Rozvoj letiska Bratislava: infraštruktúra, kapacita a vízia ďalšieho rastu

Letiská sú v súčasnosti vo všeobecnosti považované za inštitúcie majúce výrazný hospodársky a sociálny význam pre okolité regióny. Tento význam presahuje priamu úlohu letiska v tradičnom chápaní, ktorým je zabezpečenie dopravnej dostupnosti regiónu vzduchom.

Letiská tak predstavujú základnú infraštruktúru na podporu regionálneho, ekonomického a sociálneho rastu. Zároveň sú to subjekty, ktoré okrem schopnosti generovať výnosy z investícií v prospech svojich akcionárov, majú zásadný prínos pre širšie spektrum subjektov a na spoločnosť ako celok.

V súvislosti so zväčšovaním EÚ a narastajúcimi vzdialenosťami letecká doprava zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri integrácii Európy. Paralelne s tým sa rozširuje konkrétny sociálny a ekonomický význam letísk.

Letisko M. R. Štefánika zažíva najdynamickejšie obdobie za posledné roky. Po rekordnom raste počtu cestujúcich sa pripravuje na ďalšiu expanziu, rozširovanie infraštruktúry aj rokovania s novými dopravcami.

Historický vývoj letiska Bratislava

Od Vajnôr k letisku pri Ivanke pri Dunaji

Prvý pravidelný let ČSA z Prahy do Bratislavy sa uskutočnil 29. októbra 1923, keď dvojplošník AERO A-14 pristál na vajnorskom letisku s jedným pasažierom na palube.

Interbellum využívalo letisko Bratislava-Vajnory pre vnútroštátne aj zahraničné linky, napríklad Praha, Viedeň a Jadran, hoci podmienky boli obmedzené blízkosťou Malých Karpát.

Už koncom 30. rokov bolo zrejmé, že potreba väčšieho letiska porastie. Vojenská prevádzka bola v tomto období minimálna, no civilné letectvo s aeroklubmi rástlo.

V povojnovom období bolo jasné, že vajnorské letisko nedokáže splniť nové požiadavky. Už v roku 1947 sa preto začalo budovať nové hlavné letisko pri Ivanke pri Dunaji.

V rámci prvej etapy v rokoch 1947-1951 boli vybudované obe hlavné dráhy, značené 04/22 a 13/31, v dĺžke približne 1 900 a 1 500 metrov, ktoré umožňujú pristátie takmer za každého počasia.

V roku 1951 bola na novej lokalite spustená pravidelná prevádzka; Bratislava sa tak po 28 rokoch presunula do moderného areálu 9 km od centra.

Počiatočné vybavenie bolo jednoduché - v areáli stáli takzvané tranzitné budovy a provizórne trafostanice. Prevažnú úlohu zohrával štátny rozpočet a investície centra, keďže celá infraštruktúra bola financovaná štátom.

Výstavba terminálového komplexu

V 50. rokoch pokračovala II. etapa výstavby. Bol vybudovaný veľký odletový terminál pre cestujúcich spolu s prednádražím, teda vstupnou halou, a novou cestnou komunikáciou do areálu.

Postavila sa centrálna kotolňa a rozšírili sa energetické zariadenia. Rozšírila sa aj rampová plocha pred terminálom a pribudli objekty pre potreby Letky Ministerstva vnútra.

Terminálový komplex a technické zázemie boli vybudované a postupne modernizované. Letisko začalo slúžiť hlavne civilnej doprave - ČSA odvádzali pravidelné lety do Prahy, Varšavy, Budapešti a Viedne.

Prvýkrát v histórii zavítalo do Bratislavy aj prúdové lietadlo - v roku 1957 Tu-104 Aeroflotu, čo vzbudilo veľký záujem verejnosti.

V 60. rokoch bolo letisko plne funkčné a kapacitne primerané dobe. Neprekročili sa zásadné investície, výnimkou boli technologické modernizácie interiéru.

Koncom 60. rokov začala Rada vlády pripravovať projekt rozšírenia kapacity terminálu. Cestovná doprava ožila a ČSA začali lietať s novým dlhým doletom na trase Praha-Bratislava-Amsterdam-New York lietadlom Iljušin Il-62.

Rozbehla sa aj pravidelná doprava do Kuby a do Sýrie, konkrétne do Damasku. K doprave prispievali aj prvé zahraničné turistické lety do Bulharska a Rumunska.

Terminál A a rozvoj dráhového systému

Terminál A bol otvorený v roku 1970. Tento nový terminál umožnil obslúžiť veľkokapacitné lietadlá, napríklad Il-62, na transatlantických linkách.

Významnou udalosťou bolo zavedenie prvej československej linky do New Yorku v máji 1970 na trase Praha-Bratislava-Amsterdam-New York lietadlom Il-62.

