Svätý Jur je starobylé mestečko s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou, obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy.
Návšteva Svätého Jura poteší nielen milovníkov histórie, ale aj prírody, aktívnej turistiky, vinohradníctva, vinárstva a dokonca aj piva.
Základné informácie o Svätom Jure
Názov mesta Svätý Jur je odvodený od mena patróna mesta - Svätého Juraja, pričom Jur je archaická podoba mena Juraj.
Svätý Jur (slovenská výslovnosť, nem. Sankt Georgen, maď. Szentgyörgy, jidiš Jergen, lat. Sanctus Georgius) sa nachádza v turistickej oblasti Malé Karpaty v Bratislavskom regióne cestovného ruchu na západnom Slovensku.
Z administratívneho hľadiska ho zaraďujeme do okresu Pezinok v Bratislavskom kraji.
Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec Neštich.
V blízkosti Svätého Jura (4 911 obyvateľov) sa nachádza národná prírodná rezervácia Šúr, kedysi plytké jazero zanesené nánosmi malokarpatských potokov.
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Okres | Pezinok |
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Obyvateľstvo | 4 911 obyvateľov |
| Vinohradnícka tradícia | viac ako 700 rokov |
| Rozloha vinohradov | 411 ha |
| Najstaršia písomná pamiatka | rok 1209 |
Príroda v okolí mesta
Územím mesta preteká spolu 7 pomenovaných vodných tokov, z ktorých najznámejší je Šúrsky kanál (Blatina).
Ostatné toky sú Pezinský potok, Jurský potok, Fofovský potok, Fanglovský potok a Račí potok nazývaný tiež Javorník.
V katastri mesta tiež pramení a tečie riečka Vydrica.
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín.
Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov.

Prastarý Šúr bol osídlený človekom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n. l.
Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej.
Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom.
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou.
Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer.
Najstaršie dejiny a vznik hradiska
Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska.
Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi.
Hradisko bolo vybudované v 9. - 10. storočí na pravekom osídlení.
Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, útočisková v prípade nebezpečenstva.
Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti maďarským jazdeckým nájazdom.
Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia.
Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. - 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná kamenná brána.
Slovanské veľkomoravské hradisko Neštich vybudovali v Malých Karpatoch vo včasnom stredoveku v 8. - 10. storočí nad cestou, ktorá viedla na Záhorie.
Na základe archeologických nálezov ale vieme, že túto lokalitu osídlili Germáni už na prelome letopočtov.
Hradisko plnilo viaceré funkcie - obrannú, politickú a správnu, ako sídlo vyššej spoločenskej vrstvy a zásobáreň tovaru.
Na hradisku našli sekery, hroty šípov a kopijí, strmene, pracky opaskov, prasleny alebo šperky.
V 13. - 14. storočí páni zo Svätého Jura a Pezinka vybudovali drevený palác, kamennú cisternu, keramické potrubie a murovanú bránu.
Valy s priekopami uvidíte na hradisku dodnes.
Archeologická lokalita je celoročne voľne prístupná.
Veľkomoravské hradisko Neštich stojí na konci mesta na okraji lesa.
V miestnej časti Neštich treba odbočiť doľava po žltej turistickej značenej trase.
Prvá písomná zmienka
Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta.
Podľa nej kráľ Ondrej II. daroval územie Svätého Jura grófovi Sebastiánovi.
V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. a ďalšie udalosti.
V 16. storočí boli vybudované hradby.
V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto.
Mestečko bolo v roku 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo.
Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo.
Vinohradníctvo a charakter mesta
Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16. - 17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch.
V súčasnosti sa hrozno pestuje na rozlohe 411 ha.
Typické odrody sú Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Pesecká leánka, Frankovka modrá a Svätovavrinecké.
Najmenšie mestečko z pentapolitany kedysi kráľovských miest Prešporskej stolice - vinohradnícke mestečko Svätý Jur - si dodnes zachovalo úzke prepojenie s vinohradníctvom a vinárstvom.
