Dlho očakávaný a plánovaný vedecko-technologický park vo Vajnoroch je v súčasnosti vo fáze očakávania územného rozhodnutia.
CEPIT má ambíciu urobiť z Bratislavy mesto čistých technológií, biznisu, vzdelania, vývoja a výskumu. Slovenské Silicon Valley by malo zabrániť odlevu vzdelaných ľudí do zahraničia, pritiahnuť čisté technológie do mesta a spustiť vlnu ďalších investícií.

Základné údaje o projekte CEPIT
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Investor | CEPIT Holding, rakúsko-nemecká spoločnosť, ktorú na Slovensku zastupujú spoločnosti CEPIT MANAGEMENT, s. r. o., a Millennium Properties, s. r. |
| Lokalita | Vajnory, Bratislava |
| Rozloha | 63 až 64 hektárov, respektíve 630 tis. metrov štvorcových |
| Investičné náklady | 400 mil. eur |
| Plánované pracovné miesta | asi 7 000 pracovných miest v čistých odvetviach |
| Plánovaná kapacita vzdelávania | približne 1 500 študentov |
| Predpokladané ukončenie výstavby | rok 2025 |
Umiestnenie a charakter územia
Za jednu z najvhodnejších lokalít v Bratislave pre multifunkčný vedecko-technologický park CEPIT označil rakúsky investor Michael Müller priestory v katastri mestskej časti Vajnory.
Pozemky s výmerou 63 až 64 hektárov, na ktorých by mal vyrásť, sú jeho vlastníctvom.
Podľa Müllera park bude veľmi dobre napojený na dopravnú sieť, ktorá umožní rýchle spojenie s letiskom, mestom, ale aj ďalšími oblasťami Slovenska a susedných štátov.
Platný územný plán určuje pozemkom vyhradeným na CEPIT dve funkcie: občiansku vybavenosť nadmestského významu a priemysel.
Zmena využitia poľnohospodárskej pôdy
25. nov. akt. 24. okt. Zmenu využitia poľnohospodárskej pôdy na výrobu a občiansku vybavenosť v bratislavskej mestskej časti Vajnory, na ktorej chce ich vlastník postaviť Vedecko-technologický park CEPIT, vo štvrtok schválili mestskí poslanci.
Zároveň zobrali na vedomie aj urbanistickú štúdiu CEPIT.
Na základe tohto rozhodnutia si môže investor nechať schváliť územno-plánovaciu dokumentáciu a požiadať o stavebné povolenie.
Mestské zastupiteľstvo schválilo urbanistickú štúdiu CEPIT-u a upravilo územný plán už v novembri 2005.
Pozemky vytypované pre CEPIT sa tak z ornej pôdy zmenili na stavebné parcely.
Pri projektoch takéhoto rozsahu býva spracovaný aj územný plán zóny, ten sa však v tomto prípade nerobil.
Postoj mestskej časti Vajnory
Proti urbanistickej štúdii i zmene využitia pozemkov na štvrtkovom zasadnutí bratislavského mestského zastupiteľstva vystúpila starostka Vajnôr a poslankyňa Anna Zemanová.
Tvrdí, že proti postaveniu technologického parku na území mestskej časti Vajnory nie je, mal by však byť na iných pozemkoch.
Vajnorská samospráva pripravovanému projektu už od mája tohto roku vyčíta, že zasahuje do územia, s ktorým počíta ich vlastná štúdia, pričom projekt CEPIT nespĺňa požiadavky Vajnôr na zachovanie ich vidieckeho charakteru a dlhodobého rozvoja.
Zemanová tiež investorov obvinila, že CEPIT je iba zámienkou pre zvýšenie ceny pozemkov, na ktorých má stáť.
Postoj mestskej časti Vajnory, ktorej samospráva CEPIT neodmieta, ale chce, aby sa čiastočne postavil v inej lokalite, odmietol Müller komentovať.
Podpora projektu zo strany Bratislavy
Projekt CEPIT podporila námestníčka bratislavského primátora Tatiana Mikušová.
Podľa nej je vybudovanie technologického parku príležitosťou pre Bratislavu zamestnať tisíce ľudí a pritiahnuť sem vzdelaných ľudí z celého Slovenska.
Investor o svojom zámere postaviť vo Vajnoroch vedecko-technologický park CEPIT informoval na spoločnej tlačovej besede so zástupcami bratislavského magistrátu v polovici apríla.
Funkcie a plánované využitie parku
Investor tu chce za 400 mil. eur na rozlohe 630 tis. metrov štvorcových postaviť výskumné a vývojové centrum predovšetkým pre dodávateľské firmy veľkých automobilových koncernov.
Sídliť a pracovať by tu mali firmy na vývoj elektroniky, biotechnológií, počítačových programov, nanotechnológií a energií z obnoviteľných zdrojov.
