horskom prostredí, z prítomnosti rozvodní, lesných ekosystémov, pramenných oblastí a horných častí vodných tokov.
Hranice chránených vodohospodárskych oblastí sa často viažu na rozvodnice, okraje lesov, údolia, vodné toky, cestné komunikácie a výrazné vrcholy. Takéto vymedzenie zohľadňuje prirodzené podmienky tvorby a odtoku vody v krajine.
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu na rozvodnici medzi povodiami Hrona (4-23) a Hornádu (4-23) smerom na juh a juhozápad.
V tomto smere sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom až po obec Muránska Huta, odtiaľ pokračuje po západnom okraji štátnej cesty Muránska Huta-Muráň-Tisovec tak, že obchádza intravilány týchto obcí.
Od mesta Tisovec pokračuje hranica opäť juhozápadným smerom asi 5,5 km ku kóte Poľana (882), kde sa lomí na severozápad k rozvodnici medzi povodím Slanej (4-31-02) a povodím Hrona (4-23-01).
Po tejto rozvodnici pokračuje severovýchodným smerom, prechádza cez kóty Fabova hoľa (1439) a Kľak (1409). tu sa stáča na sever do údolia Hrona k obci Pohorelá - časť Pohorelská Maša.
Takto vymedzené územie nadväzuje na hydrologicky významné horské oblasti východného Slovenska a chráni podmienky, v ktorých sa voda zachytáva, infiltruje, akumuluje a postupne odteká do nižšie položených častí povodí.

Vodné zdroje a integrovaná ochrana povodí
Prijatím Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC (RSV) sa mení pohľad na ochranu zdrojov vôd. Orientuje sa na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o vodné zdroje a ich využívanie, t. j. na vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody prostredníctvom ich integrovaného manažmentu v povodiach.
Účelom RSV je vytvoriť integrovaný rámec pre politiku EÚ v oblasti vôd, s cieľom ochrániť fyzickú a biologickú integritu vodných systémov a znížiť nepriaznivý tlak ľudskej populácie na zdroje vody.
Prvoradou požiadavkou RSV je jej implementácia v celom povodí rieky - od prameňa až po ústie do mora. V slovenských podmienkach ide o povodie Dunaja (96 % územia) a Visly (4 % územia).
Hlavným nástrojom riadenia povodia sú plány manažmentu povodí. Prvý plán manažmentu musí byť vypracovaný do r. 2009.
V podmienkach CHVO Nízke Tatry - východ to znamená, že ochrana vody sa nemôže obmedziť iba na jednotlivé pramene alebo vodárenské objekty. Musí zahŕňať celé územie, ktoré ovplyvňuje množstvo a kvalitu vody - od horských svahov a lesných porastov až po vodné toky v nižších polohách.
Vplyv klimatickej zmeny na CHVO
Na Slovensku sa zaznamenal za posledných 100 rokov trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 0C a pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok v priemere o 5,6 % (na juhu SR aj o 10 %, Majerčáková, Šťastný 2001).
Podľa hydrologických scenárov pre časové horizonty rokov 2010, 2030 a 2075 (podľa SHMÚ 1997, Szolgay, Hlaváčová 2004), klimatická zmena môže mať výrazný vplyv na vnútro ročné rozdelenie odtoku u nás determinované severojužným gradientom prebiehajúcich klimatických zmien.
V severných oblastiach v zimných mesiacoch môže dôjsť k nárastu prietokov, počas neskorej jari môže dôjsť k značnému poklesu vodnatosti tokov a v letných mesiacoch k vyrovnanému miernemu znižovaniu prietokov.
Najmenej zasiahnuté bude pravdepodobne jesenné obdobie.
Ariditu (suchosť) južných a juhovýchodných nížin môže dosiahnuť počas obdobia malej vodnatosti významný stupeň a špecifický odtok sa v určitých oblastiach môže priblížiť až k nule.
Z výsledkov výskumov vyplýva, že pokles vodnatosti je na celom našom území pravdepodobnejší, než zachovanie dnešného stavu.
