Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát.
Územie samotného národného parku zaberá celý orografický celok Krivánskej Malej Fatry.
Je to posledný západne položený národný park Karpát s trvalým výskytom veľkých šeliem (medveďa, vlka, rysa) a pôvodnými a relatívne dobre zachovalými ekosystémami, v ktorých sa ešte udržujú základné ekologické a evolučné procesy.
Pre stredoeurópsku a západoeurópsku industrializovanú krajinu má význam ako ekostabilizačný prvok nadnárodného významu, pretože umožňuje prenikanie západokarpatských druhov do susedných území, kde tieto druhy v dôsledku intenzívnej ľudskej činnosti ustúpili, alebo boli vyhubené.
Národný park Malá Fatra je osobitný mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov.
Novinky1709mmeria najvyšší vrch Veľký Kriváň55%zastúpenie najrozšírenejšej dreviny - buka38mmeria najvyšší Šútovský vodopád
Národný park Malá Fatra bol vyhlásený nariadením vlády SSR č. 24 z 18. 1. 1988.
Dňa 15. 7. (Nariadenie vlády č. 190/2026 z 1. 7. 2026 a účinnosťou od 15. 7.
Výmeravlastné územie: 20 835,30 haochranné pásmo: 20 781,02 haStupeň ochranyA zóna národného parku: 5 B zóna národného parku: 4 C zóna národného parku: 3 D zóna národného parku: 2 ochranné pásmo národného parku: 2
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Najvyšší vrch | Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n. m.) |
| Najvyšší vodopád | Šútovský vodopád (38 m) |
| Rozloha vlastného územia | 22 630 ha |
| Ochranné pásmo | 23 262 ha |
| Lesy | 70 % územia |
| Počet značených chodníkov | viac ako 280 |
Národný park Malá Fatra ukrýva množstvo krásnych prírodných úkazov, preto sa radí medzi slovenské prírodné skvosty.
Členitý reliéf je charakteristický bralami, tiesňavami a skalnatými štítmi.
Dve tretiny územia zaberajú lesy.
Zastúpené sú tu pestré rastlinné a živočíšne spoločenstvá.
Pohorie Malá Fatra je jediným pohorím na Slovensku rozdeleným výrazne na dve časti hlbokým riečnym údolím.
Na jednej strane leží Lúčanská Fatra a na druhej strane pestrejšia a vyššia Krivánska Fatra.
Na malej ploche sa strieda veľká rôznorodosť.
Výnimočnými sú Domašínsky (väčšmi známy ako Strečnianska úžina) a Kraľoviansky meander, ktoré vytvorila rieka Váh.
Tá tu tiekla už v čase vzniku pohoria a postupne sa zarezávala do dvíhajúceho sa hrebeňa Malej Fatry.
Pltníci na Váhu sa v minulosti museli rieky doslova držať, plavba úžinou medzi dvoma náprotivnými skalami Margitou a Besnou bola veľmi obťažná, a preto časť skál odstrelili.

Národný park Malá Fatra sa svojím názvom aj rozlohou zásadne odlišuje od zemepisného vyčlenenia Malej Fatry.
Zaberá iba severovýchodnú časť hrebeňa Malej Fatry, známu pod menami Krivánska (Malá) Fatra (alebo tiež Krivánske Veterné hole), Vrátna a Rozsutec.
Pre svoje prírodné krásy bola krivánska časť Malej Fatry v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť, ktorú v roku 1988 vyhlásili za Národný park Malá Fatra.
Má rozlohu 22 630 ha a 83 % územia zaberajú lesy.
Priemerná nadmorská výška hornej hranice lesa je okolo 1100 až 1200 metrov.
Pôvodne jedľovo-bukové lesy sa zmenili na bukové a smrekové.
Malá Fatra tvorí jeden z našich horských „ostrovov“ v Karpatoch, kde sa zachovali celkove vzácne druhy rastlín alebo druhy vyskytujúce sa iba v Západných Karpatoch.
