Horský park patrí k najstarším verejným parkom v Bratislave. Je to jedna z najhodnotnejších prírodných lokalít takmer v centre mesta so štvrtým stupňom ochrany.
Horský park v bratislavskom Starom Meste je jedným z najstarších verejných parkov v Bratislave a zároveň jedným z najcennejších prírodných území v tesnej blízkosti centra mesta. Svojou polohou, lesným charakterom, historickou kompozíciou a zachovanými architektonickými prvkami predstavuje výnimočné spojenie prírody, krajinnej architektúry a kultúrneho dedičstva.
„Svojím terénom, kompozíciou ako aj typológiou možno park považovať za ojedinelý mestský park nie len v Bratislave, ale na celom Slovensku,” píše sa v rozhodnutí Pamiatkového úradu.

Poloha a základné charakteristiky
Chránený areál Horský park sa nachádza v centre Bratislavy, v hornatej - malokarpatskej - časti mestskej časti Staré Mesto, asi 1,5 km severozápadne od Bratislavského hradu.
Mountain Park in Bratislava’s Old Town borough is one of the oldest public parks in Bratislava. It is one of the most valuable natural areas in close proximity to the city centre and is therefore protected by fourth degree protection.
Park sa rozprestiera na ploche približne 22 hektárov a nachádza sa v nadmorskej výške 185 až 260 metrov.
Park sa rozprestiera na ploche 22,96 ha. Park’s elevation varies between 185 and 260 meters above sea level and is spread across two converging valleys, the ridge in between as well as the terraces.
Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 úpravou už jestvujúceho lesného prostredia. Z historického hľadiska patrí medzi najhodnotnejšie úpravy Bratislavského okrášľovacieho spolku.
V súčasnosti chránený areál Horský park zaberá približne 22 ha s rôznym manažmentom v troch zónach: bezzásahovej (A), prechodnej (B) a edukačno-rekreačnej (C).
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Poloha | Bratislava-Staré Mesto |
| Vzdialenosť od Bratislavského hradu | asi 1,5 km severozápadne |
| Rozloha | približne 22 ha, respektíve 22,96 ha |
| Nadmorská výška | 185 až 260 metrov |
| Stupeň ochrany | štvrtý stupeň ochrany |
| Manažment územia | bezzásahová (A), prechodná (B) a edukačno-rekreačná (C) |
Vznik Horského parku
Horský park vznikol pred 155 rokmi z iniciatívy Bratislavského prírodovedného a lekárskeho spolku a Bratislavského okrášľovacieho spolku (v roku 1870).
Horský park vznikol v rokoch 1869 - 1870 úpravami v pôvodom lese na vtedajšom západnom okraji mesta z iniciatívy mešťanostu Henricha Justiho ako jeden z prvých projektov novo vzniknutého mestského okrášľovacieho spolku.
Horský park vznikol v roku 1868 na západnom okraji vtedajšieho mesta. Bol založený z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku a prírodovedného a lekárskeho spolku na území tzv. študentského lesa.
Park nevznikol na „zelenej lúke“, ale úpravou pôvodného lesného prostredia - doplnením chodníkov, výsadbou drevín a vytvorením oddychových miest.
Park sa rozprestiera na ploche niekdajšieho tzv. študentského lesa a o jeho vytvorenie sa významnou mierou pričinil vtedajší mešťanosta Henrich Justi, ktorý vo verejnej funkcii pôsobil v rokoch 1867- 1873.
V druhej polovici 19. storočia takmer celú severozápadnú časť Starého Mesta pokrývali lesy, vinice a záhrady. Táto prírodná krajina však bola ťažko dostupná, pretože do územia neviedla pohodlná cesta, s výnimkou lesného chodníka smerujúceho ku Kaplnke Panny Márie Snežnej, ktorá bola postavená v roku 1713.
Les v tejto oblasti patril rodine Bubenovcov, ktorá ho predala mestskému úradu. Časť lesov patrila rodine Petzlovej, ktorá ho nechcela predať, a preto bola vyvlastnená.
