Cestovný príkaz je dokument, ktorý slúži na povolenie a záznam pracovnej cesty zamestnanca. Je to doklad o vykonanej pracovnej ceste. Ide o administratívny nástroj, ktorý poskytuje všetky údaje o pracovnej ceste. Tieto údaje zahŕňajú miesto, trvanie, účel a náklady. Umožňuje jednoducho a efektívne sledovať výdavky na pracovné cesty a zabezpečuje ich správne zúčtovanie a vyúčtovanie v súlade s legislatívou.
Pri pracovnej ceste vznikajú najmä náklady na cestovné všetkými druhmi dopravných prostriedkov, stravné, vreckové, náhrady za ubytovanie a ďalšie nutné vedľajšie náklady, ako sú parkovné alebo taxi.
Pojem „cestovný príkaz“ zľudovel v každej slovenskej firme, no v samotnom zákone by ste ho hľadali márne. Primárnym právnym predpisom pre túto oblasť je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Daňový režim následne rieši zákon č. 595/2003 Z. z. Zákon o cestovných náhradách nepredpisuje povinnú formu, presný názov dokumentu ani štátnu šablónu. Neexistuje žiadny univerzálny zákonný vzor.
Čo je pracovná cesta
V zákone č. 283/2002 Z. z. § 2 sa píše, že pracovná cesta je čas od odchodu pracovníka na cestu za účelom vykonania práce na inom mieste, ako je jeho bežné pracovisko. Do pracovnej cesty sa zahŕňa aj čas výkonu práce v tomto mieste až do návratu do miesta začiatku pracovnej cesty.
Zahraničná pracovná cesta je definovaná (§ 2 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách) ako čas od nástupu zamestnanca na cestu za účelom výkonu práce do zahraničia až po jeho návrat.
Na Slovensku sa pracovné cesty, vrátane zahraničných, riadia zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pri pracovných cestách a upravuje nároky na cestovné náhrady.
Musí byť cestovný príkaz vystavený pred cestou
Cestovný príkaz sa vypisuje vždy pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu. Vypisuje sa pred jej začiatkom. Pracovník musí s vyslaním na pracovnú cestu súhlasiť. Svoj súhlas vyjadruje podpisom cestovného príkazu. Ak má pracovník v zmluve dohodnuté vyslanie na pracovnú cestu, tak sa súhlas s vyslaním na pracovnú cestu nevyžaduje.
Legislatíva vyžaduje výlučne obsahovú stránku. To znamená písomné určenie podmienok cesty pred jej začiatkom (podľa § 3) a následné vyúčtovanie doložené písomnými dokladmi (podľa § 36).
Aby bola pracovná cesta z právneho hľadiska v poriadku, zamestnávateľ musí pred jej začiatkom písomne určiť podmienky. Zamestnávateľ môže určiť aj ďalšie podmienky, pričom musí prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Kľúčové je, že toto určenie musí prebehnúť vopred. Vyplýva to z konštrukcie zákona, podľa ktorej „zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca … určí“ podmienky.
Zákon v § 3 ods. 3 prináša zjednodušenie pre firmy s častými výjazdmi. Zamestnávateľ môže jedným rozhodnutím určiť podmienky pre viacerých zamestnancov naraz, prípadne na viacero pracovných ciest jedného zamestnanca.
Čo má obsahovať cestovný príkaz
Cestovný príkaz obsahuje všetky kľúčové informácie o pracovnej ceste - miesto, trvanie, účel, typ dopravy a ďalšie dôležité detaily.
- Začiatok cesty (dátum a presný čas).
- Miesto vykonávania pracovnej cesty (cieľ), vrátane prestupov.
- Miesto a čas skončenia pracovnej cesty.
- Dôvod cesty.
- Dopravné prostriedky použité na pracovnú cestu.
- Súhlas zamestnanca, čiže jeho vlastnoručný podpis.
- Poskytnuté zálohy na pracovnú cestu - výška zálohy a dátum poskytnutia zálohy.
Takto vyplnený cestovný príkaz schváli nadriadený svojím podpisom.
Cestovný príkaz môžete vyplniť na bežnom papierovom tlačive slúžiacom na tento účel. Niektoré firmy si vytvárajú vlastné vzory formulára cestovného príkazu. Najefektívnejším a najmenej pracným spôsobom je použitie rôznych počítačových softvérov.

