Chránené rastliny Malých Karpát

Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie Vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. CHKO Malé Karpaty sa nachádza na juhozápade Slovenska a zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu.

Vďaka teplému podnebiu, členitému reliéfu, pestrému geologickému podložiu a striedaniu lesov, lúk, skalných stanovíšť a lesostepí patria Malé Karpaty k botanicky najvýznamnejším územiam Slovenska. Vyskytujú sa tu chránené, vzácne aj ohrozené druhy rastlín, pričom viaceré z nich majú v rámci Slovenska jediný prirodzený výskyt práve v Malých Karpatoch.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Nie sú veľmi vysoké, avšak napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú. Sú zeleným ostrovom a najmä Bratislavčania ich s obľubou využívajú na oddych a rekreáciu.

V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Územie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť Vyhláškou 64/1976 z 5.5.1976. Vyhláškou 138/2001 z 30.3.2001 účinnou od 1.5.2001 bola chránená krajinná oblasť znovu vyhlásená, pričom boli prehodnotené a upravené jej hranice.

Podľa novely zákona z roku 2001 má rozlohu 64 610 ha. Rozloha: 64.610,1202 ha. Pôvodne mala výmeru 65.504 ha a výmera ochranného pásma bola 45.063 ha.

CHKO začína na ľavom brehu rieky Dunaj Devínskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100 km, maximálnou šírkou 16 km až k Novému Mestu nad Váhom. Územie CHKO pozostáva z časti Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty.

Podľa súčasného územného a správneho členenia Slovenskej republiky sa o CHKO delia tri kraje a deväť okresov. Najjužnejšia časť leží v dvoch mestských okresoch Bratislavy (Bratislava III a Bratislava IV) a dvoch bratislavských vidieckych okresoch (Malacky a Pezinok). Stredná časť pretína Trnavský kraj a zasahuje do troch okresov (Piešťany, Senica a Trnava). Severná časť patrí do dvoch okresov Trenčianskeho kraja (Myjava a Nové Mesto nad Váhom).

Do CHKO zasahujú katastre siedmich miest (Bratislava, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Brezová pod Bradlom a Nové Mesto nad Váhom) a 46 dedín. Správa CHKO sídli v Trnave, v Modre má vysunuté pracovisko.

Prečo sú Malé Karpaty významné pre ochranu rastlín

Dôvod vyhlásenia: Ochrana prírody Malých Karpát sleduje zachovať a zveľadiť všetko, čo je významné z hľadiska vedeckého, kultúrneho, výchovného a je dôležitá pre zlepšenie prírodných pomerov, zachovanie rázu a biologickej rovnováhy krajiny.

Ide najmä o zachovanie vzácnych druhov a spoločenstiev flóry a fauny, ojedinele zachovaných lesných spoločenstiev, ako aj príťažlivých geologických útvarov. Je to jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty zaberá prevažne zachovalé lesné spoločenstvá s prirodzeným druhovým zložením v nižších vegetačných stupňoch spolu so spoločenstvami na rozhraní karpatského a panónskeho bioregiónu. Viaceré teplomilné druhy rastlín a živočíchov tu dosahujú svoju severnú hranicu rozšírenia.

Rastlinstvo je prevažne teplomilné, na niektorých miestach možno pozorovať spoločný výskyt teplomilných prvkov s rastlinnými druhmi vysokých karpatských polôh. Okrem chránených druhov sú tu zastúpené aj vzácne a ohrozené druhy rastlín.

Biotopy chránených rastlín

Listnaté lesy

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Územie z veľkej časti (89%) pokrývajú listnaté lesy s bukom, dubom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou.

Vo vyšších polohách a na severných svahoch sú to bučiny horského a podhorského typu. V hrebeňových častiach má väčšie zastúpenie jaseň štíhly, na sutinách javor horský a lipa.

S klesajúcou nadmorskou výškou sa častejšie vyskytuje dub a hrab, vyskytujú sa tu aj plochy vysadené borovicou lesnou a borovicou čiernou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý.

Na najnižšie položených južných svahoch rastú teplomilné a suchšie dubové lesy. Nad dúbravami sa nachádza bukový les. Medzi dubové a bukové lesy sa miešajú aj hrabiny. Vo vyšších polohách môžeme vidieť zmiešané lesy s javorom, brestom, jaseňom, hrabom, bukom a dubom.

Lesostepi, stepi a suchomilné stanovištia

Z nelesných spoločenstiev sú najviac zastúpené teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, mezofilné lúky, vzácne sa vyskytujúce rašeliniská a slatiny.