Z hľadiska citlivosti povrchových vôd na klimatické zmeny (spracované podľa VÚVH, 2003 a SHMÚ, 1997 ex Zaušková 2003) CHVO v horských oblastiach SR sú zaradené do 2. stupňa (CHVO Veľká Fatra, Nízke Tatry - západ, - východ, Horné povodie Hnilca) a 3. stupňa (CHVO Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina), t. j. do stredného a vysokého stupňa citlivosti.
| CHVO | Stupeň citlivosti povrchových vôd |
|---|---|
| CHVO Veľká Fatra | 2. stupeň |
| CHVO Nízke Tatry - západ | 2. stupeň |
| CHVO Nízke Tatry - východ | 2. stupeň |
| CHVO Horné povodie Hnilca | 2. stupeň |
| CHVO Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny | 3. stupeň |
| CHVO Muránska planina | 3. stupeň |
Lesné vegetačné stupne a vodná bilancia
Škvarenina, Tomlain (2003) v rámci modelovania zmien klimatickej vodnej bilancie lesných vegetačných stupňov uvádzajú, že v 5. LVS, ktorý je (podľa údajov Lesoprojektu 2003, ex Konôpka J., Konôpka B. 2004) v súčasnosti najviac zastúpený v horských oblastiach, možno očakávať podľa scenára klimatickej zmeny CCCM (Canadian Climate Center Model - uvažuje nárast teploty vzduchu aj zrážok pre časové horizonty) pre podmienky v roku 2075 jarné a jesenné suchšie periódy.
V budúcnosti treba počítať s problematickým pestovaním smreka.
V 6. LVS môžeme očakávať znížený nadbytok vlahy v letných a jesenných mesiacoch, čo bude viesť k redukcii zastúpenia smreka.
Smrekový (7. LVS) pravdepodobne aj v budúcich klimatických podmienkach bude postačujúco zásobený zrážkovou vodou.
Globálna klimatická zmena nebude mať výraznejší vplyv na klimatickú vodnú bilanciu kosodrevinového stupňa.
Pre CHVO Nízke Tatry - východ je dôležité, že zmena drevinového zloženia môže ovplyvniť nielen ekologickú stabilitu lesov, ale aj množstvo vody, ktoré sa dostane do pôdy a následne do vodných tokov. Zdravé a druhovo vhodné lesné porasty preto predstavujú jednu z významných podmienok dlhodobej ochrany vodných zdrojov.
Ochrana prírody v Nízkych Tatrách
V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT).
Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymedzená na 205 085 ha vrátane ochranného pásma. Z celkovej rozlohy národného parku tvorilo 123 990 ha ochranné pásmo a 81 095 ha vlastné územie národného parku.
Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetkoprávne vzťahy bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma.
Na základe toho v r.1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku na 72 842 ha a ochranného pásma na 110 162 ha.
Podľa návrhu zonácie sa výmera vlastného územia NP navrhuje na 78 840,79 ha a OP NP na 64 615,90 ha.
| Územie alebo stupeň ochrany | Výmera alebo podiel |
|---|---|
| NP Nízke Tatry podľa hraníc z roku 1997 | 72 842 ha |
| Ochranné pásmo podľa hraníc z roku 1997 | 110 162 ha |
| Navrhované vlastné územie NP | 78 840,79 ha |
| Navrhované ochranné pásmo NP | 64 615,90 ha |
| Zóna A - 5. stupeň ochrany | 36 843,26 ha (46,73 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP) |
| Zóna B - 4. stupeň ochrany | 13 295,72 ha (16,86 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP) |
| Zóna C - 3. stupeň ochrany | 28 212,90 ha (35,79 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP) |
| Zóna D - 2. stupeň ochrany | 488,91 ha (0,62 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP) |
Vyhlásením zón národného parku dôjde k nasledujúcim zmenám výmer územnej ochranyv jednotlivých stupňoch ochrany:
- s 5. stupňom ochrany (zóna A), kde v zmysle návrhu zonácie sa navýši územie na 36 843,26 ha (čo predstavuje 46,73 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP),
- s 4. stupňom ochrany (zóna B) na 13 295,72 ha (16,86 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP),
- s 3. stupňom ochrany (zóna C) nastane zníženie územia na 28 212,90 ha (35,79 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP),
- s 2. stupňom ochrany (zóna D) na ploche 488,91 ha (0,62 % z celkovej rozlohy navrhovaného NP).
Režim pohybu návštevníkov a motorových vozidiel
Zásady pohybu návštevníkov na území Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) a jeho ochraného pásma záväzne určuje Návštevný poriadok, ktorý vychádza zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
V teréne (na turistických smerovníkoch a značení národného parku) sú osadené tabuľky s aktuálnym znením jeho najpodstatnejších častí.