Vyúčtovanie pracovnej cesty
Po návrate z pracovnej cesty vyplní pracovník časť vyúčtovania cestovného príkazu. Môže tak spraviť sám alebo v spolupráci s účtovníkom.
Následne k vyplnenému príkazu priloží pracovník doklady o výdajoch spojené s vykonanou pracovnou cestou. Napríklad cestovné lístky, faktúru za ubytovanie alebo doklad o zaplatenom školení.
Pri vyúčtovaní sa účtuje o finančných prostriedkoch vynaložených na tento účel. Zamestnanec preukazuje výdavky dokladmi, ako sú napríklad doklady za cestovné, ubytovanie alebo potrebné vedľajšie výdavky.
Pokiaľ pracovník neodovzdá spomenuté doklady, nevznikne mu nárok na náhradu za vynaložené finančné prostriedky. Jedine stravné je položka, ktorú nemusí dokladovať.
Zákon neurčuje uzavretý zoznam položiek. Vyžaduje však písomné doklady preukazujúce výdavky podľa § 4 ods. 1.
Lehoty na doklady a vyúčtovanie
| Situácia | Zákonné pravidlo a lehota |
|---|---|
| Zahraničná cesta, vyslanie do EÚ | Preddavok je povinný. Zamestnávateľ ho musí poskytnúť až do sumy predpokladaných náhrad (§ 36 ods. 6). |
| Povinnosť zamestnanca | Do 10 pracovných dní odo dňa skončenia cesty predložiť doklady a vrátiť nevyúčtovaný preddavok (§ 36 ods. 7). |
| Povinnosť zamestnávateľa | Do 10 pracovných dní odo dňa predloženia dokladov vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky. |
Lehotu 10 pracovných dní možno predĺžiť kolektívnou zmluvou, písomnou dohodou alebo vnútorným predpisom firmy.
Osobitný režim platí pri dlhodobom dočasnom vyslaní do zahraničia (§ 29 ods. 3 až 6). V tomto špecifickom prípade platí predĺžená lehota 50 kalendárnych dní na predloženie dokladov aj na vyúčtovanie zahraničnej časti.
Pri zahraničnej pracovnej ceste do štátu Európskej únie je preddavok striktne povinný. Pri tuzemskej ceste preddavok nie je povinný, pokiaľ si ho zamestnanec nevyžiada.
Náhrada za ubytovanie
Zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie.
Na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené žiadne limity a nemôže si ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise.
Zamestnanec má vždy nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie. Zamestnanec má vždy nárok na preplatenie skutočne preukázaných výdavkov za ubytovanie počas zahraničnej pracovnej cesty.
Na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené žiadne finančné limity, a preto ani zamestnávateľ nemôže vo svojich interných predpisoch obmedziť maximálnu sumu.
Zamestnávateľ si teda nemôže sám určiť finančný limit na ubytovanie, napríklad maximálnu sumu za jednu noc, ktorú by zamestnanec nesmel prekročiť. Zamestnávateľ však môže v internom predpise vymedziť spôsob ubytovania, napríklad hotel do určitej kategórie, ubytovňa alebo penzión.
Zamestnávateľ môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie iba tak, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečí. Zamestnanec je povinný ubytovať sa v ubytovacom zariadení, ktoré mu zamestnávateľ zabezpečil.
Zamestnávateľ tiež môže zamestnancovi určiť v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty spôsob ubytovania (hotel do určitej kategórie, ubytovňa, penzión a pod.), nie však finančný limit na ubytovanie.
Ak si zamestnanec nemôže takto určený spôsob ubytovania v konkrétnom mieste konania zahraničnej pracovnej ceste zabezpečiť, potom má nárok vždy na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu.
Doklad za ubytovanie
Výdavky za ubytovanie preukazuje zamestnanec dokladom v podobe hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia.
Zamestnanec predloží zamestnávateľovi napríklad hotelový účet, faktúru alebo iný doklad, z ktorého vyplýva cena ubytovania a súvis s pracovnou cestou.
Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vystavenie náhradného dokladu.