Vznik parku umožnilo vybudovanie rozšírenej Hlbokej cesty, ktorá sa stala hlavnou prístupovou cestou do parku.
Pôvodne sa park rozprestieral medzi Búdkovou cestou a ulicou Prokopa Veľkého. Pri výstavbe študentského internátu v polovici 20. storočia však bola časť parku zabratá pre potreby tohto zariadenia.
Henrich Justi a mestská krajinárska koncepcia
Na vzniku parku sa významne podieľal vtedajší mešťanosta Henrich Justi, ktorý poveril mestského inžiniera Antona Sendleina návrhom vychádzkových trás.
The Park was established in second half of the 19th century, during the reign of Hernich von Justi as the Mayor, who also vice-presided Bratislavský okrášľovací spolok (Bratislava Beautifing Society).
Mayor Justi had a road plan drawn and laid. The original network of pathways remains to this day.
Autorom projektu komunikácií v parku bol mestský inžinier Anton Sendlein.
Podľa plánov hlavného mestského inžiniera založili sieť cestičiek a oddychových plôch a vysadili nepôvodné druhy drevín.
Justiho pôsobenie bolo súčasníkmi hodnotené dosť rozporuplne. Bol to práve Justi, kto v roku 1870 inicioval zrušenie korunovačného pahorka.
Justiho pomník dodnes patrí k dominantám parku, Bratislavčania ho však dali vybudovať až dvadsať rokov po jeho smrti.
Mestský úrad dal v roku 1908 postaviť uprostred parku, pod veľkou odpočinkovou terasou, pamätník H. Justimu.
Autorom jeho pomníka v Horskom parku je známy bratislavský sochár Alojz Rigele.
Justi Memorial is the obvious mid-point of the park, along with the adjoined terrace.
Pomník mešťanostu, rovnako ako pomník botanika Johanna Andreasa Bäumlera, tiež dielo A. Rigeleho, nepatrí k objektom vyhláseným za NKP koncom minulého roka. Národnými kultúrnymi pamiatkami sa stali omnoho skôr, už 23.10.1963.
Lesný charakter a ochrana územia
Park je špecifický tým, že napriek svojej polohe v širšom centre mesta si zachoval svoj lesný charakter s minimom cudzorodých zásahov.
Horský park si dodnes zachoval svoj jedinečný lesný charakter. Rastú tu pôvodné dubové, bukové a jaseňové porasty doplnené o ďalšie druhy, pričom zásahy človeka zostali relatívne mierne.
Horský park si vzhľadom na drsnejšie prírodné podmienky, ktoré charakterizujú členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia a rozdielne vlhkostné pomery, zachoval charakter staršieho lesoparku.
Chránený areál bol vyhlásený v roku 1986 na ochranu staršieho typu lesného parku z druhej polovice 19. storočia, ktorého základom je dubovo-hrabový porast.
Ako mestský lesopark, obkolesený najmä vilovou zástavbou a ležiaci v centrálnej polohe mesta, je atakovaný urbanizáciou ako aj mimoriadnou návštevnosťou, nezriedka nerešpektujúcou 4.
Cenné sú nepočetné zachované architektonické doplnky, ako altánok a Sóltzova lavička, i kompozícia, ktorá je živým dokladom parkovej tvorby u nás v minulosti.
Dreviny a prírodné hodnoty
Park bol formovaný v období realizmu, ktorý v záhradnom umení uprednostňoval prirodzenú krajinársku úpravu a zároveň priniesol zvýšený záujem o cudzokrajné dreviny a rastliny.
Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov, ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov, ale aj ginko a rôzne cudzokrajné ihličnany.
Podľa historických údajov bolo do parku vysadených približne 50 druhov introdukovaných drevín.
Podľa iných údajov tu dodnes rastie približne 150 druhov drevín.
Obzvlášť významná je prítomnosť druhu pseudolarixu pôvodom z Číny, ktorá má celoštátny význam.
Významné sú aj mohutné stromy, z ktorých mnohé dosahujú výšku 30 - 35 metrov.
Patria medzi ne borovica ťažká, buk lesný, platan javorolistý alebo jaseň štíhly.