Jazda motorovým vozidlom
Na území národného parku a jeho ochranného pásma je možné jazdiť a stáť motorovým vozidlom - autom, motorkou, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, či snežným skútrom len vrámci intravilánu (zastavaného územia obce).
Na pozemkoch v extraviláne (mimo zastavaného územia obce)l je možné jazdiť a stáť len po/ na miestnych komunikáciách, verejných komunikáciách (diaľnice, cesty I., II. a III. triedy) a parkoviskách.
Zakázaný je vjazd a státie na všetkých lesných a poľných komunikáciách, ako aj vjazd mimo nich (na poľnohospodárske a lesné pozemky).
Upozorňujeme, že zákaz vjazdu na lesnú, či poľnú cestu nemusí byť označený dopravnou značkou!
Dodržiavanie týchto pravidiel je dôležité aj z vodohospodárskeho hľadiska. Pohyb vozidiel mimo povolených komunikácií môže poškodzovať pôdny kryt, narúšať odtokové pomery, zvyšovať eróziu a ohrozovať citlivé mokraďové či pramenné biotopy.
Podrobnejšie informácie k tejto téme nájde v dokumentoch: Vjazd motorovým vozidlom do chráneného územia a jeho ochranného pásma (informácia pre motoristov) a Vjazd motorovým vozidlom do chráneného územia a jeho ochranného pásma (podrobný prehľad legislatívy), ktoré sú dostupné na našej stránke v sekcii "Pre návštevníkov", podsekcii "Návštevný poriadok".
Aktuálne podmienky v území
Tu nájdete všetky najdôležitejšie informácie týkajúce sa momentálneho stavu v horách na dnešný deň: 26. 08.
Pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry vykonali manažment v PR Pohorelské vrchovisko. Pohorelské vrchovisko je jednou z najvýznamnejších mokradí na […]
Pozor na zvýšené nebezpečenstvo požiarov! Teplé a dlhodobo suché počasie výrazne zvyšuje riziko vzniku požiarov aj v Národnom parku Nízke […]
Aktuálne suché a teplé obdobia zvyšujú význam mokradí, pramenných oblastí a lesných porastov, ktoré zadržiavajú vodu v krajine. Súčasne si vyžadujú zvýšenú pozornosť návštevníkov, pretože požiar môže poškodiť vegetáciu, pôdu aj vodný režim chráneného územia.
Interakcie v ekosystémoch – mokrade
Význam mokradí vo východných Nízkych Tatrách
Pohorelské vrchovisko je jednou z najvýznamnejších mokradí na […]
Mokrade plnia v horskej krajine významnú retenčnú, ekologickú a vodohospodársku funkciu. Zachytávajú vodu, spomaľujú jej odtok, vytvárajú podmienky pre špecifické rastlinné a živočíšne spoločenstvá a prispievajú k stabilite pramenných oblastí.
Ochrana mokradí v CHVO Nízke Tatry - východ preto súvisí s ochranou kvality aj množstva vody. Zásahy do mokraďových biotopov môžu meniť hladinu podzemnej vody, urýchľovať odtok a znižovať schopnosť územia zadržiavať zrážky.
Praktické zásady pre návštevníkov
- Dodržiavajte Návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma.
- V extraviláne používajte iba povolené miestne a verejné komunikácie a vyhradené parkoviská.
- Nevchádzajte na lesné a poľné komunikácie ani na poľnohospodárske a lesné pozemky.
- Rešpektujte zákazy a obmedzenia aj vtedy, keď nie sú označené dopravnou značkou.
- V období teplého a dlhodobo suchého počasia dbajte na zvýšené nebezpečenstvo požiarov.
- Nepoškodzujte pôdny kryt, mokrade, pramene a vegetáciu.
- Pri pohybe v teréne sledujte aktuálne tabuľky a značenie národného parku.
Viac informácií o histórii vzniku národného parku Nízke Tatry a jeho prírodných hodnotách si môžete prečítať v zborníku Príroda Nízkych Tatier 1 a v brožúre Národný park Nízke Tatry - prírodné hodnoty, história a súčasný stav ochrany územia.
Obe publikácie sú tiež dostupné v sekcii NA STIAHNUTIE.
tags: #chranenanvodohospodarska #oblasti #nizke #tatry #vychodna #cast