Za cestovnou kanceláriou BUBO stojí Ľuboš Fellner, lekár, cestovateľ, podnikateľ a človek, ktorý už viac než tri desaťročia posúva hranice cestovania. Pred 30 rokmi založil BUBO, ktoré odvtedy posúva hranice cestovania.
„BUBO otvára svet!“ znie motto našej kampane. Sme pozitívni, dávame našim klientom garancie a istotu, že v ťažkej dobe sa oplatí spoľahnúť na profesionálov.
Ľuboš Fellner - lekár, cestovateľ a zakladateľ BUBO
V profesionálnom živote vám najprv učarovala medicína. Začal som študovať ešte v časoch socializmu.
Na lekársku fakultu sa nedostal hocikto, bolo treba sa poriadne učiť.
Lekár lieči kapitalistu aj komunistu rovnako. Do medicíny sa politika neplietla, pretože aj papaláši chceli prežiť.
Narodili ste sa 20. marca a práve v deň vašich narodenín ste boli pri prvej úspešnej transplantácii srdca na Slovensku.
Presne taký pocit som mal, keď som bol prítomný pri prvej úspešnej transplantácii srdca. Musím však dodať, že v tom čase som pracoval na kardiochirurgii a 20. marca, v deň mojich narodenín, som mal naozaj nočnú službu.
Bol som len posledným článkom v tíme, ktorý mohol všetko sledovať zblízka. Operovali iní, ako napríklad profesor Viliam Fischer, doktor Michal Hulman a Ivo Gašparovič.
Na kvalitu zájazdov BUBO a celkovú úroveň cestovateľskej akadémie BCA dozerá MUDr. Ľuboš Fellner.
Ako lekár bol pri prvých troch transplantáciách srdca na Slovensku, no jeho srdcovou záležitosťou sa stalo cestovanie.
Od života za železnou oponou k slobodnému cestovaniu
Stále som chlapec zo slovenského sídliska, Východoeurópan s dávnym komplexom menejcennosti z národa, o ktorom svet veľa nevie.
Ja sa však stále najviac cítim ako Slovák. Zároveň musím povedať, že mám rád svet, všetky národy aj všetky náboženstvá.
Ako som spomínal, dvadsať rokov som prežil v socializme za ostnatým drôtom. To si dnes už málokto vie predstaviť.
Ísť nakupovať do Rakúska? To sa zdalo nereálne, možno ešte menej ako odletieť v sovietskej rakete na Mesiac.
A potom prišiel november 1989. S kamarátmi sme ten drôt vlastnoručne rozstrihli a kúsok z neho mám dodnes zarámovaný vo svojej kancelárii.
Zrazu tu bola sloboda. Svet mi bol blízky už od detstva, najmä kvôli mojim otvoreným a vzdelaným rodičom.
Obdivujem ostatných slovenských cestovateľov, ktorí to mali ťažšie než ja.
Môj otec, univerzitný profesor, robil doktorát v nórskom Trondheime v roku 1968, v čase, keď sa v komunistickom Československu na chvíľu uvoľnili pomery.
Neboli sme nijako privilegovaní, skôr naopak, v krajine robotníkov a roľníkov patrili intelektuáli medzi tých menej obľúbených.
Priznám sa, vtedy ma to veľmi neuchvátilo. Nemali sme peniaze ani na zmrzlinu, ani na gondolu.
Cestovať naozaj naplno som však začal až po páde železnej opony. Bolo to úžasné.
Pamätám si, ako sme si s kamarátmi povedali: „Stretneme sa v nedeľu o desiatej pod Eiffelovkou,“ a jednoducho sme vyrazili stopom.
Spali sme pod Eiffelovkou, v kríkoch, spolu so zlodejmi z Maroka, ktorí ukradli televízor.
Boli sme mladí chalani z východu a na Západe vtedy panovala obrovská vlna podpory voči nám.
Do Indie som sa napríklad vrátil viac než štyridsaťkrát. Pritom prvé cesty boli autostopom.
Čo pre Ľuboša Fellnera znamená cestovanie
Pre mňa je cestovanie môj život. Veľmi ma to baví, ísť ďalej a odkrývať jedno tajomstvo za druhým.
Cestujem už tridsať rokov. Je to môj život. Prakticky nič nerobím, iba cestujem.
Miesta, kam som sa vydal, som vždy chcel spoznať.
Keď som behával maratóny, tak nám tréner vysvetľoval, že musíme mať prestávku na regeneráciu. Tak je to aj v živote.
