Letisko M. R. Štefánika zažíva najdynamickejšie obdobie za posledné roky. Po rekordnom raste počtu cestujúcich sa pripravuje na ďalšiu expanziu, rozširovanie infraštruktúry aj rokovania s novými dopravcami.
Bratislavské letisko sa tak začína približovať k hranici svojej kapacity päť miliónov cestujúcich za rok. To otvára otázku potenciálneho zlepšenia súčasného výkonu, ako aj zvýšenia kapacity existujúceho terminálu či terminálov.
Vízia rozvoja letiska do roku 2030
Pokiaľ ide o víziu do roku 2030, najskôr potrebujeme zistiť, aké sú reálne kapacitné možnosti terminálu a kam sa môže bratislavské letisko po dlhom období stagnácie posunúť.
Otázka, či bude Bratislava raz hubom, dnes nie je prioritou. Najskôr musíme byť atraktívni pre letecké spoločnosti.
Podarilo sa nám zaujať nízkonákladových dopravcov a ak sa nám podarí vytvoriť dostatočný objem cestujúcich, predpokladáme, že zareagujú aj tradiční sieťoví prepravcovia.
Podobný vývoj sme videli napríklad vo Wroclawe. Letiská sa stávajú zaujímavými pre väčších dopravcov až po prekročení hranice troch až štyroch miliónov cestujúcich ročne. Pri dvoch miliónoch ešte nie sú na ich radare.
Táto sezóna nám ukáže, kam sa vieme posunúť. Predpokladáme, že odbavíme približne 4,5 miliónov cestujúcich.
Otvorenie bázy spoločnosti Wizz Air a následná reakcia Ryanair viedla k masívnemu zvýšeniu počtu letov. Bratislava je dnes priamo spojená s viacerými významnými leteckými uzlami aj menšími letiskami po celom kontinente.
Bratislavské letisko tak čaká v najbližšom období rozvoj, reagujúci na bezprecedentný nárast počtu liniek aj cestujúcich.
Rast počtu cestujúcich a očakávané limity
Minulý rok sme prekonali dovtedajší rekord približne o 200-tisíc cestujúcich a dostali sa na necelých 2,5 milióna. To je síce pozitívny výsledok, ale ešte nejde o číslo, ktoré by zásadne menilo pohľad dopravcov na Bratislavu.
Veríme, že rozhodujúci bude budúci rok. Ak sa nám podarí tento rok prekročiť hranicu štyroch miliónov cestujúcich, pôjde o výrazný skok.
Vtedy si dopravcovia povedia, že nejde len o plány a prognózy, ale o reálny rast, ktorý letisko dokázalo zvládnuť.
Letecké spoločnosti sledujú nielen počet cestujúcich, ale aj to, ako si letisko poradí s rastúcou prevádzkou.
Treba si uvedomiť, že plánovanie v letectve prebieha jeden až dva roky dopredu. Dnes sa už nerozhoduje o zime 2026/2027, pretože tá je prakticky uzavretá.
Každý mesiac rastieme a zatiaľ sme sa k nim nepriblížili. Predpokladáme, že počas letnej sezóny prekročíme hranicu 500-tisíc cestujúcich mesačne.
Práve vtedy uvidíme, či a kde sa objavia prevádzkové obmedzenia.
| Ukazovateľ | Očakávanie alebo hranica |
|---|---|
| Minuloročný počet cestujúcich | necelých 2,5 milióna |
| Predpokladaná návštevnosť v sezóne | približne 4,5 miliónov cestujúcich |
| Hranica významná pre dopravcov | tri až štyri milióny cestujúcich ročne |
| Predpokladaná mesačná návštevnosť v lete | 500-tisíc cestujúcich mesačne |
| Možný ďalší rast | šesť alebo sedem miliónov cestujúcich ročne |
Terminál a rozšírenie odbavovacích kapacít
Súčasná kapacita terminálu postačuje na dnešný rozsah prevádzky. Domnievame sa, že ani pri piatich miliónoch cestujúcich nebude potrebné realizovať zásadné úpravy terminálu.
Po skončení sezóny však vyhodnotíme, ktoré časti infraštruktúry by mohli v budúcnosti obmedzovať ďalší rast.
Premiér aj minister dopravy naznačili výstavbu nového terminálu. Po skončení sezóny máme vyhodnotiť ďalšie smerovanie letiska.
Potrebujeme zistiť, či sa pri kapacite približne päť miliónov cestujúcich ešte dokážeme efektívne pohybovať v rámci existujúcej infraštruktúry a či bude možné zvládať ďalší rast smerom k šiestim alebo siedmim miliónom cestujúcich ročne.
