Liečebné kúpele Korytnica: história, liečivá voda a kontakt

Kúpele Korytnica ležia v malebnom horskom prostredí Nízkych Tatier, v hlbokej doline potoka Korytnica pod severnými svahmi Prašivej. Korytnica je miestnou časťou obce Liptovská Osada v okrese Ružomberok a nachádza sa v nadmorskej výške 850 m.

Od okresného mesta Ružomberok sú vzdialené 24 km a od Liptovskej Osady približne 10 km. Dostanete sa sem po hlavnom ťahu E77 smerom na Donovaly. Do Korytnice vedú aj cyklotrasy Ružomberok - Korytnica a Donovaly - Korytnica, ktoré sú vhodné aj na pešiu turistiku.

Aktuálny stav kúpeľov Korytnica

Poslední pacienti z korytnických kúpeľov odišli pred viac ako 20 rokmi. Od roku 2003 sú však kúpele zatvorené a areál s výnimkou plničky minerálnej vody chátra.

V súčasnosti o sláve niekdajších kúpeľov hovoria už iba ruiny kúpeľných budov, ktoré po privatizácii ostali nevyužívané. Dnes z kúpeľov ostali len zničené budovy, ktoré postupne chátrajú.

V areáli bývalých kúpeľov sú dnes prístupné len minerálne pramene. Stav pôvodných budov kúpeľov a starej plničky je dezolátny. Zato treba oceniť, že pramene sú pekne udržiavané. Majú svoje altánky a prístrešky.

Do areálu bývalých kúpeľov v Korytnici je vstup zdarma. Návštevníci si môžu korytnickú minerálnu vodu bezplatne nabrať v neobmedzenom množstve zo 4 zrekonštruovaných prameňov.

Podľa iných údajov je v súčasnosti verejnosti prístupných päť prameňov: Vojtech I., Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton. Pramene sa nachádzajú neďaleko od seba, no každý z nich má inú chuť a líšia sa aj farbou, obsahom bubliniek a využitím.

Pramene Korytnica v Nízkych Tatrách

Kontakt na kúpele Korytnica

Kto je skutočným vlastníkom korytnických kúpeľov, stále nie je jasné. Firma, ktorá vlastní tieto budovy, vznikla len vlani a jej konateľ sa o svojich zámeroch s nami rozprávať nechcel.

„Spoločnosť nadobudla nehnuteľnosti v lokalite bývalých kúpeľov Korytnica, pričom má v záujme túto lokalitu ďalej rozvíjať a zveľaďovať. O svojich plánoch rozvoja kúpeľnej lokality a plničky minerálnych vôd bude informovať verejnosť v nasledujúcich mesiacoch,“ zaznelo v vyjadrení konateľa Tatras Valley Invest, a.s. Jaroslava Lehončáka.

So starostom rokujú investori pôvodom z Ruska. „Došlo k zaplateniu časti dane z nehnuteľnosti, nejakých 20 percent už nová firma zaplatila a deklarovali, že sa chcú pokúsiť o rozvoj kúpeľníctva,“ informoval starosta obce Liptovská Osada Róbert Kuzma.

Bez ohľadu na to, kto je skutočným majiteľom areálu, podľa územného plánu obce tam nič iné ako kúpele nemôže byť.

Pre návštevu areálu je vhodné overiť si aktuálny stav prameňov, možnosti ubytovania a prípadné plány obnovy priamo v obci Liptovská Osada alebo u prevádzkovateľa plniarne minerálnych vôd, keďže kúpele v súčasnosti neposkytujú klasickú kúpeľnú liečbu ani pobyty pre pacientov.

Liečivá minerálna voda Korytnica

Prírodná liečivá voda v Korytnici je síranovo-hydrogénuhličitá, vápenato-horečnatá, železnatá, studená hypotonická.

Väčšina prameňov korytnických minerálnych vôd má podobné chemické zloženie s celkovou mineralizáciou 3200 - 3600 mg na liter.

Korytnická minerálna voda má vysoký obsah železa a využíva sa ako doplnok pri jeho nedostatku. Liečivé pramene sa plnia do fliaš a v minulosti sa minerálna voda predávala po celom Slovensku, ale aj vo Viedni a v Pešti.