V priebehu 70. rokov bol civilný i vládny segment letectva v Bratislave stály. Terminál A postupne dostával nové technológie, klimatizáciu a novú štruktúru prístupových hál.

Najvýznamnejšou investíciou v 80. rokoch bolo predĺženie dráhového systému. V rámci komplexnej rekonštrukcie sa hlavná dráha 04/22 predĺžila z pôvodných 1 900 metrov na 2 900 metrov a pomocná dráha 13/31 na 3 190 metrov.

Letisko tak získalo kapacitu pre najväčšie dopravné lietadlá danej doby. Terminálový komplex ostal Terminál A, rozšírený o dva vystupovacie mosty, s dvomi menšími hangármi pri dráhach.

V 80. rokoch sa počet pasažierov pohyboval okolo 600-800 tisíc ročne. Bratislava obsluhovala vnútroštátne linky ČSA a spojenia do krajín Varšavskej zmluvy.

Premeny po roku 1990

Prechodným úspechom 90. rokov bolo rozdelenie terminálu na príletový a odletový blok. V rámci III. etapy bol v roku 1994 dokončený samostatný príletový terminál na prízemí existujúceho komplexu.

Zároveň na letisku pribudla moderná požiarna stanica a vzdušná technika pre kategóriu 7, umožňujúcu prevádzku veľkokapacitných strojov.

Do roku 1998 sa rekonštruoval riadiaci systém dráhy 13/31 a postavili sa nové skladiská palív a železničná vlečka spolu s novou riadiacou vežou.

Na konci desaťročia tak Bratislava disponovala solídnou technickou infraštruktúrou pripravenou na rozvoj. Po rozpade ČSFR v roku 1993 prestala ČSA fungovať jednotne a Slovenská republika zriadila nové Slovenské aerolínie.

Bratislava teraz prerástla z regionálneho na národné letisko. Po páde režimu sa otvoril vzdušný priestor Západu, mnohí cestujúci však začali lietať do Viedne.

V prvej polovici 90. rokov dramaticky poklesol počet pasažierov. Česť za to nieslo otvorenie hraníc a konkurencia viedenského letiska.

V roku 1993 bolo letisko oficiálne pomenované po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom pilotovi a diplomatovi.

Rozmach leteckej dopravy a súčasná prevádzka

V prvom desaťročí nového milénia priniesol Bratislava Airport prudký rozvoj nízkonákladovej a charterovej dopravy.

Otvorenie EÚ v roku 2004 a Schengenu zintenzívnilo cezhraničnú leteckú dopravu. Po roku 2000 začali na BTS operovať aerolinky ako Ryanair, easyJet či slovenský SkyEurope, ktoré zdvojnásobili až strojnásobili objem pasažierov.

Počet odbavených pasažierov vzrástol z približne 1,3 milióna v roku 2005 na rekordných 2,218 milióna v roku 2008.

Rast pokračuje aj v súčasnosti. Bratislavské medzinárodné letisko M. R. Štefánika zažíva najúspešnejšie obdobie svojej histórie.

Vďaka otvoreniu novej bázy aerolinky Wizz Air a následným krokom Ryanair sa otvorilo množstvo nových liniek a dramaticky narástol počet cestujúcich.

Posledný február bol najlepším februárom v histórii - letiskom prešlo 212 945 cestujúcich, čo je o 151 % viac ako v minulom roku.

K najvyužívanejším destináciám patrí Barcelona, Londýn, Košice, Alicante, Neapol alebo Malaga. Wizz Air postupne napĺňa svoju bázu, kde bude mať vo finále štyri lietadlá.

V roku 2025 uzavrela táto štátna akciová spoločnosť, kde je jediným akcionárom rezort dopravy, hospodárenie so ziskom 3,583 milióna eur a vybavila 2,44 milióna cestujúcich.

Do konca mája 2026 obslúžilo bratislavské letisko takmer 1,5 milióna cestujúcich. Je možné, že v roku 2026 prepraví až štyri milióny cestujúcich, pretože má pred sebou silné dovolenkové mesiace.

UkazovateľÚdaj
Počet cestujúcich v roku 2005~1,3 mil.
Počet cestujúcich v roku 20082,218 mil.
Počet cestujúcich v roku 20252,44 milióna
Zisk za rok 20253,583 miliónov eur
Cestujúci do konca mája 2026takmer 1,5 milióna
Predpokladaná kapacita ďalšieho terminálu10-12 miliónov cestujúcich ročne

Letisko si v súčasnosti všímajú aj letecké spoločnosti, ktoré v Bratislave zatiaľ nepôsobia. Na odborných konferenciách už nemusí aktívne žiadať o stretnutia, pretože záujem prichádza aj z druhej strany.

Letiská sa stávajú zaujímavými pre väčších dopravcov až po prekročení hranice troch až štyroch miliónov cestujúcich ročne. Pri dvoch miliónoch ešte nie sú na ich radare.

