Hrdzavá dolina patrí medzi klenoty Muránskej planiny a vrelo ju odporúčam navštíviť. Je to kaňonovitá dolina, na ktorej dne sa nachádza tzv. tektonické okno.
Trasa má približne šesť kilometrov a predstavuje skôr kratší cyklookruh, vhodný pre rekreačných cyklistov a rodiny s deťmi. Začína priamo v centre obce a prechádza okolo miestneho parkoviska smerom do lokality Pod Hraby.
Hrdzavá dolina - základné údaje o cyklotrase
| Parameter | Údaj |
|---|---|
| Dĺžka trasy | 5,9 km |
| Nespevnená cesta | 4,7 km (78.9 %) |
| Ulica | 669 m (11.3 %) |
| Stúpanie | 2,5 km, o 175 m |
| Klesanie | 3,3 km, o 174 m |
Profil okruhu je vyvážený, pričom stúpanie a klesanie sú v takmer rovnakom pomere.
Okruh je navyše prepojený s viacerými významnými trasami, ako sú Cyklocesta Márie Séči, či náučný chodník k Muránskemu hradu. Nájdete tu početné skalné rímsy a malé jaskyne.

Kde sa Hrdzavá dolina nachádza
Z malého okresného mesta nachádzajúceho sa v regióne, ktorý je známy nelichotivým umiestnením v rebríčku nezamestnanosti na Slovensku. Z oblasti s pomerne veľkým, ale nevyužitým prírodným a turistickým potenciálom.
Neďaleko Revúcej sa rozprestiera Národný park Muránska planina. Je to územie bohaté na množstvo povrchových aj podzemných krasových foriem reliéfu.
Najznámejšou a zároveň najnavštevovanejšou turistickou lokalitou je Muránsky hrad a sedlo Zbojská. Je to však skutočne len malé percento toho, čo všetko možno na Muránskej planine vidieť.
Muránska planina je jedno z mála miest v Európe, kde sa divoká príroda doslova dotýka ľudí. Muránska planina nie je len domovom sysľov a divokých koní. Je to krajina krasových jaskýň, dychberúcich výhľadov a hradu, ktorý sa dotýka nebies.
Národný park Muránska planina patrí k našim najmladším, no zároveň najzachovalejším parkom. Najvyšší bod: Fabova hoľa (1 439 m n.
Možnosti začiatku cyklovýletu
Trasa z Muráňa cez Hrdzavú dolinu
Naložil som bicykel do auta a po necelých dvoch hodinách jazdy parkujem o 8,30 v Muráni na parkovisku oproti pekárničke s obľúbenými muránskymi buchtami.
Rovnako ako posledne šliapem na planinu hore Hrdzavou dolinou starou asfaltkou. Napriek tomu, že je tu stará asfaltová cesta a bežne na nej stretnete kamióny s drevom, cyklotrasa to nie je.
Rozhodol som sa po časti doliny s cestou šliapať v sedle. Tempo do kopca je na úrovni chôdze a ani nedymím ako kamión, aj keď celkom fučím.
Našťastie včerajšia búrka schladila trochu vzduch a teplota je celkom znesiteľná. Snažím sa ísť tak aby sa mi nerobili červené kruhy pred očami a kochám sa krásnou dolinou.
Jednoduchší začiatok zo sedla Javorinka
Ak chcete ušetriť výškové metre, začnite v sedle Javorinka (medzi Červenou Skalou a Muráňom). Po modrej značke cez Veľkú lúku je to takmer rovina.
Na zváženie je možno úsek medzi Revúcou a sedlom Javorinka, ktorý vedie po štátnej ceste a je miestami naozaj strmý. Ľudí so slabšou kondíciou by to mohlo odradiť, odporúčam preto vyviezť sa autom do sedla Javorinka a začať túru tam.
Horský bicykel a výbava
Tentokrát si neobúvam turistické topánky, ale ľahké botasky a nasadám na bicykel.
