Manínska tiesňava a znak labky: prírodné krásy, náučný chodník a turistika

Jedna z najvzácnejších tiesňav a roklín na Hornom Považí sa nachádza nad Považskou Teplou a dostala pomenovanie Manínska tiesňava. Spolu so Súľovskými skalami patrí Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava k turisticky najnavštevovanejším územiam Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.

Najkrajšie krásy okolia ponúka okružný náučný chodník cez tiesňavu a Veľký Manín. Trasa spája výrazné prírodné lokality, historické zaujímavosti, skalné útvary a výhľady na charakteristickú krajinu Súľovských vrchov.

Kde sa Manínska tiesňava nachádza

Tiesňava sa nachádza medzi Považskou Teplou a obcou Záskalie. Nachádza sa neďaleko Považskej Teplej, ktorá je dnes súčasťou mesta Považská Bystrica. Priamo cez tiesňavu prechádza cesta a náučný chodník, ktorý prevedie najkrajšími miestami.

Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica, pričlenená v roku 1979. Leží v severnej časti Považského podolia asi 3,5 km severovýchodne od centra mesta v oblasti dolného toku Manínskeho potoka, vytekajúceho zo Súľovských vrchov, a jeho ústia do Váhu.

Jej súčasťou boli aj bývalé obce Zálužie, od roku 1888, a Vrtižer, od roku 1966. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1439. Na jej severnom okraji stojí od roku 1994 rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Záskalie, Kostolec a Vrchteplá sú tri drobné samostatné obce severovýchodne od Považskej Bystrice v strednej časti Súľovských vrchov v doline Manínskeho potoka, ľavostranného prítoku Váhu, ktorá má svojrázny morfologický charakter.

Rozmery a charakter tiesňavy

Manínska tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niekoľkých miestach iba 15 m široká. Najužšie miesto má 3,7 m. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta.

Územie tvorí úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou. Hlboká, členitá a úzka dolina podmieňuje vlhkú a relatívne chladnú mikroklímu na jej dne.

Na severozápadnom úpätí Veľkého Manína je niekoľko málo výdatných minerálnych prameňov. V skalných stenách sú zachované obrie hrnce.

Ako tiesňava vznikla

Vyše 1 km dlhý najužší prielomový úsek doliny vznikol postupným vrezávaním sa Manínskeho potoka, prítoku Váhu, najprv do relatívne menej odolných hornín, slieňovcov, pieskovcov a ílovcov, zhora obaľujúcich veľmi odolné manínske bradlo, tvorené vápencami, a neskôr i do samotného bradla.

Manínsky potok po rozrezaní mäkkých slienitých druhohorných hornín, ktoré obaľovali Manínske bradlo z vrchnej strany, dosiahol skalný podklad tvrdých a odolných druhohorných hornín a hĺbil dolinu aj v nich, čo mu uľahčovali pukliny v horninách.

Vznikla tak úzka tiesňava epigenetického pôvodu so strmými skalnými stenami a divokými bralnými útvarmi. Epigenetický prielom bol vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín.

Hlbokou tiesňavou ho rozdelil na dve veľkosťou i výškou nerovnaké časti - Veľký Manín s výškou 891 m n. m. a Malý Manín s výškou 813 m n. m. Vírivý pohyb väčších úlomkov, ktoré uviazli v priehlbinách najužších častí tiesňavy, obrusoval na skalných stenách oblé výklenky, tzv. obrie hrnce.

Historická premena tiesňavy

Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť.

Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. Manínska tiesňava sa tak stala priechodnejšou a cesta mohla viesť priamo cez jej najužšiu časť.

V roku 1967, po dlhom úsilí, bola tiesňava vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu Manínska úžina. Bola vyhlásená pod názvom Manínska úžina v roku 1967 s výmerou 117,63 ha vlastného územia a 70,49 ha ochranného pásma.

Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava

Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava je chránené územie v strednej časti západného okraja Súľovských vrchov východne od Považskej Teplej. Vyhlásená bola v roku 1967 v dvoch areáloch na ochranu svahov vápencovej epigenetickej tiesňavy medzi Veľkým Manínom a Malým Manínom s pestrými formami reliéfu a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou.

Jej rozloha je 117,63 ha a ochranné pásmo má 70,49 ha. Nachádza sa v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy a je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.

Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou.

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné vápnomilné druhy.

Na skalných svahoch na viacerých miestach tiesňavy sú horolezecké cvičné terény. V mieste sú horolezecké cvičné terény.

Rastliny, huby a živočíchy

Vďaka ochrane je dnes roklina územím, kde žijú vzácne rastliny, huby a živočíchy. Hlboká, členitá a úzka dolina podmieňuje vlhkú a relatívne chladnú mikroklímu na jej dne.

Tá umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v relatívne malej nadmorskej výške, čo vytvára tzv. vegetačnú inverziu. Na krátku vzdialenosť však na výslnných polohách skalných stien rastú teplomilné vápnomilné druhy.

Územie sa vyznačuje bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych druhov, ale aj horských a vysokohorských karpatských druhov. Pestré prírodné podmienky na relatívne malom území podmienili vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny.

Prevládajúcimi lesnými spoločenstvami sú bučiny a na silno skeletnatých pôdach a skalách sú hojne zastúpené i sutinové lesy či reliktné borovicové lesy.

Svojou rozmanitou flórou priťahovalo územie botanikov už od začiatku 19. storočia. Z celkového počtu asi 70 druhov orchideí, vstavačovitých, rastúcich na Slovensku sa tu nachádza okolo 40, medzi nimi hniezdovka hlístová, korálica lesná a kruštík malolistý.

Z hľadiska vývoja karpatskej flóry tu rastú cenné západokarpatské endemity, napríklad hmyzovník Holubyho a chrastavec Kitaibelov pravý.

Náučný chodník cez Manínsku tiesňavu a Veľký Manín

V roku 1988 bol na priblíženie prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava s okolím vybudovaný náučný chodník.

Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej, miestnej časti Považskej Bystrice, prechádza obcou Záskalie, Prírodnou rezerváciou Kostolecká tiesňava k Prírodnej pamiatke Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína s výškou 891 m n. m. a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východnému bodu.

Naplánujte si trasu cez náučný chodník, ktorý má celkovo 12 stanovíšť a prechádza cez najvyšší vrch pohoria Súľovské vrchy - Veľký Manín. Ponúka naozaj prekrásne výhľady.

Dvanásť zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti. Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Údaje o čase, dĺžke a prevýšení sú len informatívne. Namerali sme ich na trase Manínska roklina, autocamp - obec Záskalie.

Bezpečnosť na trase

V prvom úseku v súbehu s červenou turistickou značkou treba na štátnej ceste s premávkou dbať na zvýšenú opatrnosť.

Pri pohybe v chránenom území je potrebné rešpektovať značenie, návštevný poriadok a prírodné hodnoty rezervácie. Horolezecké cvičné terény možno využívať iba na miestach určených na tento účel.

Možnosti parkovania

Pri obci Záskalie je vedľa cesty malé parkovisko a zopár odstavných miest. Použite prípadne parkovisko pred campingom v Manínskej tiesňave, nad obcou Považská Teplá.

Pri plánovaní návštevy treba počítať s tým, že cesta prechádza priamo tiesňavou a v prvom úseku náučného chodníka sa trasa vedie popri štátnej ceste s premávkou.

Camp v Manínskej tiesňave

Camp v Manínskej tiesňave slúži ako ideálny východiskový bod pre turistiku. Areál prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a ponúka ubytovanie v nových zrubových chatkách, ako aj miesta pre stany a karavany s moderným zázemím.

Súčasťou kempu je sezónny bufet s posedením, detské ihrisko a dokonca aj nevyhrievaný bazén s prírodnou vodou. Skvelým bonusom je pretekajúci Manínsky potok hneď vedľa kempu.

