V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad.
Spišský hrad je známy ďaleko za hranicami Slovenska nielen preto, že samotná zrúcanina má najväčšiu rozlohu v strednej Európe, ale najmä vďaka nádhernej prírodnej scenérii a úžasnej atmosfére tunajšieho kraja.
Hradné slávnosti a ďalšie podujatia patria medzi príležitosti, keď možno monumentálnu zrúcaninu spoznať v osobitnej atmosfére. Pri plánovaní návštevy je dôležité preveriť aktuálny program, vstupné, možnosti dopravy a podmienky parkovania.
Hradné slávnosti na Spišskom hrade
A kam na Spiši? Každú prázdninovú sobotu (júl a august).
*Zmena programu vyhradená.
SNM-Spišské múzeum, Nám. 9.5.2026 (Sobota) o 13,00 hod.
Konkrétny program hradných slávností sa môže meniť, preto je vhodné overiť si podrobnosti pred cestou. Pri návšteve podujatia treba počítať s väčším počtom návštevníkov a s obmedzenou kapacitou parkovania.
Vstupné na Spišský hrad
V poskytnutých informáciách sa uvádza rodinné vstupné 19,00 eur pre rodinu (max. 4 osoby), pričom na inom mieste sa uvádza aj suma 25,00 eur rodinné (max. 4 osoby, napr.
Keďže uvedené sumy sa líšia, aktuálne vstupné na hradné slávnosti a bežnú návštevu je potrebné overiť podľa konkrétneho termínu a programu.
Nezabudnite, že vstupné je v prvú stredu v mesiaci zdarma!
| Informácia | Údaj |
|---|---|
| Rodinné vstupné | 19,00 eur rodina (max. 4 osoby |
| Ďalší uvedený údaj | 25,00 eur rodinné (max. 4 osoby |
| Bezplatný vstup | v prvú stredu v mesiaci zdarma |
| Podujatia | Každú prázdninovú sobotu (júl a august) |
Čo návštevníkov čaká na hrade
Spišský hrad je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia. Bohaté sú aj jeho dejiny.
Prvý písomný doklad o Spišskom hrade je z roku 1209 v listine kráľa Ondreja II, dokladujúcej aj existenciu Spišskej župy.
Intenzívna stavebná činnosť v hradnom areáli začína po tatárskom vpáde. Ďalšie úpravy v gotickom slohu sa na Spiši robili začiatkom 14. storočia, v čase bojov o uhorskú korunu.
Hradná expozícia zachytáva samotný vývoj a dejiny dračieho hniezda.
Pre návštevníkov je Spišský hrad zaujímavý nielen históriou, ale aj svojou monumentálnosťou v spojení s okolitou prírodou.

Dejiny Spišského hradu
Najstaršie osídlenie a vznik hradu
Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej.
Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry.
Jeho valy objavili archeológovia počas nedávneho archeologického výskumu.
Našli tu však aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt.
Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša.
Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie.
Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko.
Dejiny Spišského hradu a jeho architektonický vývoj nám v podstatnej miere skorigoval a doplnil dôkladný archeologický a architektonický výskum, ktorý sa tu uskutočňoval asi desať rokov.
Azda jeho najvýznamnejším poznatkom bolo, že našiel a umožnil datovať najstaršiu architektúru hradu, kruhovú obytnú vežu (ktorá zanikla v prvej polovici 13. storočia), postavenú v 11.-12. storočí.
Okolo tretiny 13. storočia vzniká dnešná kruhová veža, románsky palác a iné časti horného hradu.
Hrad po tatárskom vpáde
Kedže hrady, medzi nimi možno aj Spišský hrad, sa počas tatárskeho vpádu výborne osvedčili, podporoval Belo IV. stavbu hradov a na Spišskom hrade daroval v roku 1249 spišskému prepoštovi miesto, aby si mohol postavil vežu a palác.
Tak vznikol tzv. prepoštský palác, nedávno objavený ako prvá prístavba k pôvodnému hradu.
Už v tom čase, najmä však v druhej polovici 13. storočia, sa okolo hradu odohral nejeden boj.
Veď hrad sa stal strediskom kráľovskej župy.
Často na ňom sídlili významní hodnostári.
Majitelia a stavebné úpravy
V roku 1275 ho zaujal istý komes Roland, ktorý sa vzbúril proti panovníkovi.
Potom patril kráľovnej Alžbete Kumánskej, matke Ladislava IV.
O hrad sa bojovalo aj v prvej polovici 14. storočia.
V roku 1312 ho chcel dobyť Matúš Čák Trenčiansky, ale hrad sa ubránil.