Horský bicykel od slovenského výrobcu Kellys som za dobrú cenu kúpil približne pred mesiacom a nestihol som s ním zájsť ešte ani na garančnú prehliadku.
Bicykel má základnú výbavu: prednú odpruženú vidlicu, kotúčové brzdy, 24 prevodov a do terénu vhodné širšie plášte s drsnejším dezénom, ktorý poskytuje lepšiu trakciu na ceste.
Okrem toho so sebou beriem pumpu na bicykel na prípadné dofúkanie kolies, výbavu na opravu defektu a nakoniec sadu imbusových kľúčov a skrutkovačov na menšie opravy priamo v teréne.
Voda je samozrejmosťou. Jednu fľašu mám v košíku umiestnenom na ráme bicykla a jednu v malom 15-litrovom cyklistickom batohu, kde som si zabalil niečo na jedenie.
Výjazd z Revúcej cez Muráň a Javorinku
Trasa Revúca - Muránska Dlhá Lúka - Muráň - sedlo Predná hora - Muránska Huta - Javorinka - Veľká lúka, žrebčín - Studňa - sedlo Nižná Kľaková - Hrdzavá dolina - Muráň - Muránska Dlhá Lúka - Revúca.
Pripraviť sa, pozor, štart!
Na Slovensku sa práve končí najintenzívnejšia a najdlhšia vlna horúčav v roku 2017. Predvčerom teplota vzduchu vystúpila v najteplejších oblastiach územia nad 38 °C, ale práve dnes začína počasie na Slovensku ovplyvňovať studený front a je preto predpoklad, že počasie sa bude v priebehu popoludnia a vo večerných hodinách zhoršovať.
Zabalil som si preto pršiplášť a vyrážam ráno o 7.30 h.
Revúca - Muráň
Cesta medzi Revúcou a Muráňom je v pohode. Je to viac-menej rovinatý úsek, aj keď pri pohľade do mapy zistíte, že obec Muráň leží vo vyššej nadmorskej výške ako Revúca.
Výškový rozdiel na približne 8 km úseku cesty je však menej ako 100 m. Táto časť mi nerobila problém a celkom dobre poslúžila na zahriatie organizmu.
Stúpanie na Prednú horu a Javorinku
Len niekoľko sto metrov za Muráňom v smere na sedlo Predná hora (763 m) sa však sklon trasy začal zvyšovať.
Tento úsek cesty poznám dôverne a prešiel som ho za svoj život už najmenej stokrát, ale doteraz to bolo vždy len autom alebo autobusom. Až na bicykli človek zistí aká skutočne strmá je cesta a ako ďaleko je to k najbližšej zákrute.
Našťastie, pri fotení som musel zastaviť, a tak som si aspoň na chvíľu vydýchol.
Za sedlom Predná hora je krátky zjazd do dediny Muránska Huta. Človek sa z neho až tak neteší pretože následne musí opäť krútiť do sedla Javorinka.
Pred posledným a najprudším stúpaním si všímam neďaleko na lúke sa pasúce srnky. To musím odfotiť.
Opäť zastavujem a zároveň sa psychicky pripravujem na posledné stúpanie horskej prémie.
Krátko po 9-tej zastavujem pri rázcestníku pod sedlom Javorinka (934 m). Stehná dostali zabrať.
S časom som však spokojný. Nemám síce žiadne špeciálne hodinky s GPS, ktoré by mi ukázali množstvo prejdených kilometrov a prekonané prevýšenie, ale na trase zhruba 15 km som nastúpal približne 600 m výšky s časom 1,5 hodiny aj nejaké drobné.
Pod sedlom Javorinka som si dal asi 5-minútovú prestávku. Zjedol som banán, napil som sa vody a po zelenej cyklistickej značke som pokračoval ďalej.