Malá Fatra má 4 vlastné endemity - alchemilka sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina margittaiho.
Tunajšia fauna je naozaj bohatá.
Z bezstavovcov sú zastúpené jasoň červenooký a fúzač alpský.
Na území parku žijú užovka zelená, rosnička zelená, vretenica severná či mlok karpatský.
Zastúpené sú aj šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.
Hniezdi tu najväčšia a najmenšia európska sova - výr skalný a kuvik vrabčí, ale aj orol skalný, jastrab lesný a sokol sťahovavý.
Malá Fatra ukrýva veľa zaujímavých atrakcií a miest, ktoré sa oplatí navštíviť.
Kto by nepoznal obec Terchová, ktorú preslávila hlavne postava Juraja Jánošíka.
Terchová je vstupnou bránou do Vrátnej doliny.
Je východiskom túr do krivánskej časti Malej Fatry.
Je plná značených turistických chodníkov, ale aj cyklochodníkov.
Vrátna dolina je najnavštevovanejšie miesto letnej a zimnej turistiky v Malej Fatre.
Patrí do nej Rozsutec a Jánošíkove diery.
Pri vstupe do Vrátnej doliny sa nachádzajú Tiesňavy s viacerými skalnými útvarmi: Mních, Ťava, Päť furmanov alebo Skalné mesto.
Jednou z častí Tiesňav je dolina Obšívanka, ktorou vedie Zbojnícky chodník.
Cez Obšívanku sa dostanete až do Terchovej.
Cestou sa však môžete poprechádzať po Krížovej ceste vedúcej na vrch Oravcové.
Krížovú cestu predstavujú obrovské kríže postavené z kameňa.
Najviac turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád s výškou 38 m.
Pri prechádzke k Šútovskému vodopádu neobíďte Kraľovianske jazero, ktoré je tiež známe ako Šútovské.
Nachádza sa v časti Kraľovany-Rieka.
Ide o zatopený kameňolom s tyrkysovou vodou.
Ponúka prírodné osvieženie a krásne výhľady.
V Národnom parku Malá Fatra sa nachádza viac ako 280 značených chodníkov, nielen pre náročných turistov, ale aj pre rodiny s deťmi.
Ideálnymi východiskovými bodmi pre turistiku sú Terchová, Vrátna a Štefanová.
Východiskovým bodom je osada Rieka patriaca ku Kraľovanom.
K vodopádu sa ide náučnou trasou, a to Šútovskou dolinou od parkoviska pri chate Fatranka po asfaltovej ceste vedúcej k chate Vodopád.
Ďalej pokračujte kamenistou cestou miernym stúpaním až k vodopádu.
Trasa k vodopádu má dĺžku približne 3,7 km, je nenáročná a vhodná aj pre deti.
Turistika: Hrebeňovka Vrátna dolina - Malá Fatra
Do Vrátnej doliny vedie jedna prístupová cesta z obce Terchová.
Pri chate Vrátna sa nachádza kabínková lanovka na Chleb, odkiaľ sa dostanete k rôznym turistickým trasám.
Medzi najkrajšie miesta v Malej Fatre patria Jánošíkove diery.
Vedie cez ne Náučný chodník Diery.
Jánošíkove diery tvorí sústava kaňonov a tiesňav.
Vyformoval ich Dierový potok, ktorý tadiaľto preteká a vzniklo tu viac ako 20 vodopádov.
Do Jánošíkových dier sa je možné dostať z Terchovej, osady Štefanová, alebo z Bieleho potoka.
Cez Dolné diery vedie náučný chodník.
Cestou po ňom prídete k dvom vodopádom patriacim k Dierovému potoku.
Jánošíkove diery tvoria dva okruhy: malý a veľký.
Malý okruh je vhodný pre rodiny s deťmi a seniorov.
Veľký okruh Jánošíkovými Dierami trvá cca 4-5 hod.
