Nízke Tatry sú pohorie v Západných Karpatoch na Slovensku. Sú rozlohou najväčším a druhým najvyšším pohorím Centrálnych Západných Karpát.
Vedú v smere východ-západ s dĺžkou približne 75 km a maximálnou šírkou takmer 30 km. Najvyšším vrchom je Ďumbier, ktorý dosahuje výšku 2 043 m n. m. Oblasť ponúka známe dvojtisícovky, rozľahlé horské lúky, skalnaté hrebene, odľahlé vrcholy aj výborné panoramatické výhľady.
Základná charakteristika Nízkych Tatier
Turistická oblasť „Nízke Tatry“ zaberá centrálnu časť Slovenska. Rozprestiera sa na pomedzí Banskobystrického kraja, Žilinského kraja a okrajovo zasahuje do Prešovského kraja.
Presnejšie ide o časť Vnútorných Západných Karpát. Ide o pohoria Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Kozie chrbty a priľahlú podhorskú časť Horehronského podolia.
Podľa starého geomorfologického členenia Slovenska Starohorské vrchy a Kozie chrbty tvorili súčasť (podcelky) Nízkych Tatier. Dnes sú uvedené horstvá samostatnými geomorfologickými celkami.
Najnižší bod v oblasti leží na brehu Hrona pri Banskej Bystrici vo výške 350 m n. m. Značné prevýšenie medzi podhorím a hlavným hrebeňom naznačuje náročnosť túr v oblasti.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Najvyšší vrch | Ďumbier |
| Výška Ďumbiera | 2 043 m n. m. |
| Dĺžka pohoria | približne 75 km |
| Maximálna šírka | takmer 30 km |
| Najnižší bod oblasti | breh Hrona pri Banskej Bystrici, 350 m n. m. |
| Najatraktívnejší hrebeňový prechod | 100 km po Ceste hrdinov SNP |
Poloha a susedné pohoria
Zo severu Nízke Tatry ohraničuje Liptovská kotlina a Popradská kotlina, za ktorou sa týčia Chočské vrchy a Tatry.
Vo východnej časti medzi Nízkymi Tatrami a spomínanými zníženinami sa rozprestiera malé pohorie Kozie chrbty, oddelené údolím Čierneho Váhu a údolím Hornádu.
Nízke Tatry na východe susedia so Slovenským rajom a oddeľuje ich dolina Vernárskeho potoka. Južné svahy klesajú do Horehronského podolia, za ktorým sa rozprestiera pohorie Slovenské rudohorie - Stolické vrchy a Veporské vrchy.
Na západe sa za Hiadeľským sedlom týčia Starohorské vrchy.
Členenie pohoria
Nízke Tatry sa delia na západnú časť, ktorá zahŕňa všetky vrcholy presahujúce 2 000 m - tzv. Ďumbierske Tatry - a východnú časť, tzv. Kráľovohoľské Tatry.
Ďumbierske Tatry
V Ďumbierskych Tatrách sa vyčlenilo niekoľko podriadených celkov:
- Prašivá - časť siahajúca na juhozápad, pokrýva zarovnaný fragment hlavného hrebeňa, pokrytý rozsiahlymi pasienkami.
- Lúžňanská kotlina - široká zníženina vytvorená potokom Lúžňanka v málo odolných horninách, oddeľuje skupinu Prašivej od Salatínov.
- Salatíny - skupina tvorená radom vápencovo-dolomitových chrbtov s meridionálnym priebehom, ďaleko na sever od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier.
- Ďumbier - najvyššie položená a turisticky najobľúbenejšia časť, ležiaca východne od skupiny Prašivej, s fragmentami vysokohorského reliéfu.
- Demänovské vrchy - masívy ležiace severne od hlavného hrebeňa, tvorené vápencami a dolomitmi, medzi ktorými sú zarezané hlboké doliny.
Prírodné pomery a reliéf
Masív Nízkych Tatier je podobne ako Tatry budovaný paleozoickým kryštalickým jadrom a mezozoickými sedimentárnymi horninami vyskytujúcimi sa v autochtónnych (nepresunutých) vrcholových sériách a v dvoch horských príkrovoch - Križnianskom a Chočanskom príkrove.