Ak sa nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania podľa § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Ak nie je možné získať náhradný doklad, zamestnávateľ môže výdavky na ubytovanie uznať aj bez preukázania podľa § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.
Raňajky zahrnuté v cene ubytovania
Pri vyúčtovaní pracovnej cesty treba zohľadniť aj skutočnosť, či bolo stravovanie poskytnuté napríklad v rámci ubytovania alebo bezodplatne.
Rovnako ako pri tuzemskej pracovnej ceste, aj pri zahraničnej môže zamestnávateľ krátiť stravné, ak zamestnancovi bolo počas cesty poskytnuté bezplatné stravovanie.
Krátenie sa uplatňuje nasledovne:
- o 25 % za poskytnuté raňajky,
- o 40 % za poskytnutý obed,
- o 35 % za poskytnutú večeru.
Ak sú raňajky zahrnuté v cene hotelového účtu, treba ich pri výpočte stravného posúdiť ako poskytnuté stravovanie.
Ubytovanie zabezpečené zamestnávateľom
Zamestnávateľ môže priamo zabezpečiť ubytovanie pre zamestnanca.
Ak konateľ pri pracovnej ceste uhrádza ubytovanie sám, má nárok na úhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie. V prípade, že konateľovi zabezpečí ubytovanie spoločnosť (zamestnávateľ), zamestnanec (konateľ) si túto cestovnú náhradu neuplatňuje.
U zamestnávateľa je teda prenájom bytu, v ktorom je ubytovaný konateľ firmy v rámci pracovnej cesty, daňovo uznaným výdavkom.
Ak spoločnosť z hľadiska hospodárnosti alebo z iných dôvodov namiesto úhrad nákladov za ubytovanie poskytované inými subjektmi prenajala byt, ktorý využíva na účely ubytovania konateľov spoločnosti počas výkonu ich činnosti pre spoločnosť alebo iných zamestnancov spoločnosti pri pracovných cestách, prípadne byt využíva na iné účely v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, je možné náklady na prenájom tohto bytu, ako aj výdavky súvisiace s jeho prevádzkou, ak ich úhrada vyplýva z nájomnej zmluvy, napríklad na spotrebu elektriny, plynu a vody, uznať za daňové výdavky spoločnosti za splnenia podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Refakturácia ubytovania materskou spoločnosťou
Ak hotel vystavil faktúru na materskú spoločnosť a materská spoločnosť následne vystavila faktúru na slovenskú spoločnosť za ubytovanie jej zamestnancov počas služobnej cesty, ide o náklad súvisiaci s pracovnou cestou.
Pri účtovaní treba posúdiť skutočný obsah jednotlivých položiek faktúry. Náklady na ubytovanie zamestnancov počas pracovnej cesty patria medzi cestovné náhrady, zatiaľ čo samostatne fakturované služby môžu mať inú účtovnú povahu.
Ak sú súčasťou faktúry od materskej spoločnosti aj iné položky, je potrebné ich oddeliť podľa ich vecného charakteru a posúdiť samostatne.
Ubytovanie konateľov a SZČO
Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na konateľa na základe ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) - ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu.
Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1, druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, teda z postavenia konateľa spoločnosti.
Konateľom spoločnosti môže byť aj štátny občan Belgicka s trvalým pobytom v Belgicku. Ak je pri výkone práce pre spoločnosť na Slovensku ubytovaný v byte, ktorý na tento účel prenajala spoločnosť, náklady na takéto ubytovanie možno posudzovať podľa účelu a súvisu s činnosťou spoločnosti.
Spoločnosť môže mať uzatvorené so živnostníkmi mandátne zmluvy na vykonávanie remeselných prác. Ak je v zmluvách dohodnuté, že spoločnosť uhradí všetky náklady spojené s ubytovaním živnostníka, treba rozlišovať medzi cestovnou náhradou zamestnanca a zmluvným nákladom na zabezpečenie služby.
Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, výdavky na cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov.
Týmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách osobám, ktoré sú vymedzené v § 1 ods. 1 a 2 tohto zákona.
V prípade, ak spoločnosť uhradí tieto náklady osobám, ktoré nie sú uvedené v § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách, takýto výdavok nie je možné uznať za daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
V takýchto prípadoch je potrebné vychádzať z konkrétnej uzatvorenej zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom a daňové výdavky posudzovať v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. b) a na už citované ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Stravné pri pracovnej ceste
Stravné sa počíta podľa času stráveného na pracovnej ceste a podľa toho, či išlo o tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu.
