Zahraničná pracovná cesta letecky: cestovné náhrady, stravné a povinnosti

Zahraničná pracovná cesta je definovaná (§ 2 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách) ako čas od nástupu zamestnanca na cestu za účelom výkonu práce do zahraničia až po jeho návrat.

Pracovné cesty do zahraničia sú v mnohých firmách súčasťou bežného pracovného života, no ich správna evidencia a dodržiavanie legislatívnych predpisov sú kľúčové pre každého zamestnávateľa aj zamestnanca.

Na Slovensku sa pracovné cesty, vrátane zahraničných, riadia zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pri pracovných cestách a upravuje nároky na cestovné náhrady.

Pre zahraničné pracovné cesty platí aj Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktoré stanovuje základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Čo sa považuje za zahraničnú pracovnú cestu

Za zahraničnú pracovnú cestu sa pritom považuje čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Zahraničná pracovná cesta predstavuje aktivity nesúvisiace s poskytovaním služieb.

Problematiku cestovných náhrad upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, teda mimo územia SR, má nárok na stravné určené Opatrením Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.

Rozhodujúci čas pri leteckej pracovnej ceste

Nárok na stravné v cudzej mene sa posudzuje od rozhodujúceho času, ktorý závisí od spôsobu dopravy do zahraničia.

Ak napríklad zamestnanec cestuje letecky zo Slovenska, rozhodujúcim momentom je čas odletu lietadla podľa letového plánu.

Ak cestuje autom, autobusom alebo vlakom, je to čas prechodu slovenskej hranice.

Pri lodi je to čas odchodu lode z prístavu.

V prípade, ak by došlo k meškaniu lietadla a začiatok a koniec pracovnej cesty je určený na území SR, pre určenie stravného je dôležitý odlet a prílet podľa letového plánu, teda nezohľadňuje sa skutočný odlet a prílet lietadla.

Časové pásma zahraničného stravného

Čas trvania zahraničnej služobnej cesty je rozdelený na časové pásma do šesť hodín vrátane, od šesť do 12 hodín a nad 12 hodín.

Časové pásmoNárok na stravné
do 6 hodín25 % zo základnej sumy stravného
nad 6 hodín až 12 hodín50 % zo základnej sumy stravného
nad 12 hodín100 % zo základnej sumy stravného

Sadzbu stravného v eurách alebo v inej mene určuje opatrenie ministerstva financií.

Ministerstvo financií SR každoročne aktualizuje sadzby stravného pre jednotlivé krajiny na základe ekonomickej situácie a nákladov na život.

Ak zamestnanec počas jedného dňa pracuje vo viacerých krajinách, stravné sa priznáva podľa krajiny, v ktorej sa zdržiaval najviac hodín.

Pri niektorých zahraničných cestách sa môže stať, že navštívite viac krajín. V takomto prípade dostávate diétu podľa toho, v ktorej krajine sa zdržíte najdlhšie.

Ak navštívite veľa krajín, radšej si jednotlivé dni zapisujte.

Krátenie stravného pri bezplatnom stravovaní

Ak má zamestnanec poskytnuté raňajky v rámci ubytovania, zamestnávateľ kráti stravné o 25 percent.

Ak má navyše zamestnanec zabezpečené aj ďalšie bezplatné stravovanie, kráti sa stravné o 40 percent za bezplatne poskytnutý obed a o 35 percent za bezplatne poskytnutú večeru.

Bezplatne poskytnuté jedloKrátenie stravného
raňajky25 %
obed40 %
večera35 %

Podľa novely zákona stačí na preukázanie napríklad aj informácia od zamestnanca.

Novela zákona o cestovných náhradách dopĺňa aj prípad, kedy zamestnávateľ spomínané stravné nekráti.

A to v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil, napríklad skorší odlet lietadla, alebo plnenie úloh zamestnávateľa.

Ak má zamestnanec zabezpečené stravovanie v celom rozsahu, napríklad raňajky, obed a večeru poskytnuté bezodplatne alebo v cene ubytovania, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje.

Pri krátení stravného sa na hodnotu stravy uvedenej na doklade, napríklad faktúra za ubytovanie, neprihliada - suma stravy je pri výpočte nároku na stravné irelevantná.

Ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo z dôvodu, ktorý nezavinil, stravné mu zamestnávateľ nesmie krátiť, napríklad nestihol hotelové raňajky z dôvodu, že musel odísť skôr.