Vo vinocentre ochutnáte vína od svätojurských vinárov, niečo malé na záhryz či kávu.
ViNOCENTRUM sa nachádza v centre mesta.
Infocentrum sa nachádza oproti kaštieľu Pálffy cez cestu.
Prevádzková doba je od utorka do piatka od 13.00 - 17.00 h.
Historické pamiatky v centre
Gotický kostol Svätého Juraja
Jednou z najstarších historických pamiatok mesta je gotický kostol Svätého Juraja, označovaný aj ako Horný kostol.
Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia.
Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu.
Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je oltár Svätého Juraja z roku 1527.
Je najstarším pieskovcovým oltárom v strednej Európe.
Zobrazuje život svätého Juraja.
Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému.

Kostol Svätej Trojice
Kostol Svätej Trojice pochádza zo 17. storočia.
Pravdepodobne bol postavený po tureckom vpáde.
Je označovaný aj ako Dolný kostol.
Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici.
Od roku 1674 patrí katolíkom.
Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia.
V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmoľom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku.
Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783.
Bola tu fara, škola a modlitebňa.
V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy.
Jeho vznik súvisí s dejinami evanjelickej komunity v meste.
Je známe, že v rokoch 1674 - 1686 sa evanjelici po odobratí „dolného kostola“, dnes kostola Svätej Trojice, ktorý si sami postavili, schádzali k bohoslužbám na mestskej radnici.
Po ďalšom zákaze sa údajne stiahli do podzemných priestorov a na pohyb medzi meštianskymi domami využívali chodbu v pivnici Segnerovskej kúrie.
Piaristický kláštor a slnečné hodiny
Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685.
Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia.
Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi.
V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler.
Sú z glazovanej keramiky.
Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja: slnko ako životodarnú silu a hrozno ako plod tvrdej práce vinohradníkov.
Hodiny sú rozdelené na dve plochy.
Jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní.
Morový stĺp
Morový stĺp so súsoším svätej Trojice pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery.
Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí.
Súsošie je z pieskovca.
V roku 1990 bolo zreštaurované a bola vyhotovená kópia.
Originál je vystavený v mestskom múzeu.
Mestské opevnenie
Mestské hradby boli vybudované v rokoch 1603 - 1664 ako ochrana proti Turkom.
Sledujú obrys mesta kamenným múrom.
Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov, dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.
Občania Svätého Jura začali v roku 1603 budovať mestské opevnenie, ktoré však bolo pre nedostatok financií dokončené až v roku 1664.
Na ochranu alebo ako úkryt si niektorí mešťania vybudovali aj podzemné chodby.
Rod Armbrusterovcov
Rod Armbrusterovcov pochádzal zo Saska a usadil sa v Sedmohradsku.
Z mesta Sibiu v Rumunsku prišiel Krištof Armbruster do Svätého Jura a tu v roku 1554 získal kúriu Františka Hirpana.
Až do konca 17. storočia boli Armbrusterovci majiteľmi mnohých viníc a domov vo Svätom Jure.
Krištof študoval na univerzitách vo Viedni a Padove.
Po ukončení štúdia sa stal pokladníkom Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave a pracoval v Uhorskej kráľovskej kancelárii.
Bol radcom cisára Ferdinanda I. a pôsobil v diplomatických službách.
Získal hodnosť kráľovského komorského radcu a často sprevádzal kráľovskú družinu na cestách do zahraničia.
Bol prekladateľom a autorom satirických básní.
Zaujímavosťou je, že medzi najstaršie knižné zbierky 16. storočia existujúce na území dnešného Slovenska možno zaradiť knihy z vlastníctva členov rodiny Armbrusterovcov - Krištofa, Pavla a Mateja.
Vo fonde Slovenskej národnej knižnice sa zachovalo niekoľko kníh s podpismi týchto majiteľov.