Veľmi pestré sú lesostepné a lesné spoločenstvá južných svahov s výskytom teplomilných druhov, napríklad hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov.

V CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi.

Na slnečných miestach sú to rôzne druhy krovín, tráv a bylín. Predhoria Malých Karpát boli pred odlesnením porastené dubovými lesmi s javorom a lieskou.

Skalné, krasové a sutinové spoločenstvá

Geologická stavba Malých Karpát vytvára množstvo rozmanitých rastlinných stanovíšť. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.

Druhohorné komplexy sú charakteristické krasovými fenoménmi. Známy je Borinský, Plavecký, Dobrovodský a Čachtický kras s početnými jaskyňami. V území sa nachádza 8 krasových celkov a približne 320 nesprístupnených jaskýň.

Na vápencoch a dolomitoch sa vytvorilo množstvo krasových foriem, a to najmä pri Smoleniciach a v okolí Dobrej Vody. Krasové územia v tejto časti Malých Karpát vystupujú ako zníženiny, krasové jamy a polia.

V skalných a sutinových spoločenstvách rastú druhy prispôsobené plytkým pôdam, vysokému oslneniu, suchu a prudkým zmenám teploty. Takéto stanovištia patria medzi dôležité útočiská vzácnej flóry.

Lúky, rašeliniská a slatiny

Medzi nelesné biotopy patria mezofilné lúky, teplomilné a suchomilné travinno-bylinné porasty, skalné a sutinové spoločenstvá, ako aj vzácne rašeliniská a slatiny.

Rastliny týchto stanovíšť sú citlivé na zmeny vodného režimu, zarastanie náletovými drevinami, nevhodné hospodárenie a zásahy do pôdy. Zachovanie mozaiky otvorených plôch a prirodzených vlhkostných pomerov preto patrí k dôležitým podmienkam ochrany biodiverzity Malých Karpát.

Najvýznamnejšie chránené rastliny

Poniklec veľkokvetý

Poniklec veľkokvetý patrí k najvýraznejším predstaviteľom teplomilnej flóry Malých Karpát. Rastie najmä na suchých trávnatých, skalnatých a lesostepných stanovištiach.

Suchomilné spoločenstvá so zriedkavou flórou sú zachované napríklad v rezervácii Pohanská, kde sa vyskytuje poniklec veľkokvetý a ľalia zlatohlavá.

Poniklec patrí medzi chránené druhy rastlín. Pri jeho ochrane je dôležité nepoškodzovať stanovište, rastliny netrhať a nevykopávať.

Klinček Lumnitzerov

Klinček Lumnitzerov je teplomilný druh viazaný na skalné, stepné a lesostepné spoločenstvá južných svahov. Spolu s hlaváčikom jarným, zlatofúzom južným a poniklecmi patrí k typickým druhom teplomilných travinno-bylinných porastov Malých Karpát.

Klinčeky patria medzi chránené druhy rastlín, ktoré sú ohrozené najmä úbytkom vhodných otvorených stanovíšť a zarastaním suchých trávnikov.

Hlaváčik jarný

Hlaváčik jarný sa vyskytuje v teplomilných a suchomilných travinno-bylinných porastoch. Je charakteristickým druhom slnečných stepných a lesostepných lokalít.

Jeho výskyt súvisí s teplými južnými svahmi a otvorenými stanovišťami, na ktorých sa udržiava nízka vegetácia a dostatok slnečného žiarenia.

Zlatofúz južný

Zlatofúz južný patrí k teplomilným druhom južných svahov Malých Karpát. Rastie v travinno-bylinných spoločenstvách, kde sa spolu s ďalšími vzácnymi druhmi podieľa na vysokej botanickej hodnote lesostepí.

Ľalia zlatohlavá

Ľalia zlatohlavá patrí medzi zriedkavé rastliny uvádzané v suchomilných spoločenstvách rezervácie Pohanská. Rastie v prostredí vápencových brál, lesostepí a zachovaných prírodných porastov.

Podkovka ľúba

V Malých Karpatoch má v rámci Slovenska jediný prirodzený, ojedinelý výskyt na severnej hranici areálu európsky mediteránno-submediteránny druh podkovka ľúba (Hippocrepis emerus), ktorý tu rastie na dvoch lokalitách.

Výskyt podkovky ľúbej ukazuje na osobitné postavenie Malých Karpát na rozhraní karpatského a panónskeho bioregiónu. Teplé a suché podmienky južných svahov umožňujú prežívanie druhov, ktoré majú v iných častiach Slovenska obmedzený alebo chýbajúci prirodzený výskyt.