Z listnatých stromov sú najčastejšie pagaštany konské, pričom výrazne zastúpené sú aj orechy čierne.
Ihličnaté dreviny zastupujú sekvoje japonské, jedľovce kanadské, duglasky tisolisté a skupina metasekvojí čínskych.
Podľa plánov hlavného mestského inžiniera boli vysadené nepôvodné druhy drevín - okrem tisu obyčajného či borovice čiernej aj napríklad ginko dvojlaločné, metasekvoje čínske a platany.
Chodníky, oddychové miesta a historické prvky
V parku bolo rozmiestnených päťdesiat lavičiek, pri hlavnej bráne vznikol domček pre strážcu a v roku 1873 bolo vybudované prvé detské ihrisko v parku.
Zavlažovanie zabezpečovali dve studne.
Park obohatili aj menšie železné konštrukcie - glorieta, malý pavilón s lavičkami a kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine.
Nové lavičky sa do parku dopĺňali priebežne. Napríklad v roku 1907 objednal Bratislavský okrášľovací spolok v spoločnosti Marton guľovité lavičky.
Niektoré z týchto jedinečných lavičiek sa zachovali dodnes.
V rovnakom roku bolo na stromy pribitých 25 stolov s básňami miestnych umelcov.
Rozhľadňa na neďalekej Murmanskej výšine bola zbúraná po roku 1945.
Hlavné informačné panely (1 - 5) sú očíslované, ale nemajú názvy.
Nadväznosť na turistickú značku: Chodník s hlavnými piatimi panelmi je súbežný s červenou turistickou značkou, Štefánikovou magistrálou.

Pamiatky a objekty v areáli
Národná kultúrna pamiatka Park s areálom Horský park aktuálne tvorí 6 objektov: park, lavička/pomník Charlesa Foerstera, lavička „SOLTZ PIHENÖ“, Soltzovo odpočívadlo, altánok, pomník Heinricha Justiho a pomník botanika Bäumlera.
Park zahŕňa historickú horáreň Horský park, ktorá je čoraz vyhľadávanejším kultúrnym a spoločenským centrom.
Medzi významné prvky patria aj Justiho pomník, pomník botanika Johanna Andreasa Bäumlera, altánok, Soltzovo odpočívadlo a lavička „SOLTZ PIHENÖ“.
Pomník Heinricha Justiho
Justiho pomník bol postavený v roku 1908 po smrti bývalého mešťanostu.
Jeho autorom je bratislavský sochár Alojz Rigele, ktorý bol zároveň členom Bratislavského okrášľovacieho spolku.
Pomník sa nachádza uprostred parku pod veľkou odpočinkovou terasou a spolu s priľahlou terasou tvorí výrazný stredobod areálu.
Horáreň Horský park
Bývalá mestská horáreň pri východnom okraji Horského parku v centre Bratislavy bola vybudovaná pri jeho založení na jeho správu.
V druhej polovici 20. storočia objekt slúžil ako technické zázemie mestskej organizácie pre údržbu zelene.
V roku 1994 schátranú budovu horárne získala do prenájmu Nadácia Horský park a spolu s priľahlým areálom ju zrekonštruovala a sprístupnila verejnosti.
Vzniklo tu Komunitné centrum Horáreň Horský park s libressom, terasou, záhradou s detským ihriskom a minizoo.
Historická horáreň Horský park sa stala vyhľadávaným miestom odpočinku, stretávania sa ľudí a originálnym kultúrnym centrom Bratislavy.
Jej súčasťou je záhrada s detským ihriskom a libresso s vynikajúcou kávou a tradičnými bratislavskými orechovými a makovými rožkami.
Počas leta sa tu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.
Pod správu nadácie patrí aj susedný areál lesnej školy. Tá vznikla rekonštrukciou drevenej stavby niekdajšieho Feikovho hostinca zo 40. rokov 20. storočia.
Lesná škola slúži ako priestor pre verejné podujatia, prednášky, literárne čítania, schôdze, kurzy, podnikové teambuildingy a cvičenia.