Počas leta chceme získať reálne dáta o tom, kde sa nachádzajú limity letiska.
Už pri výstavbe terminálu vznikla štúdia jeho budúceho rozširovania. Otázkou dnes nie je, či sa bude rozširovať, ale v akom poradí sa budú jednotlivé projekty realizovať.
Môže ísť o rozšírenie apronu alebo schengenskej či neschengenskej časti terminálu.
Pri projektovaní terminálu vtedajší architekti s takýmto riešením nepočítali.
Historický vývoj terminálu
Pôvodný odletový terminál bol postavený v roku 1970, pričom už z roku 1976 pochádza prvý návrh jeho ďalšieho rozširovania.
Reálne sa však vedenie letiskovej spoločnosti začalo tejto problematike venovať až v roku 2003 a to po nástupe masívneho rozvoja leteckej dopravy na Slovensku, kedy počet cestujúcich medziročne rástol skokovo.
V roku 2004 vznikla verzia projektu, ktorý sa následne, aj keď v podstatne zmenenej podobe, realizoval.
Už na prelome rokov 2004/2005 sa východiskové parametre projektu podstatne zmenili.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo pripravovať začlenenie krajiny do schengenskej zóny, z ktorého vyplývali nové nároky na odčlenenie tokov schengenských a neschengenských cestujúcich na odlete i prílete.
Letisko preto načas odložilo projekty o modernizácii hlavne odletovej haly a sústredilo sa na urýchlené vybudovanie infraštruktúry v súlade so schengenskými kritériami.
Jednalo sa predovšetkým o vybudovanie príletovej haly C (odovzdaná do užívania v júni 2006), ktorou sa zabezpečilo odčlenenie cestujúcich na prílete.
Zároveň boli navrhnuté úpravy na presunutie pracoviska hraničnej kontroly tak, aby od momentu oficiálneho otvorenia vzdušných hraníc aj v odletovej hale vznikla časť bez pasovej kontroly pre cestujúcich v rámci Schengenu a časť s pasovou kontrolou pre cestujúcich odchádzajúcich mimo schengenskú zónu.
Stavebné úpravy, ktoré si vyžiadal vstup SR do Schengenu využilo letisko na dispozičné zmeny, ktoré zvýšili hodinovú priepustnosť budovy a tým v maximálnej možnej miere prispeli k väčšiemu pohodliu neustále rastúceho počtu prepravených cestujúcich na prechodné obdobie, kým prebehne plná rekonštrukcia budovy.
Projekt výstavby a rekonštrukcie terminálu pre cestujúcich, ktorý bol 16. decembra 2008 spustený slávnostným poklepaním základového kameňa a ukončený v roku 2012, sa rodil niekoľko rokov.
Rozhodnutia o ďalšej etape výstavby
Okrem nevyhnutných úprav pre splnenie schengenských kritérií ďalšie úvahy o celkovej rekonštrukcii a modernizácii terminálu pre cestujúcich podstatným spôsobom ovplyvnila aj plánovaná privatizácia letiska, ktorá vrcholila na prelome rokov 2005/2006.
Podľa pôvodných očakávaní by prípadnú investíciu do modernizácie budovy bol zrejme býval realizoval nový strategický partner, preto sa v roku 2005 práce na projekte zastavili.
V septembri 2006 rozhodla vlády SR o odstúpení od zmluvy o privatizácii v dôsledku nesplnenia privatizačných podmienok.
Úlohou manažmentu bolo pripraviť strategický plán ďalšieho rozvoja letiska.
V rámci tohto plánu boli zoradené priority investícií, pričom na prvé miesto sa z časového i kapacitného hľadiska dostala rekonštrukcia a rozšírenie terminálu pre cestujúcich.
Od poslednej verzie projektu z roku 2004 nastala najpodstatnejšia zmena v potrebe nie len modernizovať, ale predovšetkým rozšíriť budovu terminálu.
Kým v roku 2004 letisko obsluhovalo menej ako 1 milión cestujúcich, v roku 2006 už to boli 2 milióny.
Tým sa celková ročná kapacita budovy navýšená prístavbami a dispozičnými úpravami na približne 2 - 2,5 milióna cestujúcich za rok takmer naplnila, nehovoriac o hodinovej priepustnosti, ktorá v letných mesiacoch niekoľkokrát prekonala teoretické predpoklady.
V priebehu roku 2007 boli pôvodné projekty prehodnotené a prekreslené do podoby, ktorá obsahovala dve alternatívy rozvoja.
- Jednou z nich bolo rozšírenie budovy smerom k terminálu všeobecného letectva.