Stravné pri pracovnej ceste vo viacerých krajinách

Ak zamestnanec absolvuje pracovnú cestu vo viacerých krajinách, má nárok na stravné ustanovené pre krajinu, kde strávi najviac hodín.

Je možné, že jeden deň dostanete cestovnú náhradu za Česko a ďalšiu napríklad za Nemecko.

Príklad: letecká cesta z Bratislavy cez Frankfurt do Barcelony

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Frankfurtu, odkiaľ pracovná cesta pokračovala do Barcelony a späť cez Frankfurt do Bratislavy.

Zamestnancovi nebolo poskytnuté stravovanie. Zamestnávateľ mu poskytol preddavok v sume 200 eur.

  • 01.03.2024 odchod z Bratislavy o 8:00, začiatok pracovnej cesty.
  • 01.03.2024 prílet do Frankfurtu o 10:00.
  • 02.03.2024 prílet do Barcelony o 10:00 letecky z Frankfurtu s odletom o 8:00.
  • 02.03.2024 prílet do Frankfurtu o 22:00 letecky z Barcelony s odletom o 20:00.
  • 03.03.2024 prílet do Bratislavy o 22:00 letecky z Frankfurtu s odletom o 20:00, koniec pracovnej cesty.

Prvý deň pracovnej cesty, 01.03.2024 - presun z Bratislavy do Frankfurtu:

Zamestnanec strávi v Nemecku 14 hodín, teda má nárok na stravné v časovom pásme nad 12 hodín v sume 45 eur.

Druhý deň pracovnej cesty, 02.03.2024 - presun z Frankfurtu do Barcelony a späť:

Zamestnanec strávi v Nemecku 12 hodín a v Španielsku strávi rovnako 12 hodín.

Keďže zamestnanec strávil v jednom kalendárnom dni rovnaký čas v oboch krajinách, zamestnávateľ mu prizná nárok na stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.

Pre Nemecko je 45 eur a pre Španielsko je 43 eur, teda zamestnancovi patrí stravné vo výške 45 eur.

Tretí deň pracovnej cesty, 03.03.2024 - presun z Frankfurtu do Bratislavy:

Zamestnanec strávi v Nemecku 20 hodín a v SR 4 hodiny.

Ak zamestnanec absolvuje pracovnú cestu vo viacerých krajinách, má nárok na stravné ustanovené pre krajinu, kde strávi najviac hodín, teda zamestnanec má nárok na stravné ustanovené pre Nemecko v časovom pásme nad 12 hodín v sume 45 eur.

Zamestnanec má nárok na stravné v celkovej sume 135 eur (45 eur + 45 eur + 45 eur).

Vo vyúčtovaní pracovnej cesty vyjde zamestnancovi po zúčtovaní poskytnutého preddavku preplatok v sume 65 eur, ktorý vráti zamestnávateľovi v hotovosti alebo prevodom na firemný účet.

Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste

Okrem stravného, ktoré je zákonom povinné, môže zamestnávateľ rozhodnúť o vyplatení takzvaného vreckového.

Vreckové slúži na krytie vedľajších výdavkov, ktoré vzniknú zamestnancovi počas zahraničnej cesty.

O výške vreckového rozhoduje zamestnávateľ.

Výška vreckového je stanovená ako percento z poskytnutého stravného.

Vreckové sa pripočítava k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a preddavkovo sa zdaní.

Zamestnanec má nárok aj na vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od päť do 40 percent stravného.

Vreckové sa znižuje len pri krátení stravného v súvislosti s časovým pásmom, nie pri krátení stravného na zabezpečenie bezplatného stravovania.

Naopak, nárok na vreckové nemá po dobu prerušenia pracovnej cesty, napríklad z dôvodu návštevy rodiny.

Zamestnávateľ však môže určiť aj vyššie vreckové alebo stravné na základe internej smernice, alebo dohodou v pracovnej či kolektívnej zmluve.

Náhrada cestovných výdavkov pri lete

Podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu nárok na náhradu preukázaných výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou.