My ľudia sme výkonnejší, keď si oddýchneme. Tí, čo sa živia „hlavou“, si neoddýchnu pri ležaní a ničnerobení.
Vikingovia už v 10. storočí písali, že ten, čo ostane doma, pozerá ako dobytok s otvorenými ústami, keď začnú rozprávať cestovatelia.
U nás máme čosi ako išlo vajce na vandrovku. Rozprávky o Janovi, ktorý išiel do sveta.
Odpoveď, prečo cestovať, môžete hľadať u našich klientov.
Cestovanie je náročné, musíte vyskočiť zo svojej zabehanej rutiny. Pre život každého homo sapiens je to ohromná vzpruha.
Okrem toho, že cestovanie taktiež pohlcuje váš čas a peniaze, sú tu už iba samé pozitíva.
Cestovanie ako boj proti rasizmu a predsudkom
Cestovanie je skutočný boj proti rasizmu. Verím, že to nebude znieť ako klišé, ale je to taktiež najlepší boj za svetový mier.
Ak totižto osobne spoznáte moslimov a tí vám opakovane pomôžu, alebo ak príde Rakúšan do našej opery a počuje, že sme kultúrny národ, tak nás už bude menej podceňovať.
Je dôležité poznať svet aj tam, kde sa ľudia nemajú tak dobre ako my.
Namiesto rýchleho preletu krajiny sa ponorte do jej histórie, ochutnajte miestne jedlo, vnímajte jej obyvateľov ako ľudí, nie ako potenciálnych migrantov.
Keď som sa vrátil v roku 1996 z Iránu, tak som každému hovoril, že to, čo píšu naše médiá, nie je jednoducho pravda.
Peržania sú veľmi vzdelaní a vskutku veľmi slušní ľudia.
Po Európe som začal navštevovať Áziu a oslovil ma hinduizmus, budhizmus, džinizmus, islam či sikhizmus.
Študoval som dané náboženstvá, prečítal som veľa kníh, trávil som čas v kláštoroch.
My kresťania hovoríme o mieri a potom vedieme vojny. Mám pocit, že celý západný svet jedno hovorí a druhé robí.
Začiatky BUBO a vízia kvalitného cestovania
Pred 30 rokmi založil BUBO, ktoré odvtedy posúva hranice cestovania.
Zameriavame sa na najšikovnejších Slovákov a ich rodiny - na elitu národa - a našim klientom dodávame najlepší pomer medzi cenou a najvyššou úrovňou služieb.
Slovensko si zaslúži kvalitný produkt na úrovni.
Týmto prístupom ideme dlhodobo proti trendu priemernosti a rovnosti, ktorý sa zo západu na Slovensko valí.
My sa sústredíme opäť na výsledok a chceme, aby naši klienti, ktorých si vážime, boli na našich zájazdoch nadšení.
Prijímame nových spolupracovníkov, ktorí prechádzajú tvrdými školeniami v našej BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémii).
Na kvalitu zájazdov BUBO a celkovú úroveň cestovateľskej akadémie BCA dozerá MUDr. Ľuboš Fellner.
Už 33 rokov sa snažím, aby sa BUBO stále zlepšovalo a aby som sa mohol za každého človeka vo firme postaviť.
Dosiahnuť špičkovú kvalitu je ťažké a my sme, úprimne povedané, stále len v polovici cesty.
No mám z BUBO dobrý pocit. Nie preto, že máme skvelé recenzie na Googli, ale preto, že vieme, čo robíme.
Nie všetko vyjde dokonale, no chybovosť je minimálna (možno promile).
Naša priemerná spokojnosť klientov sa tento rok pohybuje okolo 99 %.
Vývoj BUBO a výsledky firmy
Naše výsledky ukazuje Finstat. Naozaj dlhodobo platíme najvyššie dane.
Rok 2018 bol najúspešnejším v našej histórii, v roku 2019 sme narástli o toľko, čo je celoročný obrat druhého nášho konkurenta.
A dnes sme dvakrát väčšia firma, ako sme boli pred covidom.
No stále sa vzájome veľmi dobre poznáme, viem o každom našom nezdare.
Tým, že sa BUBO ani počas covidu nezatvorilo = nevzdalo, ale, naopak, krízu využilo, vyjednali sme pre našich klientov lepšie služby.
Pozrite si napríklad, koľko 5-hviezdičkových hotelov pribudlo už v základnej cene našich zájazdov.