Kemp je vhodný pre návštevníkov, ktorí chcú spojiť turistiku s pobytom v prírode a mať východiskový bod priamo pri tiesňave.

Kostolecká tiesňava

Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava je chránené územie v strednej časti Súľovských vrchov medzi obcami Záskalie a Kostolec. Vyhlásená bola v roku 1970 v troch areáloch na ochranu tiesňavy s osobitnou formou zvetrávania skalných stien a formovania bralného reliéfu.

Geomorfologicky sa výrazne odlišuje od ostatných častí pohoria a svojou atraktívnosťou umocňuje estetické a prírodné hodnoty oblasti Manínov.

Zaberá oba svahy samotnej Kostoleckej tiesňavy, vytvorenej Manínskym potokom v bradle, tvorenom vápencami, erózne rozdelenom na vrchy Drieňovka s výškou 634 m n. m. a Kavčia s výškou 599 m n. m., a južný svah Drieňovky.

Na strmých bezlesých svahoch sú odkryté zložité vrásy. Pod skalnými stenami sa opadávaním formujú rozsiahle sutinové kužele.

Prírodná pamiatka Bosmany

Prírodná pamiatka Bosmany je chránené územie v strednej časti Súľovských vrchov východne nad obcou Kostolec. Vyhlásená bola v roku 1999 na ochranu neveľkého bradla Skala.

Je súčasťou atraktívnej krajiny Manínov, ktorú charakterizujú vápencové bralá, tiesňavy, sutinové svahy a pestré formy reliéfu.

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je veľkoplošné chránené územie na severozápade Slovenska s členitým areálom zhruba medzi Hričovským Podhradím, Dolnou Porubou a Čavojom. Vyhlásená bola v roku 1989 za účelom zabezpečenia ochrany a racionálneho využívania najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských vrchov a Súľovských vrchov.

Do roku 1978 tvorili tieto dnes samostatné geomorfologické celky jeden horopisný celok Strážovské vrchy.

Strážovské vrchy sú jadrovým pohorím, budovaným najmä vápencami a dolomitmi subtatranských príkrovov. Granitoidné jadro je odhalené len v malej juhovýchodnej časti pohoria.

Od ostatných pohorí Centrálnych Západných Karpát sa líšia v tom, že nemajú ústredný chrbát, ale tvorí ich mozaika vrchov, hrebeňov a chrbtov a kotlín, navzájom prepojených hlbokými dolinami miestami s tiesňavovitými úsekmi.

Ich dominantou je Strážov s výškou 1 213 m n. m. Súľovské vrchy, budované vnútrokarpatským paleogénom, najmä zlepencami, kulminujú Veľkým Manínom s výškou 891 m n. m. a je pre ne charakteristický výskyt svojrázneho skalného reliéfu, najmä v obrube rozsiahlej vnútrohorskej Súľovskej kotliny.

Prevažnú časť územia CHKO tvorí vrchovinová až hornatinová neosídlená lesná krajina, ktorá zaberá 90 % územia, s mnohými skalnými útvarmi. Zvyšok zaberajú lúky a pasienky v okolí obcí.

Pestré prírodné podmienky na relatívne malom území podmienili vývoj cenných rastlinných spoločenstiev ako aj jedinečných typov krajiny.

Turistické podujatie Jilemnického jarná 25-ka

V bývalej škole, v údolí pod obcou Kostolec, učil v rokoch 1932 - 1936 spisovateľ Peter Jilemnický.

Na pamiatku pobytu Petra Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod „Jilemnického jarná 25-ka“. Tento pochod je zapísaný aj v medzinárodnom turistickom kalendári IVV.

Jilemnického jarná 25-ka patrí medzi najobľúbenejšie a najväčšie turistické podujatia na Slovensku. Už tradične ponúka tri pešie trasy s dĺžkami približne 10, 15 a 25 km a cyklotrasu s dĺžkou približne 60 km.

V roku 2018 sa konal jej 42. ročník.

tags: #maninska #tiesnava #znak #labky