Výstavba v Jasnej a Demänovskej doline predstavuje jeden z najvýraznejších konfliktov medzi rozvojom cestovného ruchu a ochranou prírody na Slovensku. Územie, ktoré je významné svojimi horskými lesmi, jaskynným systémom, vodnými zdrojmi a kultúrnym dedičstvom, sa v posledných rokoch mení na intenzívne urbanizovaný priestor.
Navrhujeme vyhlásenie stavebnej uzávery obce Demänovská Dolina na potrebný čas do doby schválenia a účinnosti nového územného plánu tejto obce. V súčasnosti je tu vyčlenených ešte 70 hektárov určených pre rôznorodú výstavbu.

Prečo je Jasná citlivým územím
Výstavba zariadení turistického ruchu v hornej časti Demänovskej doliny - Jasnej predstavuje ohrozenie mimoriadneho a v kontexte celého Slovenska jedinečného prírodného aj kultúrneho dedičstva.
Súčasná výstavba v Jasnej je bezprecedentným narušením prirodzeného prostredia Národného parku Nízke Tatry, ktoré nemá obdoby v rámci celého Slovenska.
Podľa § 19, ods. 1 č. 543/2002 Z. z. je v národnom parku “ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti”, čo však nezodpovedá súčasnému stavu doliny.
Jedna obrovská katastrofa. To je prvá veta, ktorá bez rozmýšľania ako reflex vyjde z úst Liptákom, keď sa ich spýtate na Jasnú a Demänovskú dolinu.
Územie Nízkych Tatier v treťom a piatom stupni ochrany bolo ešte pred pätnástimi rokmi zelenou oázou ticha a pokoja, kde pri prechádzke okolo vás prešlo možno jedno-dve autá za hodinu.
No darmo, lyžiarske strediská vynášajú lepšie ako pustý les, a tak sa z maličkej obce medzi horami stalo večné stavenisko, kde kolosálne hotely rastú na počkanie.
Stupne ochrany a chránené územia
Demänovská dolina je nielen súčasťou Národného parku Nízke Tatry, ale sa v nej nachádzajú lokality s najvyšším, piatym stupňom ochrany, národné prírodné pamiatky ako Demänovský jaskynný systém či Vrbické pleso a ich ochranné pásma, územia Natury 2000, ramsarské lokality medzinárodného významu aj ochranné pásma vodárenských zdrojov.
- Národný park Nízke Tatry (3. stupeň ochrany),
- Národná prírodná rezervácia Demänovská dolina (5. stupeň ochrany),
- Národné prírodné pamiatky Vrbické pleso, Demänovský jaskynný systém, jaskyne Okno a Štefanová,
- Ochranné pásmo NPP Demänovské jaskyne a OP NPP Vrbické pleso (4. stupeň ochrany),
- Územie európskeho významu Ďumbierske Tatry sústavy Natura 2000,
- Chránené vtáčie územie Nízke Tatry sústavy Natura 2000,
- mokrade medzinárodného významu - lokalita RAMSAR Jaskyne Demänovskej doliny,
- Biocentrum nadregionálneho významu Bc3n,
- Biokoridor regionálneho významu Bk3r,
- Chránená vodohospodárska oblasť Nízke Tatry (východná časť),
- ochranné pásma vodárenských zdojov I., II. a III.
Zatiaľ čo väčšina Demänovskej doliny sa nachádza v najvyššom stupni ochrany, územie od Lúčok až po Jasnú vrátane je v treťom ochrannom pásme.
To znamená, že síce výstavba v Demänovskej doline zakázaná je, ak chcete stavať v Jasnej, stačí vám stavebné povolenie a tiež povolenie Národného parku.
Tam sa stavať už totiž môže.
„Problém je, že sa stavia nad tým najchránenejším ochranným pásmom a zhora tečie rieka. A tá berie všetok ten bordel, stavebný materiál, splašky, pretože na kanalizácii je množstvo porúch každý rok, dole do územia piateho stupňa ochrany.
A jednoducho to tam zamoruje.
Nejako to súvisí aj s množstvom áut, ktoré sa Demänovskou dolinou každý deň premávajú.
Vrbické pleso a tlak výstavby
Pohľad na okolie Národnej prírodnej pamiatky Vrbické pleso so 4. a 5. stupňom ochrany.
