Čierna skrinka patrí medzi najdôležitejšie zariadenia používané pri vyšetrovaní leteckých nehôd. Obsahuje informácie o tom, čo sa stalo a čo viedlo k havárii. Nemôže zmeniť výsledok tragédie, ale môže pomôcť vyšetrovateľom pochopiť, či sa stala mechanická porucha, alebo ľudská chyba.
Keď sa v správach objaví informácia o zmiznutom lietadle, okamžite sa hovorí o „hľadaní čiernych skriniek“. Tieto legendárne zariadenia však nie sú čierne, ale oranžové, aby ich bolo možné po nehode ľahšie nájsť.
Čo je čierna skrinka
To, čo označujeme ako čierna skrinka, sú v skutočnosti dve zariadenia - záznamník hlasu v kokpite (CVR) a záznamník letových údajov (FDR).
| Zariadenie | Anglický názov | Čo zaznamenáva |
|---|---|---|
| FDR | Flight Data Recorder | Technické údaje o lete |
| CVR | Cockpit Voice Recorder | Hlasy a zvuky v kokpite |
Záznamník letových údajov FDR
FDR zaznamenáva všetky technické údaje o lete: výšku, rýchlosť, kurz, polohu kormidiel, stav motorov a stovky ďalších parametrov - zvyčajne posledných 25 hodín letu.
V závislosti od modelu môže FDR zaznamenať najmenej 88, ale niekedy aj viac ako 1 000 rôznych údajových bodov vrátane rýchlosti letu, nadmorskej výšky a smeru, ktorým je lietadlo nasmerované.
Záznamník hlasu v kokpite CVR
CVR nahráva zvuky v kokpite - hlasy pilotov, komunikáciu s dispečingom, alarmy a ruchy.
Prvý, CVR, zaznamenáva hlasy pilota a kopilota, ako aj zvuky prístrojov, motorov a čohokoľvek iného, čo sa deje v kokpite.
Uchováva posledných 2 hodiny zvukového záznamu.
Ako čierna skrinka zaznamenáva údaje
Jeden používa staršiu magnetickú pásku ako úložisko dát, zatiaľ čo druhý používa aktuálnejšie flash pamäte.
Lietadlo An-24 bolo pôvodne vybavené záznamovým zariadením MSRP 12 ruskej výroby, ktoré zaznamenávalo 12 parametrov na magnetickú pásku s dobou záznamu 75 minút.
V roku 2005 prešlo lietadlo modernizáciou v Leteckých opravovniach Trenčín. Súčasťou modernizácie bola aj náhrada zapisovača MSRP 12 za nové zariadenie českej výroby typu RDR 59B-An.
Toto zariadenie umožňuje zápis do pevnej pamäte v digitálnej podobe s dobou záznamu 18 hodín letu. Po uplynutí 18 hodín sa záznam automaticky prepisuje.
Záložná pamäť umožňuje paralelný záznam posledných 3,6 hodiny letu.
Modernizovaný prístroj ponúka vyššiu ochranu záznamu pri leteckej nehode a lepšiu analýzu zaznamenaných parametrov. Uvedený zapisovač zachováva pôvodný rozsah zaznamenávaných parametrov.
| Zariadenie alebo režim | Úložisko | Doba záznamu |
|---|---|---|
| MSRP 12 | Magnetická páska | 75 minút |
| RDR 59B-An | Pevná pamäť v digitálnej podobe | 18 hodín letu |
| Záložná pamäť RDR 59B-An | Paralelný záznam | Posledných 3,6 hodiny letu |
| CVR | Zvukový záznam | Posledné 2 hodiny |
| FDR | Záznam letových údajov | Zvyčajne posledných 25 hodín letu |
Konštrukcia a odolnosť čiernej skrinky
Dizajn zariadení sa mierne líši, ale každé je vyrobené z valca a kocky.
Valec obsahuje pevný disk alebo pamäťovú kartu používanú na zaznamenávanie informácií. Kocka je zdrojom energie.
Je to všetko vo vnútri krytu, ktorý je navrhnutý tak, aby chránil to, čo je vo vnútri, pred ohňom, vodou, úlomkami, nárazovými silami a takmer všetkým, čo by naň mohla vrhnúť letecká nehoda.
Obe skrinky sú oranžové kvôli lepšej viditeľnosti pri nehode, extrémne odolné a chránené voči:
- nárazu až 3 600 G;
- ohňu až 1 100 °C;
- tlaku do 6 000 m pod hladinou;
- vode pri ponorení až 30 dní.
Životnosť batérie je 6 rokov a cena jednej čiernej skrinky je 10- až 15-tisíc dolárov.
Prečo je čierna skrinka oranžová
Celá „skrinka“ je natretá medzinárodnou oranžovou farbou, aby sa dala ľahko spozorovať.
Výraz „čierna skrinka“ preto neoznačuje jej skutočnú farbu. Ide o zaužívané pomenovanie zariadenia, ktorého úlohou je zachovať dôležité údaje aj po ťažkej nehode.
Podvodný lokalizačný maják
Na vonkajšej strane puzdra je pripevnený ďalší malý čierny valec - je to navádzací maják, ktorý sa rozsvieti, ak zariadenie zasiahne voda.
Čierne skrinky majú podvodný lokalizačný maják, označovaný ako pinger, ktorý začne vysielať signál hneď po kontakte s vodou.