Kryštalické jadro tvoria horniny odolné voči poveternostným vplyvom - žuly, kryštalické bridlice a ruly. Na severe sa ku kryštalickému jadru pripája úzky pás vrcholových sérií hornín.
Ďalej na sever, na vrcholovej sérii, sa prekrýva Križniansky príkrov, ktorý pozostáva prevažne z málo odolných kriedových slieňov. Zložitá geologická stavba do značnej miery ovplyvnila súčasný reliéf Nízkych Tatier.
Charakteristickým znakom je zreteľná asymetria medzi južnou a severnou stranou pohoria. Údolia klesajúce na juh, smerom k Hronskej brázde, sú kratšie a hrebene sú menej rozvetvené ako na severnej strane.
Južne od hlavného hrebeňa sa tiež nenachádzajú výrazné a izolované masívy, ktoré sú početné na severe, napríklad Salatín, Siná, Poludnica, Ohnište a Capkovo.
Ľadovcová činnosť a kras
Účinky pleistocénneho zaľadnenia sú väčšinou obmedzené na severné svahy v najvyšších častiach pohorí. V čase najväčšieho klimatického ochladenia tu bolo spolu 16 nízkotatranských ľadovcov, dosahujúcich dĺžku maximálne 6 km.
Medzi ich príklady patria Krížska dolina a dolina Štiavnice. Niektoré ľadovce existovali aj na južnej strane pohoria, pričom najdlhší sa nachádzal v Bystrej doline.
Jasné stopy ľadovcovej činnosti boli viditeľné najmä v masívoch Łódź, Chopok, Dereše, Skalka a Chabenec.
Na mnohých miestach na oboch stranách hôr sa vyvinul krasový reliéf. Nachádza sa tu množstvo krasových oblastí, z ktorých najrozsiahlejším a najbohatším na krasové javy je Demänovský kras s rozlohou približne 62 km².
Vegetácia
V Nízkych Tatrách je vrstvené usporiadanie vegetácie. Asi 67 % územia pokrývajú nižšie a vyššie horské lesy.
Hlavný hrebeň má na viacerých miestach hôľny charakter. Rozľahlé trávnaté plochy sa striedajú s kosodrevinou, skalnatými úsekmi a lesnými pásmami.

Najvyššie vrcholy Nízkych Tatier
| Vrch | Výška | Charakteristika |
|---|---|---|
| Ďumbier | 2 045,9 m n. m. | Najvyšší vrch Nízkych Tatier |
| Chopok | 2 023,6 m n. m. | Tretí najvyšší vrchol, lanovky a lyžiarske stredisko |
| Kráľova hoľa | 1 946,1 m n. m. | Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier |
| Chabenec | takmer 2 000 m n. m. | Rozložitý trávnatý vrchol na hlavnom hrebeni |
| Dereše | prvá dvojtisícovka od západu | Skalnatý vrchol so strmými severnými zrázmi |
Ďumbier - najvyšší vrch Nízkych Tatier
Ďumbier, ktorý sa týči do výšky 2 045,9 m n. m., je najvyšším vrchom Nízkych Tatier. Je súčasťou centrálnej časti geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry.
Tvorí hranicu Žilinského a Banskobystrického kraja a zasahuje do katastrálnych území Brezno, Liptovský Ján a Horná Lehota.
Ďumbier je najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Napriek jeho umiestneniu v najpopulárnejšej centrálnej časti pohoria sa mu podarilo zachovať si patričnú dôstojnosť, ktorá prináleží kráľovi týchto vrchov.
Aj keď je hojne navštevovaný, nebol doposiaľ výrazne komercionalizovaný, hoci sa pod ním nachádza Chata M. R. Štefánika. Ide o majestátny kopec, na ktorý vedie technicky ľahký výstup, pri ktorom si ale fyzicky poriadne zamakáte.