Obrovský apartmánový komplex Damian len sto metrov od Vrbického plesa v piatom stupni ochrany a ďalšie rozsiahle stavebné projekty v Demänovskej doline ohrozujú podľa aktivistov jej prírodné hodnoty natoľko, že sa rozhodli spustiť petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy.
Napriek naliehaniu miestnych obyvateľov, Krajského úradu životného prostredia a ochranárov sa v srdci Jasnej schválila výstavba gigantického hotelového komplexu Damian, ktorý otvorili minulý rok.
Výstavba tohto kolosálneho hotela, s ubytovacou kapacitou vyše 900 ľudí ohrozovala chránené Vrbické pleso, ležiace len sto metrov od neho.
„Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme.
Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel Damian, ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny.
Kritizovaný megahotel Damian v Jasnej.

Územný plán a ďalšia výstavba
Iveta Niňajová si rozsah ohrozenia územia v Jasnej naplno uvedomila, až keď videla takmer dokončený obrovský hotel neďaleko Vrbického plesa.
Zdôrazňuje, že developer ho postavil legálne, rovnako ako je legálna ďalšia výstavba.
Veď projekty sú v územnom pláne obce Demänovská Dolina, prešli povoľovacím konaním a posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA.
„Spoliehame sa na to, že úrady a kompetentní konajú správne,“ konštatuje.
Aj keď ťažko povedať, ako EIA vlastne prebiehala, keď úrady odobrili hotelový komplex na krok od piateho stupňa ochrany či osemapolhektárovú zónu hore v Jasnej so zastavanosťou 85 percent.
„Podľa územného plánu je v Jasnej schválených ďalších sedemdesiat hektárov na výstavbu.
Takže sme ešte len v polovici toho, čo by tam finálne malo byť.“
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Ďalšie plochy určené na výstavbu | 70 hektárov |
| Zastavanosť zóny v Jasnej | 85 percent |
| Vzdialenosť hotela Damian od Vrbického plesa | sto metrov |
| Ubytovacia kapacita hotela Damian | vyše 900 ľudí |
| Počet turistických chodníkov | 144 kilometrov |
Podľa autorov petície sa stala systémová chyba.
Zlyhali rozhodovacie a kontrolné mechanizmy, ktoré mali takýmto projektom povedať nie.
Územný plán obce dokonca neriešil ani počet podlaží a vzhľad stavieb či použité materiály.
Developer Property Holding tento rok odstúpil od zámeru postaviť v Jasnej v časti Lúčky 30-metrový wellness hotel po tom, ako minulý rok získal povolenie na stavbu od envirorezortu.
Ján Budaj sa pod kritizovaný projekt podpísal aj napriek stopke od obecného zastupiteľstva.
Developer však nakoniec pôvodnú ideu mega hotela po tlakoch aktivistov a ochranárov zmenil na tri apartmánové domy.
Prírodné a kultúrne dedičstvo doliny
Za iniciatívou Pre Dolinu, ktorá sa práve registruje ako občianske združenie, mi jeho predseda Pavel Herich rozpráva o nenahraditeľných hodnotách Demänovskej doliny.
„Paradoxne, nachádzajú sa hlavne v spodnej časti doliny, cez ktorú tie tisíce áut len tak bez záujmu prefrčia cestou do Jasnej,“ konštatuje speleológ, vyštudovaný environmentalista a spoluobjaviteľ jednej z najväčších jaskýň na Slovensku - Štefanovej.
„V tej časti sú mimoriadne prírodné hodnoty: jaskyne a podzemné riečiská, bralá, jaskynné otvory.
K nim sa viaže aj kultúra tohto regiónu.
Možno aj celého národa.
Tak ako je pre nás symbolom Kriváň, sú ním aj Demänovské jaskyne.“
S cieľavedomejším záujmom ich začali skúmať už v 17. storočí.
V roku 1719 sem prišiel geograf Juraj Bucholz mladší, blízky spolupracovník Mateja Bela.
Venoval sa Demänovskej ľadovej jaskyni a Dračej jaskyni, ktorá sa teraz volá Beníkova.
Jeho zistenia vydal v rámci svojich geograficko-historických prác aj Matej Bel.
Doline to prinieslo veľkú slávu.
Demänovské jaskyne vytvárajú najdlhší jaskynný systém na Slovensku a zrejme aj v celých Karpatoch.