Ak sa letisku podarí prekročiť hranicu štyroch miliónov cestujúcich, pôjde o výrazný skok. Vtedy si dopravcovia povedia, že nejde len o plány a prognózy, ale o reálny rast, ktorý letisko dokázalo zvládnuť.

Terminál pre cestujúcich a jeho rozvoj

Príprava súčasného terminálu

Pôvodný odletový terminál bol postavený v roku 1970, pričom už z roku 1976 pochádza prvý návrh jeho ďalšieho rozširovania.

Reálne sa však vedenie letiskovej spoločnosti začalo tejto problematike venovať až v roku 2003, po nástupe masívneho rozvoja leteckej dopravy na Slovensku, keď počet cestujúcich medziročne rástol skokovo.

V roku 2004 vznikla verzia projektu, ktorá sa následne, aj keď v podstatne zmenenej podobe, realizovala.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo pripravovať začlenenie krajiny do schengenskej zóny. Z toho vyplývali nové nároky na odčlenenie tokov schengenských a neschengenských cestujúcich na odlete i prílete.

Letisko preto načas odložilo projekty o modernizácii hlavne odletovej haly a sústredilo sa na urýchlené vybudovanie infraštruktúry v súlade so schengenskými kritériami.

Jednalo sa predovšetkým o vybudovanie príletovej haly C, odovzdanej do užívania v júni 2006, ktorou sa zabezpečilo odčlenenie cestujúcich na prílete.

Zároveň boli navrhnuté úpravy na presunutie pracoviska hraničnej kontroly tak, aby od momentu oficiálneho otvorenia vzdušných hraníc aj v odletovej hale vznikla časť bez pasovej kontroly pre cestujúcich v rámci Schengenu a časť s pasovou kontrolou pre cestujúcich odchádzajúcich mimo schengenskú zónu.

Stavebné úpravy, ktoré si vyžiadal vstup SR do Schengenu, využilo letisko na dispozičné zmeny, ktoré zvýšili hodinovú priepustnosť budovy a tým v maximálnej možnej miere prispeli k väčšiemu pohodliu neustále rastúceho počtu prepravených cestujúcich na prechodné obdobie, kým prebehne plná rekonštrukcia budovy.

Výstavba a rekonštrukcia terminálu v rokoch 2008-2012

Ďalšie úvahy o celkovej rekonštrukcii a modernizácii terminálu pre cestujúcich podstatným spôsobom ovplyvnila aj plánovaná privatizácia letiska, ktorá vrcholila na prelome rokov 2005/2006.

Podľa pôvodných očakávaní by prípadnú investíciu do modernizácie budovy zrejme realizoval nový strategický partner, preto sa v roku 2005 práce na projekte zastavili.

V septembri 2006 rozhodla vláda SR o odstúpení od zmluvy o privatizácii v dôsledku nesplnenia privatizačných podmienok. Úlohou manažmentu bolo pripraviť strategický plán ďalšieho rozvoja letiska.

V rámci tohto plánu boli zoradené priority investícií, pričom na prvé miesto sa z časového i kapacitného hľadiska dostala rekonštrukcia a rozšírenie terminálu pre cestujúcich.

Kým v roku 2004 letisko obsluhovalo menej ako 1 milión cestujúcich, v roku 2006 už to boli 2 milióny. Tým sa celková ročná kapacita budovy, navýšená prístavbami a dispozičnými úpravami na približne 2-2,5 milióna cestujúcich za rok, takmer naplnila.

V priebehu roku 2007 boli pôvodné projekty prehodnotené a prekreslené do podoby, ktorá obsahovala dve alternatívy rozvoja.

Jednou z nich bolo rozšírenie budovy smerom k terminálu všeobecného letectva, druhou bola výstavba úplne novej budovy na zelenej lúke smerom k riadiacej veži a ďalej popri odjazdovej komunikácii.

V januári 2008 vláda SR rozhodla, že v prvej etape bude postačovať rozšírenie a rekonštrukcia odletového terminálu smerom k bývalému autobusovému nástupišťu a v druhej etape, pokiaľ si to nárast dopravy vyžiada, bude rozvoj letiska pokračovať smerom k dnešnej riadiacej veži.

Od rozhodnutia vlády SR o filozofii ďalšieho rozvoja bratislavského letiska sa práce na projektovej dokumentácii k 1. etape výstavby maximálne zintenzívnili.

Tím zložený z architektov spoločnosti AGA Letiště, s. r. o., dlhoročných pracovníkov a špecialistov Letiska Bratislava a externých konzultantov 4,5 mesiaca pripravoval projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie.

Táto bola odovzdaná dňa 15. 6. 2008, pričom stavebné konanie bolo ukončené k 12. 12. 2008, kedy letisková spoločnosť získala k projektu stavebné povolenie.