Napríklad dva zväzky: siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 s vlastnoručným zápisom Krištofa Armbrustera a almanachy piatich autorov.
Armbrusterovská kúria
Vznik kúrie sa datuje do roku 1547.
Išlo o reprezentatívny renesančný dom, ktorý mal obytnú a vinársku funkciu.
Potom čo vyhorela v roku 1547, ju kúpil a obnovil Krištof Armbruster v roku 1554.
Kúria opätovne vyhorela v roku 1590 a o jej rozšírenie sa postarali jeho synovia Pavol a Ján.
Obnova kúrie Armbrusterovcami je zaznačená aj na kamennej tabuli s erbom nad bývalým portálom v podjazde kúrie.
V roku 1781 sa v objekte konal prvý konvent svätojurského evanjelického zboru, pričom sa tu nasledujúce dva roky vykonávali aj bohoslužby.
V druhej polovici 18. storočia prešiel objekt neskorobarokovou prestavbou a v druhej polovici 19. storočia aj prefasádovaním.
Od 80. rokov 19. storočia v kúrii býval a pracoval MUDr. František Kautz.
Dnes je objekt v súkromnom vlastníctve.
Časť kúrie patrí aj naďalej rodine Kautzových, ktorá sa zaoberá vinohradníctvom.
Rod Segnerovcov
Príslušníci rodu Segnerovcov prišli do Svätého Jura okolo polovice 16. storočia.
Niektoré štúdie uvádzajú pôvod štajersko-rakúsky, iné severotaliansky.
Dôvodom ich odchodu bolo prenasledovanie za náboženské presvedčenie a podpora evanjelickej cirkvi.
Segnerovci patrili k najužšej elite miestnych patricijských rodov, ktoré v Bratislave a Svätom Jure pôsobili vyše 500 rokov.
Prvými známymi členmi rodu pôsobiacimi v Uhorsku boli bratia Michal (* 1548 - † 1618) a Baltazár (* 1562 - † 1640), synovia Jozefa Segnera.
Obaja pôsobili v Svätom Jure a v Bratislave.
Michal sa usadil v Bratislave, kde bol členom mestskej rady.
Baltazár spravoval rodové majetky vo Svätom Jure, kde v roku 1616 kúpil dom na Prostrednej ulici, dnešnú budovu evanjelického kostola.
Zastával v meste post mešťanostu, mestského sudcu a richtára.
Baltazár Segner dosiahol vo Svätom Jure váženú hodnosť mestského sudcu a starostu.
Obaja bratia sa počas pätnásťročnej vojny s Osmanskou ríšou vyznamenali pri obrane krajiny a za tieto zásluhy získali od kráľa Rudolfa II. šľachtictvo.
Andrej Segner (* 1594 - † 1666), syn Baltazára, patril k najvýznamnejším predstaviteľom rodu.
Zastával post v bratislavskej mestskej rade, bol richtárom a mešťanostom a stal sa inšpektorom prešporskej evanjelickej cirkvi.
V Bratislave dodnes stojí renesančná segnerovská kúria, ktorú dal postaviť pod Michalskou ulicou.
Dnešný Uršulínsky kostol dal zasa postaviť pre slovenských a maďarských evanjelikov.
Napriek svojmu dlhodobému pôsobeniu v Bratislave nezabudol na svätojurských mešťanov a udržiaval s nimi po celý čas priateľské styky.
Pri príležitosti povýšenia Svätého Jura na slobodné kráľovské mesto v roku 1647 daroval mestskej rade katovský meč ako symbol súdneho práva.
Je zdobený sedemnástimi latinskými citátmi z Biblie, jedným gréckym zvolaním a dvoma venovaniami.
Dvadsať nápisov je vytepaných na kovových plieškoch pod rukoväťou a na spodku pošvy meča.
Posledný nápis viažúci sa k darovaniu meča mestu Svätý Jur pribudol v roku 1648.