Je tam dokopy tristo jaskýň a osemdesiat kilometrov podzemných chodieb.
„Preto je to, čo sa deje v Jasnej, nadnárodná blamáž,“ myslí si Pavel Herich.
Výstavba a ohrozenie podzemných vôd
Urbanizovaná krajina v zbernej oblasti najdôležitejšieho zdroja pitnej vody Liptovskej kotliny zvyšuje tiež riziko znečistenia podzemných vôd, ktoré patria medzi kľúčové a nenahraditeľné prírodné zdroje.
Všetky aktivity v hornej časti doliny totiž vplývajú na jej spodnú krasovú časť.
Je nezmysel povoliť v Jasnej veľké stavebné projekty a okolie jaskýň prísne chrániť.
Systém spolu komunikuje.
Pavel Herich vysvetľuje, že voda do jaskýň zhora priplaví všetko znečistenie z výstavby a prevádzky hotelov a chát aj z tisícok prechádzajúcich áut.
A z podzemného jaskynného systému vychádza na povrch Vyvieranie.
Zdroj pitnej vody pre desaťtisíce ľudí v Liptovskom Mikuláši a okolitých obciach.
Čo znečistenie spôsobuje v jaskyniach?
Podľa Pavla Hericha to speleológovia zatiaľ nedokážu celkom presne povedať.
„Biospeleológia je pomerne mladý odbor.
Ešte nevieme, aké tvory v jaskyniach žijú, hlavne tie menšie, na mikrobiálnej úrovni.
Netušíme, čo všetko sme už zabili.
Jaskynný ekosystém je veľmi krehký a má malý počet členov.
Všetka energia a živiny, ktoré im umožňujú prežiť, prichádzajú zvonka, z povrchu, kde dnes človek mení stav prostredia.“
Kanalizácia a havárie v krasovom území
Navyšovanie ubytovacích kapacít a budovanie infraštruktúry priamo spôsobuje vznik odpadov zo stavebnej činnosti.
Odpady, okrem dopravného znečistenia, vznikajú z postupnej degradácie použitých stavebných materiálov a aj zo samotnej prevádzky zariadení.
Odpadové vody z kanalizácie prenikajú do prostredia.
Najmä v dolnej časti doliny nie je možné vzhľadom na povahu a dynamiku vývoja krasového reliéfu udržať kanalizáciu bez pravidelných havárií a dlhodobých únikov.
Pred piatimi rokmi zrekonštruovala vodárenská spoločnosť hlavnú kanalizačnú os od Jasnej až po úroveň Vyvierania.
Boli na nej totiž časté havárie a fekálie sa dostávali do podzemných vôd.
„Len tento rok sme však zaznamenali štyri ďalšie havárie na úseku od Jasnej po Pavčinu Lehotu.
Napríklad pre prasknutú šachtu vytiekol obsah kanalizácie do potoka práve na mieste, kde sa voda stráca v podzemnom systéme.
O pár hodín bol v zdroji pitnej vody vo Vyvieraní,“ konštatuje Pavel Herich.
Dodáva, že hoci vodári každú poruchu rýchlo odstránia a dodržia limity stanovené zákonom na parametre pre pitnú vodu, lebo bakteriálne znečistenie účinne likvidujú chlórom, jaskyne smrdia.
„Podzemná biota neodíde.
Ten bordel tam je.“
Bočné kanalizačné prípojky hlavne starších stavieb v doline sú stále pôvodné.
Pavel Herich vysvetľuje, že akákoľvek kvalitná kanalizácia je v krasovom kaňone trvalo ohrozená.
Počas povodní sa totiž riečisko Demänovky prehĺbi aj o meter.
Hrmí to v ňom ako pri búrke.
Voda presúva veľké bloky kameňov.
Otvárajú sa nové vstupy do podzemia.
„Udržať kanalizáciu v dokonale tesniacom stave je nemožné.
Takže čím viac ubytovacích kapacít ju využíva, tým je to komplikovanejšie.
Otázka teda znie, či potrebujeme mať hore hotely, ktoré tam nepatria z iks ďalších dôvodov, alebo chceme mať dole dobrú vodu a zachované jaskyne.“
Doprava v Demänovskej doline
Výstavba hrubo narúša charakteristický vzhľad krajiny a evidentne presahuje únosnosť územia (vyčerpanie vodných zdrojov, preťažené elektrické siete, kolabujúca doprava).
