Národný park Sierra Nevada sa nachádza v pohorí Sierra Nevada de Mérida v severozápadnej časti Venezuely. Ide o jednu z najvýznamnejších chránených horských oblastí krajiny, ktorá zahŕňa vysoké andské vrcholy, horské jazerá, ľadovcovú krajinu, páramo aj rozsiahle lesy na nižších svahoch.
Park bol založený 2. mája 1952 ako druhý venezuelský národný park po národnom parku Henri Pittier. Pôvodne pokrýval plochu 1900 km2, no v roku 1985 bol rozšírený o ďalších 864,5 km2. Celková rozloha dnes dosahuje približne 2 764 km2.

Poloha a základná charakteristika parku
Parque Nacional Sierra Nevada leží v pohorí Cordillera de Mérida, ktoré je súčasťou venezuelských Ánd. Park zasahuje do štátov Mérida a Barinas a chráni výrazne členitú vysokohorskú krajinu s veľkým výškovým rozpätím.
Nižšie svahy sú husto zalesnené, zatiaľ čo nad hornou hranicou lesa sa nachádzajú ľadovcové jazerá a vysokohorská vegetácia. Územie parku patrí z floristického hľadiska k Severoandskej provincii a vyznačuje sa vysokou biologickou rozmanitosťou.
Priemerná denná teplota závisí od nadmorskej výšky. Rozsah teplôt v parku je pomerne široký a pohybuje sa ročne v priemere medzi 26 °C v nižšie položených oblastiach a -5 °C v najvyššie položených miestach okolo 4900 m. Obdobie sucha strieda obdobie dažďov.
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Založenie parku | 2. mája 1952 |
| Pôvodná rozloha | 1900 km2 |
| Rozšírenie v roku 1985 | 864,5 km2 |
| Najvyšší vrchol | Pico Bolívar |
| Uvádzaná výška Pico Bolívar | 4978,4 m n. m. (± 0,4 m) |
| Teploty v parku | 26 °C až -5 °C |
Pico Bolívar - najvyšší vrch Venezuely
Najvyšším bodom tejto chránenej oblasti a zároveň najvyššou horou Venezuely je štít Pico Bolívar. Jeho výška sa v rôznych obdobiach určovala odlišne.
Často uvádzaná výška štítu Pico Bolívar je 5007 metrov nad morom. Táto hodnota bola nameraná v roku 1928. Predtým sa v roku 1912 uvádzala výška 5002 m n. m. Ďalšie meranie prebehlo v roku 1990 s výsledkom 4980,8 m n. m.
V roku 2002 pri príležitosti Medzinárodného roka hôr stanovil geografický ústav spolu s univerzitami vo Venezuele výšku 4978,4 m n. m. s odchýlkou ± 0,4 m. Rozdiely medzi jednotlivými hodnotami súvisia s použitými meracími metódami a s presnosťou starších meraní.
Na vrchole Pico Bolívar bola 19. apríla 1951 odhalená bronzová busta venezuelského generála a politika Simóna Bolívara. Simón Bolívar patril k hlavným predstaviteľom juhoamerického boja za nezávislosť od Španielska. Bustu vytvoril maliar a sochár Marcos León Mariño.

Výškové pásma a krajina
Charakter parku sa výrazne mení podľa nadmorskej výšky. Na nižších svahoch rastú horské lesy, vyššie sa objavujú subpáramo a páramo, zatiaľ čo najvyššie položené oblasti tvoria skalnaté vysokohorské prostredie pod hranicou večného ľadu.
Podľa pôvodného plánu cesty sa trek mal začínať niekde nad mestečkom Tabay v nadmorskej výške okolo 2000 metrov nad morom. Trasa mala spočiatku stúpať horským hmlovým lesom a ďalej pokračovať k najvyšším vrcholom venezuelských Ánd okolo nádherného jazera Lago Verde v nadmorskej výške 4000 metrov.
Po prílete do La Vigia však čakali návštevníkov jeepy, ktorými odišli cez Méridu do horskej dediny Los Nevados v nadmorskej výške okolo 2700 metrov. Z Los Nevados vedie iná, oveľa „suchšia“ trasa na hrebeň Pico Bolívar.