- Druhou bola výstavba úplne novej budovy na zelenej lúke smerom k riadiacej veži a ďalej popri odjazdovej komunikácii.
Tieto dve alternatívy rozvoja terminálu pre cestujúcich boli prostredníctvom akcionára MDPT SR predložené na posúdenie vláde SR.
Tá v januári 2008 rozhodla, že v prvej etape bude postačovať rozšírenie a rekonštrukcia odletového terminálu smerom k bývalému autobusovému nástupišťu a v druhej etape, pokiaľ si to nárast dopravy vyžiada, bude rozvoj letiska pokračovať smerom k dnešnej riadiacej veži.
Od rozhodnutia vlády SR o filozofii ďalšieho rozvoja bratislavského letiska sa práce na projektovej dokumentácii k 1. etape výstavby maximálne zintenzívnili.
Tím zložený z architektov spoločnosti AGA Letiště, s. r. o., dlhoročných pracovníkov a špecialistov Letiska Bratislava a externých konzultantov, 4,5 mesiaca pripravoval projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie.
Táto bola odovzdaná dňa 15. 6. 2008, pričom stavebné konanie bolo ukončené k 12. 12. 2008, kedy letisková spoločnosť získala k projektu stavebné povolenie.
Apron, stojiská a nástupné mosty
Michael O’Leary z Ryanair naznačil, že Bratislava potrebuje „viac betónu“, aby tu mohol zabázovať vyšší počet svojich lietadiel.
Z rozhovorov so spoločnosťou Ryanair vyplýva, že najväčšou prioritou je rozšírenie stojísk pre lietadlá.
Najbližšou úlohou preto bude rozšírenie apronu a vytvorenie nových parkovacích pozícií.
Bez nich nám dopravcovia nemôžu prideliť ďalšie lietadlá.
V akom štádiu je projekt nástupného dvojmosta?
Presný termín zatiaľ neviem odhadnúť.
Komfort cestujúcich a služby v termináli
Radi by sme rozšírili ponuku prevádzok formou kioskov podobných tým, ktoré poznáme z nákupných centier.
Vo verejnej časti terminálu pribudne nová reštaurácia.
Áno, prebiehajú rokovania aj v tomto smere.
V súčasnosti prebieha oprava strechy.
Po jej dokončení chceme priestor prestavať a uviesť do prevádzky tak, aby v ňom mohli vzniknúť nové zóny pre cestujúcich.
Naším cieľom je presunúť cestujúcich odlietajúcich do neschengenských destinácií do komfortnejších priestorov vybavených toaletami a lepším zázemím.
V súčasnosti nevidím reálne, aby letisko investovalo do výstavby hotela.
Železničné spojenie ako kľúčová podmienka rastu
Najväčším nedostatkom bratislavského letiska je to, že nemáme železničné prepojenie.
To je veľký mínus letiska, ak nie jeden z najväčších.
Väčšina významných letísk má železničné napojenie.
Železničné spojenie je kľúčové pre ďalší rozvoj letiska.
Električka určite áno, ale vyrieši najmä dopravu v rámci mesta.
Potrebujeme prepojenie aj smerom do zahraničia, teda na Česko, Rakúsko či Maďarsko.
Existujúce autobusové spojenia
Napriek absencii železnice sa po rokoch podarilo spustiť autobusové spojenia na Nivy či do centra Viedne.
Máme tu ešte dopravcu DAKA, ktorý zabezpečuje prepravu na letisko z viacerých miest.
Niektoré ich autobusové linky začínajúce na autobusovej stanici Nivy pokračujú so zastávkou na letisku ďalej do Košíc, Prešova, Banskej Bystrice, Nitry, Popradu, Trnavy, Zvolena, Rimavskej Soboty či Rožňavy.
Rokovania s novými leteckými dopravcami
Určite sme viditeľnejší.
Na odborných konferenciách už nemusíme aktívne žiadať o stretnutia, záujem prichádza aj z druhej strany.
Dá sa povedať, že nás letecké spoločnosti pozorne sledujú.
Na druhej strane, stále im chýba jasný dôkaz o rozsahu rastu.
Robíme všetko pre to, aby bolo letisko pre takýchto dopravcov atraktívne.
Tak ako sa objavili na iných letiskách, nevidím dôvod, prečo by sa nemohli objaviť aj v Bratislave.
Pre sieťových dopravcov je rozhodujúci objem cestujúcich.
Ak sa budeme pohybovať na úrovni približne piatich miliónov cestujúcich ročne, bude logické, že si časť z nich budú chcieť priviesť do svojich prestupných uzlov a odtiaľ ďalej prepraviť po svete.