Najväčšie lyžiarske stredisko na Slovensku navštevuje mnoho turistov aj zo zahraničia.
V zimnej lyžiarskej sezóne zostáva časť áut na záchytnom parkovisku.
Hore do Jasnej ich prejde priemerne 3 500.
„To znamená sedemtisíc prejazdov denne cez piaty stupeň ochrany,“ spresňuje Pavel Herich.
V zimnej sezóne je situácia taká, že často sa kolóny z Jasnej tiahnu cez dolinu až do Liptovského Mikuláša, to je 16 kilometrov.
Kolóny áut blokujú cestu na hodinu a pol až dve hodiny v rannej a podvečernej špičke.
Miestni ľudia sa v nich pomaly posúvajú do práce a domov.
Toľko áut vytvára aj migračnú prekážku pre divožijúce zvieratá.
Viete si predstaviť, ako tým trpí divoká zver v chránenej oblasti.
Približne päťdesiat demänovských jaskýň pritom slúži ako zimovisko medveďom.

Obmedzenie automobilovej dopravy
Podľa aktivistov je nevyhnutné automobilovú dopravu obmedziť a dolinu vrátiť ľuďom.
Peším, cyklistom, rodičom s kočíkmi.
Aby sa návštevníci mohli prejsť prírodou, obdivovať bralá, riečku Demänovku, Vyvieranie, tmavé otvory jaskýň.
Projekty na rôzne typy kyvadlovej dopravy do lyžiarskych stredísk sa objavujú už od 70. rokov.
V hre boli rôzne druhy vlakov vrátane zavesenej súpravy aj ekologické autobusy.
V nejakej forme kyvadlovka aj funguje.
No kto bol lyžovať v Jasnej a využil ju, pravdepodobne zažil cestu nahor v nabitom autobuse po mnohominútovom čakaní v mraze na spoj.
Autori petície zdôrazňujú, že sú za komplexné riešenie dopravy tak, aby spĺňala požiadavky na modernú, pohodlnú a ekologickú prepravu.
Dodávajú, že v žiadnom prípade nenavrhujú zablokovanie cestovného ruchu.
Skôr rozumnejšie využívanie prírodných zdrojov.
Možnosti návštevy doliny bez ďalšej výstavby
Lebo Demänovská dolina a Jasná nie sú len zjazdovky, lanovky a hotely.
Je tu 144 kilometrov turistických chodníkov.
Vyznačené náučné chodníky zas opisujú úlohu vody v krasovom systéme či ťažké boje, ktoré v doline prebiehali počas 2. svetovej vojny.
Turisti sa môžu prejsť k zrekonštruovaným partizánskym bunkrom.
Alebo na symbolický cintorín obetí horských nešťastí Nízkych Tatier.
Freerideri a skialpinisti oceňujú trasy na Chopku.
Lanovky pritiahli do Jasnej aj letných turistov.
Lyžovanie na Chopku má dlhoročnú tradíciu.
Už koncom 19. storočia sa na jeho svahoch objavili prvé lyže, ktoré využívali najmä lesníci pri práci a poštári.
Netrvalo dlho a v roku 1954 bola uvedená do prevádzky otvorená dvojsedačková, dnes už retro, Von Roll lanovka.
Prelomový moment nastal koncom 50. rokov minulého storočia, keď sa obe strany Chopku - južná aj severná prepojili.
Takto sa veselo, no stále v malom lyžovalo až do konca 90. rokov, kedy ich museli kvôli bezpečnosti lyžiarov odstaviť.
Príroda ako základ cestovného ruchu
Oblastná organizácia cestovného ruchu Liptov robila pred piatimi rokmi prieskum.
Pýtala sa turistov, prečo na Liptov chodia.
Ukázalo sa, že dôvodom číslo jeden nie je zábava v lyžiarskych strediskách a akvaparkoch, ale príroda.
Podľa Ivety Niňajovej z Asociácie prírodného turizmu sú úžasným príkladom trvalo udržateľného cestovného ruchu jaskyne v Demänovskej doline.
„Ich návštevnosť je vysoká.
Generuje príjmy nielen Správe slovenských jaskýň, ale aj ubytovateľom v regióne.