Trasy na Ďumbier
Na Ďumbier vedú trasy po štyroch turistických značkách.
- Po modrej trase pôjdete z Liptovského Jána a následne okolo Chaty M. R. Štefánika.
- Po žltej trase pôjdete z Mýta pod Ďumbierom taktiež okolo Chaty generála Štefánika, alebo z obce Vyšná Boca cez Králičku.
- Po zelenej trase pôjdete z Demänovskej doliny - Lúčok cez Širokú dolinu alebo z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo Chaty M. R. Štefánika.
- Červená trasa vedie Cestou hrdinov SNP po hlavnom hrebeni, z východu zo sedla Čertovica okolo Štefánikovej chaty a zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo.
Azda najpohodlnejšou je trasa z Trangošky cez spomínanú chatu, na ktorej sa môžete občerstviť i ubytovať. Vrchol Ďumbiera sa nenachádza priamo na hrebeňovej červenej značke a je potrebné naň spraviť zachádzku.
Túra na Ďumbier patrí medzi najkrajšie, ktoré sa na Slovensku dajú podniknúť. Vydať sa na ňu môžu pokojne aj rodinky s deťmi, avšak vtedy je potrebné rátať s celodenným šliapaním.
To samo osebe nie je náročné, ale treba mať na pamäti, že celkovo musíte prekonať približne 1 000 výškových metrov. Zaujímavým spestrením a v neposlednom rade aj zľahčením výstupu je využitie lanoviek či prestávka na obľúbenej horskej Chate M. R. Štefánika či Kamennej chate pod Chopkom.
Vrchol, výhľady a pamiatky
Najvyšší bod je označený mohutným betónovým stĺpom a dvojramenným krížom. Po výstupe na vrchol si môžete spraviť turistami obľúbenú fotografiu pri drevenom slovenskom dvojkríži.
Ten je tu ako symbol slovenskej hrdosti, nakoľko sa v okolitých horách odohrávali boje SNP. Na ich pamiatku sa pri neďalekej Chate M. R. Štefánika nachádza aj pomník padlým partizánom.
Odmenou za túru Vám bude najmä nádherný panoramatický výhľad. Je možné pozorovať prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.
Uvidíte Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy a Stolické vrchy. Za priaznivých podmienok možno zazriete Oravské Beskydy s Pilskom a Babou horou, Oravskú Maguru, Vtáčnik, Krivánsku Fatru, Sitno a dokonca maďarský Kékes.
Národná prírodná rezervácia Ďumbier
Na vrchole Ďumbiera sa s rozlohou 2 043,76 ha rozprestiera Národná prírodná rezervácia Ďumbier, vyhlásená v roku 1973.
Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a zahŕňa východné svahy Krakovej hole a Tanečnice, severné svahy Ďumbiera, vrch Štiavnicu a západné svahy Rovnej hole.

Chopok - dostupná dvojtisícovka s kruhovým výhľadom
Chopok je turisticky vyhľadávaný vrchol v lete aj v zime. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry, na hlavnom hrebeni na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na hranici okresov Brezno a Liptovský Mikuláš.
Tento tretí najvyšší vrchol Nízkych Tatier dosahuje výšku 2 023,6 m n. m. Nachádza sa v ich centrálnej časti, priamo na hlavnom hrebeni, a patrí k hlavným symbolom pohoria.
Celá oblasť, ktorá sa rozkladá na jeho severných a južných svahoch, oddávna slúži masovej rekreácii, najmä lyžiarom a turistom. Tunajšie lyžiarske stredisko patrí k najväčším na Slovensku a dosť výrazne ovplyvňuje tvár Chopka.
Výhľady z Chopka
Chopok sa nevyznačuje jedinečným tvarom alebo neopakovateľnou atmosférou, no ponúka veľmi pekné kruhové a poriadne ďaleké výhľady.
Dominujú im Vysoké Tatry, ale krásny je odtiaľto i pohľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier smerom k Ďumbieru či do jednotlivých dolín hlboko pod vami.