Projekt výstavby a rekonštrukcie terminálu pre cestujúcich, ktorý bol 16. decembra 2008 spustený slávnostným poklepaním základového kameňa, bol ukončený v roku 2012.

Rozšírenie terminálu v ďalšej etape

Premiér Robert Fico požiadal Letisko M. R. Štefánika v Bratislave a Ministerstvo dopravy SR, aby vzhľadom na hospodársky rast na letisku a rast počtu cestujúcich predložili na zasadnutie vlády v auguste alebo v septembri stratégiu ďalšieho rozvoja letiska.

„Mám na mysli predovšetkým rozšírenie terminálu. To je úplne nevyhnutné, pretože ak sme stavali tento terminál, tak sme vedeli, že je tu priestor na pokračovanie stavby v podobnom štýle,“ povedal premiér.

Stratégia má obsahovať rozšírenie terminálu a nové stojiská pre lietadlá za náklady predbežne asi 50 miliónov eur.

Podľa aktuálnych úvah by došlo pravdepodobne k extenzii terminálu smerom ku kontrolnej veži, pričom by sa hmotovo a architektonicky nadviazalo na existujúcu stavbu.

Lepšie podmienky by získali ľudia smerujúci do mimoschengenských destinácií. Práve tu je potreba najväčšia, nakoľko dnes je využívaný zastaraný terminál 1B z 90-tych rokov minulého storočia.

Ten by bol prirodzene odstránený, rovnako ako terminál všeobecného letectva. Dnes však ide ešte o relatívne vzdialené plány. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa začalo stavať už v roku 2027.

Už pri výstavbe terminálu vznikla štúdia jeho budúceho rozširovania. Otázkou dnes nie je, či sa bude rozširovať, ale v akom poradí sa budú jednotlivé projekty realizovať.

Môže ísť o rozšírenie apronu alebo schengenskej či neschengenskej časti terminálu. Pri projektovaní terminálu vtedajší architekti s takýmto riešením nepočítali.

Plán rozšírenia terminálu Bratislava

Stojiská, apron a prevádzkové kapacity

Súčasná kapacita terminálu postačuje na dnešný rozsah prevádzky. Domnievame sa, že ani pri piatich miliónoch cestujúcich nebude potrebné realizovať zásadné úpravy terminálu.

Po skončení sezóny však letisko vyhodnotí, ktoré časti infraštruktúry by mohli v budúcnosti obmedzovať ďalší rast.

Rozhovory so spoločnosťou Ryanair ukazujú, že najväčšou prioritou je rozšírenie stojísk pre lietadlá. Najbližšou úlohou preto bude rozšírenie apronu a vytvorenie nových parkovacích pozícií.

Bez nových stojísk dopravcovia nemôžu prideliť ďalšie lietadlá. Premiér Fico pripomenul, že bez ohľadu na to, či vláda odsúhlasí rozšírenie terminálu a nové stojiská, Letisko M. R. Štefánika musí vynaložiť deväť miliónov eur na štyri alebo päť lietadlových stojísk, ktoré aktuálne potrebuje.

Celkové odhadované náklady na rozšírenie letiska alebo výstavbu nového terminálu vrátane stojísk pre lietadlá, ktoré sú nevyhnutné pre prudký nárast počtu cestujúcich, sú predbežne 50 miliónov eur.

V súčasnosti sa počet odbavených cestujúcich približuje k hranici, pri ktorej bude potrebné presne určiť limity existujúcej infraštruktúry. Počas leta chce letisko získať reálne dáta o tom, kde sa nachádzajú limity letiska.

Predpokladá sa, že počas letnej sezóny bude prekročená hranica 500-tisíc cestujúcich mesačne. Práve vtedy sa ukáže, či a kde sa objavia prevádzkové obmedzenia.

Michael O’Leary z Ryanair naznačil, že Bratislava potrebuje „viac betónu“, aby tu mohol zabázovať vyšší počet svojich lietadiel.

Nástupné mosty a služby pre cestujúcich

V priebehu tohto roka sa očakávajú aj výraznejšie investície, ktoré majú úroveň bratislavského letiska posunúť.

Kľúčovou je realizácia prvého z nástupných mostov, ktoré budú slúžiť na priamy prístup do lietadla. Vybudovaný bude v blízkosti terminálu 1B, určeného pre mimoschengenské lety.

V akom štádiu je projekt nástupného dvojmosta? Presný termín zatiaľ neviem odhadnúť.

Letisko chce rozšíriť ponuku prevádzok formou kioskov podobných tým, ktoré poznáme z nákupných centier. Vo verejnej časti terminálu pribudne nová reštaurácia.

V súčasnosti prebieha oprava strechy. Po jej dokončení chce letisko priestor prestavať a uviesť do prevádzky tak, aby v ňom mohli vzniknúť nové zóny pre cestujúcich.