V asociácii popularizujeme myšlienku, že aj ekologické riešenia majú ekonomické výhody.
Myslíme si, že naša krajina môže profitovať z prírody na spôsob butikovej zelenej destinácie, akou je napríklad Slovinsko.
Tam turisti neváhajú zaplatiť za vstup a sprevádzanie najcennejšími prírodnými lokalitami viac, než je vstupné do našich akvaparkov, lebo vedia, že to, čo uvidia, za to stojí.“
Riziko apartmánových miest duchov
Iveta Niňajová spomína apartmánové domy na španielskom pobreží, kde si ľudia kúpili byty na investíciu, no ani do nich nechodia.
Obáva sa, že podobné miesta duchov vzniknú aj v Jasnej.
Aj tu je množstvo apartmánov, do ktorých ich majitelia zavítajú len dva-trikrát do roka.
Pre takúto výstavbu investičnej povahy - nie pre reálnu potrebu ďalších lôžok - sa však v doline nenávratne ničia prírodné hodnoty.
Počet lôžok pre turistov sa zrejme šplhá k piatim tisícom.
„To nemá obdobu,“ ešte raz krúti hlavou Pavel Herich.
Náhla a jednoúčelová zmena prirodzeného prostredia Demänovskej doliny predstavuje výraznú psychickú záťaž pre obyvateľov Liptova a mnohých návštevníkov.
„Už to nie je to, čo to bývalo pred 10, 15, 20 rokmi.
Človek vtedy vyšiel von sa poprechádzať do prírody, vyšiel do hory na hríby.
Sám rodák však priznal, že obyvateľom sa dnes žije lepšie, než kedysi.
Turisti prinášajú do obecnej kasy také sumy, o akých sa obci pred pár rokmi ani len nesnívalo.
Liptov bol chudobný kraj a ešte k tomu žiť v horách, kde nebolo nič dostať, nebolo med lízať.
„Po chlieb ma rodičia posielali do Ploštína, ktorý bol desať kilometrov od doliny.
Pešo - a bolo jedno, či je leto a či mrzne, jesť sme museli,” zdôverila sa nám Vierka, ktorá má na Demänovskú dolinu len tie najkrajšie spomienky.
Nová zjazdovka Luková - Otupné
Demänovská Dolina 20. marca (TASR) - Pri výstavbe novej dvojkilometrovej zjazdovky Luková - Otupné v lyžiarskom stredisku Jasná v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) podľa iniciatívy My sme les vyrúbali všetky stromy v trase novej zjazdovky, čím sa malo zasiahnuť do územia s cennými horskými lesmi a biotopmi európskeho významu v hodnote vyše 5,5 milióna eur.
Správa NAPANT-u podľa iniciatívy opakovane niekoľko rokov odmietala dať súhlasné stanovisko k budovaniu novej zjazdovky.
„Všetko sa zmenilo až v roku 2025, kedy po zmene vlády a zmenách v rezorte životného prostredia správa národného parku so zámerom developera súhlasila,“ spresnili z My sme les.
Projekt bol podľa ochranárov dlhé roky blokovaný aj pre výskyt ohrozených hlucháňov hôrnych v lokalite.
„K odblokovaniu došlo až potom, ako monitoring platený investorom preukázal ich údajnú neprítomnosť.
Ochranári ohlásili objav nového plieska priamo v trase rozostavanej zjazdovky v Demänovskej doline.
Volajú po okamžitom zastavení stavebných prác.
Ochranári upozornili na nález nového plieska v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) v lokalite, kde prebieha výstavba novej zjazdovky Luková - Otupné.
Iniciatíva My sme les vyzvala na okamžité zastavenie stavebných prác na pripravovanej zjazdovke.
Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) aktuálne preveruje, či sa na trase skutočne nachádza pleso ľadovcového pôvodu, alebo ide len o prirodzenú priehlbinu zadržiavajúcu dažďovú vodu.
Objav nového plieska
Ochranári objavili v Nízkych Tatrách nové pliesko.
„Stroje upravujúce terén sú v tesnej blízkosti plieska a hrozí, že ho pri pokračovaní prác zničia,“ upozornila iniciatíva My sme les, ktorá nález oznámila úradom.
„Nové pliesko ochranári objavili v Demänovskej doline v nadmorskej výške 1316 metrov nad morom.