Ide najmä o:

  • cestovné výdavky - zamestnanec ich preukazuje cestovnými lístkami za autobus alebo vlak, dokladom za prepravu taxíkom, dokladom za parkovanie, bločkami za nákup pohonných hmôt, faktúrou za prenájom vozidla, dokladom o kúpe diaľničnej známky a podobne,
  • výdavky za ubytovanie - zamestnanec ich preukazuje hotelovým účtom alebo faktúrou za ubytovanie,
  • vedľajšie výdavky - zamestnanec ich preukazuje napríklad zakúpenými vstupenkami na konferenciu, výstavu, prednášku alebo workshop,
  • výdavky za povinné očkovania a očkovania odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.

Zamestnanec má pri zahraničnej pracovnej ceste nárok nielen na stravné a ubytovanie, ale aj na ďalšie oprávnené náhrady, ktoré mu pomáhajú pokryť špecifické výdavky spojené s jeho pobytom v zahraničí.

Ubytovanie počas zahraničnej pracovnej cesty

Zamestnanec má vždy nárok na preplatenie skutočne preukázaných výdavkov za ubytovanie počas zahraničnej pracovnej cesty.

Podľa aktuálneho zákona o cestovných náhradách neexistujú žiadne stanovené finančné limity na ubytovanie, a preto ani zamestnávateľ nemôže vo svojich interných predpisoch obmedziť maximálnu sumu.

Zamestnávateľ však môže priamo zabezpečiť ubytovanie pre zamestnanca.

Ak nie je možné získať náhradný doklad, zamestnávateľ môže výdavky na ubytovanie uznať aj bez preukázania podľa § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.

Poistenie a očkovanie

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada za preukázané výdavky na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí.

Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi náklady na cestovné poistenie, ktoré pokrýva nevyhnutné liečebné náklady v zahraničí.

Neplatí to vtedy, ak ho zamestnávateľ poistí sám.

Novela zákona rozšírila možnosť, aby zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu poskytol aj iné druhy poistenia, napríklad poistenie batožiny, straty dokladov, poistenie storno poplatku a podobne.

V tomto prípade však ide o nenárokovateľné plnenie.

Ak zamestnanec cestuje do krajiny, kde sa vyžaduje povinné očkovanie, alebo očkovanie odporúča Svetová zdravotnícka organizácia, patrí mu nárok aj za to.

Zamestnanec má nárok na náhradu pri zahraničnej pracovnej ceste do tropických alebo zdravotne problematických oblastí.

Nárok na náhradu sa preukazuje napríklad pokladničným dokladom za vykonané očkovanie od lekára.

Cestovné náhrady pri použití vlastného automobilu

Zamestnancovi patrí tiež náhrada za pohonné látky, ak na služobnú cestu išiel vlastným automobilom.

Novelou zákona sa zrušila vzdialenosť 350 kilometrov v zahraničí, za ktorú sa poskytovala náhrada v slovenských korunách.

Náhrada mu patrí za kilometre prejazdené mimo územia SR, a takisto za kilometre na území Slovenska od prechodu hraníc až do miesta skončenia pracovnej cesty.

Zamestnanec nemá nárok na náhradu výdavkov súkromného charakteru, napríklad za súkromné telefonické hovory počas pracovnej cesty, za použitie sauny, využitie služieb hotelových masáží, za úschovu cenností v hotelovej izbe v trezore a podobne.

Prerušenie zahraničnej pracovnej cesty

Pri dlhodobých zahraničných pracovných cestách môže mať zamestnanec nárok na náhradu cestovných výdavkov spojených s cestou späť za rodinou.

Na náhradu cestovných výdavkov za návštevu rodiny môže mať zamestnanec nárok pri dlhodobých zahraničných pracovných cestách.

Prerušenie pracovnej cesty môže byť aj na jej začiatku alebo konci, alebo pri návšteve rodiny.

Príklad: prerušenie cesty vo Francúzsku

Pán Peter cestoval na dvojtýždňovú pracovnú cestu do Francúzska, kde jeho úlohou bolo nájsť nových klientov pre spoločnosť.

Pôvodne mal na konci prvého týždňa vrátiť domov a v pondelok opäť cestovať do Francúzska.

Po vzájomnej dohode so zamestnávateľom sa však rozhodol zostať vo Francúzsku aj cez víkend.

To sa v súlade so zákonom považuje za prerušenie pracovnej cesty.

V tomto prípade za sobotu a nedeľu nepatrí pánovi Petrovi nárok na preplatenie ubytovania, cestovného miestnou dopravou, vreckové ani stravné.