VlastnosťCharakteristika
Typ vodysulfátovo-hydrogénuhličitá
Minerálne zloženievápenato-horečnatá, železnatá
Teplotastudená hypotonická
Celková mineralizácia3200 - 3600 mg na liter
Prístup k prameňombezplatný odber minerálnej vody

Na čo sa korytnická voda využíva

Liečivá voda korytňanských minerálnych prameňov sa dodnes využíva na pitné kúry pri chorobách tráviaceho ústrojenstva - žalúdka a dvanástnika, črevných chorobách a chorobách pečene, žlčníka a žlčových ciest, slinivky brušnej.

Tiež pri zápalových ochoreniach tenkého a hrubého čreva a na liečbu stavov po resekciách týchto orgánov.

Zohriata pomáha k odstraňovaniu žalúdočných kyselín. Zohriata minerálna voda pôsobí veľmi priaznivo na žalúdočné katary rozpúšťaním a odstraňovaním hlienu.

Vojtech I. sa využíva na pitné kúry pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika a pri vysokých hodnotách žalúdočnej kyseliny.

Vojtech II. sa využíva pri chorobách žalúdka a dvanástnika, črevných chorobách, chorobách žlčníka, žlčových ciest a slinivky brušnej.

Vojtech II. obsahuje nízke hodnoty natria, preto je vhodná aj pre srdcovocievne ochorenia, vysoký krvný tlak a choroby obličiek.

Jozef lieči pečeň, piť ho odporúčajú ľuďom s problémami s tenkým a hrubým črevom.

Antonín sa odporúča pri nedostatku železa a piť by ho mali hlavne tehotné alebo dojčiace ženy či darcovia krvi.

Využíva sa pri anémiách z nedostatku železa, pri zvýšenej potrebe železa v tehotenstve a počas dojčenia. Pri chorobných stratách krvi, poúrazových a pooperačných stratách krvi, opakovanom krvácaní pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika a inom krvácaní do zažívacieho ústrojenstva.

Voda sa využíva aj pri poruche látkovej výmeny - cukrovke.

Pri pití minerálnej vody s výraznou mineralizáciou a pri zdravotných ťažkostiach je vhodné poradiť sa s lekárom. Kúpeľný areál dnes nefunguje ako liečebné zariadenie, preto pitná kúra nenahrádza odborné vyšetrenie ani predpísanú liečbu.

Pramene Vojtech I. a Vojtech II.

Vojtech I.

Z prameňa Vojtech v kúpeľoch Korytnica vyviera s teplotou 5,4 °C najchladnejšia minerálna voda zo všetkých slovenských liečivých prameňov.

Vrt LM-40 sa nachádza asi 15 m severne od kúpeľného domu. Minerálna voda je zachytená vrtom a zvedená spolu s minerálnou vodou z vrtu LM-42x (Vojtech II.) do spoločného pitného pavilónu.

Vojtech I. sa využíva na pitné kúry pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika a pri vysokých hodnotách žalúdočnej kyseliny.

Vojtech II.

Vojtech II. je vlastne zaniknutý prameň Garibaldi, ktorý bol v roku 1942 oživený vrtom S-6.

Prameň sa nachádza asi 55 m juhovýchodne od rohu plniarne, v areáli kúpeľov. Jeho evidenčné číslo je LM - 37.

Evidenčné číslo minerálneho prameňa je LM - 38. Z vrtu je vyvedený potrubím, z ktorého je vedený výstup do krytého pavilónu.

Vojtech II. sa využíva pri chorobách žalúdka a dvanástnika, črevných chorobách, chorobách žlčníka, žlčových ciest a slinivky brušnej.

Vojtech II. po zohriatí znižuje nepríjemnú záhu.

História kúpeľov Korytnica

Kúpeľníctvo v osade Korytnica malo bohatú históriu, jeho počiatky siahajú už do 16. storočia.

Korytnicu spomína už darovacia listina kráľa Ondreja z roku 1233 ako Medokýšsku dolinu. Úradná listina z roku 1364 uvádza, že je súčasťou panstva Likavka.

Podľa povesti liečivú silu korytnických prameňov objavil valach, ktorý pri prameňoch ovce pásaval. Všimol si, že tie choré z nich, každý večer zastavili sa pri studničke a pili vodu vytekajúcu z nej. Na druhý deň boli ovce zázračne uzdravené.

V roku 1541 korytnickú kyselku odporúčal Gregor Schwalb na žalúdočné ťažkosti.

Počiatky kúpeľov môžeme datovať do roku 1540, kedy bola na príkaz župana Ľudovíta Pekryho vydláždená kúpacia jama.

V roku 1590 dal majiteľ Štefan Ilešházy pri kyslom prameni postaviť bazén, veľký drevený dom pre hostí a svoj letný dom.