Čas trvania pracovnej cesty sa pre výpočet stravného rozdeľuje na tri časové pásma:
- 5 až 12 hodín vrátane presného času 12. hodiny,
- nad 12 hodín až 18 hodín vrátane presného času 18. hodiny,
- nad 18 hodín.
Čas trvania pracovnej cesty sa posudzuje za každý kalendárny deň samostatne. Nepoužíva sa žiadne kĺzavé 24-hodinové okno.
Výšky náhrad v týchto časových pásmach sa priebežne menia. Pre rôzne dátumové obdobia platia rôzne sadzby. Výšku stravného a určovanie dátumu platnosti stanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sadzby stravného pre tuzemské cesty platné od 1. 12. 2025 stanovuje Oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z.
Príklad tuzemskej pracovnej cesty
Zamestnanec cestuje z Bratislavy do Žiliny na obchodné stretnutie. Odchádza o 6:00 ráno a vracia sa o 16:00. Cesta trvá 10 hodín.
Keďže ide o tuzemskú cestu, preddavok nie je povinný, pokiaľ si ho zamestnanec nevyžiada. Čas trvania sa posudzuje za daný kalendárny deň. Zamestnanec má nárok na stravné v najnižšom pásme (9,30 €).
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Pre zahraničné pracovné cesty platí aj Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktoré stanovuje základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
Výška stravného pri zahraničnej pracovnej ceste je stanovená pre každú krajinu samostatne. Stravné pre jednotlivé krajiny sa môžu navzájom líšiť a sú stanovené v rôznych menách.
Zamestnancovi vzniká nárok na stravné za každý kalendárny deň, počas ktorého vykonáva pracovnú cestu mimo územia Slovenskej republiky. Pri zahraničných pracovných cestách sa pritom neuplatňuje žiadna minimálna dĺžka cesty na vznik tohto nároku.
Výška stravného pri zahraničných pracovných cestách závisí od času trvania cesty v kalendárnom dni a od krajiny, v ktorej sa zamestnanec zdržiava.
- Do 6 hodín vrátane patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % základnej sadzby pre danú krajinu.
- Nad 6 hodín až 12 hodín patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % základnej sadzby.
- Nad 12 hodín vzniká nárok na plnú, teda 100 % základnú sadzbu stravného.
Zamestnanec má nárok na diéty za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty - vrátane víkendov, sviatkov či dní, keď aktívne nevykonáva prácu.
Ak počas jedného kalendárneho dňa prechádzate cez viacero krajín, stravné sa určuje podľa krajiny, v ktorej ste strávili najviac hodín. V prípade, že strávite v rôznych krajinách rovnaký počet hodín, použije sa základná sadzba stravného tej krajiny, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia - teda tá s vyššou sadzbou.
Tento postup sa uplatňuje pre každý kalendárny deň zvlášť.
Príklad zahraničnej pracovnej cesty
Zamestnanec je vyslaný na trojdňovú konferenciu do Viedne, teda do štátu EÚ. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na predpokladané výdavky.
Preddavok na stravné sa poskytuje v eurách, keďže ide o Rakúsko podľa opatrenia MF SR.
Zamestnanec má vždy nárok na preplatenie skutočne preukázaných výdavkov za ubytovanie počas zahraničnej pracovnej cesty.
Vreckové pri zahraničnej ceste
Okrem stravného, ktoré je zákonom povinné, môže zamestnávateľ rozhodnúť o vyplatení vreckového.
Vreckové slúži na krytie vedľajších výdavkov, ktoré vzniknú zamestnancovi počas zahraničnej cesty. O výške vreckového rozhoduje zamestnávateľ. Výška vreckového je stanovená ako percento z poskytnutého stravného.
Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 tohto zákona.
Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytla spoločnosť svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. Keďže vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je uznaným daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, suma prevyšujúca 40 % ustanoveného stravného, v danom prípade vo výške 20 % stravného, je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
Vreckové sa pripočítava k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a preddavkovo sa zdaní.