Los Nevados a poľnohospodárska krajina
Los Nevados je rozľahlá malebná poľnohospodárska obec s kamenným kostolíkom. Okolo dediny sa nachádza veľké množstvo políčok, na ktorých sa pestujú zemiaky, kukurica, obilniny a cesnak.
Pole nemajú terasovitý charakter a obrábajú sa postaru s volským záprahom. Cestou medzi políčkami a skromnými domami rastie množstvo domácich aj nepôvodných druhov, pestrá zmes andských endemitov aj rastlín uniknutých z kultúry zo všetkých svetových strán.
Subpáramo
Ráno trasa stúpa z dediny do nadmorskej výšky okolo 3000 metrov nad morom, do takzvaného subpárama. Ide o najrozmanitejšiu a najnižšie položenú oblasť párama nad hranicou lesa, ktorá siaha približne do nadmorskej výšky 3500 metrov.
Okraje ciest a kamenisté svahy s nízkou vegetáciou sprevádzajú viaceré pozoruhodné druhy rastlín:
- pupovica Echeveria multicolor z čeľade Crassulaceae;
- endemická papraď Jamesonia auriculata z čeľade Pteridaceae;
- poloparazitický kríček Castilleja fissifolia z čeľade Orobanchaceae;
- kríky Baccharis tricuneata a Hinterhubera imbricata z čeľade Asteraceae;
- vika Vicia andicola z čeľade Fabaceae;
- americký lipkavec Galium hypocarpium z čeľade Rubiaceae;
- bedrnička Acaena cylindristachya z čeľade Rosaceae;
- papraď Elaphoglossum bellermannianum z čeľade Lomariopsidaceae;
- stálezelený elegantný stromček Bejaria aestuans z čeľade vresovcovitých;
- výrazne plstnatý hviezdnatcovitý ker Gynoxys moritziana.
Trasa k prvému táboru
Trasa sa striedavo dvíha a klesá. Na záver treba vystúpiť do sedla vo výške 3700 m n. m. a potom konečne klesnúť do tábora pri vodopáde v nadmorskej výške 3500 metrov.
Po postavení stanov býva v noci výrazná zima a na stanoch sa vytvára námraza. Ráno sa pokračuje v ceste a vrstva námrazy sa objavuje aj na rastlinách.
Vyššie položené páramo
S narastajúcou nadmorskou výškou pribúdajú trávnaté porasty s trsovitými rastlinami a tvrdolistými kríkmi. Je to svet pomerne mohutných rastlín z čeľade hviezdnicovitých, ku ktorým patria aj klejovky rodu Espeletia, mohutné byliny so stonkovými ružicami.
V krovinatých porastoch rastú stálezelené kríčky trezalky Hypericum stenopetalum z čeľade Hypericaceae, statné rozkonárené kríky Chaetolepis lindeniana z čeľade Melastomataceae, andská drevina Vallea stipularis z čeľade Eleocarpaceae a pozoruhodný kladivník Cestrum buxifolium s tmavofialovými kvetmi z čeľade Solanaceae.
Krovinaté porasty sprevádzajú drobná lobelka Lobelia tenera z čeľade Campanulaceae, badil Sisyrinchium tinctorium z čeľade Iridaceae, nízka mochna Potentilla heterosepala z čeľade Rosaceae a o niečo vyšší čistec Stachys venezuelana z čeľade Lamiaceae.
Vysokohorské páramo
Približne o druhej popoludní sa trasa dostáva do druhého tábora vo výške 4400 m n. m. Aj v tejto výške v noci opäť mrzne.
Vo vysokohorskom párame pod hranicou večného ľadu rastie vegetácia, ktorá musí odolávať nízkym nočným teplotám pod bodom mrazu a prudkému slnečnému žiareniu počas dňa. Vzhľadom na značnú nadmorskú výšku je táto oblasť najmenej narušená ľuďmi a obsahuje najviac endemických druhov.
Na plytkých kamenistých pôdach možno nájsť rozostálku bezlodyžnú Calandrinia acaulis z čeľade šruchovitých, vankúšovitú piesočnicu Arenaria venezuelana z čeľade Caryophyllaceae, drobnú pyramídovitú orchideu Myrosmodes cochleare, papraď Jamesonia canescens z čeľade Pteridaceae alebo poloparazitickú lepnicu Bartsia laniflora z čeľade Orobanchaceae.