Veľká lúka, Studňa a značenie
V smere na Veľkú lúku idem aj naďalej po asfaltovej ceste, ale našťastie nie do kopca. Cesta je v dobrom stave a okolitý les ma dobíja pozitívnou energiou.
Na tomto úseku trasy stretávam najvyšší počet turistov, ale na ich spočítanie mi napriek tomu stačia prsty na rukách.
Na Veľkej lúke sa zbytočne nezdržujem, pretože som tu bol už niekoľkokrát.
Na rozľahlej Veľkej lúke (asi v polovici cesty medzi Muráňom a hradom) môžete stretnúť stáda polodivokých koní.
Voľný chov: Kone sú vonku celoročne.
Rešpekt: Noriky sú pokojné, ale sú to silné zvieratá.
Toto miesto nie je len „pastvinou“. Je to historická križovatka, kde počas SNP fungovalo poľné letisko.
Asi 10 minút za Veľkou lúkou treba odbočiť po asfaltke doprava, a pokračovať po zelenej značke.
Alternatívou je ísť rovno po žltej až na Maretkinú (995 m). Tam však žltá cyklistická značka končí.
Na Studňu sa dá pokračovať po červenej turistickej značke, ale terén je tam pre jazdu na bicykli náročnejší.
Ja som teda odbočil doprava a ďalej sledujem zelenú cyklistickú značku, respektíve sa držím spomínanej asfaltovej cesty, pretože viem, že pokračuje až na Studňu.
Keď mám byť úprimný v tomto úseku cyklovýletu som sa značkám veľmi nevenoval a skôr som si užíval okolité ticho a vône lesa.
Až po príchode domov som si detailnejšie pozrel značenie na stránke mtbiker a zistil som, že zelená značka sa prudko odkláňa smerom na obec Červená Skala.
Určitý úsek cesty severne od vrchu Veľký Cigáň (1226 m) je teda neoznačený.
Neskôr sa asfaltová cesta napája na žltú turistickú značku, ktorá vedie z Jaskovej muky popod Veľký Cigáň až na Studňu.
Úsek medzi Veľkou lúkou a Studňou bol prekvapivo dlhý, ale tiež asi jeden z najdivokejších kútov planiny, aké som doteraz navštívil.
Samozrejme, nie som naivný a nemyslím si, že som snáď prešiel úsekmi panenskej prírody, kam ľudská noha ešte nevkročila, ale v porovnaní s inými, turistami často preplnenými lokalitami na Slovensku, je toto doslova raj.
Studňa
Okolo 11-tej, som svojho dvojkolesového tátoša zaparkoval na Studni. Na obrovskej lúke nebolo nikoho.
Už som si potreboval oddýchnuť, veď až doteraz som mal naozaj najviac 5-minútovú prestávku pod sedlom Javorinka.
Na Studni sa nachádza poľovnícka chata a pred ňou klasicky drevený stôl s lavicami. Tam som sa na chvíľu natiahol a možno by som zaspal, ale prekvapila ma žena na bicykli.
Prišla z rovnakého smeru ako ja.
Ona sa potom vrátila rovnakou cestou naspäť, lebo ďalej bol pre bicykle už náročnejší terén. Až doteraz to bolo vhodné aj pre trekový, s prižmúrenými očami možno aj pre cestný bicykel.
Úsek Studňa - Nižná Kľaková
Zo Studne na Nižnú Kľakovú nevedie cyklotrasa, len klasická červená turistická značka.
Povrch cesty je dôsledkom ťažby dreva málo spevnený s množstvom skál, konárov a polámanej kôry.
Podobne vyzerá aj okolitá krajina. Je vidieť, že sa rozhodne nepohybujem v bezzásahovej zóne.
Na tomto úseku boli dve výrazné stúpania, pričom miestami nebolo možné pokračovať v sedle a musel som tlačiť.
Na polceste medzi Studňou a Nižnou Kľakovou som stretol cyklistu. Pre istotu som sa ho spýtal, či idem správne na Nižnú Kľakovú.