Spomínaný kruhový výhľad zachytáva mnohé pohoria stredného aj severného Slovenska, nízkotatranské vrchy a samozrejme Vysoké Tatry.
Ak Vám bude počasie priať, uvidíte dokonca aj Chočské vrchy, Poľanu, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Oravské Beskydy s Pilsom a Babou horou, Oravskú Maguru, Krivánsku Fatru, Vtáčnik aj maďarský Kékes.
Lanovky, chaty a turistické trasy
Chopok patrí k najdostupnejším dvojtisícovkám Slovenska, keďže tesne pod vrchol vedú kabínkové lanovky. Až pod samotný vrchol sa turisti pohodlne vyvezú lanovkou ako zo severnej, tak aj z južnej strany.
Množstvo návštevníkov sem z Jasnej a zo Srdiečka láka aj Kamenná chata. Hlavný vrchol sa nachádza nad Kamennou chatou pod Chopkom. Má však aj druhý, vedľajší vrchol, a to západne od rotundy.
Chopok býva veľakrát len prestupná stanica pred ďalším pokračovaním túry. Najčastejšie kroky turistov z neho vedú na Ďumbier a ku Chate M. R. Štefánika, následne s pokračovaním cez Králičku do sedla Čertovica.
- Po modrej turistickej značke pôjdete z Demänovskej doliny cez Lukovú, pričom výstup začnete pri obľúbenom Vrbickom plese.
- Po zelenej turistickej značke vedie trasa z rekreačného strediska Tále a Trangoška, následne po žltej turistickej značke na vrchol.
- Po červenej turistickej značke možno ísť zo západu po hlavnom hrebeni od Dereší alebo z východu taktiež po hlavnom hrebeni od Ďumbiera.
- Žltá turistická značka vedie od Táľov cez Dereše.
Chopok v zime
V zime patria svahy Chopku medzi bezkonkurenčne najlepšie na Slovensku. Podľa toho, na ktorej strane Chopku sa nachádzate, si vyberiete stredisko, v ktorom si užijete lyžovačku.
Severná strana ponúka strediská Biela púť, Otupné a Záhradky, južná strana zase strediská Srdiečko a Kosodrevina.
Meteorologická stanica
V blízkosti vedľajšieho vrcholu sa nachádza meteorologická stanica. Jej merania, ktoré sa začali 1. decembra 1954, poskytujú nielen turistom zaujímavé informácie.
Vďaka nej vieme, že priemerná ročná teplota na vrchole dosahuje len -1,1 °C. Maximálna teplota 22 °C bola nameraná 9. augusta 2013 a minimálna -31,5 °C nebola prekonaná od 17. januára 1963.
Chopok je navyše považovaný za jedno z najveternejších miest na Slovensku. Priemerná rýchlosť vetra dosahuje 9,3 m/s, 14. apríla 1988 bola nameraná dokonca rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte viac ako 180 km/h.
Rodinná Dračia cesta
Najmenší turisti Chopok obľubujú vďaka drakovi Demiánovi. Impozantná socha z dielne umeleckého kováča Vladimíra Eperješiho zobrazuje najmocnejšieho strážcu demänovských pokladov.
Oči má vykladané polodrahokamami, šupiny sú ručne kované. Jeho hlavy chrlia oheň aj dym a v hrdle jednej z nich sa nachádza medený zvonček.
Vydajte sa na rodinnú dobrodružnú Dračiu cestu na Chopok a pomôžte malému dráčikovi nájsť šťastný koniec príbehu o drakoch. Počas dobrodružstva Vás bude sprevádzať denník a na konci cesty čaká šikovníkov odmena.

Kráľova hoľa - najvyšší vrch východnej časti
Kráľova hoľa je so svojou výškou 1 946,1 m n. m. najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Nízkych Tatier.
Je otázne, či je to tým, že je už roky opradená povesťami a ospevovaná básnikmi, alebo neskutočným výhľadom, ktorý sa z nej naskytuje.
Kráľovná východnej časti Nízkych Tatier je mystická hora Slovákov, spájaná s národovectvom. Večne veterná stojí na mieste ako strážca okolitej krajiny.