Meč bol v 90. rokoch odcudzený z expozície múzea vo Svätom Jure a kde sa dnes nachádza, nevedno.
Nie je známe ani to, ako sa dostal do vlastníctva rodu Segnerovcov, pretože podľa jedného z tepaných nápisov ho dal vyhotoviť Adalbert Hutter, kráľovský sudca.
„Nevynášaj rozsudok, pokým neprehovorili obe stránky a pokým si nezistil podstatu sporu!“ Fókylidés.
Aj Andrejov syn Alexander bol niekoľkokrát zvolený za richtára Svätého Jura a jeho druhý syn Jozef sa zapísal do histórie ako jeden z najbohatších mešťanov Svätého Jura a Bratislavy.
Okrem domov v oboch mestách vlastnil v chotári veľké plochy vinohradov, polí a pozemkov.
Ján Andrej Segner (* 1704 - † 1777), potomok Jána Michala Segnera, bol najznámejším a najvýznamnejším členom rodu Segnerovcov.
Bol známym lekárom, fyzikom, astronómom, botanikom a vynálezcom.
Už ako študenta ho ovplyvnili dvaja slávni uhorskí učenci, Matej Bel a Samuel Mikovíni, ktorí mali tiež významné spojitosti so Svätým Jurom.
Študoval medicínu, matematiku a filozofiu na univerzite v Jene.
Zaoberal sa princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku a je pokladaný za otca vodných turbín.
Poslední Segnerovi, ktorí žili vo Svätom Jure, sú spájaní s vojenskou službou.
Vyznamenali sa v nej Leopold (* 1802 - † ?) a najmä Henrich (* 1836 - ?), ktorý sa stal cisárskym generálom.
Tajomné podzemné chodby
Tajomný tunel pod kúriou Segnerovcov pochádza práve z obdobia budovania mestského opevnenia a vstup doňho označuje prekladový kameň s vročením 1658 a iniciálami A/S - Andrej Segner.
Počas tureckého pustošenia vo Svätom Jure už táto chodba päť rokov stála.
Chodby mohli slúžiť ako ochrana alebo úkryt pre obyvateľov mesta.
Podľa tradície sa v období náboženských zákazov využívali aj na pohyb medzi meštianskymi domami.
Hrad Biely Kameň
Zrúcanina hradu Biely Kameň sa nachádza západne od mesta Svätý Jur.
Písomné zmienky o hrade sú veľmi strohé a neisté.
Prvá zmienka už môže pochádzať z roku 1217.
Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň, z ktorého čerpal.
Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. - 13. storočí.
Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku 1271.
Je však pravdepodobné, že hrad bol postavený skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska.
V roku 1241 vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská.
I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila, že hradiská sú pre nich už zastarané a nekomfortné.
Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad - Biely Kameň.
Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku 1412.
Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia.
Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy.
Po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť.
Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri.
Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál.
Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane.
Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie.
Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti - obytných priestorov.
V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa spomína aj v písomnom prameni k roku 1412.
Podľa neho sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka.
Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti cez padací most nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II.
Hrad naposledy poslúžil obyvateľom Svätého Jura v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov.
Odvtedy prestali hrad jeho majitelia využívať a začal sa postupne rozpadať.
O obnovu hradu sa stará Občianske združenie Castrum Sancti Georgii.
Po ruine sa môžete poprechádzať.
Hrad je voľne prístupný celoročne.
Vstup je na vlastné riziko.

Kaštieľ vo Svätom Jure
Stavebno-historický výskum datuje prvopočiatky kaštieľa už do 13. storočia.
Palatín si po tureckých vpádoch dal postavať so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri.
V roku 2016 nadobudla kaštieľ spoločnosť Pálffyovský kaštieľ s.r.o., patriaca do investičnej skupiny ZAR invest a.s.
V roku 2019 boli ukončené rekonštrukčné práce v historických pivniciach.