Prevýšenie predstavuje 625 m.
Dolinou Obšívanka, časť Tiesňavy, vedie Zbojnícky chodník.
Dostanete sa naň z parkovísk Tiesňavy, odkiaľ budete nasledovať modrú turistickú značku.
Moja srdcová záležitosť.
Milujem to tu.
Mala fatra patrí medzi najkrajšie narodne parky a hory na Slovensku.
Odporúčam.
Vyberie si tú každý: aj rodiny s deťmi aj extrémny turisti.
Skvost našej prírody.
Malé veľké pohorie.
Prídu si tu na svoje milovníci celodenných túr ale aj menej zdatný, len si treba naplánovať.
Sú tu krásne výhľady do diaľav ale aj na okolité strmé kopce aj mestá.
Vrelo odporúčam!
Karol K.
Národný park Malá Fatra sa delí medzi 3 okresy - Dolný Kubín, Martin a Žilina.
Ak po túre vaša cesta povedie okolo rajeckých kúpeľov, určite sa tu zastavte na malé osvieženie.
Kúpele Rajecké Teplice sú od ochranného pásma Národného parku Malá Fatra vzdialené len pár kilometrov.
Osada Štefanová a Vrátna, ktoré sú východiskovým bodom pre viacero turistických trás do Národného parku Malá Fatra, sa nachádzajú asi 43 km od kúpeľov Rajecké Teplice.
Dostanete sa sem z Rajeckých Teplíc cez Žilinu a odtiaľ cestou II/583 do Terchovej.
Osada Rieka patrí ku Kraľovanom a je východiskovým bodom ku Šútovskému vodopádu aj jazeru.
Nachádza sa asi 53 km od kúpeľov Rajecké Teplice.
Rajecká dolina je stvorená nielen na turistiku, ale aj na cyklotúry.
Cyklotrasa Rajeckou dolinou vás prevedie jej najkrajšími miestami.
Okrem krásnej prírody na vás čakajú mnohé zaujímavostí a pamiatky tohto regiónu.
Chránené šujské rašelinisko je národná prírodná rezervácia a unikátny ekosystém.
Miestny ho nazývajú Čierne blato, názov je odvodený od čiernej rašeliny.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí.
Pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov bola krivánska časť Malej Fatry v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť, ktorú v roku 1988 vyhlásili za Národný park Malá Fatra.
Rozprestiera sa na ploche 226 km2.
Jeho ochranné pásmo má rozlohu 233 km2.
hodnotou lesných a horských komplexov.
kosodreviny, vzácne rastliny (horcokvet Clusiov, iskerník alpínsky) a dravé živočíchy ako sú vlk, rys a medveď.
Správa národného parku sídli vo Varíne.
Častým cieľom návštevy bývajú Šútovský vodopád, Horné Diery a Dolné Diery a z vrcholov Malý Rozsutec, Veľký Rozsutec a Veľký Fatranský Kriváň.
Ak radi relaxujete v nádhernej prírode, Malá Fatra je pre vás ako stvorená.
Národný park Malá Fatra.
Malá Fatra je jedno z najkrajších pohorí na Slovensku.
Je výnimočná mozaikou rôznych foriem reliéfu, ako aj rastlinnej a živočíšnej ríše.
Po Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách je to tretie najvyššie jadrové pohorie u nás.
Najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m n. m.), dominantou je vrch Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.).
V roku 1988 bola Malá Fatra vyhlásená za národný park.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v Žilinskom kraji, v severozápadnej časti Západných Karpát.
Predmetom ochrany sú vzácne ekosystémy a unikátne geomorfologické javy nadnárodného významu.
Žije tu asi 2000 druhov živočíchov a rastú tu takmer všetky druhy chránených rastlín Slovenska, niektoré rastlinné spoločenstvá sú unikátne.
Lesy pokrývajú 70 percent územia národného parku.
Na hlavnom hrebeni sú biotopy typu arktickej tundry ako pozostatok ľadových dôb.