Výhľady a „matka štyroch riek“
Uvidíte z nej Spiš, Liptov, Horehronie, Vysoké Tatry a mnoho iného. Dokonca dovidieť do Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a na Ukrajinu.
Kráľovej holi sa hovorí aj „matka štyroch riek“. Vyvierajú pod ňou totiž pramene najväčších slovenských riek, konkrétne Čierneho Váhu, Hnilca, Hornádu a Hronu.
Kráľova hoľa sa pýši jedným neuveriteľným rekordom. Boli z nej pozorované a zdokumentované Apusenské vrchy v Rumunsku. To znamená, že bola zdokumentovaná vzdialenosť pozorovania viac než 300 km.
Jedná sa o prvé pokorenie tohto rekordu na Slovensku, ale podľa všetkého aj v rámci celej strednej Európy.
Vysielač a prístupové trasy
Na jej vrchole je od roku 1960 umiestnený televízny a rozhlasový vysielač. Jeho stožiar má výšku 137,5 m, antény rozhlasového vysielania sú vo výške 59 m. Signál pokrýva štvrtinu územia Slovenska.
Na Kráľovu hoľu sa dostanete jedine pešo alebo bicyklom. Asfaltová cesta vedie z obce Šumiac, približne 3 h.
- Označené chodníky vedú z obce Telgárt po červenej značke alebo po zelenej značke cez vrch Kráľova skala, približne 3,5 h.
- Z obce Liptovská Teplička vedie zelená značka, približne 5 h.
- Zo Spišského Bystrého vedie modrá značka cez Smrečínske sedlo, približne 7 h.
- Turistická modrá značka vedie cez Predné sedlo aj z obce Šumiac a je ideálna, ak sa chcete vyhnúť asfaltke.
Pokiaľ si za trasu výstupu vyberiete práve tú z obce Šumiac, približne v polovičke cesty sa môžete pristaviť v Chate pod Kráľovou hoľou.
Tento známy vrch je atraktívny ako v lete, tak aj v zime. V lete sa tam hemží turistami, cyklistami a bežcami. V zime nie je výnimkou stretnúť tam skialpinistov.
Túra na Kráľovu hoľu je možná pešo, na horskom bicykli a v zime na lyžiach.
Dereše - prvá dvojtisícovka od západu
Dereše sú prvým naozaj vysokohorsky pôsobiacim kopcom na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v smere od západu a taktiež prvou dvojtisícovkou.
Vďačia za to najmä skalnatému, žulovému vrcholu a strmým severným zrázom, ktoré radi vyhľadávajú skialpinisti. Derešské kotly sú mnohým dobre známe pre svoje exponované lyžiarske terény.
Dereše sú zároveň vrcholom v tesnej blízkosti lyžiarskeho strediska v oblasti Chopka. Napriek tomu si zachovávajú oveľa pokojnejšiu atmosféru.
Masy totiž smerujú poväčšine priamo na Chopok alebo Ďumbier, kde majú navyše k dispozícii Kamennú a Štefánikovu chatu. Preto, ak by ste si radšej užili viac samoty, vyberte sa na Dereše.
Vrchol ponúka krásne výhľady na Západné i Vysoké Tatry. Priamo pod sebou máte zase Demänovskú dolinu. Na západe sa otvárajú pekné pohľady na Skalku.
Dereše patria k rýchlo dostupným vrcholom, pretože výstup sa dá z veľkej časti skrátiť prostredníctvom lanovky vedúcej na Chopok.
Skalka - pokojný vrchol so strmými svahmi
Skalka je mimoriadne atraktívny vrchol, ktorý zaujme najmä počas zimy, keď sú jeho strmé steny pod návalom snehu. Nečudo, že láka mnohých skialpinistov.
Pekná je však i v lete, hoci málokomu sa chce na ňu z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier odbočiť a spraviť si zachádzku.
Je to ideálny cieľ na jednodňovú túru povedzme zo Srdiečka. Odporúčame trasu hlavným hrebeňom, pričom po odbočení na Kotliskách vystúpite krásnym bočným hrebeňom na Skalku.