Nepredpokladáme, že sa nám podarí získať dopravcu zo skupiny Lufthansa Group, keďže títo budú aj v budúcnosti preferovať Viedeň.
Mohli by sme byť zaujímaví pre dopravcov typu KLM, Air France, alebo aerolínie zo skupiny IAG, ktoré môžu uvažovať aj o rozšírení spádovej oblasti na plnenie svojich diaľkových letov.
Bratislava pre ne môže predstavovať zaujímavú alternatívu.
KLM, Air France a diaľkové prestupy
Veľmi zaujímavým kandidátom by mohla byť KLM.
Amsterdam je zaujímavá destinácia z pohľadu point-to-point dopravy, ale navyše ponúka rozsiahlu sieť diaľkových liniek a práve na ich napĺňanie potrebuje veľké množstvo prestupujúcich cestujúcich.
KLM a Air France by pritom mohli fungovať aj súčasne.
Londýn, Paríž, Madrid a Lisabon
Pri Londýne je zaujímavé, že existujúce linky sú dlhodobo veľmi dobre vyťažené, no napríklad taký British Airways na to zatiaľ výraznejšie nereaguje.
Ak sa však pozrieme na dáta, spojenie na letisko Heathrow by dávalo veľký zmysel.
Podľa dát z vyhľadávačov je jednoznačnou jednotkou Paríž.
Veľký záujem evidujeme aj o Madrid.
Práve tieto dve destinácie sú dnes našou najvyššou prioritou.
Niektoré dlhodobo žiadané linky sa nám už podarilo získať, no Paríž a Madrid zostávajú na vrchole zoznamu.
Veľký potenciál má aj Lisabon, problémom sú však obmedzené sloty.
Priame spojenia do Ázie
S čínskym dopravcom rokujeme o priamom spojení do Pekingu a riešime technické detaily a obchodné podmienky spolupráce.
Pokrok nastal aj pri Vietname.
Rokujeme s dopravcom, ktorý by spočiatku lietal cez Kazachstan.
Ide však o projekty, ktorých príprava trvá rok aj dlhšie.
Treba zohľadniť požiadavky dopravcov, ich rozvojové plány aj dostupnosť lietadiel.
Vietnamský prepravca čaká na dodávku nových lietadiel, ktoré by mal prevziať na prelome rokov 2026 a 2027.
Podobná situácia sa týka viacerých aeroliniek.
Vo februári 2024 spomenul šéf Air Asia Tony Fernandes medzi potenciálnymi európskymi destináciami aj Bratislavu.
Áno, stále sme v kontakte i keď aktuálne je projekt vstupu Air Asia na európsky trh pozastavený.
Na prepojenie svojich ázijských hubov (predovšetkým Kuala Lumpur a Bangkok) s Európou si vybrali letisko v Bahrajne.
No a aktuálna situácia v regióne Perzského zálivu je komplikovaná a brzdí aj expanziu Air Asia.
Aj v tomto prípade je kľúčová dostupnosť lietadiel.
Mnohé spoločnosti očakávajú nové dodávky na prelome rokov 2026 a 2027.
Dobrou správou je aj nástup nových čínskych lietadiel, ktoré by mali vo väčších počtoch vstupovať na trh.
Rokujeme, ale kým nie je nič podpísané, nie je možné hovoriť o konkrétnych projektoch.
Ryanair, Wizz Air a Pegasus
Wizz Air už dnes ponúka službu Wizz Link, prostredníctvom ktorej si cestujúci môžu zakúpiť letenku s prestupom.
Pegasus dnes lieta z Bratislavy do Istanbulu a sezónne aj do Antalye.
Diskutovali sme o možnostiach, ktoré by boli zaujímavé pre obe strany a zhodli sme sa na jednej potenciálnej linke.
V súčasnosti však Pegasus rieši integráciu Smartwings a čaká sa aj na schválenia zo strany protimonopolných úradov.
Charterové lety, pravidelné linky a vplyv geopolitiky
Neočakávame výrazný rast.
Skôr bude porovnateľná s minulým rokom alebo mierne slabšia z dôvodu konfliktu na Blízkom východe - keď museli byť zrušené aj plánované charterové lety z Bratislavy do Ománu, Kataru, Bahrajnu, Dubaja aj redukované lety do Turecka, na Cyprus, do Tel Avivu.
Cestovné kancelárie čoraz častejšie využívajú pravidelné linky Ryanair a Wizz Air.