Národná prírodná rezervácia Rozsutec.
K ďalším vlastnostiam lesných porastov Národného parku Malá Fatra patrí stálosť druhového zloženia, ekologická vyrovnanosť a samostatnosť, vysoká odolnosť voči vonkajším vplyvom a podobne.
Takéto porasty nachádzame aj v Národných prírodných rezerváciách Kľačianska Magura, Šrámkova, Šútovská dolina, Rozsutec a Stratenec.
Pre zachované rozsiahlejšie horské biotopy sú charakteristické veľké šelmy, napríklad medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a zriedkavo mačka divá.
Na území národného parku a v jeho okolí hniezdi najväčšia európska sova výr skalný a najmenšia kuvik vrabčí.
Z dravcov je tu orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný, sokol sťahovavý, sokol lastovičiar a podobne.
V členitom teréne rastú na skalných terasách spoločenstvá borovice lesnej ako zvyšky z minulosti.
V miestach s teplejšou klímou, napríklad pri Starom hrade, sa zachovali spoločenstvá kyslých dubových bučín.
Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podnietili mimoriadne pestrý vývoj rastlinných spoločenstiev.
Prevládajúcou vegetačnou formáciou sú lesné spoločenstvá.
V Malej Fatre sa vyskytujú 4 vlastné endemity - alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho.
Tieto druhy nikde inde nerastú.
Na území NP Malá Fatra je 14 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií a 5 prírodných pamiatok.
Je tu chránený areál Hate - najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvá na severnom úpätí Malej Fatry.
Obľúbená Vrátna dolina sa nachádza v srdci NP Malá Fatra.
Stredisko Vrátna Malá Fatra (www.vratna.sk) tvoria tri základné lokality - Paseky, Poludňový Grúň a Chleb.
Paseky sú obľúbenou lokalitou aj v lete.
Sú skvelým turistickým štartom.
K dispozícii sú okrem 4-sedačkovej lanovky, ktorá návštevníkom skráti cestu na Poludňový Grúň, aj cyklotrasy, ktoré vyhovujú rodinám s deťmi.
Na Poludňovom Grúni vás čaká niekoľko turistických chodníkov.
Z Vrátnej doliny jazdí kabínková lanovka až do Snilovského sedla.
Odtiaľ môžete absolvovať asi štyridsaťminútovú túru na najvyšší vrch Malej Fatry Veľký Kriváň (1709 m n. m.).
Hrebeňovka Krivánskej Malej Fatry predstavuje prechod tohto pohoria po červeno značenom turistickom chodníku zo Strečna až do Zázrivej.
Ak chcete ísť na nenáročnú prechádzku s deťmi, vhodným cieľom je Chata pod Chlebom, kde si môžete vychutnať relax na slnečnej terase.
Sokolie je vhodná turistická trasa pre rodiny.
Vedie z parkoviska Starý dvor vo Vrátnej na Sokolie, odkiaľ sú nádherné výhľady na Malú Fatra.
Návštevníci sa tam tiež pokochajú unikátnymi skalnými útvarmi.
Zo Sokolia je zostup po zelenej turistickej značke k parkovisku Starý dvor.
Turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád, ktorý je s výškou 38 metrov najvyšší v Malej Fatre a štvrtý na Slovensku.
Trasa k nemu vedie z osady Rieka, patriacej k obci Kraľovany.
Náučný chodník vedie Šútovskou dolinou.
Výlet je to nenáročný, jeho dĺžka je 3,7 kilometra.
Medzi najviac navštevované miesta v Malej Fatre patria Jánošíkove diery.
Jánošíkove diery sa nachádzajú v Krivánskej Malej Fatre, v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutec.
Tvoria ich vodopády, tiesňavy, kaňony a skalné útvary.
Preteká cez ne Dierový potok, ktorý ich vyformoval.