Cieľom je presunúť cestujúcich odlietajúcich do neschengenských destinácií do komfortnejších priestorov vybavených toaletami a lepším zázemím.

Z hľadiska služieb bude od mája 2026 spustený bezplatný zvoz z parkoviska P3 mikrobusom na letisko priamo k odletovej hale.

Ďalšou zmenou bude rozšírenie gastronomickej ponuky, keď bude v máji v odletovej hale otvorená gastroprevádzka s denným menu. Malo by tak ísť o prvú skutočnú reštauráciu.

Nedostatok tohto typu služieb bol doteraz citeľný a Bratislava v tomto smere výrazne zaostávala oproti iným, intenzívnejšie využívaným letiskám.

Priestorové možnosti rozvoja letiska

Letiská plánujú rádovo v rokoch, či dokonca v desaťročiach. Primárnym dôvodom je dlhá doba plánovania, schvaľovania a následnej výstavby takejto infraštruktúry.

Letiská preto musia predvídať situáciu aj na 30-50 rokov dopredu, odhadovať, ako sa bude vyvíjať prevádzka, akú budú na ňu potrebovať infraštruktúru a kde ju vedia postaviť.

To, čo sa v takýchto plánoch spomína, sa nemusí okamžite zrealizovať. Ale pre prípad, že by letisko naozaj potrebovalo vybudovať takúto infraštruktúru, treba tieto plány vyznačiť napríklad v územnom pláne.

Samotné letisko rozdeľuje dráhový systém dvoch krížiacich sa dráh a vytvára tak štyri prirodzené kvadranty, v ktorých letisko plánuje svoj rozvoj.

V tomto kvadrante sa v súčasnosti nachádza de facto celá infraštruktúra letiska. Súčasný rozsah infraštruktúry však už do istej miery limituje prevádzku letiska.

Počet stojánok sa rozšíril len vďaka efektívnejšiemu využitiu plochy a zmenou konfigurácie stojísk z otočných na nose-in, ktoré sú rozmerovo optimalizované na najčastejšie typy, ktoré v Bratislave môžeme vidieť, teda B737/A320.

Vznikajú tým však viaceré problémy v prípade, ak by do Bratislavy pravidelne lietali podstatne väčšie typy, ako tie, na ktoré sme zvyknutí.

Aj preto plánuje letisko v budúcnosti rozšíriť prevádzkové plochy tak, aby sa rozšíril počet stojísk a zriadili stojiská určené pre väčšie typy lietadiel.

Severozápadná časť areálu

Ďalší dostupný priestor sa nachádza severozápadne od súčasnej veže pozdĺž pojazdovej dráhy F. Tu letisko zvažovalo viacero alternatív.

Jednou je využiť tento priestor pre nákladnú prepravu. Problematické je, že z dlhodobého hľadiska je oblasť severozápadne od súčasnej veže vyčlenená pre ďalšie rozšírenie terminálu.

Ten by mal rozšíriť kapacitu letiska na 10-12 miliónov cestujúcich ročne. V tejto časti sú plánované aj nástupné rukávy, teda aviabridge, ktoré na súčasnom termináli nie sú.

So súčasným terminálom by toto krídlo mala spájať centrálna hala a došlo by tak k vytvoreniu kompaktného celku.

V prvom kvadrante sa počíta aj s výstavbou ďalšej infraštruktúry - hangármi či priestormi pre obslužnú techniku.

Lepšie by sa mal využiť aj priestor pred terminálom. Okrem výstavby nadzemného parkoviska je možné predstaviť si v tejto časti ďalšie využitie.

Juhovýchodný kvadrant a cargo

Tento kvadrant je vymedzený na jednej strane dráhou 22-04 a areálom čističky odpadových vôd na druhej strane.

Priestor je v územnom pláne vyčlenený ako rezerva zariadení leteckej dopravy.

V tomto priestore je do budúcnosti plánovaná aj preložka cesty 572, ktorá by mala zlepšiť dopravnú situáciu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa.

Zároveň tento priestor napojí na diaľnicu D1 ako aj plánovanú D4. Aj preto sa javí vhodnejšie umiestniť infraštruktúru pre handling carga do tohto priestoru.

Tieto dva kvadranty sú v súčasnosti viac-menej nevyužité a jediné, čo v nich v súčasnosti je, sú dráhy samotné.

Dráhový systém a technické limity

Obe dráhy boli vybudované pred vyše 50 rokmi a v súčasnosti sú na limitoch svojej životnosti.

Obe už vykazujú značnú mieru opotrebenia, tvoria sa na nich trhliny a na konci životnosti je aj systém osvetlenia.

Podľa plánov letiska mali v tomto desaťročí prejsť obe dráhy väčšou opravou alebo kompletnou rekonštrukciou.