Ubezpečil ma, že ešte jeden výživný kopec a som tam.
Na jednom mieste v prudkom stúpaní červená značka odbočovala z lesnej cesty a mal som na chvíľu problém s orientáciou.
Keďže som dlhšie nevedel nájsť značku rozhodol som sa pokračovať po lesnej ceste. O pár minút neskôr som sa opäť napojil na červené pásové značenie.
7 km dlhý úsek medzi Studňou a Nižnou Kľakovou som prešiel aj napriek zhoršenému terénu rýchlo.
Vyhliadka nad Hrdzavou dolinou
Tesne pred sedlom je krátka odbočka (vyznačená vyhliadka), ktorá vedie na okraj skalného brala. Je odtiaľ parádny výhľad na Hrdzavú dolinu (k fotke, na ktorej je Hrdzavá dolina, som pridal aj približné súradnice).
Treba si však dávať pozor, pretože prípadný pád zo skaly by mal pravdepodobne fatálne následky.

Geológia a príroda Hrdzavej doliny
Je to učebnicová geologická lokalita, ktorá vznikla eróznou činnosťou Hrdzavého potoka.
Ten sa "prerezal" celým vápencovým masívom až na horniny pod príkrovovou jednotkou Spišsko-gemerského krasu.
Na dne doliny bol vplyvom chladnejšej klímy zaznamenaný najnižší prirodzený výskyt kosodreviny na území Slovenska.
Jedna z najdlhších a najkrajších dolín NP. Čakajú vás tu skalné veže, tiesňavy a absolútny pokoj.
(Muráň ↔ Nižná Kľaková) | 🟦 Modrá | 3:30 h jednosmerne.
Hrdzavý potok a jeho kaskády
Na dne doliny tečie Hrdzavý potok, ktorý si to kľukatí pomedzi obrovské balvany, ktoré sa zrútili z príkrych skalných stien na okraji doliny.
V hornej časti doliny stará asfaltka končí a žltá značka pokračuje lesnou cestou, ktorou už idem pešo, vedľa bicykla.
Na tomto mieste však Hrdzavý potok prechádzal skalným prahom a na svojom toku vytváral množstvo menších vodopádov.
Najviac sa mi páčil „Machový vodopád, ktorý stekal z vysokej skaly a jeho drobné vetvenia vytvárali živnú pôdu pre jasnozelený mach.
Z fotografií to až tak zrejmé nie je, lebo bolo čiastočne pod mrakom a bol som hlboko v doline, kde prenikalo menej svetla.

Určite mala pekný sútok s potokom, ktorý sa však nezachoval. Pri stavaní cesty vytvorili most a prirodzený sútok sa zničil.
Minul som jednu zemľanku po pravej strane, ktorá mala dômyselný uzamykací systém.
Minul som mostík, ktorým sa dalo prejsť na druhý stranu potoka. Videl som, že cestička vedúca od tohto mosta končí pri nejakom vodohospodárskom diele.
Skalné útvary
Po pravej strane sa objavil, tesne pri ceste skalný útvar, ktorá mohla mať tak 10-12 metrov v priemere.
Zistil som o nej, že sa volá Rozštiepená skala. Ani ma neprekvapilo, že má takýto názov. Naozaj bola rozštiepená.
Puklina mala šírku len pár desiatok centimetrov a tiahla sa naprieč celou skalou.
Zrazu som zbadal ako sa na mňa z pravej strany valí obrovská skala. Priznám sa! Možno sa nevalila, lebo na jej vrchu už začali rásť stromy.
Do cesty však trčala dosť. Táto skala dostala meno Odštiepená skala, práve preto, že bola odštiepnuta od nejakého väčšieho celku.
Pri ústi sa nachádza 76 metrov vysoký skalný útvar, ktorý sa nazýva Tureň. Tú si však z cesty kvôli stromom nevšimnem a odfotím ju až po príchode do Muráňa.