V roku 1768 podal prefekt J. Ruprecht návrh kráľovskej komore na odborný výskum prameňov. O 14 rokov neskôr potom bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liečivých vlastností.

Prvé kúpeľné budovy v Korytnici sa začali stavať v roku 1830, kedy boli zbúrané staršie drevené stavby. Bol tu postavený kúpeľný dom s izbami a kuchyňou.

V polovici 19. storočia sa korytnická minerálna voda využívala na kúpeľné účely a plnila sa zároveň do fliaš.

V polovici 19. storočia po odsúhlasení výstavby ďalších kúpeľných budov sa začal ozajstný rozmach kúpeľov. V tomto období bol vybudovaný nielen nový bazén, ale aj upravené pramene a vybudovaný kúpeľný park.

Kúpele sa v 19. storočí stali vyhľadávaným miestom a ich minerálna voda získala významné ocenenia.

  • Minerálna voda z Korytnice získala tri medaily na svetovej výstave v roku 1878 vo Viedni.
  • V roku 1904 získala ocenenie ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis.

Kúpele Korytnica navštívil aj cisár František Jozef pri svojej ceste Liptovom v roku 1852. Práve po ňom je pomenovaný jeden z prameňov.

V kúpeľoch sa okrem iného liečili cisár František Jozef či Ľudovít Štúr.

Do kúpeľov sa vstupovalo bránou, na ktorej bol zobrazený symbol kúpeľov - ovca.

Obsiahle informácie o kúpeľoch z rokov 1857 až 1862 podáva ružomberský okresný lekár Dr. Gustav Adolf Sefranka. Okrem topografie a histórie opísal aj balneoterapeutické zariadenia a metódy liečby.

Obdobie alebo rokUdalosť
1233Korytnica sa spomína ako Medokýšska dolina.
1540Vydláždenie kúpacej jamy.
1541Gregor Schwalb odporúčal korytnickú kyselku na žalúdočné ťažkosti.
1590Výstavba bazéna, domu pre hostí a letného domu.
1830Začiatok výstavby prvých kúpeľných budov.
1852Návšteva cisára Františka Jozefa.
1857 až 1862Obdobie opísané Dr. Gustavom Adolfom Sefrankom.
1878Ocenenie minerálnej vody na svetovej výstave vo Viedni.
1904Ocenenie minerálnej vody na svetovej výstave v St. Louis.
1911 a 1912Silné požiare kúpeľných budov.
1925Predaj kúpeľov v dražbe Liptovskej sporiteľni.
1940Vyvlastnenie kúpeľov a prenájom štátu.
1981Súťaž o návrh úplnej rekonštrukcie kúpeľov.
1995Transformácia kúpeľov na akciovú spoločnosť.
2002Vyhlásenie konkurzu.
2003Uzatvorenie kúpeľov.
2013Kúpu plniarne a rekonštrukciu prameňov uskutočnil Zlatko Banovi.
2016Otvorenie penziónu Svätopluk a cyklotrasy Cyklokorytnička.

Rozmach kúpeľov v 19. storočí

V tomto období sa tu nachádzalo 12 ubytovacích zariadení v podobe viliek. Sezóna trvala od mája do septembra.

V roku 1857 navštívilo kúpele 198 stálych klientov, v roku 1862 to bolo už 534.

Po roku 1873 postavili kúpeľné domy Hygiea, Hungária a Štefánia.

Kúpele mali v roku 1895 k dispozícii až 400 izieb, 30 kabín a aj veľký zrkadlový bazén.

V roku 1899 bolo zaevidovaných 1343 pacientov.

Po smrti významného majiteľa kúpeľov, Jozefa Ormayho, ich spravoval syn, ktorý však nemal záujem o rozvoj kúpeľov.

V roku 1911 a 1912 kúpeľné budovy zachvátil silný požiar. Korytnickým kúpeľom paradoxne pomohol veľký požiar pred viac ako 100 rokmi. Staré budovy z druhej polovice 19. storočia zhoreli a na ich mieste postavili nové, vtedy moderné.

Dodnes stojí Liečebný dom Hygiea. Je národnou kultúrnou pamiatkou, ale samotní pamiatkari navrhujú jeho vyradenie.

„V 50. rokoch objekt prešiel veľmi dramatickou stavebnou prestavbou a úpravou. Stratil všetky pôvodné autentické prvky, ktoré mal a bol veľmi pozmenený,“ uviedol riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.