Dráha 13-31 mala pri variante s nízkou mierou prevádzky prejsť rekonštrukciou v rokoch 2016-2020.

Zároveň sú dráhy nedostatočné pre niektoré v súčasnosti prevádzkované typy. Dĺžka dráhy nie je dostatočná pre vzlet B747 pri maximálnej vzletovej hmotnosti a problémy sú aj s nosnosťou dráhy.

Možnosti rekonštrukcie dráhy 13-31

Jednou z možností je pred rekonštrukciou dráhu 13-31 predĺžiť o 400 metrov na celkovú dĺžku 3 600 metrov.

Táto úprava si však vyžiada buď vybudovanie premostenia Malého Dunaja, alebo prekládku jeho toku v dĺžke približne 2 km.

Druhou možnosťou je vybudovať najprv paralelnú dráhu 13L-31R a až po jej uvedení do prevádzky začať s rekonštrukciou súčasnej dráhy 13-31.

Nová paralelná dráha by pritom oproti súčasnej mala byť posunutá o 600 metrov, čo by malo umožniť aj ILS priblíženie v smere 13.

Bratislavské letisko v súčasnosti nepotrebuje dve paralelné dráhy. Za 10, 20 či 40 rokov však možno bude prevádzka taká značná, že táto potreba vznikne.

Práve pre takúto situáciu sa zámer vybudovať tretiu dráhu do takéhoto plánu dať musí. Či sa výstavba paralelnej dráhy niekedy vôbec uskutoční, je otázne.

V prípade, že by sa letisko naozaj rozšírilo o paralelnú dráhu, je v priestore medzi nimi možné postaviť aj úplne nový terminál.

Aj v tomto prípade ide skôr o čisto teoretickú úvahu, ktorej realizácia je nereálna rádovo na desiatky rokov.

Mapa dráh letiska Bratislava

Odhadované investície

Plány letiska zahŕňajú aj finančný odhad na vybudovanie infraštruktúry v jednotlivých častiach. Ešte predtým, než sa môže začať s takouto výstavbou, je nutné na ňu nájsť dostatočné financie.

Nedostatok financií dlhodobo limitoval realizáciu takýchto plánov. Kritickou časťou je pritom dráhový systém, do ktorého je investícia nutná bez ohľadu na to, či do letiska vstúpi investor alebo nie.

InvestíciaOdhad nákladov
Rozšírenie terminálu a nové stojiskápredbežne 50 miliónov eur
Štyri alebo päť lietadlových stojískdeväť miliónov eur
Rekonštrukcia dráhy 13-31približne 96 mil. EUR
Rekonštrukcia pojazdovej dráhy Fpribližne 40 mil. EUR
Preloženie koryta Malého Dunaja pri predĺžení dráhypribližne 38 mil. EUR
Rozšírenie stojísk32-55 mil. EUR
Výstavba odmrazovacieho stojiska3,5 mil. EUR

Rekonštrukcia súčasnej dráhy 13-31 je v relatívne krátkom horizonte nevyhnutná a letisko odhaduje finančné náklady na približne 96 mil. EUR.

Rekonštrukcia pojazdovej dráhy F je odhadovaná na ďalších približne 40 mil. EUR.

V prípade, že by sa pristúpilo k predĺženiu dráhy 13-31, vyžiadalo by si to ďalších približne 38 mil. EUR na preloženie koryta Malého Dunaja a značné financie by boli nutné aj na výkup pozemkov.

Rozšírenie stojísk je odhadované na sumu v rozsahu 32-55 mil. EUR. Výstavba odmrazovacieho stojiska je odhadovaná na 3,5 milióna eur.

Financovanie a vlastníctvo

Celkové odhadované náklady na rozšírenie letiska alebo výstavbu nového terminálu vrátane stojísk pre lietadlá sú predbežne 50 miliónov eur. Letisko by si na investíciu malo vziať úver.

Premiér predpokladá, že by sa takáto investícia dala označiť za strategickú, čo by mohlo urýchliť procesy, ak to bude nevyhnutné.

Letisko zostane v štátnom vlastníctve bez toho, aby sa uvažovalo o jeho privatizácii.

Vláda by mohla označiť takúto investíciu za strategickú v súlade so zákonom a súhlasiť s úverom.

Minister dopravy pripomenul, že o úver musí požiadať letisko, štát ho nemôže garantovať a banka musí projekt posúdiť.

Vzhľadom na hospodárske výsledky za roky 2024 a 2025 by podľa premiéra banky mali mať záujem o spoluprácu na takomto projekte formou komerčného úveru.

Premiér si myslí, že pri pozitívnych hospodárskych výsledkoch letiska v posledných dvoch rokoch budú mať banky záujem spolupracovať s letiskom.