Galéria Horský park
Galéria Horský park je oplotený verejný areál pozdĺž juhovýchodného okraja Horského parku.
Areál od parku oddeľuje schodisko medzi Majakovského a Novosvetskou ulicou a nachádza sa oproti horárni v centre Bratislavy.
Na území bývalej súkromnej záhrady, v strmom severovýchodne orientovanom svahu s rozlohou 30 árov, sú vystavené veľkorozmerné exteriérové sochárske diela významných slovenských výtvarných umelcov.
Ide o stálu expozíciu pod holým nebom, ktorá je svojím charakterom ojedinelá na Slovensku.
Zastúpené sú diela od 60. rokov 20. storočia od kľúčových osobností slovenského sochárstva, akými sú Jozef Kostka, Rudolf Uher, Pavol Tóth, Štefan Belohradský, Andrej Rudavský, Jozef Jankovič, Stano Filko či Juraj Meliš.
Expozícia sa priebežne dopĺňa o novšie diela.
Odborným garantom a spolupracovníkom realizátora galérie - Nadácie Horský park - je Slovenská národná galéria.
Murmanská výšina a ďalšie chránené územia
Chránený areál Borovicový lesík sa nachádza v centre Bratislavy v oblasti vrchu Murman, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 273 m.
Chránený areál Zeleň pri vodárni leží v centre Bratislavy na južnom svahu vrchu Murman poniže historického vodojemu na ulici Francúzskych partizánov.
Územie bolo vyhlásené v roku 1982 na ochranu porastu líp a borovíc čiernych.
V rámci chráneného areálu stojí pomník obetiam prvej svetovej vojny, vybudovaný v roku 1927 v tvare tumby z mohutných kamenných blokov.
Rohmi spočíva na chrbtoch štyroch levov ležiacich na podstavci, odkiaľ pochádza zaužívaný názov „Štyri levy“.
V hornej časti sa nachádza nápis 1914 † 1918.
Autormi sú bratislavský sochár Alojz Rigele a architekt Franz Wimmer.
Na tvorbu pomníka bola použitá mauthausenská žula z podstavca zničeného pomníka Márie Terézie z nábrežia Dunaja.
Od roku 2002 je pomník národnou kultúrnou pamiatkou.
Výnimočný výhľad od pomníka na Bratislavský hrad, mesto i Dunaj obmedzili nedávno vybudované vily.
Lokalita býva označovaná historickým názvom Murmanská, prípadne Murmannská výšina, z nemeckého Murmannshöhe či maďarského označenia.
Vily a historické stavby v okolí
Vila „U Belgičana“
„Zámoček“ pri severovýchodnom okraji Horského parku bol prebudovaný z pôvodného letohrádku koncom 19. storočia belgickým chovateľom koní Móritzom Hugom, grófom zo Saint Genois d’Aneaucourt.
Kaštieľ stál v rozľahlom parku s jazierkami a rybníkom, hospodárskymi stavbami a žrebčínom so štyridsiatimi anglickými plnokrvníkmi.
Vila Linea
Vila Linea pri Horskom parku je moderný viacpodlažný rodinný dom vybudovaný v citlivom kontakte s východným okrajom Horského parku v rokoch 1998 - 2002.
Stavba sa nachádza v zložitých topografických podmienkach na úpätí strmého severovýchodne orientovaného svahu v pomerne zachovalom prírodnom prostredí na konci Novosvetskej ulice.
Prechádzky, doprava a pokojová zóna
Keďže sa Horský park nachádza v centrálnej Bratislave, je veľmi dobre dostupný, dokonca aj pešo.
Táto staromestská štvrť patrí medzi najvyhľadávanejšie lokality a Bratislavčania sem chodia športovať, oddychovať či prechádzať sa.
Cieľom projektu je priniesť do tohto jedinečného územia viac pokoja.
Zóna je označená modrou dopravnou značkou a platí obmedzená rýchlosť na 20 kilometrov za hodinu.
Na týchto uliciach nebude možné ani parkovanie, aby zostalo viac priestoru pre peších.