Má obsahovať priestory pre firmy zamerané na vývoj biotechnológií, elektroniky a počítačovej techniky, na využitie energií z obnoviteľných zdrojov.
Ich budúcich zamestnancov by mala „vychovávať“ vysoká odborná škola, ktorá bude tiež v areáli CEPIT.
Študovať by tu malo približne 1 500 študentov.
Okrem toho tu bude inkubátor pre podporu mladých podnikateľov, výstavné kongresové centrum i hotel pre podnikateľov.
Súčasťou má byť vzdelávacie centrum s internátom a veľtrhové kongresové centrum.
Nasledovať by malo vzdelávacie centrum univerzitného typu, ďalšie školiace zariadenia, konferenčné centrum a biznis park.
Rozdelenie územia
Takmer štvrtina plochy má byť venovaná vzdelávaniu.
Zariadenia na výskum a vývoj spolu s dátovým centrom majú tvoriť 11 %, 22 % je určených pre biznis park a zariadenia funkčne spojené s veľtržníctvom vrátane kongresového centra.
Tretina územia počíta so zelenými plochami.
Približne štvrtina územia je vyčlenená na bývanie a kancelárie, zvyšok je určený športoviskám s príslušenstvom, parkovaniu a zásobovaniu.
| Funkcia | Podiel alebo rozsah |
|---|---|
| Vzdelávanie | Takmer štvrtina plochy |
| Výskum a vývoj spolu s dátovým centrom | 11 % |
| Biznis park a zariadenia spojené s veľtržníctvom | 22 % |
| Zelené plochy | Tretina územia |
| Bývanie a kancelárie | Približne štvrtina územia |
| Športoviská, parkovanie a zásobovanie | Zvyšok územia |
Technologické a energetické centrum
Srdcom územia bude komplex budov Technologického centra s laboratóriami, kde developer očakáva, že sa budú etablovať spoločnosti zamerané na výskum.
V parku sa plánuje aj energetické centrum, ktoré by malo zásobovať energiou nielen územie vedecko-technologického parku, ale aj blízke okolie.
Výskumné a vývojové pracoviská majú byť orientované najmä na oblasti, ktoré súvisia s automobilovým priemyslom, elektronikou, biotechnológiami, počítačovými programami, nanotechnológiami a obnoviteľnými zdrojmi energie.
Inkubátor a podpora nových firiem
„Prvým objektom, ktorý tam vznikne, bude inkubátor pre novozaložené firmy. Usadiť by sa tam chcelo viac ako päťdesiat firiem,“ uviedol Müller.
Inkubátor má slúžiť na podporu mladých podnikateľov a novozaložených spoločností.
CEPIT plánuje rôzne druhy vstupu súkromných investícií do parku.
Záujemcovi môže predať nielen pozemok, na ktorom si budovu sám postaví, ale aj celú spoločnosť, ktorá pozemok vlastní.
Bude ponúkať aj výstavbu budov a laboratórií vo vlastnej réžii, ktoré budú ďalej určené na prenájom alebo ďalší predaj.
Financovanie investície
Investícia do všetkých fáz projektu by mala spolu dosiahnuť 400 miliónov eur.
Investor plánuje okrem vlastných zdrojov využiť aj prostriedky z joint ventures alebo úvery z domácich a zahraničných finančných inštitúcií, ale aj z dotácie, eurofondov či zo súkromnej sféry.
Podľa Müllera celkové investície vysoko prevýšia 400 miliónov eur.
Rozdiel medzi uvádzanou investíciou 400 miliónov eur a odhadom, že celkové investície vysoko prevýšia 400 miliónov eur, súvisí s rozsahom všetkých plánovaných fáz a možným zapojením ďalších investičných zdrojov.
Dopravné napojenie a spolupráca so samosprávou
Podľa Müllera park bude veľmi dobre napojený na dopravnú sieť, ktorá umožní rýchle spojenie s letiskom, mestom, ale aj ďalšími oblasťami Slovenska a susedných štátov.
Starosta Vajnôr Ján Mrva a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský podpísali s konateľom investorskej spoločnosti CEPIT Holding Axelom Albrechtom koncom roka 2007 memorandum o vzájomnej spolupráci pri výstavbe parku, ktoré by malo byť záväzným dokumentom.
Investor v memorande vyhlásil, že pozemok využije výhradne na účely vedecko-technologického parku.
Samospráva zase prejavila ochotu priviesť k parku mestskú hromadnú dopravu vrátane električkovej trate a dodržiavať termíny stavebných konaní.
Urbanistická štúdia a architektonické riešenie
V tom istom roku dopracoval architektonický ateliér BOGÁR KRÁLIK URBAN, ateliér architektúry a designu, urbanistickú štúdiu parku CEPIT, ktorá určila základné funkčné a hmotové členenie zástavby a dopravné riešenie územia.