V tom istom roku bola zahájená kompletná rekonštrukcia a dostavba kaštieľa.
Vinohradnícky skanzen
Vinohradnícky skanzen sa nachádza po ceste z centra mesta smerom k hradisku a zrúcanine hradu.
Najatraktívnejším prvkom skanzenu je vyhliadka, z ktorej dovidíte na mesto, vinohrady, Malé Karpaty, Podunajskú nížinu až na bratislavské „mrakodrapy“.
Vyhliadku postavili v roku 2018.
Pod vyhliadkou stojí vinohradnícka kamenica - kamenná búda so strechou.
Neďaleko na spevnenej ploche stojí pergola s drevenými stolmi a lavicami.
Biele, modré a novošľachtené odrody viniča vysadili v tzv. kolových vinohradoch.
Skanzen je celoročne voľne prístupný.

Renesančný dom
Renesančný dom sa nachádza v centre mesta.
Je príkladom typického vinohradníckeho obydlia.
Gotický dom z 15. storočia (1479) na začiatku 16. storočia renesančne prestavali, neskôr barokovo upravili a v 2. polovici 20. storočia zrekonštruovali.
Práce ale ani zďaleka neskončili a na obnove domu sa neustále pracuje.
Videli sme 500-ročnú pivnicu, ale i tie z konca 17. storočia.
Vo všetkých organizujú ochutnávky vína.
Na poschodí je izba, v ktorej môžete prenocovať.
V ďalšej miestnosti sa pre deti i dospelých konajú pravidelné tvorivé dielne.
V dome môžete ochutnať kávu, burčiak, hroznový a višňový mušt.
V záhrade domu pripravujú renesančné jedlá.
Inokedy si v peci upečiete svoj vlastný chlieb.
Keď si budete návštevu renesančného domu plánovať, kliknite si na stránke na kalendár, pretože sa tam neustále niečo deje.
Železnica a doprava
Svätým Jurom prechádza železničná trať č. 120, ktorá spája Bratislavu - Svätý Jur - Pezinok - Trnavu a Trenčín so Žilinou.
So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840.
Vozy boli ťahané dvoma pármi koní.
Vlak premával raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť.
Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi.
Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti.
Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou.
Železničná stanica Svätý Jur sa nachádza 1,3 km, teda približne 14 minút pešo juhovýchodne od vinocentra.
Autom
Svätým Jurom prechádzajú diaľnica D4 - obchvat Bratislavy a cesta II. triedy č. 502 (II/502), ktorá vedie na trase Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Modra - Vrbové.
Autobusom
Vo Svätom Jure je niekoľko autobusových zastávok, napríklad Kačačnice, Krajinská a Logistické centrum.
Autobusová zastávka Svätý Jur, námestie sa nachádza 160 m, teda približne 2 minúty pešo juhovýchodne od vinocentra.
Tipy na výlet v okolí
Vstúpte do magického sveta Papilonia - motýlieho domu, ktorý sa nachádza priamo v srdci starého mesta.
Počas voľných chvíľ nahliadnite do tajov prírody v ZOO Bratislava.
Táto Zoo patrí medzi najväčšie zoologické záhrady na Slovensku.
Dokonalú oázu pokoja a prírodných krás, ktorá kontrastuje s okolitým ruchom veľkomesta, nájdete v Karlovej Vsi v Bratislave.
V areáli rozprávkovo čarovného hradu Červený Kameň sa nachádza Sokoliarsky dvor „Astur“, kde sa počas sezóny prezentujú letové ukážky dravcov.
Nemusíte chodiť tisíce kilometrov za hranice, aby ste si mohli vychutnať pohľad na najväčšiu mačkovitú šelmu na svete - tigra sibírskeho.
Brány Malkia Parku v Orechovej Potôni sa prvýkrát otvorili 4. júna 2016.
Pomenovali ho podľa našej prvej zachránenej levice Malkie.