Príklad: pracovná cesta na konferenciu v New Yorku

Pani Martina cestovala na konferenciu zubných lekárov do New Yorku.

Pred tým sa však ešte zastavila na dva dni v Budapešti na výstave zubnej techniky, kde si chcela objednať vybavenie ordinácie.

Z Maďarska sa späť na Slovensko už nevracala a letela priamo do Spojených štátov.

Do Budapešti cestovala z Bratislavy autobusom, tam sa taxíkom presunula do výstavnej haly.

Hotel, ktorý si pred cestou rezervovala, bol v blízkosti výstaviska.

V ňom prespala dve noci, odlietala tretí deň skoro ráno.

Za pobyt v Maďarsku jej patrí náhrada za cestovné z Bratislavy do Budapešti, a pri návrate späť aj z Budapešti do Bratislavy, preplatenie nákladov za dve noci v hoteli, náklady na taxík a stravné a vreckové v eurách.

Stravné sa kráti o 25 percent kvôli raňajkám v hoteli v rámci ceny za izbu.

Maďarsko nepatrí do eurozóny, oficiálna mena je maďarský forint.

Preddavok rovnako ako stravné však bolo vyplatené v eurách, preto sa aj zúčtovanie bude robiť v eurách.

Ďalšie štyri dni bola pani Martina na konferencii v Spojených štátoch.

Pozývateľ účastníkom poskytol v rámci konferencie aj bezplatný obed.

Nárok na preplatenie teda vzniká za letenku, rezervovaný hotel priamo v konferenčnom hoteli a vreckové v amerických dolároch, plus za dopravu z letiska do hotela a späť.

Stravné v amerických dolároch sa kráti o 25 percent za raňajky poskytnuté v hoteli v rámci ceny za ubytovanie a o 40 percent za obedy poskytnuté bezplatne.

Dokumentácia a vyúčtovanie

Cestovný príkaz je dokument, ktorý slúži nielen na evidenciu pracovnej cesty, ale aj ako podklad pre výpočet cestovných náhrad.

Väčšina firiem však dnes už pracuje v personálnym a mzdovým systémom, ktorý túto agendu digitalizoval.

Spracovanie zahraničných aj tuzemských pracovných ciest podlieha viacerým legislatívnym predpisom, čo môže byť časovo náročné a komplikované, najmä pri zohľadňovaní účtovných pravidiel.

Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky cestovnými lístkami, dokladmi za prepravu taxíkom, dokladmi za parkovanie, bločkami za nákup pohonných hmôt, faktúrami za prenájom vozidla, dokladmi o kúpe diaľničnej známky a ďalšími dokladmi súvisiacimi s pracovnou cestou.

V praxi sa zamestnávateľ môže stretnúť so situáciou, že údaje o poskytnutí stravy na doklade o ubytovaní chýbajú.

V tom prípade sa preukázanie zabezpečeného jedla môže zabezpečiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní pracovnej cesty.

Vyslanie zamestnanca a pracovné podmienky

Vyslanie zamestnanca - účelom je poskytnutie služby v mieste vyslania alebo dodávka práce do miesta vyslania v súlade s predmetom podnikania zamestnávateľa v určitom vymedzenom období.

Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva.

Preto mu je v prípade cesty do tých vyspelejších krajín potrebné zvýšiť mzdu, pridať dni dovolenky, skrátiť pracovný čas a ešte platiť aj cestovné náhrady.

Potrebné je zabezpečenie pracovných podmienok ako v krajine vyslania alebo na Slovensku, v prípade, že sú tie pre zamestnanca výhodnejšie, minimálne na úrovni takzvaných pracovných podmienok.

Zamestnanec môže mať uzatvorenú dohodu o vysielaní, v ktorej bude uvedený deň začatia a deň skončenia vysielania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania a mzdové podmienky počas vyslania.

Uplatňuje sa § 12 Zákonníka práce a pri dočasnom pridelení aj § 58.

Vysielajúci zamestnávateľ je povinný tesne pred vyslaním notifikovať vyslaných zamestnancov.

Vo viacerých krajinách sa využíva on-line forma.

Na zamestnancov vyslaných z iného členského štátu EÚ na územie SR sa vzťahujú ďalšie dve podmienky.

Európsky preukaz zdravotného poistenia

Zamestnanci často zabúdajú na Európsky preukaz zdravotného poistenia.