Nižná Kľaková a návrat Hrdzavou dolinou
Pokračujem do sedla Nižná Kľaková (útulňa).
Odtiaľ som sa vybral pozrieť sa na Skalnú bránu, ktorá ma byť po žltej značke vzdialená len približne 10 minút cesty pešo.
Zachádzka však skončila neúspešne a žiadnu bránu som nenašiel. Asi som bol dosť vyčerpaný a nechcelo sa mi ju hľadať.
Navyše som si bicykel nechal v sedle a mal som obavy, aby mi ho náhodou niekto neukradol (neďaleko sedla som síce stretol iba dvoch pastierov koní, ale nikdy nevieš).
Vrátil som sa teda do sedla a dal si krátku pauzu.
To, že som nenašiel Skalnú bránu, mi nejako zvlášť neprekáža a aspoň mám dôvod sa sem vrátiť a nájsť ju nabudúce.
Teraz som sa tešil na záverečný, 18 km dlhý zjazd z Nižnej Kľakovej do Muráňa.
Dolina v skutočnosti nie je až taká dlhá, ale cesta sa po nej kadejako kľukatí, a tak sa kilometre nejako nazbierali.
Najprv som klesal prudko, ale po chvíli sa sklon zmiernil a dokonca som musel pedálovať, pretože cesta kopírovala vrstevnicu.
Našťastie tento úsek netrval dlho a potom to bolo už len prudko z kopca.
Technický zjazd
Na ceste bola na viacerých miestach vysypaná skala, vďaka čomu sa bicykel stával občas nekontrolovateľným.
Po niekoľkých šmykoch som si povedal, že radšej spomalím a zostupovať budem kontrolovane.
Pád na skaly vo veľkej rýchlosti som si neželal. Odporúčam preto radšej spomaliť a vychutnať si zjazd.
Možnosť na zrýchlenie sa naskytla približne v druhej polovici tohto úseku, kde som sa dostal na rozbitú asfaltku.
Aj tu si však treba dávať pozor, pretože cesta je v havarijnom stave.
Kreatívni cyklisti môžu skúšať rôzne skoky, ktoré, keď sú dobre načasované, tak pomôžu prekonať napríklad väčšie výmole na ceste.
Zopár skokov som si skúsil tiež, nie všetky mi však vyšli a niektoré boli skôr kontraproduktívne.
Som celkom rád, že som si nepoškodil prednú odpruženú vidlicu.
Míňam robotnícku ubytovňu a zostupujem do dolných častí, kde sa dolina zužuje.
V ústí (alebo vo vstupe) doliny sa nachádza skalná veža Tureň, ktorá je dominantou Hrdzavej doliny.
Moja cyklotúra je takmer na konci. Ešte ma čaká zhruba 8 km dojazd do Revúcej, ktorý ide napriek najazdeným kilometrom ako po masle.
Tu vidieť, že medzi Revúcou a Muráňom je skutočne malý výškový rozdiel.
Kombinácia cyklistiky a pešej turistiky
V národnom parku Muránska planina je už urobených niekoľko cyklotrás, ale do niektorých častí sa na bicykli nedostanete.
Preto som sa rozhodol pre kombináciu pešej a cykloturistiky.
V hornej časti doliny stará asfaltka končí a žltá značka pokračuje lesnou cestou, ktorou už idem pešo, vedľa bicykla.
Na bicykli by to bol aj tak problém, keďže chodník lesní robotníci slušne rozryli pri sťahovaní dreva.
Po zhruba 11-tich kilometroch som konečne v sedle Nižná Kľaková, kde z útulne vylieza skupina českých turistov a chystá sa na ďalšie putovanie.
Ja sa stále peši napájam na červenú Rudnú magistrálu a pokračujem zase chvíľu do kopca.
Ale už som na planine a po prvom strmom úseku sa terén zrovnáva a začína mierne klesať.