Pliesko sa nachádza v ľadovcovej moréne, ktorá je pozostatkom z doby ľadovej.
V Nízkych Tatrách ide o zaujímavý fenomén.
Doteraz bolo v tomto rozľahlom pohorí zaznamenaných 13 plies alebo pliesok, nové pliesko by tak bolo štrnástym známym v poradí,“ spresnili z My sme les s tým, že zatiaľ nie je známe, či je pliesko stále alebo periodické, ani odkiaľ je napájané.
Pliesko objavili v mieste výstavby novej zjazdovky.
Výstavba môže pritom spôsobiť jeho okamžitý zánik, keďže sa nachádza priamo v trase schválenej zjazdovky.
„Mechanizmy pracujúce na novej zjazdovke sú už len niekoľko desiatok metrov od plieska a postupne sa k nemu približujú,“ upozornila iniciatíva My sme les.
TMR si podľa prvotných informácií skôr myslí, že o pleso nejde, no definitívne to posúdi geodet a odborníci z oblasti enviro.
„Ide o veľmi citlivý terén, akýkoľvek zásah do morény môže spôsobiť vypustenie plieska,“ spresnil Daniel Dítě zo Slovenskej akadémie vied.
„Jazierko stojí na ľadovcových sedimentoch - zmesi balvanov, štrku, piesku a ílov.
Keď sa tie narušia, môže dôjsť k ich vyplaveniu a jazierko zanikne,“ povedal riaditeľ geologického odboru SAV Ústavu vied o zemi Radovan Kyška-Pipík.
A s ním aj domov chránených živočíchov, najmä obojživelníkov.
Pliesko leží priamo v strede vytýčenej trasy novej zjazdovky.
„Je vzácne v tom, že takýchto pliesok je v Nízkych Tatrách veľmi málo.
Navyše, vyzerá to tak, že toto pliesko máva vodu trvalo.
Väčšina menších pliesok v Nízkych Tatrách je sezónnych a v lete zvyknú vyschnúť,“ vysvetlil Miroslav Kaliský zo združenia My sme les.

Stanovisko Správy NAPANT-u a TMR
Ochranári na nič nečakali, a nález plieska ihneď oznámili Správe Národného parku Nízke Tatry aj príslušnému okresnému úradu a vyzvali stavebný úrad a spoločnosť TMR na zastavenie prác.
„Bola by veľká škoda, ak by pliesko bolo ihneď po jeho náleze zničené výstavbou zjazdovky, bez toho aby bolo preskúmané.
Je potrebné nájsť také riešenie, ktoré ho nebude ohrozovať,” doplnil Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les.
Správa národného parku potvrdila, že ide o významný krajinný prvok a navrhuje zmeniť trasu zjazdovky.
„Zmena sa bude týkať výlučne predmetného úseku kolízie,“ uviedla Správa NAPANT v stanovisku.
„V zásade sa stotožňujeme s návrhom Správy národného parku.
Prešli si terén, zhodnotili, kde je ľadovcový reliéf, a navrhli ochranné pásmo zhruba 30 metrov okolo plieska,“ priblížil Kaliský.
Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) aktuálne preveruje, či sa na trase skutočne nachádza pleso ľadovcového pôvodu, alebo ide len o prirodzenú priehlbinu zadržiavajúcu dažďovú vodu.
Spoločnosť Tatry Mountain Resorts (TMR) reagovala, že celý proces prípravy zjazdovky rieši v zmysle zákona a dodržiava všetky zákonné ustanovenia.
„V prípade tohto projektu ide o legálnu aktivitu riešenú zákonom stanoveným spôsobom vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie, pri ktorom sa má uplatňovať paragraf šesť Zákona o ochrane prírody, kedy majú byť navrhnuté primerané kompenzačné opatrenia.
Ako kompenzáciu plánuje developer odstrániť vleky z území dnes už prísne chránených a v minulosti využívaných na lyžovanie.
Iniciatíva My sme les zdôraznila, že sú to kroky, ktoré by nemali byť kompenzáciami, ale samozrejmosťou pri prevádzke lyžiarskeho strediska.
„Keďže úrad netrval na splnení opatrení pred začiatkom realizácie novej zjazdovky, nie je isté, či sa vôbec uskutočnia.
Ten istý vlek mal byť odstránený už pred viac ako 20 rokmi a dodnes stojí.
