Mnohí zamestnanci žijú v predstave, že ak majú nárok na 25 dní dovolenky, dostanú ich bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku strávili na „maródke“.
Realita roku 2026 je však iná. Práceneschopnosť sa pre účely dovolenky nepovažuje za výkon práce. Ak vaša PN trvá príliš dlho, zamestnávateľ má zo zákona právo (a často ho aj využíva) vám dovolenku skrátiť.
Pri posudzovaní nároku treba rozlišovať medzi dovolenkou za aktuálny kalendárny rok a nevyčerpanou dovolenkou z predchádzajúcich rokov. Pravidlá krátenia pri dlhodobej PN sa viažu na dovolenku, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, a nie automaticky na každý starý zostatok.
Rozhoduje, za ktorý rok dovolenka vznikla
Mnoho zamestnancov je nemilo prekvapených, keď zistia, že ich nárok na dovolenku je zrazu nižší, než predpokladali.
Zákonník práce (§ 109) presne definuje situácie, kedy dochádza k takzvanému kráteniu dovolenky.
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobroboľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku.
Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok.
Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku(§ 109 ods. 7 Zákonníka práce).
To znamená, že počet zameškaných dní sa na účely krátenia posudzuje v každom kalendárnom roku osobitne.
Kráti sa pri PN stará dovolenka?
Ak máte nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho roka, samotná PN v novom roku neznamená, že sa tento starý zostatok automaticky skráti podľa počtu dní PN v novom roku.
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v aktuálnom roku (napr. pre pracovnú vyťaženosť alebo PN), nevyčerpaná časť sa automaticky prenáša do nasledujúceho kalendárneho roka.
Podľa §113 ods. 4 Zákonníka práce musí zamestnávateľ poskytnúť nevyčerpanú dovolenku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si ju zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Podľa §113 ods. 4 Zákonníka práce: „Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovnej neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.“
Interná smernica zamestnávateľa nemôže odobrať práva priznané Zákonníkom práce, takže jednostranné „prepadnutie“ dovolenky stanovené smernicou nemôže automaticky zrušiť zákonnú nárokovú dovolenku.
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery (t.j. zvyčajne dni navyše pre starších zamestnancov alebo benefitná dovolenka), táto časť môže byť preplatená.
Základná podmienka: odpracovaných 60 dní
Podľa § 101 Zákonníka práce vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť až vtedy, ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa odpracuje aspoň 60 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Aby sa vám vôbec začala krátiť dovolenka „za kalendárny rok“, musíte v danom roku najprv odpracovať aspoň 60 dní.
Ak túto podmienku nesplníte (napríklad ste na PN od 1. januára až do leta), váš nárok sa nepočíta ako celoročný, ale len ako dovolenka za odpracované dni (1/12 za každých 21 odpracovaných dní).
Do odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré prekážky v práci, avšak dočasná pracovná neschopnosť (PN) sa do tohto počtu nezapočítava.
Ak teda zamestnanec bol PN od 02.01.2026 do 11.05.2026 a pracovný pomer sa skončí bez toho, aby po PN odpracoval potrebný počet dní, za rok 2026 mu nevznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť.
Pravidlo prvých 100 zameškaných pracovných dní
Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní.
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Do tohto limitu sa počítajú len tie dni, kedy ste mali podľa rozvrhu pracovať (teda nie víkendy, ak nemáte víkendové zmeny).
Za prvých 100 takto zameškaných dní vám zamestnávateľ môže skrátiť celoročnú dovolenku o jednu dvanástinu (1/12).
Do zameškaných dní sa započíta doba, ktorá sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce bez ohľadu na to, či trvala v kuse 100 dní, alebo to boli dni tohto obdobia nasčítané za celý kalendárny rok.
Ak zamestnanec bol dočasne práceneschopný počas prvého štvrťroka, potom pracoval a od júna do konca roka bol znova dočasne práceneschopný, v takomto prípade je potrebné spočítať zameškané dni počas prvej a aj druhej dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak bude počet zameškaných dní aspoň 100, zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok.