Je tam viac ako 20 vodopádov a celok vytvára Vodopády Dierového potoka.
Jánošíkove diery tvoria tri ucelené časti - Dolné diery, Nové diery a Horné diery.
Niektoré úseky treba prekonávať pomocou rebríkov, lávok či reťazí.
Najatraktívnejšie sú Horné diery, avšak táto trasa je vhodná najmä pre skúsenejších turistov.
Pre rodiny s deťmi je vhodný malý okruh, ktorý vedie cez Dolné diery a Nové diery.
Nenáročnou trasou je aj Vrátna - chata na Grúni.
Začína pri chate Vrátna.
Po žltej značke budete veľmi mierne stúpať asi 50 minút až k chate na vrchu Grúň.
Tam sa môžete občerstviť a deti sa môžu zahrať na trávnatom detskom ihrisku so šmykľavkou, preliezačkami a hojdačkami.
Je tam aj možnosť zahrať si loptové hry.
Ak chcete trošku dlhšiu trasu, k chate vedie turistická značka aj z lokality Starý dvor, čo trvá asi hodinu a štvrť.
Iba tri kilometre od Vrátnej je obec Terchová, ktorá sa preslávila najmä vďaka národnému hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi.
V Terchovej, Vrátnej a ich okolí jazdí terchovský vláčik, z ktorého sú pekné výhľady na vrchy Malej Fatry.
V centre Terchovej, v prostredí borovicového lesa, je vytvorený lanový park s dinoparkom Dino Adventure.
Súčasťou areálu sú modely dinosaurov a pozemné atrakcie.
V septembri si môžete dopriať adrenalínový zážitok iba počas víkendov v čase od 10.00 do 18.00 hod.
Za pozornosť stojí rozhľadňa Terchovské srdce.
Vedie k nej nenáročná iba kilometer dlhá trasa, ktorá začína v Terchovej.
Rozhľadňa je voľne prístupná po celý rok.
Na pravom brehu rieky Váh je národná prírodná rezervácia Starý hrad a v nej zrúcaniny Starého hradu.
Do konca októbra je k dispozícii splavovanie Váhu na pltiach.
Pltníci v tradičných krojoch vás oboznámia so zaujímavosťami okolia.
Plavba trvá 50 - 75 minút, pričom za daný čas sa prejde 7 km.
Deti môžu ísť na plť vo veku od troch rokov.
Pohorie Malá Fatra svojou krásnou, zachovalou a pestrou prírodou patrí k najcennejším územiam na Slovensku.
Rieka Váh ho pri Domašínskom meandri rozdeľuje na Krivánsku a Lúčanskú Fatru (podľa najvyššieho vrchu v tejto časti).
Od roku 1967 bolo toto územie chránené ako Chránená krajinná oblasť Malá Fatra a v roku 1988 bola Krivánska časť Malej Fatry vyhlásená za Národný park.
Výmera vlastného územia Národného parku (NP) Malá Fatra je 22 630 ha, ochranné pásmo má rozlohu 23 262 ha.
Je najzápadnejšie položeným jadrovým pohorím v rámci karpatskej sústavy s veľkou pestrosťou reliéfu a 1 400 metrovým rozdielom nadmorskej výšky na relatívne malej ploche.
Najzachovalejšie lesné spoločenstvá boli vyhlásené za maloplošné chránené územia s 5.
Na území národného parku a jeho ochranného pásma bolo doteraz zistených vyše 973 výšších druhov a viac ako 1 141 nižších druhov rastlín, z ktorých je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov, 1 panónsky subendemit a 4 endemity Malej Fatry - alchemilka Sojákova (Alchemilla sojakii), alchemilka panenská (Alchemilla virginea), očianka stopkatá (Euphrasia stipitata) a jarabina Margittaiova (Sorbus margittaiana).
169 druhov rastlín je zaradených do Červeného zoznamu ohrozených druhov, 67 druhov je kriticky ohrozených a veľmi zraniteľných.