Výstavba prebieha v treťom stupni ochrany v čase prípravy zonácie NAPANT-u.
Podľa ochranárov presadzuje majiteľ strediska v návrhu zonácie zníženie ochrany územia v okolí zjazdoviek do zóny D s druhým stupňom ochrany, teda najnižším možným v národnom parku.
„Budovanie úplne novej zjazdovky v treťom stupni ochrany jasne ukazuje, že aktuálne zaradenie všetkých zjazdoviek do tretieho stupňa umožňuje rozvoj aj prevádzku zjazdoviek a žiadne znižovanie stupňa ochrany nie je nutné.
Developer doplnil, že za desať rokov práce sa zjazdovka menila a jej umiestnenie prispôsobili argumentom ochrany prírody.
Ochranári žiadajú práce zastaviť, no zhotoviteľ v nich pokračuje.
Práce na výstavbe zjazdovky v čase našej prítomnosti pokračovali.
Vstup na stavenisko sa zakazuje.
Na stavbe novej zjazdovky pracuje niekoľko mechanizmov.
V prípade, že NAPANT navrhne úpravu, ktorá bude v súlade s povoleniami, budeme spolu hľadať riešenie,“ skonštatoval hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts Marián Galajda.
Podľa najnovších informácií Okresný úrad Žilina zvolal miestne zisťovanie za účasti všetkých dotknutých subjektov.
Petícia za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy
Vraj nejde len o dvanásť aktivistov.
Je za tým zdesenie a smútok tisícov ľudí, ktorí si ani vo sne nedokázali predstaviť, že by niekedy v Jasnej mohlo stáť to, čo tam dnes stojí.
Až kým to tam naozaj nepostavili.
Za prvý týždeň ju podpísalo 40-tisíc ľudí.
Online Petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline, za ktorou stojí Občianske združenie Pre dolinu podpísalo 114-tisíc ľudí, čo ju oprávnilo na posunutie do parlamentu.
„Petícia bola odovzdaná parlamentu, keďže podľa nás spĺňala zákonné požiadavky na prerokovanie Národnou Radou, no tá ju odmietla s argumentom, že v pôvodnom znení jej petícia adresovaná nebola.
Avšak, pani prezidentka, niektorí poslanci a zastupitelia Ministerstva životného prostredia sa k nej verejne vyjadrili a apelovali na dôležitosť systémových zmien výstavby v národných parkoch.
„V prvom rade sa dosiahol obrovský verejný tlak a úradníci sa konečne prestali báť vydávať negatívne rozhodnutia, čo sa týkalo stavebných povolení v Demänovskej doline.
Kopec projektov po zverejnení petície nedostalo stavebné povolenia.
Budúcnosť nášho tatranského prírodného pokladu závisí predovšetkým od ohľaduplnosti a spolupráce envirorezortu a obecného úradu.
Zdá sa, že aj kompetentní si už začínajú ako-tak uvedomovať alarmujúcu situáciu v Demänovskej doline.
Rozvoj cestovného ruchu a hranice únosnosti
Jasná, najlepšie slovenské lyžiarske stredisko s garanciou snehu, narástla do obrovských rozmerov.
Má byť rozvoj cestovného ruchu bez limitov?
Turisti prinášajú do obecnej kasy také sumy, o akých sa obci pred pár rokmi ani len nesnívalo.
Obyvatelia však súčasne čelia dopravným zápcham, hluku, zmenám krajinného rázu a rastúcemu tlaku na vodné, energetické a kanalizačné systémy.
Výstavba hrubo narúša charakteristický vzhľad krajiny a evidentne presahuje únosnosť územia (vyčerpanie vodných zdrojov, preťažené elektrické siete, kolabujúca doprava).
Podľa autorov petície sa stala systémová chyba.
Budúce rozhodovanie preto súvisí nielen s jednotlivými hotelmi, apartmánovými domami alebo zjazdovkami, ale aj s tým, aký model rozvoja má mať celé územie.
Autori petície zdôrazňujú, že sú za komplexné riešenie dopravy tak, aby spĺňala požiadavky na modernú, pohodlnú a ekologickú prepravu.
Dodávajú, že v žiadnom prípade nenavrhujú zablokovanie cestovného ruchu.
Skôr rozumnejšie využívanie prírodných zdrojov.