Listnatec jazykovitý

K ďalším druhom, ktorý sa na Slovensku vyskytuje iba v Malých Karpatoch, patria listnatec jazykovitý (Ruscus hypoglossum), vika sivá (Vicia incana), nadutec nafúknutý (Myrrhoides nodosa).

Listnatec jazykovitý je druh viazaný na teplejšie listnaté lesy. Jeho výskyt patrí k významným botanickým hodnotám územia, pretože na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba v Malých Karpatoch.

Vika sivá

Vika sivá patrí medzi druhy, ktoré sa na Slovensku vyskytujú iba v Malých Karpatoch. Viaže sa na teplejšie a suchšie stanovištia a dopĺňa charakteristickú flóru južných svahov a lesostepí.

Nadutec nafúknutý

Nadutec nafúknutý patrí medzi botanicky významné druhy s výskytom obmedzeným na Malé Karpaty. Jeho prítomnosť súvisí s osobitnými ekologickými podmienkami tohto pohoria.

Rastliny Devínskej Kobyly

Na Devínskej Kobyle sa z druhov, ktoré sú v rámci Slovenska známe len z tejto lokality, vyskytujú ihlica nízka (Ononis pusilla) a rešetliak skalný pravý (Rhamnus saxatilis subsp.

Na voľných plochách Devínskej Kobyly sa rozšírili stepné elementy a lesostepné porasty so zriedkavou a s chránenou flórou. Ide o jediný výskyt rešetliaka skalného, hrachora sférického a ihlice nízkej na Slovensku.

Vyskytuje sa tu asi 600 druhov vyšších rastlín, z toho 22 chránených, a asi 600 druhov motýľov.

Konringia rakúska

Prírodná pamiatka Devínska lesostep chráni teplomilné spoločenstvá na juhozápadných strmých svahoch masívu Devínskej Kobyly s krovinami, menšími lúkami a so spoločenstvami kriticky ohrozených druhov rastlín, napríklad konringie rakúskej.

Chránené rastliny v prírodných rezerváciách

Devínska Kobyla

Rozloha: 101,12 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín a Bratislava-Devínska Nová Ves

Prevažne juhozápadné svahy (150 - 514 m) masívu Devínskej Kobyly tvoria najjužnejší výbežok Malých Karpát i celého karpatského oblúka a sú najvyšším vrchom Bratislavy.

Na voľných plochách sa rozšírili stepné elementy a lesostepné porasty so zriedkavou a s chránenou flórou. Vyskytuje sa tu asi 600 druhov vyšších rastlín, z toho 22 chránených.

Súčasťou rezervácie je svetoznáma paleontologická lokalita Sandberg s pozostatkami morských pieskov. More sa tu rozprestieralo v období treťohôr pred 14 až 16 miliónmi rokov.

Rezerváciou vedie náučný chodník.

Hajdúchy

Rozloha: 56,11 ha

Katastrálne územie: Častá

Zachované lesné spoločenstvá bukového vegetačného stupňa s výskytom hrabu a jedle predstavujú významné prirodzené lesné stanovište.

Kršlenica

Rozloha: 117,34 ha

Katastrálne územie: Plavecký Mikuláš

Ide o typickú krasovú dolinu so skalnými zrázmi a hrebeňmi, s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi.

Predmetom ochrany sú zachované lesné spoločenstvá horského vegetačného stupňa s výskytom chránených a iných zriedkavých rastlín a živočíchov.

Pohanská

Rozloha: 128,93 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie

Pohanská chráni charakteristické vyvýšeniny Plaveckého krasu (200 - 495 m) s archeologickým náleziskom z doby bronzovej, so zvyškami keltského oppida a zrúcaninou Plaveckého hradu, s Plaveckou jaskyňou a vápencovými bralami.

Porasty tvoria suchomilné spoločenstvá so zriedkavou flórou, medzi ktorú patrí poniklec veľkokvetý a ľalia zlatohlavá.

Roštún

Rozloha: 333,31 ha

Katastrálne územie: Plavecké Podhradie a Sološnica

Roštún predstavuje výrazný bralný hrebeň Vápennej s krasovým reliéfom so zachovanými bučinami a javorinami, stromami značných rozmerov a veku, až 160 rokov, a zriedkavými druhmi rastlín a živočíchov.

V rezervácii sa nachádza jediný výskyt iskerníka perovitostrihaného na Slovensku.