Krátenie o dvanástiny a ďalších 21 dní
Ak vaša choroba pokračuje aj po prekročení stovky, krátenie sa zrýchľuje.
Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní sa vám dovolenka kráti o ďalšiu jednu dvanástinu.
Ak zamestnanec zamešká viac ako 100 pracovných dní, k ďalšiemu kráteniu dovolenky môže zamestnávateľ pristúpiť už po nazbieraní ďalších 21 zameškaných dní, t. j. spolu bude zameškaných 121 pracovných dní atď.
| Počet zameškaných pracovných dní | Rozsah krátenia z ročného nároku |
|---|---|
| 0 - 99 dní | 0 (bez krátenia) |
| 100 - 120 dní | 1/12 |
| 121 - 141 dní | 2/12 |
| 142 - 162 dní | 3/12 |
| 163 - 183 dní | 4/12 |
Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní sa uplatní ďalšia jedna dvanástina.
Príklad výpočtu pri PN v roku 2026
Zamestnanec Peter má nárok na 20 dní dovolenky.
Kvôli vážnej operácii a následnej rehabilitácii zameškal v roku 2026 celkovo 125 pracovných dní.
- Za prvých 100 dní stratí 1/12 nároku (cca 1,66 dňa).
- Za ďalších 21 dní stratí ďalšiu 1/12.
- Zvyšných 4 dni (125 - 121) už ďalšiu dvanástinu nenaplnia.
Petrovi sa teda dovolenka skráti o 2/12, čo po zaokrúhlení znamená stratu približne 3,5 až 4 dní.
Výpočet vychádza z ročného nároku a počtu naplnených dvanástin. Pri ročnom nároku 20 dní predstavuje jedna dvanástina približne 1,66 dňa.
Ak sa kombinuje viac dôvodov neprítomnosti
Do 100 zameškaných dní možno započítať aj kombinácie rôznych prekážok v práci, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce.
Môžu to byť napríklad zameškané dni z dôvodu ošetrovania člena rodiny alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Druhým prípadom je situácia, keď zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu prekážok v práci, ktoré sa nepovažujú za výkon práce.
Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé druhy dovoleniek sa krátia z rozdielnych dôvodov.
Kedy sa dovolenka pri PN nekráti
Zákonník práce v roku 2026 stále myslí na ochranné prípady.
Zamestnávateľ vám nesmie siahnuť na dovolenku, ak je vaša PN dôsledkom:
- Pracovného úrazu.
- Choroby z povolania, za ktorú nesie zodpovednosť zamestnávateľ.
Rovnako sa dovolenka nekráti za čas materskej dovolenky (v prípade otcov otcovskej dovolenky).
Kým pri bežnej PN alebo rodičovskej dovolenke sa nárok kráti, materská dovolenka sa pre účely dovolenky posudzuje ako výkon práce.
Čerpanie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky ustanovenej v § 166 ods. 1 Zákonníka práce.
V súlade s § 166 ods. 1 Zákonníka práce materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov.
Medzi obdobia, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce, patria aj:
- Dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods.
- Dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods.
- Pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou alebo bez náhrady mzdy podľa § 141 ods. 3 písm.
Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Osobitné prípady krátenia
Krátenie dovolenky sa môže týkať aj iných situácií než dlhodobej PN.
Ak zamestnanec bez ospravedlnenia nepriđe do práce (tzv. „áčko“), ide o ďalší dôvod na krátenie.
Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce: „Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.“
Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Podľa toho, koľko ste mali absencií, vám zamestnávateľ krátil dovolenku.
Pozor: Ak máte v práci dve „áčka“, môžete prísť až o 4 dni dovolenky.
Medzi ďalšie osobitné dôvody patria:
- Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby (§ 109 ods.