Rastlinstvo a biologická rozmanitosť
Sierra Nevada patrí medzi botanicky veľmi cenné chránené územia. Len v oblasti superpárama bolo katalogizovaných 234 taxónov zo 119 rodov a 38 čeľadí.
Rastliny tu musia zvládať rýchle zmeny počasia, silné slnečné žiarenie, nízke nočné teploty, vietor aj plytké kamenisté pôdy. V nižších polohách sa striedajú lesy, poľnohospodárske plochy a krovinaté spoločenstvá, zatiaľ čo vo vyšších polohách prevažujú trávy, trsovité rastliny, tvrdolisté kríky a ružicovité klejovky.
Vzhľadom na izolovanosť vysokohorských oblastí sa v parku zachovalo množstvo endemických druhov. Najväčšia koncentrácia endemitov sa nachádza vo vysokohorskom párame, kde je ľudská činnosť najmenej výrazná.
Živočíchy národného parku
Venezuelský národný park Sierra Nevada je útočiskom ohrozených druhov živočíchov. K najvýznamnejším patrí medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus) a kondor andský (Vultur gryphus).
Medzi endemické druhy parku patria napríklad ropuchovitá žaba Atelopus mucubajiensis, papagájik Pyrrhura rhodocephala a kolibrík prilbový Oxypogon guerinii, ktorý opeľuje kvety párama.
- medveď okuliarnatý (Tremarctos ornatus);
- kondor andský (Vultur gryphus);
- ropuchovitá žaba (Atelopus mucubajiensis);
- papagájik Pyrrhura rhodocephala;
- kolibrík prilbový (Oxypogon guerinii).
Prístup do parku a možnosti návštevy
Jedným z významných turistických zariadení v oblasti je štvoretapová lanovka, ktorá prepravuje turistov z Méridy na vrchol Espejo. Lanovka je označovaná za jednu z najvyššie položených na svete a vrchol Espejo dosahuje približne 4750 metrov nad morom.
Park ponúka možnosti vysokohorskej turistiky, viacdňových trekmi a pozorovania rastlín a živočíchov. Výškové rozdiely medzi horskými dedinami, hranicou lesa a vysokohorským páramom však znamenajú výraznú fyzickú záťaž.
Pri návšteve vysokohorských oblastí treba počítať s tým, že teplota sa mení podľa nadmorskej výšky a v noci môže aj v období treku mrznúť. Na stanoch a rastlinách sa môže vytvoriť námraza.
Teleferico de Merida (Venezuela) Drone 4K Virgen de Las Nieves, Pico Espejo
Odlišnosti od iných pohorí Sierra Nevada
Názov Sierra Nevada sa používa pre viacero horských a chránených oblastí. Národný park Sierra Nevada vo Venezuele sa nachádza v Cordillera de Mérida a jeho najvyšším vrcholom je Pico Bolívar.
Sierra Nevada de Santa Marta v Kolumbii je odlišná horská oblasť. Je rodiskom kultúry Tayrona, monumentálnej domorodej civilizácie, ktorá existovala v tejto krajine. Potomkovia tejto kultúry tam stále žijú; približne 70 000 domorodých obyvateľov patrí k etnikám Kogui, Arhuaco, Kankuamo a Wiwa.
Sierra Nevada de Santa Marta je najvyššie položeným pobrežným horským útvarom na svete a nachádzajú sa tam dva vrcholy vysoké 5775 metrov: Cristobal Colon a Simon Bolivar.
Odlišná je aj Sierra Nevada v španielskej Andalúzii, ktorá sa rozprestiera medzi Granadou a Almeríou. Ide o prírodný priestor s národným a prírodným parkom, ktorý siaha od Alpujarry po údolie Valle de Lecrín.
Španielska Sierra Nevada vyniká bohatou biodiverzitou, endemickou flórou, ako je estrella de las nieves, a faunou, ku ktorej patrí iberský kozorožec. Táto oblasť však nie je totožná s venezuelským národným parkom Sierra Nevada.