Európsky preukaz zdravotného poistenia môže byť potrebný pri ceste do členského štátu Európskej únie.

Pri zahraničnej pracovnej ceste však patrí zamestnancovi aj náhrada za preukázané výdavky na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí.

Dobrovoľné cestovné náhrady a ich zdanenie

Zákon o cestovných náhradách umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi aj iné náhrady, ako tie, ktoré sú vymedzené v zákone - ide o takzvané dobrovoľné, teda fakultatívne náhrady, napríklad vo forme zvýšenia zákonom stanovených náhrad.

Dobrovoľné náhrady sú poskytnuté nad rámec povinných náhrad.

Spravidla sú upravené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo v internom predpise.

Za dobrovoľnú náhradu sa považuje aj vreckové.

Akákoľvek dobrovoľná náhrada poskytnutá zamestnancovi je zdaniteľným príjmom zamestnanca v čase vyplatenia predmetného plnenia.

Pre zamestnávateľa je fakultatívna cestovná náhrada považovaná za daňovo uznaný výdavok, ak tak ustanoví vo vyššie spomínaných dokumentoch.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej sume, ako je suma, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, je táto čiastka nad rámec zákonného nároku u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a u zamestnávateľa nie je daňovým výdavkom v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Príklad: zvýšenie stravného o 20 percent

Zamestnávateľ má vo svojom internom predpise uvedené, že stravné poskytnuté pri pracovnej ceste sa zvyšuje o 20 percent oproti zákonom určeným hodnotám a zaokrúhli sa na desať eurocentov nahor.

Stravné podľa interného predpisu je pre jednotlivé časové pásma pri tuzemskej pracovnej ceste nasledovné:

  • 5 - 12 hodín v sume 9,40 eur,
  • 12 - 18 hodín v sume 14 eur,
  • nad 18 hodín v sume 20,90 eur.

Začiatok pracovnej cesty bol 14.03.2024 v Žiline o 8:00 a koniec pracovnej cesty bol 15.03.2024 v Žiline o 20:30.

14.03.2024 vznikol nárok na stravné pre časové pásmo 12 - 18 hodín, keďže pracovná cesta trvala od 8:00 do 0:00, teda 16 hodín, v sume 14 eur.

Zamestnancovi patrí nárok na stravné v celkovej sume 34,90 eur (14 eur + 20,90 eur).

Podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na stravné v sume 29 eur, teda stravné v sume 5,90 eur bolo poskytnuté nad rámec zákona.

Ide o nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani zo závislej činnosti a odvodom.

Cestovné náhrady pre dohodárov a živnostníkov

Nárok na cestovné náhrady majú nielen zamestnanci v trvalom pracovnom pomere, ale aj „dohodári“ či živnostníci.

Fyzické osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musia mať nárok na cestovné náhrady dohodnutý v dohode.

Takisto si cestovné náhrady môže uplatniť aj ten, kto pracuje na základe živnostenského oprávnenia.

Nárok majú aj osoby, ktoré sú vymenované do zvolených orgánov právnickej osoby a nie sú s právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu.

Napríklad konateľ nemusí mať s právnickou osobou uzatvorenú pracovnú zmluvu a má takisto nárok na cestovné náhrady.

Praktická kontrola pred odletom

  • Pripraviť cestovný príkaz.
  • Určiť miesto, účel, začiatok a koniec pracovnej cesty.
  • Overiť rozhodujúci čas odletu a príletu podľa letového plánu.
  • Skontrolovať sadzbu stravného pre každú navštívenú krajinu.
  • Zaznamenať čas strávený v jednotlivých krajinách.
  • Overiť, či sú v cene ubytovania raňajky alebo iné jedlá.
  • Pripraviť doklady k letenkám, ubytovaniu, transferom, taxíkom a ďalším výdavkom.
  • Overiť cestovné poistenie a Európsky preukaz zdravotného poistenia.
  • Pri ceste do zdravotne problematických oblastí preveriť povinné alebo odporúčané očkovanie.
  • Po návrate predložiť vyúčtovanie pracovnej cesty a doklady o preukázaných výdavkoch.

V ďalšej časti článku budeme aplikovať ustanovenia zákona o cestovných náhradách v príkladoch z praxe.

noimgs

tags: #zahranicna #pracovna #cesta #letecky