V roku 1443 ho získal Ján Jiskra z Brandýsa, bojujúci za práva Ladislava Pohrobka.
Najsamprv si na úbočí pod hradom postavil malú opevnenú pevnôstku, potom dal vybudovať opevnenie veľkého nádvoria.
Tak dostával hrad pomaly dnešnú rozlohu a podobu.
Významnou udalosťou bol rok 1464, keď panovník daroval tento doteraz stále kráľovský hrad šľachticom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským.
Je zaujímavé, že napriek tomu, že Zápoľskí vlastnili vyše 70 hradov, považovali Spišský hrad za svoj kmeňový hrad a na ňom aj sídlili.
Vo významnej miere ho zmodernizovali a dobudovali.
Postavili novú kaplnku, zvýšili a zosilnili vežu, v gotickom duchu upravili románsky palác, pričom zamestnávali tých istých kamenárov, ktorí im stavali pohrebnú kaplnku v Spišskej Kapitule.
Na hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ pred Habsburgovcami Ján Zápoľský.
On bol aj jeho posledným majiteľom z tohto rodu, pretože keď prehral boj o uhorský trón, skonfiškovali v marci 1528 hrad Habsburgovci.
Ale už v roku 1531 ho darovali Alexiovi Turzovi.
Aj Turzovci si prispôsobili hrad svojim potrebám a dali mnohým jeho budovám renesančný charakter.
Keď v roku 1636 v mužskej línii vymreli, získali hrad Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945.
Pravda, bývali v ňom len do konca 17. storočia, pretože už od začiatku 18. storočia si Csákyovci budovali pohodlné kaštiele v Hodkovciach, neskôr aj v Bijacovciach, Kluknave a inde a usadzovali sa tam.
Na stavbu týchto kaštieľov použili aj mnohé stavebné prvky z hradu.
Na hrade ostala len vojenská posádka, ktorá ho však po požiari roku 1780 opustila.
Od toho času bol hrad zrúcaninou.
Až v posledných rokoch sa po dôkladných výskumoch opravuje, konzervuje a niektoré časti sa rekonštruujú.
Prehliadka hradného areálu
Hlavná brána a stredné nádvorie
Keď vchádzame do hradu od Hodkoviec, všimneme si najprv dômyselné opevnenie niekdajšej hlavnej brány.
Dnes osamote stojace murované stĺpy boli pôvodne pospájané brvnami a tvorili prvú čiaru obrany.
Za nimi bola hlboká priekopa, potom vysoký múr vytvárajúci predbránie.
Až tak sa dostaneme k veži s gotickou bránou z 15. storočia, pred ktorou bolo prepadlisko.
Brána sa dala zatvárať nielen padacím mostom, ale aj silnou mrežou, ktorá sa dala spustiť zhora.
Na jej mieste bola brána už v 14. storočí.
Uprostred stredného nádvoria, do ktorého sa dostaneme, stál dom polkorába, okolo múrov boli ubytovne posádky a vzadu sýpky.
Na ľavej strane vedie silná brána do dolného veľkého nádvoria.
Dolné veľké nádvorie
Pred jeho vybudovaním stál pred touto bránou barbakan, t. j. veža, cez ktorú bolo treba prejsť, aby sa človek dostal k bráne.
Veľké nádvorie, postavené asi v polovici 15. storočia, slúžilo nielen na ochranu tu táboriaceho vojska, ale mohlo poskytnúť ochranu aj veľkému množstvu okolitého obyvateľstva.
V jeho spodnej časti sú nápadné základy kruhového objektu.
Bola to obytná veža postavená v prvej polovici 15. storočia, chránená mohutnou priekopou a drevenou palisádou.
Čiastočne slúžila aj ako skladište zbraní.
Po vybudovaní múrov nádvoria stratila sčasti svoju funkciu pevnôstky.
Z vnútorných strán múrov nádvoria boli hospodárske objekty.
Románske predhradie
Vrátime sa do stredného nádvoria a strmou cestou vystúpime cez bránu do románskeho predhradia, ktorého veľká časť bola pred výskumom zasypaná.
Pred sebou vidíme zvyšky prepoštského paláca, ďalej miesto, na ktorom stál mlyn a v skale je vytesaná malá jaskyňa.
Na druhej strane je pomerne zachovalá románska brána, cez ktorú sa dostávame do horného hradu.
Do horného hradu viedla neskôr ďalšia brána, ktorá ústi akoby do vzduchu.
Horný hrad, donjon a kaplnka
Horný hrad je, prirodzene, najstaršou a najcennejšou časťou hradu.