„Letisko si môže prefinancovať nový terminál, rozšírenie terminálu a stojanky z klasického komerčného úveru. Je zrejmé, že je vo vynikajúcej finančnej kondícii a sme schopní takéto stavby v tomto prípade riešiť aj štandardným komerčným spôsobom,“ uviedol premiér.

Dopravné napojenie letiska

Najväčším nedostatkom bratislavského letiska je to, že nemá železničné prepojenie.

Väčšina významných letísk má železničné napojenie. Železničné spojenie je kľúčové pre ďalší rozvoj letiska.

Električka by vyriešila najmä dopravu v rámci mesta. Letisko však potrebuje prepojenie aj smerom do zahraničia, teda na Česko, Rakúsko či Maďarsko.

Napriek absencii železnice sa po rokoch podarilo spustiť autobusové spojenia na Nivy či do centra Viedne.

Letisko spája s Hlavnou stanicou linka L61, ktorej frekvenciu posilnilo hlavné mesto.

Airport Shuttle Bus zabezpečuje spojenie medzi letiskom, autobusovou stanicou Nivy a ďalšími dôležitými bodmi v meste.

Dopravca DAKA zabezpečuje prepravu na letisko z viacerých miest.

Niektoré jeho autobusové linky začínajúce na autobusovej stanici Nivy pokračujú so zastávkou na letisku ďalej do Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, Nitry, Popradu, Trnavy, Zvolena, Rimavskej Soboty či Rožňavy.

Leteckí dopravcovia a nové linky

Otázka, či bude Bratislava raz hubom, dnes nie je prioritou. Najskôr musí byť atraktívna pre letecké spoločnosti.

Bratislave sa podarilo zaujať nízkonákladových dopravcov a ak sa podarí vytvoriť dostatočný objem cestujúcich, predpokladá sa, že zareagujú aj tradiční sieťoví prepravcovia.

Podobný vývoj bolo možné sledovať napríklad vo Wroclave. Pre sieťových dopravcov je rozhodujúci objem cestujúcich.

Ak sa letisko bude pohybovať na úrovni približne piatich miliónov cestujúcich ročne, bude logické, že si časť z nich budú chcieť priviesť do svojich prestupných uzlov a odtiaľ ďalej prepraviť po svete.

Nepredpokladá sa, že sa podarí získať dopravcu zo skupiny Lufthansa Group, keďže títo budú aj v budúcnosti preferovať Viedeň.

Bratislava by mohla byť zaujímavá pre dopravcov typu KLM, Air France alebo aerolínie zo skupiny IAG, ktoré môžu uvažovať aj o rozšírení spádovej oblasti na plnenie svojich diaľkových letov.

Veľmi zaujímavým kandidátom by mohla byť KLM. Amsterdam je zaujímavá destinácia z pohľadu point-to-point dopravy, ale navyše ponúka rozsiahlu sieť diaľkových liniek a práve na ich napĺňanie potrebuje veľké množstvo prestupujúcich cestujúcich.

KLM a Air France by pritom mohli fungovať aj súčasne.

Pri Londýne je zaujímavé, že existujúce linky sú dlhodobo veľmi dobre vyťažené, no napríklad British Airways na to zatiaľ výraznejšie nereaguje.

Podľa dát z vyhľadávačov je jednoznačnou jednotkou Paríž. Veľký záujem eviduje letisko aj o Madrid.

Práve tieto dve destinácie sú dnes najvyššou prioritou. Veľký potenciál má aj Lisabon, problémom sú však obmedzené sloty.

S čínskym dopravcom sa rokuje o priamom spojení do Pekingu a riešia sa technické detaily a obchodné podmienky spolupráce.

Pokrok nastal aj pri Vietname. Rokuje sa s dopravcom, ktorý by spočiatku lietal cez Kazachstan.

Ide však o projekty, ktorých príprava trvá rok aj dlhšie. Treba zohľadniť požiadavky dopravcov, ich rozvojové plány aj dostupnosť lietadiel.

Vietnamský prepravca čaká na dodávku nových lietadiel, ktoré by mal prevziať na prelome rokov 2026 a 2027.

Vo februári 2024 spomenul šéf Air Asia Tony Fernandes medzi potenciálnymi európskymi destináciami aj Bratislavu.

Projekt vstupu Air Asia na európsky trh je aktuálne pozastavený. Na prepojenie svojich ázijských hubov, predovšetkým Kuala Lumpur a Bangkok, s Európou si spoločnosť vybrala letisko v Bahrajne.

Aktuálna situácia v regióne Perzského zálivu je komplikovaná a brzdí aj expanziu Air Asia. Aj v tomto prípade je kľúčová dostupnosť lietadiel.

Mnohé spoločnosti očakávajú nové dodávky na prelome rokov 2026 a 2027. Dobrou správou je aj nástup nových čínskych lietadiel, ktoré by mali vo väčších počtoch vstupovať na trh.