Urbanistická štúdia určila základné funkčné a hmotové členenie zástavby, rozmiestnenie jednotlivých prevádzok a dopravné riešenie územia.
Park má spájať výskumné, výrobné, vzdelávacie, administratívne, obchodné, obytné a verejné funkcie.
Etapy výstavby
Výstavba celého parku bude podľa investora trvať niekoľko rokov, časť prevádzok však plánuje otvoriť už v roku 2007.
Výstavba infraštruktúry a prvých objektov vedecko-technologického parku CEPIT by sa mala začať v polovici tohto roku.
Koncom novembra minulého roku investor podal projekt na územné rozhodnutie na výstavbu infraštruktúry pre vstupnú časť územia a pripravuje projekty na prvú stavebnú etapu.
Ak povolenie získa, už v máji by sa malo začať s výstavbou.
Do roku 2011 by mali byť postavené budovy administratívy, biznis park, distribučné centrum, dátové centrum, energetické centrum, technologické centrum, vzdelávacie centrum, bývanie a zariadenia služieb.
V súčasnosti sa pripravuje koncept pre vzdelávacie centrum v oblastiach spätých so strojárskym a elektronickým priemyslom.
Za týmito úvodnými časťami bude v rokoch 2011 až 2014 nasledovať výstavba budov určených na vzdelávanie, vedu, výskum, výstavné a kongresové centrum a ďalšie objekty pre služby, bývanie a administratívu.
Výstavba parku sa má ukončiť v roku 2025.
| Etapa | Obdobie | Plánované objekty alebo činnosti |
|---|---|---|
| I. | 2008 až 2011 | Administratíva, biznis park, distribučné centrum, dátové centrum, energetické centrum, technologické centrum, vzdelávacie centrum, bývanie a zariadenia služieb |
| II. | 2011 až 2014 | Vzdelávanie, veda, výskum, výstavné a kongresové centrum, služby, bývanie a administratíva |
| III. | 2015 až 2019 | Ďalšie fázy výstavby parku |
| IV. | 2020 až 2025 | Dokončenie výstavby parku |
Časové údaje o začiatku výstavby sa v jednotlivých etapách líšia podľa aktuálneho stavu povoľovania a plánovania projektu: časť prevádzok sa plánovala otvoriť už v roku 2007, neskorší etapový harmonogram počítal s výstavbou v období 2008 až 2025.
Očakávaný hospodársky a vzdelávací prínos
Projekt by mal do Vajnôr priniesť asi 7 000 pracovných miest v čistých odvetviach.
Podľa predstaviteľov projektu má CEPIT vytvoriť podmienky na spoluprácu výskumných pracovísk, vzdelávacích inštitúcií, začínajúcich podnikov a dodávateľských firiem veľkých automobilových koncernov.
Vybudovanie technologického parku má byť príležitosťou pre Bratislavu zamestnať tisíce ľudí a pritiahnuť vzdelaných ľudí z celého Slovenska.
Vzdelávacie centrum s internátom má pripravovať odborníkov pre strojársky a elektronický priemysel a ďalšie technické oblasti.
Takmer štvrtina plochy má byť venovaná vzdelávaniu, pričom súčasťou projektu má byť aj vysoká odborná škola univerzitného typu.
Povoľovanie projektu
Za podmienku včasného dokončenia projektu označil investor rýchlosť získavania príslušných povolení a dokumentácie, pretože stavať by chcel už na budúci rok.
Na základe schválenej zmeny využitia pozemkov a urbanistickej štúdie si môže investor nechať schváliť územno-plánovaciu dokumentáciu a požiadať o stavebné povolenie.
Koncom novembra minulého roku investor podal projekt na územné rozhodnutie na výstavbu infraštruktúry pre vstupnú časť územia a pripravuje projekty na prvú stavebnú etapu.
Ďalší postup projektu závisí od získania príslušných povolení, schválenia dokumentácie a plnenia dohodnutých termínov stavebných konaní.
Rozlíšenie projektu CEPIT a služby CePIT
Centrum podpory informačných technológií (CePIT) slúži ako jednotné pracovisko prvotného kontaktu v prípade porúch, výpadkov alebo otázok používateľov v súvislosti s IT službami.
Poruchy, výpadky alebo rôzne IT požiadavky sa už na podporovaných súčastiach nenahlasujú pracovníkom IT oddelení, ako doposiaľ, túto službu zabezpečuje výhradne už len pracovisko CePIT.
Zaškolení pracovníci s použitím elektronického systému zaznamenávania zaistia, že všetky nahlásenia sú riadne spracované.
Telefónne číslo 02/9010 4444 je dostupné pre všetkých používateľov.
tags: #priemyselny #park #cepit