Obdobie pandémie a mediálna kritika
Šéf cestovnej kancelárie Bubo Ľuboš Fellner zažil mediálny lynč ešte na začiatku prepuknutia epidémie koronavírusu na Slovensku.
A to nielen v rade marketingových odborníkov, ale aj u bežných ľudí.
Vo videu okrem iného Fellner hovoril: „Na Slovensku budú v marci umierať ľudia...rada, ktorú nemôžu dať žiadni politici svojim chudobným voličom, ale ja to elite Slovenska, ktorá s Bubom cestuje, ponúknuť môžem.
Šéf cestovky tvrdil aj to, že klienti Bubo nikdy neochoreli na tropickú chorobu a nie je to náhoda.
Neskôr Bubo video stiahlo a ospravedlnilo sa, ale jeho šírenie na internete sa už nedalo zastaviť.
V najnovšom videu s názvom Ako som pochopil, že som sa mýlil, si sype popol na hlavu a hovorí, že ho nenapadlo, že by mohla takáto situácia nastať.
Ospravedlňuje sa aj za svoje vyjadrenia o Slovákoch, ktorých rozdelil na bohatých a chudobných.
„Pochopil som, že to bolo strašné a nemôžem už svoje slová vziať späť.
Za svoje chyby vyvodil dôsledky a oznámil, že odstupuje z mediálneho priestoru a jeho miesto zaujmú jeho spolupracovníci.
Video, ktoré jeho firma nakoniec zmazala, chce odčiniť luxusnou dovolenkou pre pár vybraných lekárov z prvej línie.
BUBO počas vojny na Ukrajine
Pandémia covidu ustupuje, svet sa začína otvárať, po dvoch rokoch cítime nádej, a tu koncom februára 2022 Rusko napadne Ukrajinu a všetko sa opäť zastaví.
To snáď nie je možné...
Rozmýšľame asi ako všetci Slováci a aj keď sme po dvoch rokoch v extrémne ťažkej situácii, rozhodneme sa pomôcť.
Sme prví, kto v Bratislave už 2. marca otvára azylový dom pre ukrajinských utečencov.
Čoskoro nasleduje dom druhý a spolu máme v našich priestoroch 240 ukrajinských utečencov, ktorých zadarmo ubytovávame a dávame im 3x denne stravu.
Všetko zdarma, a to po celý rok.
Opäť ďakujeme za pomoc našim klientom, podporovateľom, milovníkom cestovania.
Ľuboš Fellner nás učí: „Je jedno, čo ľudia rozprávajú. Iba konkrétne činy a výsledky sa cenia.“
Náročné obdobie cestovného ruchu
Pre cestovný ruch je to však naďalej strašné obdobie, dva roky bol svet zatvorený a teraz je v susednom štáte vojna.
Nikto v takejto situácii nerozmýšľa nad dovolenkou.
Akcia bola extrémne úspešná a my opäť ďakujeme našim klientom, ktorí nás jednoznačne podržali.
Za dva dni akcie sme predali 2x toľko zájazdov, čo za ostatné 2 roky.
Znie to neuveriteľne, no dokresľuje to dobu.
Rok 2022 bol pre celý svetový turizmus náročný.
Ľuboš Fellner o tom napísal blog: Najhorší rok v mojom biznise.
Lety sa rušili na dennej báze, hotely a reštaurácie nemali dostatok personálu a ceny sa zvýšili násobne.
Najväčšie expedície a cestovateľské prvenstvá
Najväčšou expedíciou roka je výstup na najvyšší vrch obrovskej oblasti Amazonského pralesa, na Pico Neblina, ktorú Indiáni kmeňa Janomani volajú Yaripo.
Opäť sme nielen prví na Slovensku, ale sme prvou zahraničnou expedíciou vôbec.
Medzi fotografiami nájdete potvrdenie, že sme boli úplne prvou zahraničnou (nebrazílskou) skupinou z celého sveta.
Išlo o extrémne ťažkú expedíciu a o ohromný úspech slovenského cestovateľstva.
Ako prvý Slovák bol na severnom aj južnom póle, v saudskej Mekke a vo všetkých krajinách našej planéty.
Je najscestovanejší Slovák podľa medzinárodných organizácií TCC a Nomadmania.
Cez Balkán do Grécka počas vojny v Juhoslávii, za polárny kruh, kde nám hovoria, že zmrzneme, z Izraela do Sýrie, lebo nevieme, že to nejde, do Barmy so šesťdňovými vízami.