Ďalšie náhrady pri zahraničnej ceste
Zamestnanci majú pri zahraničnej pracovnej ceste nárok nielen na stravné a ubytovanie, ale aj na ďalšie oprávnené náhrady, ktoré im pomáhajú pokryť špecifické výdavky spojené s ich pobytom v zahraničí.
- Náhrada za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí: Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi náklady na cestovné poistenie, ktoré pokrýva nevyhnutné liečebné náklady v zahraničí.
- Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny: Pri dlhodobých zahraničných pracovných cestách môže mať zamestnanec nárok na náhradu cestovných výdavkov spojených s cestou späť za rodinou.
- Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov: Dokladom môže byť napríklad doklad o parkovnom, taxi alebo poistení.
Použitie vlastného vozidla
Zamestnávateľ môže po schválení povoliť rôzne formy prepravy. Môže ísť o vozidlo zamestnanca, manželkino alebo manželovo vozidlo, vozidlo rodičov, prípadne vozidlo nevyužívané na podnikanie.
Náhrada za použitie vlastného vozidla, teda kilometrovné, býva kritickým bodom. Je vždy dvojzložková podľa § 7. Skladá sa zo základnej náhrady a náhrady za palivo.
Zamestnancovi patrí základná náhrada za každý aj začatý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.
Základná náhrada pre osobné vozidlá je 0,313 €/km a pre dvojkolesové, trojkolesové vozidlá a štvorkolky 0,090 €/km podľa Oznámenia MPSVR SR č. 340/2025 Z. z., účinného od 1. 1. 2026.
Pri použití vlastného vozidla je potrebné dodržať podmienky pracovnej cesty a disponovať dokladmi o evidencii vozidla a o kúpe pohonných látok nakúpených pred pracovnou cestou alebo počas pracovnej cesty.
Pri použití služobného vozidla je potrebné spraviť aj záznam do knihy jázd.
Príklad výpočtu kilometrovného
Zamestnanec išiel na jednodňovú pracovnú cestu vlastným osobným autom po predchádzajúcej písomnej dohode so zamestnávateľom. Cesta trvala presne 10 hodín. Prešiel celkovo 100 kilometrov. Jednotková cena nafty na bloku z čerpacej stanice bola 1,500 €/l.
Náhrada je vždy dvojzložková. Skladá sa zo základnej náhrady za každý kilometer, pri osobných autách 0,313 €/km, a z náhrady za spotrebované pohonné látky.
Zaokrúhľovanie náhrad
Pri finálnom zúčtovaní nákladov často vznikajú sumy s viacerými desatinnými miestami.
Celkový nárok zamestnanca sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Ak vznikne preplatok, ktorý zamestnanec vracia firme, zaokrúhli sa nadol.
Daňové posúdenie cestovných náhrad
Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, napríklad podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
Cestovná náhrada do výšky zákonného nároku nie je predmetom dane. Akákoľvek suma vyplatená nad tento rámec, napríklad vyššie stravné alebo vreckové, je zdaniteľným príjmom a musí ísť do mzdy.
Spoločnosť fakturované stravovacie služby poskytnuté zamestnancom pri pracovnej ceste zahrnie do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa § 5 zákona o cestovných náhradách.
Ak je stravné poskytnuté nad limit stanovený zákonom o cestovných náhradách, suma zúčtovaná do nákladov nad tento limit je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou základ dane.
Účtovanie nákladov na pracovnú cestu
Pri účtovaní je potrebné rozlišovať jednotlivé druhy výdavkov. Cestovné náhrady, stravné, ubytovanie, doprava a potrebné vedľajšie náklady nemusia mať rovnakú účtovnú povahu.
Pri refakturácii ubytovania materskou spoločnosťou treba vychádzať z toho, čo jednotlivé položky faktúry vecne predstavujú. Náklad na ubytovanie zamestnancov počas služobnej cesty treba odlíšiť od iných položiek, napríklad stravovacích alebo organizačných služieb.
FO - živnostník účtujúca v sústave PÚ si uplatňuje cestovné náhrady a diéty. Pri účtovaní je potrebné rozlíšiť náklad pracovnej cesty a následnú výplatu alebo zúčtovanie náhrady voči podnikateľovi.