- vydrží 30 dní;
- má dosah približne 2 - 3 kilometre pod hladinou.
Ak lietadlo spadne do mora, hľadanie čiernej skrinky sa môže zmeniť na zložitú operáciu s ponorkami, sonarmi a podmorskými robotmi - ako v prípade letov Air France 447 (2009) či MH370 (2014).
Ako sa čierne skrinky hľadajú po nehode
Po havárii pátracie a záchranné tímy obnovia čierne skrinky a špeciálne vyškolené tímy z nich extrahujú všetky údaje, ktoré môžu.
Všetky trosky nájdené na mieste leteckého nešťastia boli zozbierané a prevezené do hangáru Leteckej základne Prešov. Bolo zabezpečené ich uzamknutie, zapečatenie a stráženie.
Odborná komisia z privezených trosiek vyberie tie, ktoré by potenciálne mohli mať príčinnú súvislosť s leteckou nehodou.
Pri analýze trosiek sa spravidla využíva aj odborná spolupráca s ďalšími vedeckými inštitúciami ako napr. čierna skrinka.
Ako hlavný základ výsledkov vyšetrovania bude slúžiť záznamové zariadenie známe ako tzv. čierna skrinka.
Úloha čiernej skrinky pri vyšetrovaní havárie
Čierne skrinky obsahujú dôležité informácie o tom, čo sa stalo, čo viedlo k havárii lietadla.
Záznamy môžu pomôcť určiť, či išlo o mechanickú poruchu, nesprávnu reakciu posádky, problém s riadením letovej prevádzky alebo kombináciu viacerých okolností.
Ihneď po havárii vytvoril Náčelník generálneho štábu genpor. Ľubomír Bulík vyšetrovaciu komisiu, ktorá má za úlohu zistiť príčiny tejto udalosti.
Záznamové zariadenie však nie je jediným zdrojom informácií. Vyšetrovacia komisia porovnáva údaje zo zapisovača s nálezmi na troskách, komunikáciou posádky, radarovými záznamami a ďalšími dostupnými informáciami.
Ako môže lietadlo zmiznúť z radaru
Zmiznúť z radaru ešte neznamená zmiznúť úplne.
Aj keď to znie neuveriteľne, lietadlá môžu byť v určitých oblastiach „neviditeľné“, najmä:
- nad oceánmi, kde nie je pokrytie pozemným radarom;
- v krajinách s obmedzenou infraštruktúrou;
- pri vypnutí odpovedacieho zariadenia, teda transpondéra, buď zámerne, alebo v dôsledku poruchy.
Vtedy sa stratí sekundárny radarový signál - ten, ktorý umožňuje presné sledovanie letu.
Moderné systémy sledovania lietadiel
Systémy sa stále zlepšujú. Moderné lietadlá používajú:
- ADS-B (Automatic Dependent Surveillance - Broadcast) - lietadlo samo vysiela svoju polohu cez GPS;
- ACARS (Aircraft Communications Addressing and Reporting System) - prenáša správy medzi lietadlom a dispečingom;
- SATCOM - satelitné spojenie, ktoré umožňuje sledovanie aj nad oceánmi.
Napriek tomu stále existujú medzery, kde lietadlo môže byť mimo pokrytia - preto sa v prípade havárie musí často kombinovať radarová stopa, hlasová komunikácia a informácie od iných lietadiel.
Čo sa deje, keď sa lietadlo stratí
Strata kontaktu s riadením letovej prevádzky nemusí okamžite znamenať núdzovú situáciu, pretože niekedy je aj niekoľko minút ticha v poriadku, napríklad pri zmene frekvencie.
Nezaznamenaná zmena kurzu alebo výšky však vedie k spusteniu fázy „INCERFA“, teda neistoty.
Ak sa lietadlo neobjaví do 30 minút, spustí sa fáza „ALERFA“, teda poplach.
Pri úplnej strate sa spúšťa „DETRESFA“, teda núdzová fáza, a začína pátranie.
Lietadlo nemizne bez stopy, ale presné určenie miesta pádu môže trvať dni až mesiace.
Prečo sú záznamy dôležité aj pri nájdení trosiek
Samotné trosky môžu ukázať rozsah poškodenia, miesto nárazu a stav jednotlivých častí lietadla. Bez záznamov však často nie je možné presne určiť priebeh posledných minút letu.
FDR poskytuje údaje o výške, rýchlosti, kurze, polohe kormidiel a stave motorov, zatiaľ čo CVR môže zachytiť komunikáciu pilotov, alarmy, zvuky motorov a ďalšie udalosti v kokpite.
Porovnaním oboch záznamov s troskami a dostupnými údajmi možno presnejšie rekonštruovať vývoj udalosti až do okamihu havárie.
Najdôležitejšie vlastnosti čiernej skrinky
- v skutočnosti ide o dve zariadenia: FDR a CVR;
- zaznamenáva technické údaje, hlasy pilotov, komunikáciu, alarmy a zvuky v kokpite;
- môže využívať magnetickú pásku alebo digitálnu pevnú pamäť;
- je chránená pred nárazom, ohňom, vodou a vysokým tlakom;
- má oranžový povrch pre lepšiu viditeľnosť;
- pri kontakte s vodou môže aktivovať podvodný lokalizačný maják;
- údaje pomáhajú rozlíšiť mechanickú poruchu od ľudskej chyby;
- záznamy sa analyzujú spolu s troskami, radarovou stopou a komunikáciou.