Najbohatšia flóra je na dolomitoch a vápencoch.
V národnom parku Malá Fatra zaberajú lesy 70 % rozlohy.
Prirodzene tu zasahuje 7 lesných vegetačných stupňov od dubovo-bukového cez bukovo-jedľovo-smrekový až po pásmo kosodreviny.
Pôvodný zmiešaný les bol na tomto území zložený z tzv.
V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny (60 %) nad ihličnatými (40 %).
Najrozšírenejšou drevinou je buk (55), smrek (30 %), jedľa (6 %), kosodrevina (3 %) a javor horský (2 %).
V členitom teréne na skalných terasách (napr. v Dierach) sa nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej (tzv. reliktné boriny) ako zvyšky v minulosti rozsiahlejších porastov.
V Lučivnej sa nachádza vo väčšom množstve tis európsky.
V miestach s teplejšou klímou, napr. pri Starom hrade sa zachovali spoločenstvá kyslých dubových bučín.
Je to severná hranica ich rozšírenia na Slovensku.
Návštevníci pri pohybe po území Národného parku (NP) a jeho ochranného pásma sú povinní správať sa tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu neživých častí prírody, poškodeniu alebo uhynutiu rastlín a živočíchov, alebo poškodeniu a ničeniu ich životného prostredia vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušeniu pokoja a ticha, najmä používaním zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty mimo uzavretých stavieb a vyhradených miest.
■ peši na území národného parku po turistických chodníkoch a náučných chodníkoch, ako aj miestach vyhradených na pohyb návštevníkov mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov v období od 16. apríla do 31. októbra (letné obdobie) len v čase od 6. hod. do 21. hod. a v období od 1. novembra do 15. apríla (zimné obdobie) len v čase od 7. hod. do 18.
Múzeum Kysuckej dediny - Skanzen Vychylovka
V malebnom prostredí regiónu Kysuce, neďaleko obce Nová Bystrica je miesto ako vystrihnuté z rozprávky.
Drevené domčeky roztrúsené po doline, očarujúci vodný mlyn či kaplnka vás priam donútia prísť a zažiť túto čarovnú atmosféru na vlastnej koži.
Vedeli ste, že niektoré ľudové domy v skanzene pochádzajú zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka?
Pri výstavbe vodnej nádrže Stará Bystrica boli tieto veľmi cenné pamiatky ľudovej architektúry prevezené.
Dnes sa každoročne tešia vysokej návštevnosti.
Dokonalé miesto s duchom minulosti vystihujúce život v regióne Kysuce.
Prejdite sa popri obytných domoch a hospodárskych budovách, nebojte sa a vojdite i dnu.
Pripravte si svoje fotoaparáty, o krásne zábery veru nebude núdza.
Nájdete tu dva mlyny a murovanú kaplnku, ktorá bola premiestnená zo Zborova nad Bystricou.
Viete čo sú to cholvarky?
Sú to sezónne obydlia, ktoré v minulosti slúžili na ubytovanie pastierov, ustajnenie oviec a uskladnenie obilia.
I tieto tradičné stavby nájdete vo Vychylovke.
V najstaršom dome skanzenu dnes sídli obchodík so suvenírmi, odkiaľ sa nedá odísť s prázdnymi rukami.
Že hovoríme o naozaj unikátnom miestne na Slovensku hovorí i množstvo filmov a seriálov, ktoré boli natočené práve v tejto čarovnej ľudovej dedinke.
Medzi najznámejšie patrí rozprávka Lietajúci Cyprián či seriál Teta.
Zábery z Vychylovky môžete dokonca pozorovať i v známom českom filme Želary.
Skanzen žije podujatiami.
Pre lepšie a vernejšie priblíženie minulosti múzeum každoročne organizuje rôzne zaujímavé podujatia, ktoré vás pohltia.
Obľúbená je Kuchyňa starých materí, ktorá približuje tradičnú gastronómiu kraja.