Pegasus dnes lieta z Bratislavy do Istanbulu a sezónne aj do Antalye.

Cestovné kancelárie čoraz častejšie využívajú pravidelné linky Ryanair a Wizz Air. Ak majú cestovné kancelárie k dispozícii vhodnú sieť pravidelných liniek, charterový dopravca im len ťažko ponúkne lepšiu cenu ako pravidelný dopravca.

Zároveň však existujú destinácie, ako napríklad Antalya, kde vedľa seba úspešne fungujú pravidelné aj charterové lety.

Po upokojení situácie na Blízkom východe sa očakáva opätovný rast záujmu o Egypt či Omán. Časť klientov sa v posledných rokoch presunula do Turecka, no tento trend sa môže zmeniť.

Cargo doprava a logistika

Cargo doprava je stabilná, preto letisko vybudovalo nové plochy a pripravuje nákup mobilného prestrešenia, ktoré umožní manipuláciu so zásielkami aj počas nepriaznivého počasia.

Výrazne sa investovalo aj do technického vybavenia. Pribudli nové cargo vozíky, nakladače, vykladače a ďalšia technika potrebná na efektívnu manipuláciu s nákladom.

V súčasnosti má letisko jedného pravidelného prepravcu. Ak sa podarí rozšíriť počet partnerov, objemy nákladu budú dostatočné na otvorenie diskusie o výstavbe špecializovaného cargo terminálu pre väčšie množstvá zásielok.

Potenciál tu určite existuje. Čínski e-commerce hráči dlhodobo narážajú v Európe na kapacitné a logistické problémy pri vybavovaní zásielok.

Jednou z možností územného rozvoja je využiť priestor pre nákladnú prepravu severozápadne od súčasnej veže. Z dlhodobého hľadiska je však táto oblasť vyčlenená aj pre ďalšie rozšírenie terminálu.

Vhodnejšie sa preto javí umiestniť infraštruktúru pre handling carga do priestoru vymedzeného dráhou 22-04 a areálom čističky odpadových vôd, ktorý je v územnom pláne vyčlenený ako rezerva zariadení leteckej dopravy.

Územný rozvoj a vplyv na región

O tom, ako rýchlo sa môže meniť okolie letiska, svedčí aj vývoj územia od Galvaniho ulice po letisko.

Kým ešte pred 15 rokmi boli za Galvaniho ulicou kukuričné pole a pár takmer opustených skladov, dnes sú obchodné centrá v zóne Pharos už len kúsok od areálu letiska.

V okolitých dedinách nastáva stavebný boom a ľudia, ktorí si kupujú dom pri dnešnom relatívne ospalom letisku, sa zrazu začnú čudovať, prečo nad ich domom lietajú lietadlá.

Letisko tu samozrejme bolo podstatne skôr a napriek tejto situácii sa musí snažiť rásť.

Pre Bratislavu je rozvoj letiska veľkou príležitosťou pre rozvoj cestovného ruchu, povedomia a medzinárodného postavenia.

Propagovať región nie je úlohou letiska, preto v tomto úzko spolupracuje s organizáciami ako Bratislava Tourist Board či Slovakia Travel.

Letisko zároveň zvažuje projekt, ktorý by mal výraznejšie zviditeľniť terminál z vonkajšej strany.

Na jednej z veľkých nevyužitých plôch chce v spolupráci s odborníkom na street art vytvoriť umelecké dielo venované Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Cieľom je, aby meno, ktoré letisko nesie, nebolo len formálnym názvom, ale aby si cestujúci dokázali túto významnú osobnosť lepšie spojiť so slovenskou históriou.

Hodnotenie kvality a komfortu

Po masívnom zvýšení návštevnosti sa zvýšili nároky na odbavovanie a bezpečnostné kontroly, ale aj na parkovanie alebo komfort priamo na termináloch.

Letisko Bratislava bolo v ankete Skytrax - World Airport Awards 2026 umiestnené medzi desiatimi najlepšími letiskami východnej Európy, na deviatom mieste.

Podľa vedenia letiska ide o jeho najlepší výsledok za posledné roky, pričom o umiestnení rozhodujú priamo cestujúci. V roku 2024 bolo hodnotené na 10. mieste.

Pre približne 60 percent slovenských cestujúcich sa Bratislava stala prvou voľbou. Kedysi dominovala Viedeň.

Potvrdzuje sa, že keď niekto vyskúša odlet z Bratislavy, často sa vracia. Cestujúci oceňujú jednoduchosť, rýchlosť a komfort.

Keďže ide o 24-hodinové letisko, eviduje požiadavku leteckých škôl na výcvikové lety pri súmraku a úsvite.

V súčasnosti však nie je reálne, aby letisko investovalo do výstavby hotela.

Modernizovaný terminál letiska Bratislava

tags: #rozvoj #letisko #bratislava