Tá má síce strmé svahy, no samotný vrchol je tvorený rozľahlým trávnatým plató. Samozrejme ponúka prekrásne výhľady, tým, že vrchol sa nachádza akoby v ohnisku okolitého hlavného hrebeňa.
Na dlani tak máte množstvo populárnych nízkotatranských vrcholov. Zároveň je to jeden z tých pokojnejších vrcholov Nízkych Tatier. Masy turistov na rozdiel od neďalekého Chopku tu nebývajú.
Prekrásna, no náročná je i zimná túra na tento vrchol.
Poľana - výborný vyhliadkový bod
Poľana je atraktívny nízkotatranský vrchol, najmä čo sa týka pekných výhľadov a dobrej dostupnosti.
Nachádza sa v mieste, kde sa hlavný hrebeň ostrejšie stáča smerom k centrálnej časti Nízkych Tatier. Ponúka tak krásny pohľad na jednotlivé vetvy hrebeňa smerujúce na východ a západ, ale aj na pôsobivý hrebeň Zákľuk a Bôru, Liptov či nízkotatranskú Skalku.
Túru na tento kopec si viete uľahčiť vyvezením sa lanovkou na Chopok, odkiaľ sa mierne zvlneným terénom relatívne rýchlo presuniete až do cieľa.
Chodník vedie hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a je tvorený žulovými blokmi, ukladanými manuálne počas dávnych brigád. Návšteva Poľany sa dá spojiť s návštevou populárnej Kamennej chaty tesne pod vrcholom Chopka.
Chabenec - široký trávnatý hrebeň
Chabenec je pomerne rozložitým vrcholom a jeden z najvýznamnejších vrcholov Nízkych Tatier. Tento takmer dvojtisícmetrový trávnatý velikán sa nachádza v pokojnejších vodách hlavného hrebeňa Nízkych Tatier.
Hoci sa tesne pod ním nachádza obľúbená turistická útulňa - Útulňa pod Ďurkovou - nestretnete tu davy turistov.
Naopak, vrch i okolie ponúkajú tú najlepšiu horalskú atmosféru v slovenských kopcoch. Chabenec je charakteristický širokým hôľnym chrbtom, z ktorého sú výborné výhľady, no môže sa stať, že vás tu potrápi poriadny vietor.
Je viacero možností, kadiaľ vystúpiť na tento kopec. K najkrajším túram patrí jednodňovka cez Chopok po hlavnom hrebeni a späť.
Veľká Chochuľa - horská divočina na hlavnom hrebeni
Veľká Chochuľa evokuje posledné zvyšky horskej divočiny na Slovensku. Učaruje svojou atmosférou, ktorú má vďaka polohe mimo masovo navštevovaných horských oblastí aj jedinečnou prírodnou krásou.
Nachádza sa priamo na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, v jeho západnej časti, ktorá je charakteristická hôľnym typom terénu.
Len koberec vysokohorskej vegetácie, kde-tu kosodrevina a pomedzi to sa podmanivo vinúci chodníček. Kopec je natoľko vzdialený od civilizácie, že vychutnať si tu ďaleké výhľady na zdanlivo nekončiace horizonty plné nižších vrcholov je pri západe slnka čosi takmer nadpozemské.
Ak práve začínate hrebeňovku Nízkych Tatier, tieto jej časti radíme k najkrajším vôbec.
Kozí chrbát - prvý výrazný vrchol od západu
Prvým výrazným vrcholom na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier od západu je Kozí chrbát.
Dá sa sem prísť z viacerých smerov, či už priamo hrebeňom, alebo z Korytnice či z Hiadeľa.
Túra z Donovál, ktorá sa nad pásmom lesa až k vrcholu tiahne po prekrásnych hôľnych priestranstvách, patrí k najkrajším možnostiam.
Hoci túra na Kozí chrbát z Donovál nie je práve najkratšia, je mimoriadne pekná. Najmä v čase, keď vyrašia lúčne trávy až po pás a vy sa k jeho vrcholu predierate len po úzkej cestičke.