Hneď oproti vstupu je do skaly zapustená cisterna, spojená s povrchom len úzkym otvorom.
Vpravo sa dostaneme k už spomínanej románskej bráne, pred ňou sú múry pochádzajúce z posledných stavebných úprav hradu v 18. storočí.
Na druhej strane sa nachádzajú pôvodné gotické a renesančné obytné budovy majiteľov a užívateľov hradu, upravené dnes ako vyhliadkové plochy s nádherným výhľadom do šíreho okolia.
O reprezentačnosti pôvodných priestorov hovoria zachované gotické i renesančné portály a okná.
Uprostred priestoru je donjon - kruhová veža, pochádzajúca z polovice 13. storočia, prístupná pôvodne len z výšky prvého poschodia.
Jedinečný výhľad sa naskytne z najvyššie položeného miesta - veže donjon.
Dobrodružstvom je už samotný výstup po jej neuveriteľne tenkých a točitých schodoch.
Za slnečného počasia vidno vzdialené končiare Tatier a okolitú scenériu Spiša.
Za ňou je mohutné murivo okrúhlej stavby, považovanej donedávna za cisternu.
Ide však o zvyšky deštruovanej pôvodnej hradnej veže z 11.-12. storočia.
Zanikla v prvej polovici 13. storočia v dôsledku deštrukcie podložia, keď v skale vznikla veľká prasklina.
Arkády spájajú dnešnú vežu s gotickou kaplnkou z 15. storočia, za ktorou sa nachádza najcennejšia časť hradu, mohutný, pôvodne trojpodlažný románsky palác, ktorý bol v 15.-16. storočí goticky upravený.
Z pôvodnej architektúry sú najkrajšie jemné stĺpiky združených románskych okien s hlavicami.
Staviteľmi týchto objektov boli v 13. storočí kamenári zo severného Talianska.
Hlavná časť zachovaných budov sa nachádza na hornom hrade, kde zaujme predovšetkým renesančná arkádová chodba pochádzajúca z prelomu 16. a 17. storočia.
Mala funkciu spojovacieho článku medzi západnými gotickými palácmi, obrannými časťami a kaplnkou.
Kaplnka bola postavená v dvoch fázach.

Prístup, doprava a parkovanie
Peší prístup zo Spišského Podhradia
Ak sa sem chcete vybrať pešo, je to veľmi jednoduché.
Na Spišský hrad sa dostanete z mestečka Spišské Podhradie.
Peší výstup zo Spišského Podhradia k hlavnej bráne trvá 1 hodinu.
Najjednoduchšie je dopraviť sa do Spišského Podhradia autobusom z Popradu alebo vlakom.
Cestujúci vlakom sa dostanú zo Spišskej Novej Vsi osobným vlakom do Spišských Vlachov, kde presadnú na vlak do Spišského Podhradia.
Cesta autom
K Spišskému hradu sa dostaneme autom od Popradu po E50 cez Levoču (pamiatky UNESCO) do Spišského Podhradia.
Z Popradu to je asi 40 kilometrov.
Do areálu vedie asfaltová cesta, na konci ktorej je verejné parkovisko.
By car you can get to a free parking place about 10 min.
Parkovisko však nie je veľmi veľké.
Je dosť možné, že bude plné.
Najmä počas hlavnej sezóny je parkovanie na Spišskom hrade problém.
Parkovanie je možné aj popri ceste.
Počas hradných slávností a prázdninových sobôt je vhodné počítať s vyššou návštevnosťou, prísť s časovou rezervou a zvážiť peší príchod zo Spišského Podhradia.
Otváracie obdobie
Pre turistov je prístupný od začiatku mája do konca októbra.
V zime je Spišský hrad uzavretý, ale na požiadanie skupín turistov sa sprístupňuje.
Pri podujatiach v júli a auguste sa môže režim návštevy, program aj vstupné líšiť od bežnej prehliadky.
Dreveník a okolie hradu
Juhovýchodne od Spišského Podhradia v blízkosti Spišského hradu sa nachádza národná prírodná rezervácia Dreveník.
Jeho územie predstavuje travertínovú kopu s plochou 66,9 ha.
Kopa je pretiahnutého tvaru v smere sever-juh, dlhá približne 1,5 km a široká 0,5-0,8 km.
Leží v nadmorskej výške 612 metrov.
Dreveník je považovaný za jeden z najväčších a najstarších travertínových vrchov na Slovensku.
Jeho existencia sa uvádza od konca treťohôr až začiatku štvrtohôr.