- Neospravedlnene zameškaná zmena (pracovný deň), kde sa uplatňuje osobitný postup pri krátení dovolenky (§ 109 ods.
Výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný, kde sa uplatňuje osobitný postup pri krátení dovolenky (§ 109 ods.
Poznámka: Pri takomto krátení dovolenky ustanovuje Zákonník práce minimálny rozsah dovolenky, ktorý sa musí zamestnancovi poskytnúť.
Čo ak bola dovolenka už vyčerpaná?
Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní.
Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne na ktorý mu nárok nevznikol.
Ak zamestnávateľ už určil rozsah dovolenky, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok za príslušný kalendárny rok, vypočíta počet dní, ktoré sa na účely dovolenky nepovažujú za výkon práce.
Krátenie pri skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer počas roka, treba najprv určiť, na akú dovolenku mu do dňa skončenia pracovného pomeru vznikol nárok.
Ak zamestnanec v danom roku neodpracuje aspoň 60 dní, nárok sa neposudzuje ako celoročný nárok, ale ako dovolenka za odpracované dni.
V školstve máte nárok na dovolenku v rozsahu 45 dní ročne, čo je upravené osobitnými predpismi pre pedagogických zamestnancov.
Ak ste teda v roku 2025 odpracovali len 53 dní a zvyšok bola PN, zamestnávateľ postupoval správne, keď vám dovolenku krátil.
Ak ste k 31. 7. 2025 ukončili PN a zároveň podali žiadosť o skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný vám preplatiť nevyčerpanú dovolenku, na ktorú vám vznikol nárok do dňa skončenia pracovného pomeru.
Dovolenka sa už ďalej nekráti spätne po skončení pracovného pomeru, krátenie sa vzťahuje len na obdobie, kedy ste boli zamestnaná a neodpracovali ste potrebný počet dní.
Ak však pracovný pomer skončí k 31. 7. 2025 a do tohto dátumu ste odpracovali len 53 dní, ďalšie krátenie dovolenky už nenastane, pretože krátenie sa už zohľadnilo pri výpočte nároku.
Treba však vedieť, že dovolenka vám bude preplatená v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce len v rozsahu, na aký vám vznikol nárok ku dňu skončenia pracovného pomeru, teda za celých 7 mesiacov, nie za 12 mesiacov po už vykonanom krátení.
Pracovno právne dôsledky vo forme nejakého disciplinárneho opatrenia pre porušenie pracovnej disciplíny sú vo vašom prípade bezpredmetné, lebo pracovný pomer už skončil.
Preplatenie dovolenky pri skončení pracovného pomeru
Častou otázkou je: „Môžem si nechať zostatok dovolenky preplatiť k výplate, aby som mal vyššiu mzdu?“
Odpoveď je v drvivej väčšine prípadov nie.
Zákonník práce uprednostňuje reálny oddych zamestnanca pred finančnou kompenzáciou.
Áno, ale len v špecifických prípadoch.
Ak má zamestnanec nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho obdobia, zamestnávateľ mu ju pri skončení pracovného pomeru musí preplatiť, čo vyplýva z ust. § 116 ods.
Tento nárok nezaniká len preto, že bol v roku 2026 PN.
Prakticky odporúčam zostatok dovolenky z minulých rokov preplatiť, dovolenku za rok 2026 len vtedy, ak na ňu podľa počtu odpracovaných dní vznikol nárok.
Ak bol zamestnanec v podstate celý rok 2026 práceneschopný, nárok na dovolenku mu nevznikol, ak ku dňu skončenia pracovného pomeru neodpracoval potrebný počet dní.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky sa teda odvíja od toho, či nárok vznikol a v akom rozsahu. Samotné uvedenie určitého počtu dní na výplatnej páske nemusí predstavovať záväzné konečné určenie nároku.
Výplatné pásky sú často generované automaticky z účtovných systémov a skutočnosť, že tento údaj je uvedený na páske, nemožno považovať za záväzné vyjadrenie zamestnávateľa o zostatku dovolenky.