A dodnes o päť krokov pred ostatnými cestovateľmi.
Luxus podľa Ľuboša Fellnera
Zmenilo sa podľa vás vnímanie luxusu v cestovaní? Myslím, že áno, ale záleží na tom, koho sa pýtate.
Máme klientov, ktorí si objednávajú zájazdy súkromným lietadlom, bývajú len v hoteloch s michelinskými reštauráciami, no zároveň ide o veľmi vzdelaných ľudí, ktorí túžia po autentických zážitkoch.
Pre mňa osobne je luxus práve v spojení týchto svetov.
Nemám rád pozlátko, mám rád skutočnú kvalitu, zvonku aj zvnútra.
Každý z nás si pod luxusom predstavuje niečo iné, a to je v poriadku.
Stretol som tam známeho právnika, ktorý mi vravel, že chce ísť s nami na Sokotru.
Najskôr som mu povedal, že to možno nebude preňho, ale jeho manželka ma rýchlo opravila.
Ich kamarátka tam práve teraz je a je nadšená. A mala pravdu.
Sokotra je pre nás výnimočná destinácia.
Boli sme tam prví už pred 15 rokmi a aj dnes tam robíme najviac zájazdov.
Napísal som o tom blog a na našom YouTube kanáli nájdete aj film o Sokotre.
No moju ženu by som sem nevzal. Ona má rada ten klasický, „tradičný“ luxus, t.j. krásne hotely, pohodlie, servis.
Ona má na to právo. Je skvelá, športovkyňa, lekárka, žena, ktorá tvrdo pracuje.
Ekologický prístup BUBO
BUBO sa venuje ekológii a udržateľnosti od nášho vzniku.
Ľuboš Fellner je členom OLOmpijského výboru (ekologickej aktivity) vyše desaťročie.
V roku 2013 robil v Bratislave dokonca smetiara, o čom si môžete pozrieť film MUDr.
Teraz však zatepľujeme náš Base Camp na Dunajskej ulici, meníme lampy za LED, montujeme nabíjačky na autá a kolobežky a budujeme tucet krytých miest pre naše a vaše bicykle.
Nový katalóg je postavený výlučne na našich originálnych fotografiách, čo je v čase fotobánk výnimočné.
Je naším posledným.
Z ekologických dôvodov katalóg dnes netlačíme a 17. novembra sa snažíme sadiť stromy v blízkosti Bratislavy, na trojhraničí Slovenska, Maďarska a Rakúska.
Ekológii sa venujem už viac než tridsať rokov a budem v tom pokračovať.
V BUBO dlhodobo presadzujem myšlienku, že naša firma má robiť dobré veci, a veľmi ma teší, keď sa s týmto postojom stotožňuje väčšina našich ľudí.
Skvelým príkladom je naše plávanie cez Dunaj - Transdanube Swim, kde naši zamestnanci pomáhajú zadarmo.
Takto symbolicky vraciame spoločnosti časť svojho úspechu a ukazujeme, že „lovíme zážitky“ aj zmysluplne.
Navyše, z každého účastníckeho poplatku ide jedno euro na výsadbu Cestovateľského lesa.
Aj tam chcem, aby naši ľudia prichádzali pomáhať dobrovoľne.
Overturizmus a cestovanie do odľahlých oblastí
Proti overtourizmu však dokážu účinne bojovať len odborníci.
Najväčší problém predstavujú Airbnb a low-costové aerolinky, hoci ich všetci používame.
Pravdou však je, že aj v preplnených mestách, ako sú Barcelona, Amsterdam, Paríž či Londýn, existujú úžasné miesta s minimom turistov.
Len ich musíte poznať.
Otázka teda znie: cestovať do odľahlých oblastí, alebo nie?
Bol som sedemkrát na Fidži, v krajine s 333 ostrovmi, známej panenskou prírodou.
Počas pandémie boli Fijijčania takmer prinútení predať časť svojho územia austrálskym ťažobným spoločnostiam.
Našťastie sa turizmus po covide opäť rozbehol a krajinu zachránil.
My, turisti, túžime po čistej, krásnej, nepoškvrnenej prírode, no zároveň práve my môžeme byť zárukou jej prežitia.
Verím, že mnohé exotické kmene by už dávno zanikli, keby k nim neprichádzali návštevníci.
Ak chcete pochopiť, o čom hovorím, vyrazte s nami do Iraku, Sýrie, Afganistanu či Mjanmarska.