Kozí chrbát je od východu dosť strmý a prístup je po dažďoch šmykľavý. Navyše z tejto strany je trasa ukrytá v lese.
Západné úbočia i vrchol samotný, naopak, poskytujú veľmi pekné výhľady na oblasť v okolí Donovál. Túto časť Nízkych Tatier možno zaradiť k tým najromantickejším, hoci relatívne blízko sa nachádza vychýrené lyžiarske stredisko.
Latiborská hoľa - odľahlá časť hrebeňa
Ak sa chcete túlať čo najďalej od civilizácie, navštívte odľahlý vrch Latiborskú hoľu.
Upokojujúcim dojmom pôsobiaca hôľna príroda dodáva tomuto vrchu správne čaro, ktoré máme na horách tak radi.
Latiborská hoľa sa nachádza priamo na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier a najlepšie dostupná je práve počas prechodu nízkotatranskej hrebeňovky.
Najbližšie obce sú Liptovská Lúžna, Magurka a Jasenie.
Salatín - tichý vrchol s kruhovými výhľadmi
Málokto vie, že aj Nízke Tatry majú svoj Salatín. Oveľa známejší je totiž ten západotatranský.
Tento vrch je tipom vhodným pre tých, ktorí vyhľadávajú ticho a pokojnejšie časti hôr. Je dosť možné, že ak sa sem vyberiete, nestretnete počas túry absolútne nikoho.
Výstup je možné absolvovať z Liptovskej Lúžnej, ale aj pomerne divokou trasou cez Ludrovskú dolinu, ktorá je skôr pre dobrodruhov. Prístupov je však ešte niekoľko.
Salatín má svoje neodškriepiteľné čaro vďaka peknej prírode a kruhovým výhľadom. Zaujme i svojou polohou.
Ohnište - divočina, les a Veľká ľadová priepasť
Ohnište je veľmi zaujímavým nízkotatranským kopcom. Nejde ani tak o výhľady, ako o nespútaným dojmom pôsobiacu prírodu, ktorá sa tu stále nachádza.
Je to síce len na menšej ploche, no nájdete tu doslova divočinu, presnejšie čosi ako menší prales.
Ohnište sa nachádza severne od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Dobrý prístup sem vedie cez Svidovské sedlo od kameňolomu za obcou Malužiná.
Po prekonaní najvýraznejšieho stúpania sa dostanete na plochý, husto zalesnený terén, ktorým vedie úzky chodníček.
Turistov tu zrejme mnoho nestretnete. O to viac si môžete vychutnať tunajšiu neopakovateľnú prírodu.
Tesne pod vrcholom sa nachádza pravá čerešnička tohto vrcholu - Veľká ľadová priepasť. Obrovitá skalná diera do zeme, ktorej nedovidíte na dno, je skutočným unikátom, o ktorom sa vie len málo.
Krakova hoľa - odľahlý vrchol s výhľadom na Ďumbier
Krakova hoľa sa nachádza pomerne vysunutá na bočnej hrebeňovej rázsoche, ktorá sa odpája z Krúpovho sedla.
Hoci sa nachádza v turistami hojne vyhľadávanej centrálnej časti Nízkych Tatier, tento vrchol je znova niečo pre dobrodruhov a tulákov po opustenejších končinách.
Prekrásna je už samotná cesta ku Krakovej holi, pretože ponúka nádherné pohľady na severnú stenu Ďumbiera, ktorá z týchto miest naozaj vynikne.
Hrebeň je miestami nádherne hôľny, neskôr v okolí sedla Javorie pripomína divočinu, ktorou sa budete musieť trošku predierať.
Nečakajte tu ani bufety, ani horské chaty. Výhľady a zážitky vám však všetko trápenie bohato odplatia.
Vrchol Krakovej hole ponúka výhľady najmä na Podtatranskú kotlinu. Čím je však vrchol Krakovej hole jedinečný, je predovšetkým atmosféra, ktorú ponúkajú len takéto odľahlé končiny v horách.