Prechádzky na týchto krásnych miestach budú príjemnejšie, pokojnejšie aj bezpečnejšie.
Dopravné obmedzenia však výrazne neznížia dostupnosť lokality. Návštevníci sa sem pohodlne dostanú mestskou hromadnou dopravou zo zastávok Horský park, Vozovňa Hroboňova či Búdková linkami 203, 207 a 41.
Autorom myšlienky vytvoriť z tejto lokality príjemné a bezpečné miesto na oddych je Milan Schnorrer, zakladateľ iniciatívy Korzo Horský Park.
„V tom čase som tu pravidelne kočíkoval. Na dennej báze som sledoval chodcov, vrátane veľkej skupiny detí s rodičmi a dôchodcov, ktorých autá dostávali do nebezpečných situácii,“ povedal Milan Schnorrer.
„Veľmi oceňujem, keď sa obyvatelia zaujímajú o vylepšenie verejného priestoru. Impulz od občanov je vždy cenný a autentický, pretože majú k lokalite dôverný vzťah. Našou úlohou je tieto impulzy počúvať, s občanmi komunikovať a hľadať riešenia. A toto je podstatou dobrého fungovania samosprávy,“ uviedla starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Horský park ako súčasť mestského bývania
Predmetom ponuky je predaj stavebného pozemku, nachádzajúceho sa v BA I, Starom Meste, v časti Horský Park, na Langsfeldovej ulici.
Ide o rezidenčnú štvrť najmä rodinných domov. Lokalita poskytuje všetky predpoklady pre pohodlné a príjemné bývanie.
Je výborne dostupná mestskou aj individuálnou dopravou, a taktiež pešo.
V okolí je lesopark Horský Park a pútnická časť „Kalvária“.
Pozemok má výmeru 788 m² a stojí na ňom starý rodinný dom, ktorý je napojený na všetky inžinierske siete.
Predmetom ponuky je aj právoplatné búracie a stavebné povolenie, umožňujúce začať okamžite s výstavbou novej modernej mestskej vily.
Širšie prírodné prostredie Malých Karpát
Malé Karpaty sú jadrové pohorie na juhozápadnom Slovensku medzi Devínom a Novým Mestom nad Váhom.
Pohorie má pretiahnutý pôdorys v smere juhozápad-severovýchod, je približne 90 km dlhé a maximálne 15 km široké.
Predstavuje hrásť, väčšinou náhle sa dvíhajúcu z oboch susediacich nížin - Podunajskej a Borskej.
Na niekoľkých miestach je rozčlenená priečnymi zníženinami na tektonických líniách alebo v miestach styku geologických jednotiek.
Na tieto lokálne priečne prerušenia ústredného chrbta pohoria poukazujú dopravné komunikácie, miestami aj vnútrohorskými sídlami, napríklad Devínska brána, Lamačská brána, sedlá Baba a Biela hora a obce Borinka, Buková či Prašník.
V južnej zhruba tretine pohoria dominuje na povrch vystupujúce jadro tvorené granitoidmi a kryštalickými bridlicami, teda žulami, fylitmi, svormi a amfibolitmi.
Pre túto časť pohoria sú typické rozsiahle rozvodné plošiny s mocnými povrchovými vrstvami zvetraných granitov, bezodtokovými a v časti roka zamočiarenými depresiami, tvrdošovými vyvýšeninami na amfibolitoch či kremencoch a strmými okrajovými svahmi s lokálnymi sprašovými návejmi a vejármi hlbokých úvozov nad obcami.
Zvyšnú časť pohoria s obalovou a príkrovovou stavbou budujú rôzne druhy najmä vápencov, dolomitov a kremencov.
Najvyššie masívy majú kvestový reliéf so skalnými hrebeňmi a kulminujú vrchom Záruby s výškou 768 m n. m. nad Smolenicami.
Nachádza sa tu osem krasových oblastí s približne 300 jaskyňami. Jediná sprístupnená so sprievodcom je jaskyňa Driny a dve menšie jaskyne, Deravá skala a Veľká pec, sú verejnosti voľne prístupné.