Práve tam ešte môžete zažiť autenticitu, ktorá sa inde zo sveta vytráca.
Sú to miesta, ktoré boli roky zatvorené, často pre vojnové konflikty.
Alebo sa vyberte na vzdialené ostrovy, ktoré sa snažím priblížiť vo svojich blogoch a filmoch.
Cestovanie mladých ľudí a vystúpenie z komfortnej zóny
No práve preto si myslím, že by takéto zážitky mali zažiť mladí.
Chápem, že mladí často nemajú veľa peňazí a ak im rodičia nezaplatia zájazd s BUBO, musia dlho šetriť.
No napriek tomu by som im to odporučil. Choďte!
Navštívte školy, ako to robíme my už 33 rokov, prineste deťom s rozžiarenými očami perá, zošity či inú formu pomoci.
Pre mladých je podľa mňa najhodnotnejšia dovolenka tá, ktorá ich vytrhne z komfortnej zóny.
Namiesto opíjania sa na pláži radšej vyzbierajte odpadky z piesku.
Namiesto rýchleho preletu krajiny sa ponorte do jej histórie, ochutnajte miestne jedlo, vnímajte jej obyvateľov ako ľudí, nie ako potenciálnych migrantov.
A ak po návrate vaši kamaráti nebudú súhlasiť s vašimi názormi, nevadí.
Budujte si vlastné.
Lebo keď všetci hovoria to isté, je to nielen nuda, ale aj znak stagnácie.
Pokrok a osobný úspech prichádzajú len vtedy, keď človek rozmýšľa samostatne.
A v dobe, keď umelá inteligencia rýchlo napreduje, bude práve schopnosť individuálneho myslenia tou najväčšou devízou.
Začnite spoznávať svet ešte ako mladí. Zvyknete si.
Technológie a budúcnosť cestovania
Teším sa na éru AI. Už teraz nám veľmi pomáha a a jej pokrok je neuveriteľne rýchly.
Verím, že vďaka nej dokážeme našim klientom prinášať vyššiu kvalitu služieb za nižšie ceny.
Samozrejme, AI nahradí niektorých ľudí, a to najmä tých, ktorí stagnujú a nemajú chuť sa posúvať dopredu.
No šikovných, aktívnych, múdrych, skúsených a predovšetkým kreatívnych ľudí nenahradí nikdy.
Pretože aj keď sa dobrý sprievodca niekedy zmýli v dátume, nikdy sa nestratí.
Naše blogy načítava umelá inteligencia.
Sloboda, 17. november a ekologická tradícia
Tento deň pre mňa veľa znamená.
Kým sme ešte tlačili katalóg, vždy sme ho krstili 17. novembra.
Krstili sme ho na rieke Omo s jedným z najexotickejších kmeňov našej planéty priamo pod najvyšším vodopádom sveta, pod Salto Angel, a krstili ho aj naši sprievodcovia na všetkých kontinentoch.
Z ekologických dôvodov katalóg dnes netlačíme a 17. novembra sa snažíme sadiť stromy v blízkosti Bratislavy, na trojhraničí Slovenska, Maďarska a Rakúska.
Každopádne, sloboda, ktorú sme si vybojovali 17. novembra, je pre mňa stále extrémne dôležitá.
Očakávania? Sloboda! To je to, čo som chcel.
Vedel som, že ak bude sloboda, ja si už cestu nájdem.
Nikdy som nechcel a ani neprijal od nikoho pomoc.
Slovensko ako domov
Nie ste sklamaný, keď sa vraciate z vyspelých krajín späť na Slovensko? Vôbec.
Milujem New York, bol som tam asi dvadsať ráz.
No vyspelejšie je Japonsko. Ľudia sú šťastnejší na Srí Lanke.
Avšak ja som doma na Slovensku.
Mám rád Dunaj, jedlo od svokry a mojej mamy. Tu mám kamarátov.
Tento „bordelík“ mám rád.
Filozofia dobrého života
Zaujíma ma tiež dlhovekosť a dobrý život.
Bol som na juhu Japonska na ostrovoch Okinawa a oni majú pre dobrý život jednoduché tri body: ikigai, moai, hara hachi bu.
Ikigai je zmysel života, prečo sa oplatí v daný deň vstať z postele.
Každý máme iné ikigai. Nemali by to byť iba peniaze.
Moai je spoločenstvo, ktoré presahuje rodinu - my z BUBO sa takéto spoločenstvo s našimi vzdelanými klientmi snažíme vytvárať.