Obdobie po požiaroch a zánik kúpeľnej prevádzky

V roku 1925 ich napokon predali v dražbe Liptovskej sporiteľni. Kúpele sa neskôr prinavrátili k životu, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1925 bolo k dispozícii 250 izieb a liečilo sa tu 858 pacientov.

V kúpeľoch sa podávali aj mnohé kúpeľné kúry.

V roku 1940 kúpele vyvlastnili a štát ich ďalej prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave.

Po vojne došlo k obnove kúpeľnej liečby a rekonštrukcii kúpeľných domov. No následne to išlo s kúpeľmi dolu vodou.

Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica, ktorej pozostatky vidno dodnes.

V roku 1981 sa uskutočnila súťaž o návrh úplnej rekonštrukcie korytnických kúpeľov. Táto rekonštrukcia sa však nikdy neudiala.

V roku 1995 sa kúpele nakoniec pretransformovali na akciovú spoločnosť a o rok neskôr sprivatizovali.

Vlastnil ich Marián Kočner, ten je vo väzení a majitelia sa viackrát zmenili.

Kúpele boli v 90. rokoch sprivatizované a v roku 2002 vyhlásili konkurz. Od roku 2003 sú zatvorené.

Obnova prameňov a možnosti návštevy

Plniarne minerálnych vôd vlastní súkromná spoločnosť. Tú v roku 2013 kúpil francúzsky podnikateľ s chorvátskymi koreňmi Zlatko Banovi, zrekonštruoval pramene a v súčasnosti je verejnosti prístupných päť prameňov: Vojtech I., Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton.

V areáli kúpeľov sa nachádza ešte čistiareň odpadových vôd, bytovka Ural a penzión Svätopluk.

Začiatkom júna 2016 otvorili penzión Svätopluk, ktorý vytvorili rekonštrukciou nevyužitej budovy bývalej pošty a kaviarne. V roku 2016 bol otvorený penzión Svätopluk s reštauráciou a kapacitou 50 ľudí.

Oblasť je bohatá na liečivé minerálne pramene. Prístup k prameňu je po asfaltovej ceste, modro značenou turistickou trasou alebo zeleno značenou cyklotrasou.

Celým areálom kúpeľov prechádza modrá turistická značka, ktorá vedie z Korytnice, rázcestie cez kúpele na Hiadeľské sedlo.

Do Korytnice vedú dve cyklotrasy Ružomberok - Korytnica a Donovaly - Korytnica. Trasa vedúca z Ružomberka sa nazýva Cyklokorytnička. Cyklotrasu otvorili v roku 2016. Vybudovali ju prevažne v mieste už zaniknutej úzkorozchodnej železničnej trate.

Po zaparkovaní, za dobrovoľný príspevok 1 €, sa popri malej fontánke dostanete na cestu k prameňom.

Krásne miestečko s nostalgiou v úpätí hôr pod Prašivou. Minerálne pramene a domčeky pre nabratie vody sa postupne obnovujú. Každoročne vidieť zmeny k lepšiemu.

Pri jednotlivých prameňoch sú popisy a miesta s možnosťou posedenia. Parkovné sa investuje do obnovy vďaka tomuto a aj nadšencom.

Škoda len, že budovy chátrajú a aj okolité cestičky kúpeľného miesta niekde už ani nevidieť. Len s veľkou fantáziou sa dokážete preniesť hoci len do roku 1987.

Mapa prístupu do Korytnice pri Ružomberku

Čo vidieť v okolí Korytnice

Korytnica má okrem liečivej minerálnej vody aj ďalšiu prednosť, a tou je malebné horské prostredie uprostred nízkotatranskej prírody.

Kúpele Korytnica ležia na pol ceste medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Z Korytnice vedú turistické a cyklistické trasy smerom na okolité horské sedlá a hrebene.

Oblasť je vhodná na prechádzky, cykloturistiku a pešiu turistiku. Modro značená turistická trasa prechádza celým areálom bývalých kúpeľov a pokračuje na Hiadeľské sedlo.

Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica, ktorej pozostatky vidno dodnes. Cyklotrasa Cyklokorytnička vedie prevažne po mieste už zaniknutej železničnej trate.

Osada kúpeľov Korytnica, ktoré boli v minulosti pýchou Slovenska, je časťou obce Liptovská Osada.

💦☢️💦 Korytnica - kompletná prehliadka kúpeľov - časť tretia 💦☢️💦 Abandoned spa URBEX - part 3

tags: #liecebne #kupele #korytnica #kontakt