Zastavujem ešte na vyhliadke, znovu si užívam pohľad na Hrdzavú dolinu a obdivujem množstvo kvetov.
V tomto období je Muránska planina krásne zakvitnutá, takže neviete kam sa skôr pozrieť.
Neodolám a niektoré kvietky si fotím, nech môžem doma za pomoci apky zistiť, čo som všetko videl.
Príjemným zjazdíkom, stále po červenej značke, sa spúšťam k Studni.
Je to síce názov lúky, ale verím, že sa tam bude dať doplniť voda do fliaš, ktoré už mám poloprázdne.
Stretávam ďalšiu skupinu turistov, tentokrát slovenských a naozaj doplňujem výbornú studenú vodu do fľaše.
Orientácia, značenie a stav ciest
Po asfaltke so žltou značkou prichádza zdola cyklista, ja ale hľadám zelenú.
Spoliehajúc sa na online mapu som papierovú doma ani nehľadal a teraz zisťujem, že bez signálu žiadna mapa nebude.
Našťastie chlapci boli múdrejší a majú stiahnuté aj offline mapy a tak po krátkej porade objavujem nenápadnú odbočku do lesa hneď za priepasťou Ľadová jama.
Na bicykli sa dá pokračovať asfaltkou po žltej značke.
Ja asfalt až tak nemusím a tak som volil zelenú značku, napriek tomu, že zas treba tlačiť.
Bola to síce steeplechase cez popadané smreky (tohto roku padlo naraz veľa snehu), ale podľa stôp som tade nešiel v ten deň ako prvý.
Za Havraním sa napájam na zelenú cyklotrasu smer Červená Skala a ďalšie úseky absolvujem v sedle bicykla.
Turistická značka nakrátko odbočuje vpravo cez Šindliarku, ja ale pokračujem stále zelenou cyklotrasou.
Nejak mi začína popiskovať predná brzda, očividne som zanedbal výmenu doštičiek.
Pri chate na Lopušnom som si znovu chcel doplniť vodu zo studničky, ale bola potiahnutá nejakým divným filmom, tak som sa radšej rozhodol vydržať so zásobou, ktorú som mal.
Medzitým, ako som si znovu fotil kvietky pri studničke, začalo drobne pršať, tak som si na chvíľu sadol pod striešku chaty, obedoval som Marwa tyčinku a čakal čo z toho bude.
Z dažďa nakoniec nič nebolo, tak znova pokračujem zvlneným terénom v lese a po lúkach.
Bezpečnosť počas výjazdu
Medvede: Stret s medveďom je tu reálny.
Signál: V dolinách (napr. Hrdzavá) často chýba signál mobilných operátorov.
Šiel som po zvážnici. Idem si kľudne v lese. Prechádzam cez les, ktorý bol v tomto mieste hustejší a zarastený mladinou.
Počujem nejaký šuchot, pomyslel som si zase nejaká laň. Zvuk však bol zvláštny.
Tam bol on! Vľavo predomou vo vzdialenosti asi 50-60 metrov stál Medveď hnedý, (lat. Ursus arctos).
Stál na všetkých štyroch labách bokom ku mne, s hlavou vytočenou mojím smerom.
Zastal som, sklopil som zrak a kľudným tónom som ho pozdravil: „Dobrý deň pán medveď.“
Trocha som cúvol do mladiny a vyčkával som.
Medveďa som síce nevidel, ale znova som začul šuchot.
Rýchlo som mrkol očkom jeho smerom. Trocha mi odľahlo, keď som ho videl ako pomaly odchádza.
Sledoval som ho, až kým nezmizol za miernou vyvýšeninou.
Po tomto „príjemnom“ spestrení mojej cesty dole Hrdzavou dolinou som v jednej kire (zákrute) urobil menšiu technickú prestávku a zapozeral som sa na majestátnu jedľu, ktorá tu rástla.