Ďalšie botanicky významné územia

Devínska lesostep

Rozloha: 5,1 ha

Katastrálne územie: Bratislava-Devín

Devínska lesostep chráni teplomilné spoločenstvá na juhozápadných strmých svahoch masívu Devínskej Kobyly s krovinami, menšími lúkami a so spoločenstvami kriticky ohrozených druhov rastlín.

Limbašská vyvieračka

Rozloha: 6,57 ha

Katastrálne územie: Limbach

Atraktívna vyvieračka s občasnou výdatnosťou 120 l/s je výverom podzemného toku prameniaceho pod Tureckým vrchom.

Vyvieračky a prameniská vytvárajú osobitné vlhké stanovištia, na ktorých sa môžu uplatniť druhy rastlín odlišné od flóry suchých južných svahov a skalných stanovíšť.

Smolenický kras a jaskyňa Driny

Smolenický kras je pozoruhodným krasovým územím nachádzajúcim sa v juhovýchodnej časti pohoria. Rozprestiera sa na ploche 7 km2 a zaberá skupinu vápencových chrbtov okolo vrchu Driny (483 m).

Budujú ho tmavosivé vápence, ktoré sú popretkávané množstvom puklín umožňujúcimi podzemné odvodňovanie územia. Povrchovými krasovými formami sú škrapy, ktoré možno nájsť na plošine vrchu Driny a Molpír a na svahu vrchu Cejtach.

Kaňonovitý charakter má dolina Hlboča. Z podzemných krasových javov je v CHKO Malé Karpaty známy najmä Smolenický kras, a to hlavne jaskyňou Driny, ktorá je jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou na západnom Slovensku.

Rastlinné spoločenstvá podľa nadmorskej výšky

CHKO sa rozprestiera v povodiach riek Váh, Dunaj (Malý Dunaj) a Morava od výšky 135 m pri Dunaji do výšky 797 m (Záruby).

Najnižšie položené južné svahy poskytujú podmienky pre teplomilné a suchšie dubové lesy, kroviny, trávy a byliny. Vo vyšších polohách pribúdajú bukové, zmiešané a horské lesné spoločenstvá.

Horskú teplú klímu v južnej časti so stúpajúcou nadmorskou výškou a smerom na sever strieda mierna teplá až chladná klíma. Tento klimatický gradient podporuje výskyt druhov teplých nížin aj druhov viazaných na vyššie karpatské polohy.

Najvyšší vrch Záruby dosahuje výšku 767 m. Vyšších ako 700 m je okrem neho ešte ďalších 10 malokarpatských vrcholov.

Ochrana rastlín a správanie návštevníkov

Chránené druhy rastlín sú súčasťou citlivých spoločenstiev, ktoré závisia od zachovania prirodzených podmienok. Pri návšteve Malých Karpát je preto dôležité pohybovať sa po vyznačených trasách, nepoškodzovať vegetáciu, netrhať kvety a nevykopávať rastliny.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú suché trávniky, lesostepi, skalné bralá, sutinové svahy, jaskynné okolie, prameniská a rašeliniská. Aj malá plocha môže obsahovať významnú populáciu vzácneho druhu.

CHKO Malé Karpaty zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy. Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách - Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku. Obľúbená je aj Pezinská Baba a Jahodník. Významným centrom letnej rekreácie je vodná nádrž Buková.

Práve spojenie intenzívne využívaného rekreačného priestoru, vinohradníckej krajiny, lesov a cenných stepných stanovíšť robí ochranu rastlín v Malých Karpatoch osobitne náročnou.

Prepojenie flóry s ostatnou prírodou Malých Karpát

Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Väčšina živočíchov patrí do formácie listnatého lesa, lesostepi a stepi. Sú tu zastúpené aj vzácne a chránené druhy.

Významný je výskyt raka riavového (Austropotamobius torrentium) v tokoch v južnej časti územia, ako aj vážky pásikavca veľkého (Cordulogaster hero). Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov.

Na Devínskej Kobyle sa vyskytuje asi 600 druhov vyšších rastlín a asi 600 druhov motýľov. V CHKO sa vyskytujú mnohé významné druhy z rôznych skupín hmyzu a bezstavovcov.

V podzemných priestoroch sa nachádzajú dôležité zimoviská netopierov. Vtáky, hmyz, bezstavovce a ďalšie živočíchy sú pritom súčasťou ekosystémov, v ktorých prežívajú aj chránené rastliny.

Prehľad vybraných chránených rastlín

tags: #male #karpaty #chranene #rastliny