Ak majú cestovné kancelárie k dispozícii vhodnú sieť pravidelných liniek, charterový dopravca im len ťažko ponúkne lepšiu cenu ako pravidelný dopravca.
Zároveň však existujú destinácie, ako napríklad Antalya, kde vedľa seba úspešne fungujú pravidelné aj charterové lety.
Veľa závisí od konkrétnej destinácie.
Po upokojení situácie na Blízkom východe očakávame opätovný rast záujmu o Egypt či Omán.
Časť klientov sa v posledných rokoch presunula do Turecka, no tento trend sa môže zmeniť.
Blízkovýchodná kríza zároveň pomohla viacerým európskym destináciám.
Profitovala z toho aj Bratislava, ktorá zaznamenala výrazný rast leteckej prevádzky.
Bratislava ako prvá voľba slovenských cestujúcich
Pre nás je dôležité, že Bratislava sa stala prvou voľbou už pre približne 60 percent slovenských cestujúcich.
Kedysi dominovala Viedeň.
Potvrdzuje sa nám, že keď niekto vyskúša odlet z Bratislavy, často sa vracia.
Cestujúci oceňujú jednoduchosť, rýchlosť a komfort.
Bratislavským primárnym letiskom v skutočnosti nie je bratislavské, ale viedenské.
Platí to už dlhodobo, keďže práve letecký prístav vo Schwechate zabezpečuje spojenie s kľúčovými európskymi metropolami aj destináciami na iných kontinentoch.
V prípade európskych letísk by sa to však mohlo zmeniť.
Reaguje tým na masívne rozšírenie počtu destinácii v posledných mesiacoch.
Cargo doprava a logistická infraštruktúra
Cargo doprava je stabilná, preto sme vybudovali nové plochy a pripravujeme nákup mobilného prestrešenia, ktoré umožní manipuláciu so zásielkami aj počas nepriaznivého počasia.
Výrazne sme investovali aj do technického vybavenia.
Pribudli nové cargo vozíky, nakladače, vykladače a ďalšia technika potrebná na efektívnu manipuláciu s nákladom.
V súčasnosti máme jedného pravidelného prepravcu.
Ak sa podarí rozšíriť počet partnerov, objemy nákladu budú dostatočné na otvorenie diskusie o výstavbe špecializovaného cargo terminálu pre väčšie množstvá zásielok.
Potenciál tu určite existuje.
Čínski e-commerce hráči dlhodobo narážajú v Európe na kapacitné a logistické problémy pri vybavovaní zásielok.
Výcvikové lety a nepretržitá prevádzka
Keďže sme 24-hodinové letisko, evidujeme požiadavku leteckých škôl na výcvikové lety pri súmraku a úsvite.
Vzťah letiska k regiónu a Milan Rastislav Štefánik
Niektoré letiská výrazne odkazujú na svoj región.
Bordeaux má vinice, Bari prezentuje miestnu gastronómiu.
Propagovať región nie je úlohou letiska, v tomto úzko spolupracujeme s organizáciami ako Bratislava Tourist Board či Slovakia Travel.
Aktuálne však aj my zvažujeme projekt, ktorý by mal výraznejšie zviditeľniť terminál z vonkajšej strany.
Na jednej z veľkých nevyužitých plôch chceme v spolupráci s odborníkom na „street art“ vytvoriť umelecké dielo venované Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Naším cieľom je, aby meno, ktoré letisko nesie, nebolo len formálnym názvom, ale aby si cestujúci dokázali túto významnú osobnosť lepšie spojiť so slovenskou históriou.
Zároveň veríme, že moderná forma spracovania dokáže M. R. Štefánikovi priblížiť aj mladšiu generáciu cestujúcich.
Šéf bratislavského letiska Novota: Oproti Schwechatu máme veľkú výhodu, ktorú oni nemajú!
Rozvoj letiska ako dlhodobý proces
Bratislavské Medzinárodné letisko M. R. Štefánika zažíva najlepšie obdobie vo svojich dejinách.
Otvorenie bázy jednej z aeroliniek a posilnenie výkonov ďalšej sa odrazilo na rekordných číslach, vďaka čomu sa očakáva dramatické prekonanie doterajších rekordov návštevnosti.
Metropola je diskusný seriál, ktorý vám YIM.BA prináša v spolupráci s portálom Startitup.
V pravidelných rozhovoroch sa budeme rozprávať s developermi, architektmi, politikmi, ľuďmi z neziskového sektora a ďalšími expertmi, ktorí majú čo povedať k otázkam, ktoré trápia vývoj nielen Bratislavy.
Od súkromných projektov po veľké strategické vízie, od architektúry po dopravné témy - aj o tom je vznik metropoly.