Ďalšie cyklotrasy v okolí
V obľúbenej časti Slovenska sa rozširujú možnosti pre všetkých, ktorí radi spoznávajú prírodu zo sedla bicykla.
Nové úseky nadväzujú na existujúcu sieť cyklotrás a ponúkajú pestrú škálu okruhov rôznej náročnosti.
A čo to znamená pre MTB a gravel nadšencov? No predsa viac slobody, terénu a najmä dobrodružstva.
Všetky ponúkajú krásne výhľady a únik z bežného rýchleho sveta do divokej prírody.
Počas cyklovýletu sa o Muránskej planine aj niečo nové dozviete: popri cyklotrasách sa nachádzajú informačné panely, ktoré poskytujú informácie o miestnej flóre a faune.
Rozmanitosť terénu, nádherné scenérie, bezpečné a dobre značené trasy robia z Muránskej planiny destináciu, kam sa budete radi vracať - či už na víkendový výlet alebo dlhší pobyt v lone prírody.
Spojka Lučanské
Ďalšia cyklotrasa prepája známe Sysľovisko s lokalitou Predná Hora.
Spojka Lučanské má dĺžku šesť kilometrov a celý čas vedie po nespevnených cestách.
Ide o dôležitú spojnicu v regióne Muránskej planiny.
Trasa začína alebo končí pri populárnom sysľovisku, čo z nej robí atraktívny cieľ pre rodiny a milovníkov prírody.
V blízkosti trasy sa nachádzajú možnosti ubytovania, napríklad v chatách na Prednej hore, a osvieži vás prameň hneď na začiatku trasy.
Krátky cyklookruh
Trasu dlhú necelých päť kilometrov, ktorá je značená zelenou farbou, spravuje Slovenský cykloklub.
Cesta prechádza malebným prostredím Stolických vrchov.
Trasa má približne šesť kilometrov a predstavuje skôr kratší cyklookruh, vhodný pre rekreačných cyklistov a rodiny s deťmi.
Predĺženie cez Sitárovo a Klátňu
Pre zdatnejších cyklistov odporúčam vybrať sa zo Studne na sedlo Sitárovo a potom dolinou Za Nehovým pokračovať k horárni Klátna.
Odtiaľ úzkou dolinou Dudlavky medzi Veľkou a Malou Stožkou k horárni Stožky a ďalej pokračovať na Nižnú Kľakovú.
Túra sa tak predĺži asi o 10 km.
Má niekto súčasnú info o značení medzi okruhom od horárne Klátna cez Nehové na Sitárovo a odtiaľ na Ginduru a do Pohorelskej Maši, napíšte pls.
Veľký okruh Muránskou planinou
Veľký okruh (97 km): Brezno - Tisovec - Muráň - Červená Skala - Heľpa - Brezno.
Sysľovisko a Muránsky hrad
Objavte najväčšiu kolóniu sysľov na Slovensku.
Nachádza sa hneď za obcou Muráň smerom na Prednú horu.
Čím kŕmiť: Ideálne slnečnicou, jablkom alebo mrkvou.
Otáčam bicykel a šliapem sa ešte pozrieť na sysľovisko Biele vody.
Ak ste tam ešte neboli, určite si túto malú zachádzku urobte.
Syslíky sú skutočne zábavné a vidieť tieto milé hlodavce je veselý zážitok nielen pre deti.
Pobavil som sa na týchto slovenských surikaty a teraz už definitívne mierim k autu.
Muráň je tretí najvyššie položený hrad na Slovensku.
Zrúcanina hradu Muráň stojí na skalnom brale Cigánka (935 m n. m.).
Z obce Muráň (Najpopulárnejšia): Po náučnom chodníku (červená značka). Cesta trvá cca 1,5 - 2 hodiny.