Stará dovolenka, prenos a možné prepadnutie
Ideálny stav je vyčerpať si celú dovolenku v roku, v ktorom na ňu vznikol nárok.
Realita je však často iná.
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v aktuálnom roku, napríklad pre pracovnú vyťaženosť alebo PN, nevyčerpaná časť sa automaticky prenáša do nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytne sa mu po skončení tejto neschopnosti.
Pri starej dovolenke preto treba rozlíšiť, či jej čerpaniu bránila PN, alebo či zamestnanec mal možnosť dovolenku vyčerpať a nevyužil ju.
Jedna strana tvrdí, že ak zamestnanec mal pred nástupom na PN možnosť čerpať dovolenku, prepadla; druhá strana tvrdí, že ak zamestnávateľ neurčil čerpanie alebo to znemožnil, dovolenka nesmie prepadnúť.
Otázka prepadnutia preto závisí od konkrétneho dôvodu, pre ktorý dovolenka nebola vyčerpaná, od obdobia, za ktoré vznikla, a od toho, či jej čerpaniu bránila dočasná pracovná neschopnosť.
Kto určuje termín čerpania dovolenky
Mnoho zamestnancov žije v omyle, že o termíne dovolenky rozhodujú výhradne oni.
Podľa § 111 Zákonníka práce však čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ.
Zamestnávateľ musí prihliadať na úlohy firmy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
S blížiacim sa koncom roka sa v mnohých firmách opakuje rovnaký scenár: snaha o nulové zostatky na kontách dovoleniek.
Tento tlak často vyvoláva u zamestnancov aj zamestnávateľov množstvo otázok.
Ak zamestnanec nemohol dovolenku vyčerpať pre PN, zamestnávateľ musí túto prekážku zohľadniť pri posudzovaní ďalšieho čerpania starej dovolenky.
Praktický postup pri kontrole nároku
- Rozdeľte si dovolenku podľa rokov, za ktoré vznikla.
- Pri každom roku si zistite počet odpracovaných dní.
- Osobitne spočítajte zameškané pracovné dni, ktoré sa nepovažujú za výkon práce.
- Overte, či ste v príslušnom roku odpracovali aspoň 60 dní.
- Ak ste podmienku splnili, skontrolujte hranicu 100 zameškaných pracovných dní.
- Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní pripočítajte ďalšiu dvanástinu krátenia.
- Overte, či išlo o pracovný úraz, chorobu z povolania, materskú dovolenku alebo otcovskú dovolenku, pri ktorých sa dovolenka nekráti.
- Skontrolujte, či bol dôvod krátenia v tom istom kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje.
- Pri skončení pracovného pomeru porovnajte vypočítaný nárok so zostatkom nevyčerpanej dovolenky.
Matematika dvanástin a pracovných dní je v praxi zložitá a ľahko v nej vznikajú chyby v neprospech zamestnanca.
Ak ste boli v tomto roku chorí, overte si svoj zostávajúci nárok včas.
Naša Kalkulačka nároku na dovolenku vám po zadaní počtu zameškaných dní okamžite ukáže, či vám zamestnávateľ kráti voľno oprávnene a koľko dní vám presne zostáva.
Jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa
Krátenie dovolenky je jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa, na ktoré nepotrebuje váš súhlas - stačí, ak sú splnené podmienky Zákonníka práce.
Zamestnávateľ však môže krátiť iba dovolenku, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok, a musí vychádzať z dôvodov a pravidiel ustanovených Zákonníkom práce.
Ak zamestnanec nesúhlasí s výpočtom, mal by si vyžiadať rozpis odpracovaných a zameškaných pracovných dní, určenie nároku za každý kalendárny rok a spôsob výpočtu jednotlivých dvanástin.
Odporúčam si skontrolovať, či zamestnávateľ správne vypočítal krátenie podľa § 109 Zákonníka práce a či vám preplatí zvyšnú dovolenku pri skončení pracovného pomeru.