Pracovné cesty živnostníkov
Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na podnikateľov, ktorí počas svojho podnikania absolvujú tuzemské či zahraničné pracovné cesty.
Patria sem aj SZČO, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
Za pracovnú cestu SZČO sa považuje cesta na iné miesto, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva, napríklad miesto podnikania, kancelária alebo prevádzka.
Do výdavkov v súvislosti s pracovnou cestou patria napríklad výdavky na ubytovanie, cestovné, stravné a výdavky súvisiace s pracovnou cestou, napríklad doklady o nákupe pohonnej látky.
Príklad ubytovania v zahraničí
Dňa 04.10.2025 išiel podnikateľ na služobnú cestu zo Žiliny do Ostravy firemným autom. Do Českej republiky prešiel cez hraničný prechod Makov. Na Slovensko sa vrátil 05.10.2025. Cena za ubytovanie bola 1 000,- CZK, v rámci ubytovania boli poskytnuté aj raňajky.
Pri vyúčtovaní treba priložiť doklad za ubytovanie, uviesť menu a sumu výdavku a zohľadniť poskytnuté raňajky pri výpočte stravného.
Najčastejšie chyby pri cestovných príkazoch
- Chýbajúce písomné určenie podmienok pred cestou: zamestnanci často odcestujú a cestovný príkaz sa „vyrába“ až spätne po návrate.
- Nedodržanie lehoty 10 pracovných dní: zamestnanci odovzdávajú doklady neskoro alebo účtovné oddelenie nestíha vyúčtovanie do 10 pracovných dní.
- Zlučovanie kilometrovného do jednej sumy: náhrada za vozidlo je dvojzložková.
- Nesprávne posudzovanie času pre stravné: čas trvania cesty sa posudzuje striktne za každý kalendárny deň od 00:00 do 24:00.
- Nezdaňovanie nadlimitných náhrad: cestovná náhrada do výšky zákonného nároku nie je predmetom dane, ale suma vyplatená nad tento rámec je zdaniteľným príjmom.
- Nepriložený doklad za ubytovanie.
- Nezohľadnené raňajky alebo iné bezplatne poskytnuté jedlo.
- Nesprávne oddelenie ubytovania od ostatných položiek na spoločnej faktúre.
Elektronický cestovný príkaz
Väčšina firiem dnes pracuje s personálnym a mzdovým systémom, ktorý túto agendu digitalizoval.
HR systém Vema ponúka modul Pracovné cesty, ktorý celý proces od žiadosti po schvaľovanie až po vyúčtovanie zjednodušil.
V prípade, že evidujete knihu jázd, môžete si cestovný príkaz vytvoriť jednoducho pomocou funkcie Import z evidencie jázd.
Na záložke Vyúčtovanie a náhrady skontrolujte vypočítané náhrady. Údaje je možné zobraziť sumárne, iba výdavky alebo iba cestovné.
Spracovanie zahraničných aj tuzemských pracovných ciest podlieha viacerým legislatívnym predpisom, čo môže byť časovo náročné a komplikované, najmä pri zohľadňovaní účtovných pravidiel.
Elektronická evidencia umožňuje sledovať termíny, sadzby, doklady, zálohy, schválenie a samotné vyúčtovanie pracovnej cesty.
Kontrolný zoznam pre ubytovanie v cestovnom príkaze
- Pred začiatkom pracovnej cesty písomne určte jej podmienky.
- Uveďte miesto, čas, účel a spôsob dopravy.
- Určte spôsob ubytovania, ak ho zamestnávateľ požaduje.
- Neurčujte finančný limit na ubytovanie vo vnútornom predpise.
- Po návrate priložte hotelový účet alebo iný doklad zo súkromného ubytovacieho zariadenia.
- Ak sa doklad stratí, požiadajte o náhradný doklad.
- Ak náhradný doklad nemožno získať, postupujte podľa § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.
- Skontrolujte, či boli v cene ubytovania poskytnuté raňajky.
- Pri spoločnej faktúre oddeľte ubytovanie od ostatných položiek.
- Zamestnanec má doklady predložiť do 10 pracovných dní od skončenia cesty.
- Zamestnávateľ má následne do 10 pracovných dní vykonať vyúčtovanie a uspokojiť nároky.
tags: #cestovny #prikaz #ubytovanie