Pozri sa s nami na dve veľmi pekné a nie až tak známe vyhliadky v Slovenskom raji. Z každej z nich sa ti naskytne iný výhľad a zvládneš ich počas jedného výletu.
To, či si na ne zabehneš, alebo si urobíš nenáročnú túru, je len na tebe. V Slovenskom raji sme už navštívili viaceré rokliny ako Veľký Sokol, Piecky či Sokoliu dolinu.
Hoci sú spomenuté rokliny raja najväčším lákadlom pre turistov, bola by škoda nenavštíviť ďalšie veľmi pekné miesta, na ktorých sa tiež rozhodne budeš cítiť ako v raji. Ukryté sú tu aj viaceré vyhliadky.
Niektoré z nich sú známe viac, iné menej, a my sme sa rozhodli, že ti ich postupne ukážeme. A keďže je Slovenský raj na beh top, povedali sme si: „Prečo rovno neurobiť mini sériu: Behom na vyhliadky v Slovenskom raji?”
Odkiaľ vyraziť na Matku Božiu
Obidve vyhliadky sú najlepšie prístupné zo severnej strany raja, konkrétne z obce Smižany.
Možností, odkiaľ vyraziť, je viacero, no najideálnejšie sú tieto:
- z chatovej osady Košiarny briežok,
- z Novoveskej Huty modrou turistickou značkou,
- z rázcestia Včelinec,
- z Čingova.
My, domáci, sme vyrazili po vlastných rovno z domu zo Smižian a vo videu si môžeš pozrieť našu cestu za vyhliadkami.
Výhliadka Matka Božia - Slovenský raj
Matka Božia
Na vrch Matka Božia s nadmorskou výškou 906 m sa dostaneš nenáročnou prechádzkou po žltej značke z Košiarneho briežka.
Až po Sedlo Medvedia hlava vedie asfaltová cesta, ktorá je aj cyklotrasou, takže táto časť sa dá pokojne absolvovať aj na bikoch.
Na toto sedlo sa dá dostať aj z Novoveskej Huty modrou turistickou značkou. Na Matku Božiu to je zo sedla ešte cca polhodina lesným chodníčkom.
Spočiatku to je poriadny strmák, avšak iba veľmi krátky a potom už len miernou rovinkou a si tam.
Neostáva nič iné, len kochať sa výhľadmi.

Ak sa rozhodneš absolvovať túto trasu, Košiarny briežok - Matka Božia, tak cestou tam aj späť nachodíš cca 10 km.
Ide o dlhšiu, no nenáročnú prechádzku a zvládnu ju bez problémov aj deti.
Trasa z Novoveskej Huty cez Medvediu hlavu
Vystupujeme z autobusu v Novoveskej Hute.
Keď sme tu boli prvýkrát preskúmali sme tunajší Náučný banský chodník. Vtedy sme z vrcholu Malého Muráňa (961 m) pozorovali protiľahlý hrebeň Medvedej hlavy.
Dnes sa naň poberáme tretíkrát a ďalej budeme pokračovať na skalné bralo Matky Božej.
Veru tretíkrát!
Prečo sa asi tak človek vracia opakovane na prejdené miesta? Sú na to rôzne dôvody.
Môže byť, že miesto je tak atraktívne, že ho to sem ťahá znova a znova. Prípadne si chceme lokalitu vychutnať v rôznych ročných obdobiach.
Alebo sa z rôznych dôvodov túra “nedotiahla” do konca, alebo chceme prekonať negatívnu spomienku - udalosť.
V našom prípade platia takmer všetky odpovede.
Medvedia dolka a náučný banský chodník
Trasa Novoveská Huta - Pod Medveďou hlavou - Medvedia hlava - sedlo Medvedia hlava - Matka Božia a späť
Modrou turistickou značkou stúpame hore dolinou Medvedia dolka.
Hneď v ústí je veľký altánok s ohniskom. V roku 2013 ho postavili, respektíve zrekonštruovali, Lesy mesta Spišská Nová Ves.
Mimochodom, aj po piatich rokoch stále vyzerá ako nový.
Stojí tu 8. tabuľa spomínaného NCH. Popisuje históriu dobývania sadrovca a anhydridu.
Sadrovec bol intenzívne dobývaný od roku 1856, pálila sa z neho sadra alebo sa používal ako prísada pri zhutňovaní Ni-Co rudy.
Dočítame sa o mineráloch ložiska síranov a o továrni na majoliku.
V súčasnosti sa vykonáva ťažba prírodného sadrovca a anhydridu.
Prameň a lesný chodník
Pokračujeme lesným chodníkom - zvážnicou, ponárame sa do zmiešaného lesa.
Po pravej strane máme potôčik, v záhumienku vidieť včelie úle.
Po ľavej ruke míňame niečo ako vstup do štôlne.
Ešte v januári 2016 boli vráta odomknuté, ale vstup ďalej bol zamurovaný.
Potôčik sa s nami hrá hru, raz sa objavuje na jednej, potom na druhej strane. Až napokon zostáva na ľavej.
Na lúke vidíme navŕtaný prameň. Z rúry aj v suchom lete výdatne vyteká voda.
Práve sme usvedčili pôvodcu vlhkosti a nesmierneho množstva ovadov útočiacich v sparnom lete.
V zime prameň nezamŕza a vytvára zaujímavé ľadové zátišie.
Jeho meno s údajom teploty a hĺbky vrtu sme hľadali na internete márne.
Výstup na Medvediu hlavu
Stúpame hore a hore až napokon cítime, že už už sa blíži vrcholová pláň.
Vo vysokej tráve nachádzame spleť chodníčkov. Značenie je dobré.
Ešte pred samotným vrcholom oddychujeme na odlesnenom mieste s obmedzenými výhľadmi smerom na Muráň, Veľkú Knolu a kopčeky Slovenského raja.
Pod pňom zbadáme uzatvorenú sklenenú nádobu. Nie, nie je to geoskrýš, ale improvizovane umiestnená knižôčka návštev.
Po chvíli pokračujeme ďalej, až nás nakoniec žltá dovedie na samotný zalesnený vrchol.
Pred ním sa k nám ešte pripája značka zo Spišskej Novej Vsi.
Sme na vrchole.
Kombinácia vysokej trávy, pribúdajúce množstvo kliešťov na drobcových svetlých nohaviciach a začínajúce popŕchanie nahlodáva morál našej detskej skupiny, až sa úplne podlomí a Matku Božiu odkladáme na zimu.
Otáčame sa späť.
Pokračovanie na Matku Božiu
Ako sme si sľúbili, tak aj je. V januári sme tu opäť.
Z Medvedej hlavy zvážnicou prudko klesáme dole.
Z prieseku je vidno úpätie kopca Matka Božia.
V sedle sa spájame so značkou z chatovej osady Košiarny briežok, respektíve z relatívne ďalekého Čingova.
Tu sa nám pritrafí náš prvý úraz. Spojenie ľad, poprašok snehu a poskakujúce deti si vyberá svoju daň.
Rozhodujeme sa. Vrátime sa? Prídeme nabudúce?
Nie, ošetrená osôbka rázne volí, že ideme ďalej, kolektívne cítenie tuší, že sa sem už nechce vracať.
Po chvíli opúšťame širokú cestu a prudko stúpame nahor.
Dostávame sa na hrebienok medzi dvomi vrcholmi.
Míňame veľký drevený kríž, vidíme skalnú vyhliadku.
Hĺbka pohľadu sa dá porovnať s Tomášovským výhľadom.
Aj Tatry bývajú odtiaľto vidieť, ale nie dnes.
Pokocháme sa a vraciame sa tak, ako sme sem prišli.
Doma posielam záznam trasy MišoviB, keďže úsek sedlo Medvedia hlava - Matka Božia nie je ešte zaznačený v mapách.