Najpraktickejší prístup na Krakovu hoľu je z Demänovskej doliny. Smerov, ako sa sem dostať, je však viacero.
Veľký bok - horské plató mimo hlavného hrebeňa
Nízkotatranské vrcholy nachádzajúce sa mimo hlavného hrebeňa akoby mali spoločnú vlastnosť: poskytujú možnosti na dobrodružnejšiu turistiku mimo masovo navštevovaných lokalít.
Takým vrchom je aj Veľký bok, nachádzajúci sa na severnej strane Nízkych Tatier. Vyslovene rýchlo dostupný nie je zo žiadneho smeru, hoci sem vedie viacero značených chodníkov.
Naša cesta viedla z Polomky cez hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Krásna túra, kde s veľkou pravdepodobnosťou nestretnete nikoho.
Čo sa týka vrcholových partií, Veľký bok je skutočným unikátom. Neďaleko vrchola sa nachádza čosi ako obrovité trávnaté plató.
Poriadne rozľahlá horská lúka pripomínajúca viacero spojených futbalových ihrísk podľa niektorých informácií slúžila aj ako povstalecké letisko počas SNP. Overené to však nie je.
Každopádne aj táto legenda prispieva k zaujímavosti tohto vrcholu. Rozhodne sa lúku oplatí vidieť na vlastné oči. V takejto výške je to v slovenských podmienkach dosť neobvyklý úkaz.
Samotné výhľady z Veľkého boku sú skvelé.
Turistika a hrebeňové prechody
Oblasť má kvalitnú sieť turistických značených trás, ktoré ale môžu byť v dlhých dolinách liptovskej časti Kráľovohoľských Tatier v horšom stave.
Starohorské vrchy a Kozie chrbty majú menej náročné trasy. Zato v Nízkych Tatrách dominujú stredne ťažké až ťažké trasy v náročnom horskom teréne.
Najatraktívnejší je 100 km hrebeňový prechod po Ceste hrdinov SNP v hôľnej časti Nízkych Tatier.
Do Nízkych Tatier sa môžete vybrať objavovať jednotlivé kopce počas celého roka. Niektoré výstupy sú však ťažké nielen v zime, ale aj v lete za dobrých podmienok.
Čím ďalej od centrálnej časti pohoria, tým turistov ubúda.
Výber vrcholu podľa typu výletu
| Čo hľadáte | Vhodný vrchol alebo oblasť |
|---|---|
| Najvyšší vrch pohoria | Ďumbier |
| Lanovka a rýchly prístup | Chopok |
| Najvyšší vrch východnej časti | Kráľova hoľa |
| Rozľahlé hôľne terény | Veľká Chochuľa, Chabenec, Latiborská hoľa |
| Pokojnejšia túra | Dereše, Skalka, Salatín |
| Divočina a prírodné zaujímavosti | Ohnište, Krakova hoľa, Veľký bok |
| Rodinný program | Chopok a Dračia cesta |
| Dlhý horský prechod | Hlavný hrebeň po Ceste hrdinov SNP |
Praktické rozdiely medzi najznámejšími vrcholmi
Jednotlivé vrcholy Nízkych Tatier sa výrazne líšia atmosférou. Niektoré ležia v absolútne zapadnutých kútoch pohoria, kým iné sú situované v centre turizmu a rekreácie.
Návštevník si tak môže vybrať podľa aktuálnej nálady, na akú túru má chuť. Chopok ponúka pohodlnú dostupnosť lanovkami, lyžiarske strediská a široké výhľady.
Ďumbier predstavuje fyzicky náročnejší, no technicky ľahký výstup na najvyšší bod pohoria. Kráľova hoľa láka výraznou siluetou, vysielačom, legendami a výhľadmi ďaleko za hranice Slovenska.
Vrcholy ako Salatín, Latiborská hoľa, Ohnište, Krakova hoľa a Veľký bok sú vhodnejšie pre návštevníkov, ktorí vyhľadávajú pokoj, prírodnú atmosféru a menej frekventované chodníky.