Najčastejšie otázky
Môže dovolenka z predchádzajúceho roka prepadnúť, ak som bola na PN?
Podľa §113 ods. 4 Zákonníka práce sa nevyčerpaná dovolenka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poskytne po skončení tejto neschopnosti.
Môže zamestnávateľ zrušiť nárok na dovolenku internou smernicou?
Interná smernica zamestnávateľa nemôže dávať zamestnancom menej práv, než priznáva Zákonník práce, a preto nemôže zákonnú dovolenku jednostranne zrušiť.
Kedy sa dovolenka môže krátiť pri PN?
Pri PN nad 100 zameškaných pracovných dní sa dovolenka za príslušný rok môže krátiť; presné krátenie závisí od počtu odpracovaných dní a aplikácie Zákonníka práce.
Môžem dostať preplatenú dovolenku počas trvania PN?
Dovolenku je bežné preplatiť pri skončení pracovného pomeru.
Počas trvania pracovného pomeru zákon uprednostňuje čerpanie dovolenky a jej finančná náhrada sa uplatňuje len v špecifických prípadoch.
Ako sa vypočíta krátenie dovolenky pri čiastočne odpracovanom roku a PN?
Ak zamestnanec odpracoval minimálne 60 pracovných dní, má nárok na celoročnú dovolenku podľa §105; pri dlhšej PN môže dôjsť ku kráteniu.
V jednom príklade bolo navrhnuté krátenie o 5/12, teda nárok 7/12 dovolenky.
Mám nárok na odstupné, ak ma zamestnávateľ prepustí počas alebo po PN?
Zamestnanec môže mať nárok na odstupné, ak mu zamestnávateľ nenájde vhodné pracovné miesto z dôvodu zdravotného stavu alebo ak ho už vôbec nepotrebuje.
Príklad rozdelenia starej a novej dovolenky
Pracujem ako učiteľka v materskej škole na dobu neurčitú, mám odpracovaných celkovo 33 rokov, v danej škôlke 10 rokov.
Od októbra minulého roka som dlhodobo práceneschopná, k tomuto termínu mi ostalo 23 dní starej dovolenky, na výplatnej páske za január 2016 mám uvedené, že mi nabehla ďalšia, nová dovolenka v počte 45 dní, dohromady teda 68 dní.
Mám však indície, že ak som dlhodobo PN, dovolenka sa mi kráti.
K 31.8. plánujem podať v zamestnaní výpoveď a preto by som potrebovala vedieť, koľko presne dovolenky mám, aby som následne vedela ukončiť PN.
Pri takomto prípade treba osobitne posúdiť 23 dní starej dovolenky a osobitne novú dovolenku za príslušný rok.
Údaj 45 dní uvedený na výplatnej páske nemožno automaticky považovať za konečný nárok, pretože výplatné pásky sú často generované automaticky z účtovných systémov.
Rozhodujúci je zákonný výpočet podľa počtu odpracovaných dní, dôvodov neprítomnosti, prípadného krátenia a dátumu skončenia pracovného pomeru.
Plánovanie čerpania dovolenky
Plánovanie je lepšie ako stres na konci roka.
Zákonník práce v otázkach dovolenky jasne preferuje oddych pred hromadením dní či ich preplácaním.
Pre zamestnávateľov aj zamestnancov platí jednoduché pravidlo: kľúčom je komunikácia a priebežné plánovanie.
Vyhnete sa tak nepríjemným situáciám, kedy dovolenka prepadne, alebo sa bude musieť krátiť z dôvodu dlhodobej neprítomnosti.
Transparentná komunikácia je kľúčom.
Ak vznikne pochybnosť o výpočte, je vhodné porovnať evidenciu dochádzky, potvrdenia o PN, rozvrh pracovných zmien a zostatky dovolenky za jednotlivé kalendárne roky.