Tretia návšteva
Sviatok Všetkých svätých a nám neprichodí nič lepšie ako ísť ku krížu zapáliť sviečku.
Vychutnať si výhľady za pozitívnejších okolností aké boli minule.
Trocha nesmelo navzájom v kruhu prekonzultujeme náš návrh a už sa vezieme v autobuse smer Novoveská Huta.
Túra sa začína po tretíkrát.
Prezradím len, že obloha bola ako biela záclona, ďaleké výhľady sa nekonali.
Teda je predpoklad, že návšteva okrajového miesta bude opäť niekedy na programe.
Sovia skala ako druhá vyhliadka
Jednou z najjednoduchších a veľmi ľahko prístupných vyhliadok je práve Sovia skala, ktorá je v nadmorskej výške len 564 m, no výhľady z nej sú tiež veľmi pekné.
Najkratšia trasa na Soviu skalu vedie z Čingova, odkiaľ to je len cca 20 minút strmým kopcom.
My sme vyrazili z opačnej strany, z rázcestia Včelinec, z ktorého to je nenáročná prechádzka lesom po zelenej značke.
Vyhliadka ponúka výhľad na celé stredisko Čingov, ktoré sa nachádza priamo pod ňou a uvidíš aj celé Vysoké Tatry.

My sme po oddychu na vrchole pokračovali smerom na Čingov.
Po pár minútach sme už zbehli dole na lúku, kde sa nachádza aj bufet Ihla - opäť super miesto na občerstvenie.
Odtiaľ sme nepokračovali na Čingov, ale išli sme modrou značkou okolo Hornádu naspäť na Smižanskú Mašu a následne do Smižian, kde sme náš beh začínali.
Porovnanie vyhliadok
| Vyhliadka | Nadmorská výška | Prístup | Charakter trasy | Výhľady |
|---|---|---|---|---|
| Matka Božia | 906 m | Košiarny briežok alebo Novoveská Huta | cca polhodina zo sedla lesným chodníčkom | skalná vyhliadka, Tatry bývajú vidieť |
| Sovia skala | 564 m | Čingov alebo Včelinec | cca 20 minút z Čingova strmým kopcom | Čingov a celé Vysoké Tatry |
Každý podľa chuti
Možností, ako to všetko nakombinovať, tu je neúrekom a svoje si tu nájde každý turista - viac zdatný, menej zdatný, starší, mladší, ktokoľvek, …
Či si vybehneš na obe vyhliadky ako my, alebo si vyberieš jednu a prejdeš sa, alebo to spojíš s bicyklom, je to len na tebe.
Stačí zbaliť batoh a vyraziť.
Praktické údaje a vhodné obdobie
Opisovaná prechádzka je približne dlhá 11 km s prevýšením okolo 600 m.
Odporučil by som ročné obdobie, keď nie je vysoká tráva a nevyskytuje sa ešte nepríjemný hmyz (ovady a kliešte).
Úsek z Košiarneho briežka na Matku Božiu je dlhší, no nenáročný a cestou tam aj späť nachodíš cca 10 km.
Úsek na Soviu skalu z Čingova je krátky, ale vedie strmým kopcom, zatiaľ čo z rázcestia Včelinec pokračuje nenáročná prechádzka lesom po zelenej značke.
Pri zimnej návšteve treba počítať s tým, že spojenie ľad, poprašok snehu a poskakujúce deti si vyberá svoju daň.