Zo Sedla Javorinka (Najľahšia): Ak chcete ušetriť výškové metre, začnite v sedle Javorinka (medzi Červenou Skalou a Muráňom). Po modrej značke cez Veľkú lúku je to takmer rovina.
Praktické zastávky v regióne
Salaš Zbojská: Absolútna klasika. Ubytovanie v štýle zbojníckeho dvora, domáce syry a legendárne buchty.
Predná hora: Wellness po túre a vlastný pivovar s pivným špeciálom, ktorý po celodennom výlete chutí priam zázračne.
Celý zjazd som sa tešil na muránske buchty a tak mierim rovno k pekárničke.
Úplne som zabudol, že je nedeľa a pekáreň po vypredaní zásob zatvára. Tak buchty budú nabudúce.
Na Muránskej planine sa dajú vybrať aj menej náročné trasy, ktoré vedú po pevných, väčšinou asfaltových cestách.
A ak sa kondične necítite byť úplne vo forme, vyskúšajte to na elektrobicykli.
Počasie a plánovanie výjazdu
Predpoveď na 2026-08-25 05:00:00:
- Teplota: 15°C
- Zrážky: 00mm
- Oblačnosť: 93.7%
- Severný vietor 1.8 m/s (6 km/h)
Slnko od ráno do večer.
Predpoveď počasia z yr.no, vďaka Nórskemu meteorologickému ústavu a NRK.
Počasie sa v horskom prostredí môže meniť rýchlo, preto sa oplatí mať so sebou nepremokavú vrstvu, dostatok vody, offline mapu a základnú servisnú výbavu.
Trasa dlhá viac ako 48 kilometrov
Celá trasa merala trochu viac ako 48 km, čo je príjemný výlet ak máte radi jazdu na horskom bicykli v teréne a nevadí vám ísť občas vedľa bicykla.
Záverečný zjazd ma priviedol k rozcestníku na Salašnej, kde opúšťam zelenú a pokračujem po žltej značke, ktorá po chvíli odbočuje z cesty na turistický chodník do lesa.
Terén je tu strmý, trochu blatistý a kamenistý, tak tlačím a pod nohami mi tečie potôčik.
Tretry, ktoré mi na planine trochu obschli sú znovu mokré. Nevadí, pri tejto teplote to je celkom osviežujúce.
Po chvíli tlačenia znovu sadám do sedla a užívam si chrumkavý zjazdík, ktorý ma vypľúva na Veľkú lúku.
Napájam sa na červenú a modrú turistickú aj zelenú cyklotrasu, ktoré vedie po asfaltovej ceste.
Asfaltka je úzka a keďže tento úsek sa teraz využíva ako obchádzka namiesto zrútenej cesty Muráň-Červená skala, tak ma tu celkom natesno obieha množstvo áut.
Našťastie je tento úsek po ceste krátky a pri rozcestníku Veľká lúka - Piesky znovu vchádzam do lesa na zlenú cyklotrasu.
Pôvodne som sa chcel zastaviť na hrade, ale pri vyhýbaní sa turistom som minul odbočku a tak sa sústredím na prudký technický zjazd, ktorý ma celkom vytriasol.
Brzdy boli po dojazde do Muráňa celkom žeravé a doštičky už skoro na nule.
Čo si vziať na Hrdzavú dolinu
- horský bicykel so širšími plášťami;
- pumpu na bicykel;
- výbavu na opravu defektu;
- sadu imbusových kľúčov a skrutkovačov;
- dostatok vody a jedlo;
- pršiplášť alebo inú nepremokavú vrstvu;
- offline mapu pre úseky bez mobilného signálu;
- prilbu a funkčné brzdy.
Nejak mi začína popiskovať predná brzda, očividne som zanedbal výmenu doštičiek.
Rozmanitosť terénu, nádherné scenérie, bezpečné a dobre značené trasy robia z Muránskej planiny destináciu, kam sa budete radi vracať - či už na víkendový výlet alebo dlhší pobyt v lone prírody.