Oproti ostatným travertínovým kopám (Pažica, Sivá Brada) má Dreveník rozsiahle mechanické rozrušenie (skalné veže, jaskyne, pukliny a pod.).
Okraje Dreveníka tvoria strmé, veľmi zrázne, až 50 metrov vysoké steny.
Erózia zrážkovej vody z nich utvorila kameňovité rokliny, travertínové bloky a bašty.
Na plošine sú typické krasové javy, ako pukliny, dutiny, závrty a škrapy.
Práve tu nájdeme najdokonalejšie voštinové škrapy.
Jamky sú v priemere 2 cm vysoké a hlboké a 3-6 cm široké.
Bežné sú škrapy studňovité a jamkovité, oválne alebo štrbinové.
Vyskytujú sa tu aj miskovité škrapy, často nazývané aj skalné misy alebo kamenice.
Národnou prírodnou rezerváciou vedie žltoznačkovaný, pre turistov nenáročný chodník.
Z náhornej plošiny Dreveníka sa odkrýva prekrásny výhľad na masív Braniska a Levočských vrchov.
Okrem geomorfologických javov je chránené i vzácne rastlinstvo.
Rastlinstvo vyniká miešaním teplomilných a horských druhov.
- ostrica nízka (Carex humilis),
- ostrica labkatá (Carex pediformis),
- prilbica jedhoj (Aconitum anthora),
- astra zlatovlasá (Aster linosyris),
- astra kopcovitá (Aster amellus),
- kručinka farbiarska poľná (Genista tinctoria ssp campestris),
- myší chvost panónsky (Achillea pannonica),
- púpava hladká (Taraxacum leavigatum),
- mednička sfarbená (Melica picta),
- mednička najvyššia (Meljca altissima),
- kozinec dánsky (Astragalus danicus),
- plamienok rovný (Clematis recta).

Ďalšie miesta v okolí
Na kultúrnom a hospodárskom živote celého Spiša sa v minulosti podieľalo množstvo národov.
Nielen Slovákov, ale aj Nemcov či Talianov a narodil sa tu pravdepodobne aj panovník Ján Zápoľský, významná osobnosť v dejinách Poľska.
Centrum lokality Spišská Kapitula tvorí biskupský palác, v ktorom má dodnes sídlo spišský biskup.
Ďaleko nie je do starobylej Levoče či Kežmarku, cez ktoré vedie Gotická cesta, pretínajúca najvýznamnejšie pamiatky tunajšieho regiónu.
Lokalita je súčasťou národného kultúrneho dedičstva a je na zozname Súpisu pamiatok chránených UNESCOM.
Povesť o rytierovi Rolandovi a kňažnej Hedvige
Dodnes sa nám zachovalo množstvo rozličných povestí.
Povedzme si aspoň jednu z nich - o rytierovi Rolandovi a kňažnej Hedvige.
Roland bol postrachom celého okolia.
Svojimi lúpežami ohrozoval nielen Spiš, ale i vzdialené kraje.
Jeho bezočivosť nepoznala hraníc - dokonca zajal samotného spišského prepošta.
Vtedy sa už o Rolandových výčinoch dozvedel sám kráľ a pohrozil mu hrdelným trestom.
V tom čase prechádzala tunajšími lesmi poľská kňažná Hedviga so svojím sprievodom.
Rytier Roland, verný svojej tradícii, nechal sa zlákať jej krásou a uniesol ju na svoj hrad.
Ako to všetko skončilo?
Situácia sa vyvinula tak, ako nikto nečakal.
Medzi rytierom a krásnou Hedvigou vzplanula láska, ktorá zvíťazila nad spravodlivosťou i zákonom.
Rolanda omilostili pred kráľom a dokonca ho vymenovali za kastelána.
Praktické odporúčania na návštevu
- Pred návštevou si overte aktuálne vstupné a program konkrétnych hradných slávností.
- Pri rodinnom vstupnom skontrolujte, ktorá suma platí pre daný termín.
- Počas prázdninových sobôt v júli a auguste počítajte s vyššou návštevnosťou.
- Ak cestujete autom, príďte s rezervou, pretože verejné parkovisko nie je veľmi veľké.
- Pri naplnení parkoviska je parkovanie možné aj popri ceste.
- Pri pešom výstupe zo Spišského Podhradia rátajte s približne hodinovou cestou k hlavnej bráne.
- Pri výstupe na donjon počítajte s veľmi tenkými a točitými schodmi.
- Na prehliadku hradu a okolia si vyhraďte dostatok času, najmä ak chcete navštíviť aj Dreveník, Spišskú Kapitulu, Levoču alebo Kežmarok.